Lexforum.sk - Ladislav Hrabčák: Drony a právny rámec v podmienkach SR

Drony a právny rámec v podmienkach SR

Pre 21. storočie je charakteristický prudký technický rozvoj. Ten má svoje nepochybné plusy, ale zároveň aj mínusy. Tieto vonkajšie okolnosti nemôžu ostať bez povšimnutia z pohľadu zákonodarcu, ktorý (by mal) na ne promptne reagovať. Takouto otázkou je aj rozvoj bezpilotného letectva alebo ak chcete tzv. dronov, ktoré sa z vojenskej oblasti dostali do bežného života.

Právnymi prameňmi na danom úseku sú:

zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „letecký zákon“),
nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES v platnom znení (ďalej len „nariadenie“) a
Rozhodnutie Dopravného úradu č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky (ďalej len „rozhodnutie“).

Rozhodnutie Dopravného úradu ako prameň práva?

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Dopravného úradu radíme medzi pramene práva na danom úseku. Je tomu naozaj tak? O čo opierame svoje tvrdenie?

Zákon č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že jednou z oblastí, kde Dopravný úrad vykonáva svoju pôsobnosť je aj úsek civilného letectva.

Smerodajný je pre nás iný právny predpis, ktorým je Letecký zákon. Lietadlá spôsobilé lietať bez pilota môžu vykonávať lety vo vzdušnom priestore len za podmienok, ktoré prihliadajú na bezpečnosť letu a ktoré určí rozhodnutím Dopravný úrad po dohode s ministerstvom obrany.[1]

Takéto rozhodnutia vydané na základe zákona možno teda považovať za konkretizáciu zákonnej úpravy.

Základné pojmy

Z názvu predmetného rozhodnutia vyplýva, že sa týka bezpilotných lietadiel a preto aj my v tomto článku budeme používať generálny pojem bezpilotné lietadlo. Bezpilotným lietadlom je autonómne lietadlo, diaľkovo riadené lietadlo a model lietadla. V praxi je však zaužívaný pojem „dron“, na ktorý právna úprava nepamätá. Ide o pojem prevzatý z angličtiny. Zvykne sa taktiež označovať skratkou UAV (Unmanned Aerial Vehicle). Z hľadiska pravidiel pre jednotlivé bezpilotné lietadlá má však význam iná kategorizácia, a síce:

bezpilotné lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou do 0,5 kg (lietadlo - hračka),[2]
bezpilotné lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou nižšou ako 20 kg a ktoré nie je lietadlom hračkou a
bezpilotné lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou 20 kg a viac.[3]

Uvedená kategorizácia bezpilotných lietadiel má význam, pretože rozhodnutie upravuje pravidlá jednak všeobecného charakteru, ktoré sa vzťahujú na všetky kategórie a taktiež aj osobitné pravidlá pre tú - ktorú kategóriu dronov.

Všeobecné pravidlá

V zmysle uvedeného rozhodnutia je vykonávanie letov tzv. autonómnym lietadlom vo vzdušnom priestore zakázané. Autonómnym lietadlom je lietadlo spôsobilé lietať bez pilota vybavené nezávislým systémom riadenia, ktorý neumožňuje zásah do riadenia letu osobou, ktorá ho ovláda.[4]

Diaľkovo riadené lietadlo alebo model lietadla nesmie byť vybavený pulzačným alebo raketovým systémom (ibaže by bol raketový pohon použitý na vzlet).[5]

V prípade ak sa s bezpilotným lietadlom vykonávajú letecké práce a zároveň má vzletovú hmotnosť 20 kg a viac, tak je potrebný buď zápis v evidencii vedenej Dopravným úradom alebo jeho súhlas (za predpokladu, ak je zapísané v evidencii iného štátu). K tomu je potrebné aj povolenie, o ktorom sme sa zmienili nižšie.

Samozrejme, v každom prípade je potrebné, aby sa dbalo na bezpečnosť iných lietadiel, osôb a majetku. Taktiež sa musí zabezpečiť ochrana životného prostredia pred emisiami a hlukom.

Let je možné vykonávať vo vzdialenosti nie menšej ako 1500 m od husto osídlených oblastí miest, obcí, zón, urbanistických koncentrácií alebo zhromaždiska ľudí na voľnom priestranstve a to za predpokladu, ak diaľkovo riadené lietadlo alebo model lietadla spĺňa 2 kumulatívne podmienky:

hmotnosť 7 kg a viac a
pohon spaľovacím motorom.

Taktiež sú kladené určité požiadavky aj na osobu, ktorá bezpilotné lietadlo riadi. Tá musí počas vykonávania letu mať bezpilotné lietadlo v nepretržitom dohľade. Teda aj v prípade, ak by dron bol vybavený FPV[6], tak musí mať s bezpilotným lietadlom vizuálny kontakt bezvýnimočne. Zakotvená je aj všeobecná prevenčná povinnosť označená ako princíp zistiť a vyhnúť sa. Tým rozumieme schopnosť vidieť, vnímať alebo zistiť potenciálne konflikty v letovej prevádzke alebo iné nebezpečenstvá a prijať vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti letovej prevádzky.[7] Zakázané je počas vykonávanie letu premiestňovanie, či zmena stanovíšť. Otázkou je, či by to nebolo možné v zmysle vyššie uvedeného princípu. V niektorých prípadoch práve aj kvôli náležitému výhľadu naň je potrebné sa premiestniť.

V prípade okolností, ktoré by ohrozovali bezpečnosť letu, osôb alebo majetku je osoba povinná let bezpečne ukončiť. Ukončením letu mal Dopravný úrad zrejme na mysli vrátenie sa na miesto vzletu. Ak by to však možné nebolo, tak to bude miesto, kde nebude nikto a nič ohrozené.

Za súčasného stavu sa bezpilotné lietadla nemôžu používať na prepravu osôb, batožiny, nákladu alebo pošty. V súčasnosti možno bádať snahy svetových gigantov ako napr. EHang a iní v niektorých krajinách (avizujú sa Spojené Arabské emiráty) o takéto alternatívy dopravy, čo by po technickej stránke možné aj bolo, ale úprava to zatiaľ (v našich podmienkach) výslovne zakazuje.

Čo sa týka leteckých prác je potrebné povolenie, ktoré vydáva Dopravný úrad a povolenia podľa osobitného predpisu (za predpokladu, ak sa požaduje). Pod osobitným predpisom rozumieme napr. zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pod. Letecké práce sú za odplatu vykonávané letecké činnosti v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, stavebníctve, zdravotníctve, na reklamu, na fotografovanie, na prieskum, ako vyhliadkové lety a podobne.[8]

Množstvo dronov býva vybavených osvetlením, pomocou ktorého by v teoretickej rovine bolo možné lietať aj v noci. Vykonávanie letov je však v noci zakázané.

Dopravný úrad vydáva povolenie na lietanie s bezpilotným lietadlom. Držiteľom takéhoto povolenia musí byť:

osoba, ktorá s bezpilotným lietadlom vykonáva letecké práce a
osoba, ktorá ovláda bezpilotné lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou 20 kg a viac.

Osobitné pravidlá pre bezpilotné lietadlá s maximálnou vzletovou hmotnosťou 20 kg a viac

Pravidlá upravené pre tieto drony sú zhodné s nasledujúcou kategóriou dronov. Na úvod je potrebné dodať, že je ťažké si predstaviť lietanie s dronmi, ktoré majú takú vysokú hmotnosť.

Let možno vykonať za viditeľnosti v neriadenom vzdušnom priestore triedy G[9] vo výške maximálne 120 m nad úrovňou zeme a vo vzdialenosti maximálne 1000 m od osoby, ktorá lietadlo alebo model lietadla ovláda.

Nemožno ho vykonávať vo vymedzenom vzdušnom priestore.[10] V oblastiach s citlivou faunou sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

Platí aj obmedzenie čo do vzdialenosti a výšky väčšej ako 50 m od najbližšej osoby, stavby, plavidla a vozidla, ktorá musí byť dodržaná. Výnimku tvorí bezpečná vzdialenosť od osoby, ktorá ho riadi a pomocného personálu, čo je logické so zreteľom na to, že taký stroj potrebuje už náležitú obsluhu pri štarte, ale aj pri pristávaní.

Vylúčené je prelietavanie husto osídlených miest, obcí, zón, urbanistických koncentrácií, zhromaždísk, stavieb, ochranných pásem či území. Lety sa nevykonávajú ani mimo okrsku neriadeného letiska (výnimkou je prípad, ak vykonávanie letu na letisku je koordinované prevádzkovateľom letiska).[11]

Dopravný úrad dbá sa aj na to, aby lety sa vykonávali mimo letísk (čo je reakcie na problémy, ktoré bežný život priniesol), ktoré sú používané na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení. Neplatí to v prípade, ak by bolo vykonávanie letu koordinované prevádzkovateľom daného letiska.

Osobitné pravidlá pre bezpilotné lietadlá s maximálnou vzletovou hmotnosťou nižšou ako 20 kg a ktorý nie je lietadlom hračkou

Ako už sme uviedli, tak podmienky vykonávania letov sú zhodné ako v predchádzajúcom spomínanom prípade, no aj tu je nutné podotknúť, že sa budú v praxi využívať pomenej ako to je pri dronoch - hračkách.

Osobitné pravidlá pre lietadlo - hračku (maximálne do 0,5 kg)

V tomto prípade ide drony, ktoré sú spomedzi uvedených kategórií najobľúbenejšie pre ich dostupnosť.[12]

Let možno vykonávať vo vzdialenosti maximálne 300 m od osoby, ktorá lietadlo - hračku ovláda, vo výške maximálne 30 m nad úrovňou zeme a vo vzdialenosti menšej ako 3,7 km od referenčného bodu neriadeného letiska, len na základe koordinácie letu s prevádzkovateľom daného letiska.

Aj v tomto prípade platí, že lety majú byť vykonávané mimo území ako sú letiská, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení. Netýka sa to prípadu, ak by bolo vykonávanie letu koordinované prevádzkovateľom daného letiska.

Na vykonávanie letov v oblastiach s citlivou faunou je potrebný súhlas príslušného orgánu ochrany prírody.

Horizontálna vzdialenosť od osôb, stavieb a pod. sa má rovnať minimálne dvojnásobku výšky vykonávaného letu (s výnimkou osoby, ktorá hračku ovláda a obslužného personálu).

Obmedzenia sa vzťahujú na prelietavanie oblasti urbanistických koncentrácií, zhromaždísk ľudí, stavieb a ochranných pásem alebo území. V porovnaní s predchádzajúcimi prípadmi sa obmedzenie nevzťahujú na oblasti husto osídlených miest, obcí, či zón.

Vykonávanie letu v riadenom vzdušnom priestore, rovnako ako aj vo vyššie uvedených prípadoch, možno za splnenia osobitných podmienok.[13]

Konzekvencie za porušenie pravidiel na danom úseku

Prijímanie pravidiel nie je bezúčelové. Normy sa prijímajú na to, aby regulovali spoločenské vzťahy v určitej oblasti. Podľa nich sa je potrebné správať, v opačnom prípade štát vyvodí určité následky. Potrebné je upozorniť najmä na nasledovné.

Čo sú letecké práce sme sa už zmienili vyššie. Na vykonávanie leteckých prác je potrebné nielen dron zaregistrovať, ale aj mať povolenie o spôsobilosti vykonávať let bezpilotným lietadlom.

Sankcia za porušenie pravidiel na danom úseku sa môže vyšplhať až do výšky 330 eur v zmysle ustanovenia § 53 leteckého zákona. Dopravný úrad od roku 2015 už uložil viacerým subjektom sankcie. V roku 2015 to bolo bez sankcie, no v roku 2016 boli uložené 3 a to 2 vo výške 50 eur a jedna vo výške 150 eur. Za rok 2017 nebola doposiaľ uložená žiadna sankcia.[14]

[1] § 7 ods. 2, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri aj: § 48 ods. 1 písm. d), zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

[2] To, čo rozumieme pod pojmom „hračka“ vymedzuje zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[3] Maximálnou vzletovou hmotnosťou hmotnosť lietadla spôsobilého lietať bez pilota pred vzletom zahŕňajúca vybavenie, prevádzkové kvapaliny, pohonné kvapaliny, pohonné hmoty a v prípade leteckých prác aj príslušný náklad a zariadenia potrebné na ich vykonanie (čl. 2 ods. 1 písm. k), Rozhodnutie Dopravného úradu č. 1/2015).

[4] čl. 2 ods. 1 písm. a), Rozhodnutie Dopravného úradu č. 1/2015

[5] Rozhodnutie vymedzuje pojmy diaľkovo riadené lietadlo a diaľkovo riadený model lietadla v čl. 2 ods. 1 písm. c) resp. písm. e).

[6] Tzv. first person view - systém, ktorý prenáša obraz z kamery na drone súčasne na ovládací prístroj.

[7] čl. 2 ods. 1 písm. m), Rozhodnutie Dopravného úradu č. 1/2015

[8] Bližšie pozri: § 44, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[9] T. j. do 2450 m nad strednou hladinou mora.

[10] Danej problematike sa venuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 v platnom znení.

[11] Letiská v zmysle rozhodnutia rozlišujeme na riadené a neriadené. Pre vykonávanie letov v priestore riadeného letiska obsahuje rozhodnutie osobitné pravidlá v čl. 4.

[12] Porovnaj s 1. a 2. kategóriou.

[13] Bližšie pozri: čl. 4, Rozhodnutie Dopravného úradu č. 1/2015

[14] Pozn. ide o stav do júna roku 2017.