Autori:

V niektorých našich médiách (vrátane tých serióznych) sa objavila krátka informácia, že taliansky Ústavný súd nepripustil referendum o „legalizácii“ pestovania marihuany pre vlastnú potrebu, za čo údajne hrozí trest odňatia slobody od 2 do 6 rokov, údajne z dôvodu, že Taliansko by touto legalizáciou porušilo svoje medzinárodné záväzky. Keď som tú informáciu zachytil, akosi sa mi nezdalo, aké medzinárodné záväzky by mohli vyžadovať trestný postih pestovania malého množstva konope doma pre vlastnú potrebu, tak som pátral a je to teda úplne ináč.

Samotný rozsudok ešte nie je k dispozícii, no k dispozícii je tlačová konferencia predsedu ÚS Giuliana Amata, ako aj znenie referendových otázok a z týchto dvoch zdrojov vychádzam. V skratke: referendové otázky boli napísané tak zle, že by dekriminalizovali napr. aj pestovanie maku a koky, čoho kriminalizáciu určite medzinárodné záväzky vyžadujú, navyše v zmysle judikatúry Kasačného súdu pestovanie malého množstva konope doma pre vlastnú spotrebu nie je trestné. Predseda ÚS sa vyjadril, že ak by otázka bola formulovaná správne a týkala by sa naozaj pestovania malého množstva konope pre vlastnú potrebu, takéto referendum by bolo „viac ako prípustné“. Iniciátori referenda a niektorí politici hovoria o škandále, rane pre demokraciu a počuť podobné demagogické vyjadrenia, ale som presvedčený, že Ústavný súd rozhodol správne. Ak to niekoho zaujíma, ponúkam aj podrobnejší rozbor:

Išlo o návrh na vypísanie tzv. abrogačného referenda podľa čl. 75 ústavy na základe petície viac ako 500 000 občanov, ktorého ústavnosť však ÚS obligatórne skúma pred jeho vyhlásením. Týmto referendom môžu občania zrušiť nimi vybrané (už účinné) ustanovenie zákona alebo aktu s právnou silou zákona (napr. u nás neexistujúce inštitúty ako legislatívne nariadenie alebo nariadenie s mocou zákona), čiže ak sa dosiahne kvórum a referendum je platné (kvórum je rovnaké ako u nás), dané ustanovenie stratí automaticky vyhlásením výsledku referenda formou nariadenia prezidenta republiky účinnosť, ak teda voliči tak rozhodnú. Čl. 75 ústavy ustanovuje, že referendum sa nesmie týkať zákonov o daniach, rozpočte, amnestiách a vyslovení súhlasu s ratifikáciou medzinárodných zmlúv, Ústavný súd obligatórne skúma, či je z tohto pohľadu referendum prípustné (ústavný zákon č. 1/1953, čl. 2). Ústavný súd však vo svojej rozsiahlej judikatúre vyvodil aj implicitné dôvody neprípustnosti, kam radí napr. porušenie medzinárodných záväzkov alebo tzv. manipulatívnosť, čiže také vyškrtnutie určitých slov, že sa tak vytvorí úplne nová norma s úplne iným významom.

Referendové otázky sa týkali určených častí čl. 73 a 75 legislatívneho nariadenia č. 309/1990, ktoré sa zvykne skrátene nazývať aj zákon o drogách (čiže legge sulla droga, čo nám príznačne dáva skratku LsD). Ten obsahuje aj trestnoprávne ustanovenia, v podstate osobitnú úpravu k trestnému zákonníku (Codice penale, CP).

Čl. 73 LsD upravuje tresty za nedovolenú výrobu, obchodovanie a držbu omamných a psychotropných látok. Pre pochopenie problematiky uvádzam relevantné odseky v celku:

„1. Každý, kto bez povolenia uvedeného v článku 17 pestuje, vyrába, spracúva, extrahuje, rafinuje, predáva, ponúka alebo dáva na predaj, prevádza, distribuuje, obchoduje, prepravuje, obstaráva iným, posiela, odovzdáva na prepravu, dodáva na akýkoľvek účel omamné alebo psychotropné látky uvedené v tabuľke I podľa článku 14 sa potrestá odňatím slobody na šesť až dvadsať rokov a peňažným trestom od 26 000 € do 260 000 €.

4. Ak sa niektorá zo skutočností uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 týka omamných alebo psychotropných látok uvedených v tabuľkách II a IV uvedených v článku 14, aplikuje sa trest odňatia slobody na dva až šesť rokov a peňažný trest od 5 164 eur do 77 468 eur.

5. Pokiaľ nejde o závažnejší trestný čin, ten, kto spácha niektorý zo skutkov uvedených v tomto článku, ktorý je vzhľadom na použité prostriedky, spôsob alebo okolnosti spáchania alebo na kvalitu a množstvo látok nízkej závažnosti, potrestá sa trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až štyri roky a peňažným trestom od 1 032 € do 10 329 €.“

Čl. 75 LsD ods. 1 upravuje administratívne sankcie, ktoré možno uložiť, v prípade marihuany z povahy veci prichádza do úvahy asi iba písm. a):

„1. Kto pre svoju osobnú potrebu neoprávnene dováža, vyváža, nakupuje, prijíma z akéhokoľvek dôvodu alebo akýmkoľvek spôsobom prechováva omamné alebo psychotropné látky, podlieha jednej alebo viacerým z nasledujúcich správnych sankcií na obdobie od dvoch mesiacov do jedného roka v prípade omamných alebo psychotropných látok uvedených v tabuľkách I a III podľa článku 14 a na obdobie od jedného do troch mesiacov v prípade omamných alebo psychotropných látok uvedených v tabuľkách II a IV podľa toho istého článku:

(a) pozastavenie platnosti vodičského preukazu, osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vedenie motocykla a osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vedenie mopedu alebo zákaz ich získania na obdobie až troch rokov;“

Pokiaľ ide o tie tabuľky, tabuľka I obsahuje tzv. tvrdé drogy a rastliny, z ktorých sa vyrábajú (čiže mak, heroín, koka, kokaín, metamfetamín a ďalšie), tabuľka II obsahuje iba konope (listy, živicu, olej, kvety), tabuľka III barbituráty a tabuľka IV benzodiazepín.

Uvádzam to kompletne, aby sme videli, prečo ÚS referendum nepripustil. Referendové otázky boli totiž tri:

1. vypustenie slova „pestuje“ v čl. 73 ods. 1 LsD;
2. vypustenie slov „trest odňatia slobody na dva až šesť rokov“ v čl. 73 ods. 4 LsD;
3. vypustenie celého písm. a) v čl. 75 ods. 1 LsD.

Z tohto je úplne jasné, že prvá otázka by spôsobila dekriminalizáciu pestovania v podstate všetkého, čo sa pestuje, čiže aj (a primárne) koky a maku. Konope by sa dotkla až následne cez odkaz v ods. 4. Tiež zrušenie pozastavenia vodičského preukazu podľa tretej otázky by sa týkalo všetkých drog. Vypustenie trestnej sadzby 2 až 6 rokov by sa týkalo nielen konope, ale aj benzodiazepínu a teda nielen pestovania (konope), ale aj všetkých tých konaní popísaných v ods. 1 vo vzťahu ku konope a benzodiazepínu a samozrejme v akomkoľvek rozsahu, teda aj obchodovania „vo veľkom“.

Navyše je tu od roku 2015 ešte čl. 131-bis CP, ktorý sem nejdem celý prekladať, lebo je dlhočizný, ale v skratke obsahuje podobný materiálny korektív ako náš § 10 ods. 2 TZ. Pri trestných činoch postihnuteľných odňatím slobody s hornou hranicou neprevyšujúcou päť rokov je trestnosť vylúčená v prípade nepatrnej závažnosti skutku. Práve na základe tohto materiálneho korektívu Kasačný súd v posledných rokoch stabilizoval svoju judikatúru v tom smere, že pestovanie malého množstva konope pre vlastnú potrebu u seba na balkóne, kde by sa inak (predtým) aplikoval trest 6 mesiacov až 4 roky (čl. 73 ods. 5 LsD), nie je trestné (12348/2020, 2388/2022), no možno uložiť jednu zo správnych sankcií v čl. 75 LsD, teda konkrétne pôjde o ten vodičský preukaz.

Ako mali teda organizátori referenda postupovať? Ak chceli zrušiť možnosť uložiť pozastavenie vodičského oprávnenia, mali podľa mňa navrhnúť vypustenie slov „II a“ a im najbližšie predchádzajúcich slov „omamných alebo“ v záhlaví čl. 75 ods. 1 LsD, hoci by sa to rovnako dotklo aj ostatných správnych sankcií, no viazalo by to výlučne na konope a nebolo by nijako ohrozené sankcionovanie v prípade iných drog. Tipoval by som, že takáto formulácia referendovej otázky by cez Ústavný súd prešla. Pestovanie malého množstva konope pre vlastnú potrebu už dekriminalizoval Kasačný súd, referendom sa vzhľadom na ústavné nastavenie tohto typu referenda a konkrétne znenie príslušných ustanovení čl. 73 LsD podľa mňa viac urobiť nedá.

Na rozsudok si, tipujem, bude treba pár týždňov počkať, ale už z tlačovej konferencie je podľa mňa podstata dostatočne jasná. Až bude rozsudok uverejnený, možno budem považovať za vhodné niečo doplniť, prípadne korigovať.

P.S. Podobne je to aj s tým údajným referendom o eutanázii, ktoré podľa slov predsedu Amata bolo v skutočnosti o legalizácii vraždy so súhlasom poškodeného, ale tomu som veľmi pozornosť nevenoval.

Ďakujem veľmi pekne za zaujímavý príspevok a s radosťou vítam nového prispievateľa. Budem sa tešiť na ďalšie príspevky.

Vďaka! Sľúbil som, že sa ešte na túto tému ozvem, až bude uverejnený rozsudok. Hoci v podstate nie je veľmi čo dodať, pokiaľ ide o meritum veci, v zásade sa v ňom nachádzajú tie dôvody, ktoré som už vyčítal z iných zdrojov a ktoré uvádzam v príspevku vyššie. Niektoré zistenia z písomného vyhotovenia sú však zaujímavé, najmä čo sa týka odkazov na predchádzajúcu judikatúru.

Nejde totiž o prvé konanie o súlade referenda týkajúce sa cannabisu, Ústavný súd už posudzoval v minulosti tri iné referendové návrhy. Dva z nich nepripustil, pretože v podstate smerovali k úplnej legalizácii cannabisu, čo je v rozpore so záväzkami pre Taliansko vyplývajúcimi z Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961 a v jednom z tých dvoch prípadov aj z Dohovoru OSN proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami z roku 1988. Ide o rozsudky č. 30/1981 a č. 27/1997, no tieto príliš zaujímavé nie sú.

Jeden referendový návrh sa však týkal dekriminalizácie užívania a držby drog pre osobnú potrebu, tento návrh Ústavný súd rozsudkom č. 28/1993 pripustil a referendum bolo úspešné, teda jeho dôsledkom bolo zrušenie predmetných ustanovení LsD. Nejdem citovať konkrétne ustanovenia a slová, ktoré iniciátori referenda navrhovali vypustiť, pretože je to značne komplikované a nie je to ani potrebné, keďže Ústavný súd návrh pripustil a ten bol sformulovaný korektne. Podstata je tá, že pôvodné znenie príslušných ustanovení (najmä čl. 72, 73, 75 a 76 LsD) zakazovalo aj osobné užívanie drog podľa všetkých už spomínaných štyroch tabuliek (čl. 14 LsD), pričom držba takejto omamnej alebo psychotropnej látky sa v závislosti od množstva postihovala buď správnymi sankciami (čl. 75 LsD) alebo trestom odňatia slobody a peňažným trestom (čl. 73 LsD). Referendový návrh smeroval k zrušeniu možnosti ukladať trestné sankcie (trest odňatia slobody a peňažný trest) za držbu drog pre vlastnú spotrebu aj v prípade prekročenia stanoveného denného množstva, no ponechával možnosť uložiť niektorú zo správnych sankcií podľa čl. 75 LsD, nešlo teda o legalizáciu, ale dekriminalizáciu držby pre osobnú spotrebu.

Ako som už spomínal, taliansky ÚS má za úlohu skúmať, či sa predmet referenda okrem iného netýka „zákonov o vyslovení súhlasu s ratifikáciou medzinárodnej zmluvy“ (čl. 2 ústavného zákona č. 1/1953 v spojení s čl. 75 ods. 2 ústavy), pretože takéto referendum by bolo neprípustné. Vo svojom pilotnom rozsudku č. 16/1978 však argumentuje, že tento dôvod treba vykladať extenzívne a zahrnúť medzi neprípustné aj tie referendá, ktoré by sa týkali zákonov nevyhnutných na napĺňanie medzinárodných záväzkov. Tohto prístupu sa odvtedy konzistentne drží. Preto v prípade referendového návrhu týkajúceho sa dekriminalizácie držby drog pre vlastnú spotrebu posudzoval, či sa takýmto referendom neporušia medzinárodné záväzky, konkrétne tie vyplývajúce z Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961 a z Dohovoru OSN proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami z roku 1988.

Slovenská republika je tiež zmluvnou stranou týchto dvoch dohovorov ( 47/1965 Zb., 462/1991 Zb.). Čl. 3 ods. 2 dohovoru z roku 1988 znie (podobne aj čl. 36 dohovoru z roku 1961):

„S výhradou svojich ústavných princípov a základných zásad svojho právneho systému prijme každá zmluvná strana také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na uznanie za trestné činy podľa vlastného právneho poriadku, pokiaľ sa vykonávajú úmyselne, prechovávanie, získavanie alebo pestovanie akýchkoľvek omamných alebo psychotropných látok pre osobnú potrebu pri porušení Dohovoru z roku 1961, Dohovoru z roku 1961 s doplnkami alebo Dohovoru z roku 1971.“

Podľa Ústavného súdu jeden z talianskych ústavných princípov hovorí, že trestná represia sa má používať ako posledná možnosť (ultima ratio), z čoho vyplýva, že Taliansko v zmysle čl. 3 ods. 2 dohovoru nemá záväzok uznať za trestný čin prechovávanie omamných a psychotropných látok pre osobnú potrebu. Referendum s cieľom vylúčiť tento trestný postih preto pripustil a toto referendum bolo úspešné: k zrušeniu príslušných ustanovení došlo formálne následným nariadením prezidenta republiky č. 171/1993.

Ak sa vrátime k rozsudku č. 51/2022 spred troch týždňov, ktorým Ústavný súd nepripustil zle naformulovaný referendový návrh v skutočnosti umožňujúci pestovanie v akomkoľvek množstve akýchkoľvek drog, nájdeme v ňom aj ďalšie zaujímavé odkazy na vlastnú judikatúru týkajúcu sa drog. Ide o dva rozsudky o protiústavnosti trestných ustanovení LsD, v jednom prípade bola dolná hranica trestnej sadzby privysoká, v druhom bolo protiústavné nerozlišovanie medzi tvrdými a mäkkými drogami pri stanovovaní trestov. Pokúsim sa tieto dva rozsudky spracovať, asi bude najlepšie s nimi prispieť do témy o marihuanovom zápachu, pretože už tam niekto odkazuje na gruzínsku judikatúru, tak nebude na škodu prinášať ďalšie komparatívne inšpirácie na túto tému. A možno nielen talianske.

Pre talianske ústavné súdnictvo je typická konkrétna kontrola ústavnosti, teda posudzovanie súladu zákonov na návrh všeobecného súdu, čo je zároveň jeden z hlavných talianskych príspevkov svetovému konštitucionalizmu. Prvopočiatky v (najmä) španielskom a (do istej miery aj) rakúskom medzivojnovom ústavnom súdnictve existujú, ale táto „klasická“ forma konkrétnej kontroly je taliansky vynález. Zároveň zákonná úprava časových účinkov rozsudkov Ústavného súdu o vyhlásení napadnutého predpisu za protiústavný je vo svojich dôsledkoch prakticky identická s našim § 91 ods. 1 zákona o ÚS SR. Je zaujímavé pozorovať, ako sa talianska právna veda a Ústavný súd už vo svojom úplne prvom rozsudku s týmito časovými účinkami vyrovnali. Skúsim čo najskôr prispieť do témy o ceste zarúbanej.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím