Lexforum.sk - Tomáš Klinka: Digitálne dizajny

Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že väčšina z nás si pojem "dizajn" spája s predmetmi, ako je auto, bicykel, nábytok, bytové doplnky, šaty či rôzne zariadenia. Áno, toto je tradičné chápanie dizajnu aj v práve duševného vlastníctva, ktoré má svoj základ v historických koreňoch ešte z čias prijatia Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva v r. 1881 o následne odrážalo technologickú realitu celého 20. storočia.

Keď sa koncom 20. storočia prihlásili o slovo informačné technológie, ich vplyv na právo duševného vlastníctva bol v Európe výrazný, osobitne v oblasti autorského práva (pozri smernicu z r. 1991 a následne smernicu z r. 2009), ako aj v patentovom práve (pozri najmä čl. 52 Európskeho patentového dohovoru z r. 1973). Informačné technológie sa však obdobným spôsobom nedotkli dizajnového práva (pozri smernicu z r. 1998 alebo nariadenie z r. 2001). Nemá veľký zmysel pátrať po dôvodoch tohto legislatívneho vývoja, zaujímavé však je, že v prípade dizajnového práva legislatívcov (nielen v Európe), a dokonca do veľkej miery aj akademikov (pozri štúdiu ZEW z r. 2017), predbehla prax registračných úradov poháňaná dopytom čoraz väčšieho radu podnikateľov požadujúcich dizajnovú ochranu pre zobrazenia a ikony na displejoch rôznych zariadení (PC, notebooky, smartfóny, tablety, priemyselné zariadenia).

Za prelomový je možné považovať rok 2004, keď vtedajší Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), terajší Úrad Európskej únie pre duševného vlastníctvo (EUIPO) zaviedol do svojej klasifikácie DesignClass, ktorá v značnej miere korešponduje s medzinárodným triedením dizajnov podľa tzv. Locarnskej dohody, osobitnú podtriedu 14.04 s názvom "Displeje obrazoviek (grafické rozhrania pre displeje (karty), počítačové ikonky). Odvtedy do mája 2018 bolo v novej podtriede 14.04 registrovaných 27.371 digitánych dizajnov platných v celej Európskej únii, čo predstavuje v priemere takmer 2.000 digitálnych dizajnov ročne. Za pozornosť stojí, že najčastejšie ide o prihlasovateľov (spoločnosti) z USA (31%), Nemecka (19%), Južnej Kórei, Veľkej Británie (cca. po 7%), Japonska (cca. 5%), Talianska a Malty (cca. po 3%). V prepočte na počet obyvateľov s prehľadom vedie Malta, čo súvisí s rozvinutým Online Gaming Industry, ktorý predstavuje 12% HDP Malty (pozri napr. tu).

Keď sa bližšie pozrieme na dôvody, pre ktoré sa digitálne dizajny registrujú, môžeme sa domnievať (spolu s autormi štúdie ZEW), že hlavným účelom je najmä prevencia pred konkurenciou a snaha vyhnúť sa konfliktu založenom na nekalej súťaži alebo autorskom práve, pričom práve tieto dva právne inštitúty, ktoré by spravidla (ale nie vždy) prichádzali do úvahy nie sú v EÚ harmonizované (v dostatočnej miere). Ochranné známky majú úplne iný účel, ako aj obmedzený rozsah ochrany a nezapísané dizajny sú chránené len voči "otrockému" kopírovaniu a aj to len na 3 roky (pozri čl. 1 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 15 ods. 1 až 3 nariadenia z r. 2001).

Na druhej strane ani ochrana zapísaným dizajnom - ako vlastne žiadna právna ochrana duševného vlastníctva - nepredstavuje absolútnu ochranu. Je oslabená možnosťou tretích osôb (spravidla dotknutej konkurencie) iniciovať výmaz zapísaného dizajnu a keďže prieskum novosti a individuálneho charakteru, ako zákonných podmienok ochrany dizajnu sa vykonáva práve až vo výmazovom konaní (ex post) a nie pri zápise dizajnu (i keď ÚPV SR určitý prieskum v dostupných registroch vykonáva, ale...), každý majiteľ si musí dobre zvážiť ako "silné" práva mu zapísaný dizajn poskytuje a či nestojí na "hlinených nohách". Určitým obmedzením, skôr technického charakteru je obmedzenie počtu snímkov na 7 v prípade pohybového digitálneho dizajnu pri registrácii na EUIPO. A ak prejdeme k otázkam vymožiteľnosti práv zo zapísaného digitálneho dizajnu, narazíme na praktickú nemožnosť s úspechom iniciovať a realizovať colné opatrenia podľa nariadenia z r. 2013, nakoľko výrobky (HW), v ktorých sú, resp. môžu byť digitálne dizajny súčasťou softvérového aplikačného vybavenia (SW), sú počas transportu vždy vo vypnutom stave. Veru, tak prozaické to je.

Dalo by sa ešte hovoriť o "matke všetkých dizajnových vojen" Apple vs. Samsung, ktorej posledná (?) bitka sa viedla na súde v Kalifornii v máji 2018, tiež by sa dal tento stručný článok pekne ilustrovať obrázkami najzaujímavejších digitálnych dizajnov... ale potom by už naozaj nebol žiaden dôvod otvoriť si najbližšie číslo časopisu Duševné vlastníctvo.

SD EÚ C-472/21 Monz Handelsgesellschaft International mbH & Co. KG c/a Büchel GmbH & Co. Fahrzeugtechnik KG

Článok 3 ods. 3 a 4 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov

sa má vykladať v tom zmysle, že:

požiadavka „viditeľnosti“, ktorá je uvedená v tomto ustanovení a je predpokladom toho, aby sa na dizajn aplikovaný na výrobok alebo začlenený do výrobku, ktorý je súčasťou zloženého výrobku, mohla vzťahovať právna ochrana dizajnov, sa musí posudzovať vzhľadom na bežné používanie tohto zloženého výrobku, pričom po začlenení dotknutej súčasti do uvedeného výrobku zostáva táto časť pri takomto používaní viditeľná. Na tento účel sa viditeľnosť súčasti zloženého výrobku počas jej „bežného používania“ konečným spotrebiteľom musí posudzovať z pohľadu tohto spotrebiteľa, ako aj z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa, pričom treba spresniť, že toto bežné používanie sa musí vzťahovať na úkony vykonané pri hlavnom používaní zloženého výrobku, ako aj na úkony, ktoré musí konečný spotrebiteľ zvyčajne v rámci takéhoto používania vykonávať, s výnimkou údržby, servisu a opravných prác.