Autori:

V súvislosti s referendom o predčasných voľbách ma nezaujalo ani to ako Ústavný súd SR vo veci rozhodol, ale skôr to, ako to zdôvodnil (v náleze PL. ÚS 7/2021-150).

Následne, ako majú právnici pri výklade predpisov vo zvyku, som nazrel do dôvodovej správy k Ústave SR a zisťoval som ako to tí „otcovia zakladatelia“ mysleli. Zistil som, že ústavný súd im protirečí, t. j. vykladá ústavu v rozpore s vôľou autorov ústavy. V tejto súvislosti som natrafil na tieto rozpory v tvrdeniach ústavného súdu:

1. ÚS SR odporuje dôvodovej správe k čl. 98 ods. 2, ktorá uvádza, že výsledky prijaté referendom „vyhlási NRSR zákonom“. Ďalej sa spomína, že NRSR môže výsledky referenda zmeniť po 3 rokoch od „účinnosti zákona, ktorým boli vyhlásené návrhy prijaté v referende“. Súd v náleze (s. 13-14) však uvádza úplne iný postoj: vraj ide len o „spôsob vyhlásenia výsledkov referenda“ , nie určenie jeho právnej sily. Toto „uznesenie“ vraj nie je zákonom.

2. Ak by referendum nemalo silu zákona, ale silu „najvyššiu“ (ústavy, či ústavného zákona), načo by v Ústave SR boli obmedzenia referenda v čl. 93 ods. 3 ?

3. Ak by referendum malo silu ústavy, načo by tu bola možnosť preskúmania jeho ústavnosti na základe podnetu prezidenta? V tejto súvislosti sa v náleze Ústavný súd SR odvoláva na „nezmeniteľné časti ústavy“ alebo „materiálne jadro ústavy“, teda na vlastnú právnickú konštrukciu z vlastnej judikatúry. Súd jednoducho tvrdí, že ľud má v referende moc najvyššiu, ale aj tak ju nemá.

Budem rád, ak pri budúcich rozhodnutiach ÚS SR bude presvedčivejší a vyporiada sa s miestami, kde odporuje autorom ústavy a aj sebe samému. Ide o dôležitú otázku verejného záujmu a vieru ľudí v demokraciu, preto tu je na mieste najmä presvedčivosť a uveriteľnosť. Vlastná judikatúra je v tomto prípade druhoradá (najmä keď si sama odporuje) a kľučkovanie v nej znie nedôstojne a nepresvedčivo.

Na záver ešte uvediem, že ÚS SR podľa mňa rozhodol správne (aj keď zo zdôvodnenia mám dojem, že to bola skôr náhoda).

Ale ústavný súd to neprekonával výkladom, pretože vytvoril rovno novú právnu normu - doktrínu o materiálnom jadre a jeho zákaze jeho zmeny (použil ju aj v predošlej judikatúre). Pritom mohol vec posúdiť podľa konzistentného textu ústavy, ktorý o výsledkoch referenda hovorí len na úrovni zákona a iba na tejto úrovni je aj možné preskúmavanie jeho súladu s ústavou. Stačilo konštatovať že ok, referendum má silu zákona, je to v súlade s úmyslom zákonodarcu, je to kompatibilné s preskúmavaním jeho ústavnosti, je to spôsob akým ľud sám seba pri referende obmedzuje.

1. Vyhlásenie výsledku referenda nie je len formalita. Na vyhlásenie je podľa mňa (aj dôvodovej správy) viazaná účinnosť referenda. Dokážem si predstaviť, že by sa to udialo len na základe žiadosti Kancelárie NRSR ako sa to robí pri zákone (teda bez hlasovania).

2.,3. To, že v ústave ľud sám seba obmedzuje v možnostiach zmeny ústavy sa mi zdá ako nezmysel a asi ho ťažko inde v ústave nájdeme. Mám problém keď niekto tvrdí, že niečo má silu ústavného zákona a potom tvrdí, že nakoniec ju vlastne nemá. Bežný človek keď to počuje, tak jeho viera v právnickú profesiu musí klesať. To je vytváranie dvoch kategórii ústavných zákonov a už to naozaj vyzerá ako zamotávanie sa do vlastnej judikatúry ústavného súdu.

Čo sa týka zbytočnosti materiálneho jadra, to sa zhodneme. Ja tvrdím, že je to sudcovská normotvorba a ústavný súd pri jeho vytvorení vytvoril nové právne normy (určuje nad rámec ústavy ako sa ústava môže meniť a ako nie), čo mu neprínaleží.

Nie je to jednoduchá téma a všetko by bolo jednoduchšie, keby sa použili v ústave presnejšie formulácie. Každopádne, nateraz som nenašiel presvedčivý argument prečo by referendum nemalo mať silu zákona. Naopak, opačný názor mi vyplýva z textu ústavy aj z dôvodovej správy.

Myslím, že ste až príliš zbytočne upätý na dôvodovku k Ústave. Keď si odmyslíme okolnosti prijmania ústavy, a že samotná dôvodovka (a to aj na slovenské pomery) je veľmi chudobná na nejaké podrobnejšie vysvetlenia, tak je potrebné opätovne zdôrazniť, že saotná dôvodovka hovorí niečo iné ako samotná ústava. Ústava uvádza, že výsledky referenda sa vyhlásia ROVNAKO ako zákon. Dôvodovka zase že ZÁKONOM. U nás platí Ústava, nie jej dôvodová správa. Tá môže byť priblížením jej zmyslu, ale nie je to písmo sväté. Mohol sa nález možno pár vetami zapodievať aj dôvodovkou (ak to neurobil, čítal som to už pred vyše týždňom), ale vo výsledku by to bolo to isté.

A nemôžeme referendu priznať iba silu zákona. Teda nie v stave de lege lata. Sám hovoríte, že v pôvodnom návrhu ústavy sa dali jeho výsledky zmeniť obyčajným zákonom. Čiže v priebehu legislatívneho procesu sa to zmenilo na ústavný zákon. Po ďalšie, Ústava pozná iba jeden typ výsledkov referenda, teda nerozlišuje medzi výsledkom so silou ústavného zákona a so silou obyčajného zákona.

Proste referendom by sa dala meniť aj Ústava (podľa mna aj jej "nezmeniteľné časti"), avšak najprv by to muselo prejsť sitom toho, čo všetko nesmie byť predmetom referenda. Viem si predstaviť zaujímavý spor, keby nebodaj by prezident napr. referendum nedal posúdiť, bolo by úspešné a niekto by sa bránil, že sa v ňom rozhodlo o otázke, o ktorej sa v referende nesmie rozhodovať. Či by to znamenalo, že výsledky referenda nemôžu byť súčasťou právneho poriadku, alebo čo.

no lenze tu sa referendum skúma ešte pred jeho samotným vyhlásením, nie až potom, čo je súčasťou právneho poriadku. To nie je ekvivalent skúmania ústavnosti ústavného zákona (ktoré je vylúčené).

Proste platí, že referendum má silu ústavného zákona, ale nie je ústavným zákonom a zároveň preň platia určité obmedzenia, ktoré pre ústavný zákon nie.

no to je tá otázka, ktorú som si tiež kládol, že pri ústavnom zákone je explicitne uvedené, že ho ústavný súd nesmie posudzovať, ale pri referende to nie je. Má síce v podstate silu ústavného zákona (lebo sa dá zmeniť iba ústavným zákonom, reps. iným referendom), ale či sa to vzťahuje aj na to, či ho môže ústavný súd ex post posudzovať je otázne.

Argument za možnosť kontroly je plenárny nález, ktorý zrušil časť ústavy ako protiústavnú. Ak v čl. 125 nebola daná možnosť kontrolovať ústavnosť ústavného zákona, a ústavný súd to napriek tomu spravil (argumentoval síce čl. 124, ale to je teraz druhoradé), tak podľa mna nebude mať problém (ak teda chce ostať konzistentný s judikatúrou "tretieho" ústavného súdu, čo zatiaľ vyzerá, že chce) s tým, že by mohol kontrolovať aj ústavnosť referenda.

Argument že nemôže je v gramatickom výklade čl. 125, kde sa možnosť posudzovať ústavnosť referenda (platného, ktoré je už v zbierke zákonov) nenachádza.

Nuž neviem či sa vôbec dožijeme toho, aby bolo nejaké referendum platné, takže odpoveď je, že je to takto, ibaže by to bolo opačne.

Ďalší argument, ktorý svedčí o nekonzistentnosti nálezu a o nesprávnom právnom názore (že referendum ma silu ústavy) je skutočnosť že referendom nemožno zasahovať do zakladnych ľudských práv a slobôd, ale obyčajným zákonom áno.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím