Autori:

Od publikovania prvej časti tohto článku (aj tu) v marci 20171 došlo k viacerým významným zmenám2 v legislatívnom návrhu a k celkovému posunu legislatívneho procesu. Legislatívna rada vlády SR na svojich dvoch zasadnutiach (28. marca a 12. apríla 2017) prerokovala a s pripomienkami schválila návrh veľkej novely3. Je potrebné oceniť konštruktívny prístup Legislatívnej rady vlády SR, jej vedenia, jednotlivých členov a sekretariátu, ktorí podstatne prispeli k zvýšeniu kvality predloženého návrhu a to nielen z hľadiska legislatívnej techniky, ale aj efektívnejšej úpravy nasledovných právnych inštitútov:

• zavedenie splatnosti odmeny v zamestnaneckom režime ( § 11 ods. 6 patentového zákona)

• zavedenie záložného právo k prihláške ( § 23 ods. 4 patentového zákona)

• zápis licencie namiesto zápis licenčnej zmluvy do registra ( § 24 ods. 2 patentového zákona)

• zavedenie licencie na prihlášku ( § 24 ods. 9 patentového zákona)

• ďalšie zjednodušenie právnej úpravy neodkladných opatrení ( § 34 patentového zákona)

• spresnenie exekúcie postihnutím práv z prihlášky4 ( § 50 ods. 4 patentového zákona)

• precíznejšie splnomocňovacie a prechodné ustanovenia ( § 80 a 85a patentového zákona).

Nie je žiadnym tajomstvom, že nezanedbateľnou inšpiráciou v tomto smere bol editoriál JUDr. Záthureckého publikovaný v predchádzajúcom čísle5. Jeho volanie po tom, aby sa v nadväznosti na zavedenie primeranej aplikácie ustanovení o záložnom práve ( § 23) a licenčnej zmluve ( § 24) vo vzťahu k predmetu prihlášky ešte doplnila „výslovná úprava zákonnej transformácie zápisu licenčnej zmluvy či záložného práva k predmetu prihlášky po udelení patentu, na zápis licenčnej zmluvy či záložného práva k patentu“, bolo vypočuté. Pojmy „záložné právo k prihláške“ a „licencia na prihlášku“ je v tejto súvislosti potrebné vnímať ako legislatívne skratky, ktoré umožnili vhodne formulovať túto zákonnú transformáciu nasledovným spôsobom: „Udelením patentu nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis záložného práva k patentu, ak v zmluve o zriadení záložného práva nie je dohodnuté inak alebo ak z rozhodnutia, ktorým bolo záložné právo zriadené, nevyplýva inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky ( § 45) nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky ( § 45 ods. 2), úrad zapíše záložné právo aj k vylúčeným prihláškam.“. Obdobne je upravená aj zákonná transformácia zápisu licencie na prihlášku. Tieto novinky jednoznačne prekonajú niektoré doteraz – aj na ÚPV SR – pretrvávajúce názory o údajnej nemožnosti registrácie záložného práva či nemožnosti zápisu licenčnej zmluvy pred udelením patentu, zápisom úžitkového vzoru, dizajnu alebo ochrannej známky.

Stručnú zmienku si zaslúži aj zmena zaužívanej terminológie, keď namiesto doterajšieho pojmu „zápis licenčnej zmluvy“, zákon bude používať vhodnejší pojem „zápis licencie“. Právna úprava sa tým terminologicky zjednocuje s medzinárodnými zmluvami6 aj právom Európskej únie7. V praxi sa do registra ani nikdy nezapisovali licenčné zmluvy, teda celé zmluvné dokumenty, ale len údaje o poskytnutí licencie, jej rozsahu, trvaní a o nadobúdateľovi licencie.

Materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok ( § 324 až 345), pričom patentový zákon ( § 34), zákon o dizajnoch ( § 29) a zákon o ochranných známkach ( § 13) obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. V zákone o úžitkových vzoroch ( § 31) navyše pribudne osobitne ustanovenie, ktoré súdu umožní ešte pred nariadením neodkladného opatrenia jednoducho a účinne ustáliť, či sú v prípade úžitkového vzoru, z ktorého žalobca uplatňuje svoje práva, splnené podmienky jeho ochrany.

Vláda SR schválila návrh veľkej novely – už zahŕňajúc vyššie uvedené zmeny – na svojom rokovaní 3. mája 2017 uznesením č. 207/2017.8 Následne bol návrh predložený na rokovanie Národnej rady SR (tlač 549)9 s predpokladaným zaradením až na septembrovú schôdzu.

Najťažšiu časť legislatívneho procesu má teda – dúfajme – veľká novela už za sebou a ostáva jej len potichu preplávať búrlivými parlamentnými vodami, získať podpis prezidenta SR a svoje miesto v elektronickej zbierke zákonov SR (Slov-lex). Držme jej palce!

Vyčerpanie práv zo zapísaného dizajnu

V prvej časti článku nebola zmienka o zosúladení právnej úpravy vyčerpania práv zo zapísaného dizajnu ( § 18 zákona o dizajnoch) s článkom 15 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov. Dôvodová správa síce uvádza, že „aj v prípade dizajnov sa tak upúšťa od konceptu tzv. národného vyčerpania práv a jednoznačne sa zavádza tzv. komunitárne vyčerpanie práv“, akoby si národný zákonodarca koncept národného vyčerpania práv dobrovoľne rozmyslel, pravda je však taká, že išlo o závažný rozpor s právom Európskej únie trvajúci viac ako 15 rokov. Pravdepodobne len vďaka tomu, že v obchodnej praxi nedošlo v dôsledku jeho aplikácie k poškodeniu práv tretích osôb, nikomu tento rozpor skôr neprekážal a ani sa ho nikto nepokúšal odstrániť.

Zníženie administratívnej záťaže v konaní pred ÚPV SR

Z hľadiska procesno-právnej úpravy veľká novela vo viacerých bodoch prispieva k zníženiu administratívnej záťaže účastníkov konania pred ÚPV SR. Pri odbočení z prihlášky úžitkového vzoru ( § 36a ods. 2 patentového zákona) už prihlasovateľ nemusí predkladať aj prihlášku úžitkového vzoru, nakoľko ju ÚPV SR už má k dispozícii. Pri podávaní námietok proti zápisu úžitkového vzoru ( § 40 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch), ako aj pri podávaní návrhu na výmaz úžitkového vzoru ( § 45 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch) postačí odkázať na dokumenty citované v rešerši zverejnenej spolu s prihláškou a tieto dokumenty nebude potrebné predkladať. Pri podaní prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecký vynález, zamestnanecký dizajn alebo zamestnanecké riešenie, postačí údaj o tom jednoducho uviesť v prihláške a nebude potrebné ho dokladať [ § 37 ods. 5 písm. f patentového zákona, § 31 ods. 3 písm. f) zákona o dizajnoch a § 32 ods. 6 písm. f) zákona o úžitkových vzoroch]. Po vzore zákona o ochranných známkach ( § 51 ods. 6) sa do spoločných ustanovení patentového zákona ( § 79 ods. 8), zákona o dizajnoch ( § 49 ods. 5) a zákona o úžitkových vzoroch ( § 58 ods. 6) doplnila norma: „Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie.“. Typickými prílohami podania bývajú predkladané dôkazy a v prípade zastúpeného účastníka konania aj splnomocnenie zástupcu. Práve v súvislosti s akceptovaním neoverenej kópie splnomocnenia je možné dať do pozornosti aj príslušnú judikatúru Nejvyššího správního soudu ČR.10 Uvedené legislatívne zmeny môžu pri správnej aplikácii zo strany ÚPV SR pre účastníkov konania znamenať administratívne zjednodušenie procesných úkonov.

Sporové konania

Právna úprava konania o návrhu na zrušenie patentu ( § 47 patentového zákona), konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru ( § 45 zákona o úžitkových vzoroch) a konania o návrhu na výmaz dizajnu ( § 38 zákona o dizajnoch) sa do veľkej miery štandardizujú. Posilňuje sa kontradiktórnosť konania, keď navrhovateľ (s výnimkou konania o návrhu na výmaz dizajnu) bude mať vždy príležitosť reagovať na vyjadrenie a prípadné zmeny zo strany majiteľa. Novinkou bude možnosť ÚPV SR v zrušovacom a výmazovom konaní stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota bude pre majiteľa aj navrhovateľa rovnaká a konečná. Týmto procesne transparentným spôsobom bude možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi sporového konania. Ďalej sa sprísňujú podmienky odročenia ústneho pojednávania a precizuje sa koncentrácia na strane navrhovateľa, ktorý svojim návrhom vymedzuje predmet zrušovacieho a výmazového konania. Pokiaľ ide o koncentráciu námietkového konania podľa zákona o úžitkových vzoroch ( § 40 ods. 1), zavádza sa prísna procesná koncentrácia podobne, ako je už v platnej právnej úprave námietkového konania podľa zákona o ochranných známkach ( § 30).

Ostáva ešte vyjadriť nádej, že zákonodarca v budúcnosti nakoniec pristúpi k prehodnoteniu platného procesného nastavenia sporových konaní aj v zákone o ochranných známkach, ktoré tvoria prevažnú väčšinu všetkých sporov pred ÚPV SR11. Vhodnou príležitosťou bude pripravovaná transpozičná novela v súvislosti s novou známkovou smernicou8.

Určovacie konanie

Určovacie konanie ( § 49 patentového zákona, § 48 zákona o úžitkových vzoroch) sa významne zjednodušuje. Zákon bude výslovne stanovovať, že jeho účastníkom je výlučne žiadateľ, teda osoba, ktorá žiadosť o určenie podala. Nie je pritom podstatné, či je žiadateľom majiteľ alebo akákoľvek iná osoba. Na druhej strane zdôrazňuje sa význam jasného a úplného opísania predmetu určenia, za čo nesie zodpovednosť samotný žiadateľ. Ak nie sú tieto základné podmienky splnené, ÚPV SR určovacie konanie zastaví. Určovacie konanie sa prerušuje bez nutnosti vydávať o tom rozhodnutia priamo zo zákona, ak sa vo vzťahu k tomu istému patentu (úžitkovému vzoru) začalo zrušovacie konanie (výmazové konanie) alebo bol ÚPV SR požiadaný súdom o odborné vyjadrenie, o ktorom bola reč v prvej časti článku2. Proti rozhodnutiu vydanému v určovacom konaní, teda proti rozhodnutiu o zastavení určovacieho konania podľa odseku 4 a proti samotnému rozhodnutiu o určení, nie je prípustný rozklad, pretože v určovacom konaní ÚPV SR nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Zo zákona o dizajnoch ( § 41) bol inštitút určovacieho konania úplne vypustený. Určovacie konanie vo vzťahu k zapísaným dizajnom predstavovalo v porovnaní so zahraničím neštandardnú výnimku. Samotné posúdenie, či nejaký konkrétny predmet spadá do ochrany ( § 14) určitého zapísaného dizajnu, ktoré ÚPV SR vykonával v rámci určovacieho konania, má bližšie k právnemu ako technickému posúdeniu. Do rozsahu ochrany zapísaného dizajnu totiž patrí každý dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva odlišný celkový dojem. Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa prihliada na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu. V minulosti navyše došlo aj k viacerým excesom, keď ÚPV SR rozhodol nad rámec svojej právomoci v určovacom konaní podľa § 41 zákona o dizajnoch vo vzťahu k rozsahu ochrany zapísanému dizajnu spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva.

Rozklad

V patentovom zákone ( § 55), v zákone o dizajnoch ( § 46) a v zákone o úžitkových vzoroch ( § 53) je novinkou umožnenie účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach ( § 40 ods. 3 zákona o ochranných známkach) a ktorý poskytuje účastníkom transparentným spôsobom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Rozsahom rozkladu je totiž ÚPV SR viazaný s výnimkami uvedenými v zákone. Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade a aby bola zabezpečená náležitá úroveň právnej istoty, je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu, ako aj na podanie samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu. V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva, sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia, čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní12.

Nové rešeršné služby

Po prvý krát sa do slovenského práva ( § 41a patentového zákona a § 38a zákona o úžitkových vzoroch) zavádza rešerš medzinárodného typu13. Prihlasovateľ môže požiadať ÚPV SR, aby umožnil orgánu pre medzinárodnú rešerš vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky. Príslušným orgánom na vykonanie rešerše medzinárodného typu je buď Európsky patentový úrad14 alebo Vyšehradský patentový inštitút15. ÚPV SR za žiadosť nevyberá žiadne poplatky, tie sa platia priamo príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš. Hlavnou výhodou rešerše medzinárodného typu z pohľadu prihlasovateľa je získanie kvalifikovaných informácií o stave techniky, ktoré mu môžu pomôcť v rámci jeho patentovej stratégie pri ďalších krokoch smerujúcich k patentovej ochrane v zahraničí.

Ak sú splnené zákonné podmienky, teda žiadosť podal prihlasovateľ v lehote do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a súčasne v konaní o prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu vykonanej zo strany ÚPV SR ako pobočky Vyšehradského patentového inštitútu, ÚPV SR správu o rešerši zverejní spolu s prihláškou vo vestníku a prihliadne na ňu pri úplnom prieskume. Uvedené neplatí, ak už bola zverejnená prihláška spolu s výsledkom rešerše a zverejnenie bolo oznámené vo vestníku. Ak si prihlasovateľ vybral za orgán pre medzinárodnú rešerš Vyšehradský patentový inštitút, zaplatí v takom prípade len polovicu zo správneho poplatku za úplný prieskum16. Táto zľava je opodstatnená najmä tým, že ÚPV SR už má k dispozícii správu o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonávali patentoví experti ÚPV SR a to spravidla v slovenskom jazyku.

Do patentového zákona ( § 41b) sa dopĺňa úprava ďalšej novej služby – rešerš v prioritnej lehote. ÚPV SR poskytoval obdobnú službu na základe podmienok zverejnených vo vestníku ÚPV SR č. 12/201117. V záujme transparentnosti a zodpovednosti pri poskytovaní služieb verejnosti je vhodnejšie definovať základné náležitosti priamo v patentovom zákone. Zmyslom rešerše v prioritnej lehote je poskytnúť prihlasovateľovi už krátko po podaní prihlášky kvalifikovanú informáciu o stave techniky vo vzťahu k predmetu prihlášky. Prihlasovateľ sa tak môže rozhodnúť, či v prioritnej lehote 12 mesiacov18 podá prihlášku so zhodným predmetom v zahraničí. Žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote musí byť podaná spolu s prihláškou. Prihlasovateľ však nemôže v prihláške uplatňovať prioritu z inej prihlášky, inak ÚPV SR bude považovať žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote za nepodanú. Ak ÚPV SR v rámci predbežného prieskumu zistí, že prihláška alebo predmet prihlášky obsahuje nedostatky, ktoré by mohli byť dôvodom zastavenia konania o prihláške alebo dôvodom pre zamietnutie prihlášky, na podanú žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote nemusí prihliadať. V prípade, ak by ÚPV SR nedodržal deväťmesačnú lehotu, vráti prihlasovateľovi zaplatený správny poplatok19 v zmysle § 10 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch.

Prepočítanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia

V patentovom zákone ( § 67a) sa dopĺňa osobitné ustanovenie o dobe platnosti dodatkového ochranného osvedčenia ( § 67a), ktoré predstavuje implementáciu príslušných nariadení Európskej únie20. Aplikovať sa bude v prípadoch, keď by mala byť doba platnosti dodatkového ochranného osvedčenia prepočítaná a zmenená, pretože v žiadosti o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia bol uvedený nesprávny dátum prvého povolenia na trh v EÚ. Účastníkmi konania podľa tohto osobitného ustanovenia bude popri navrhovateľovi vždy aj majiteľ dodatkového ochranného osvedčenia. Za zmienku pritom stojí, že v roku 2016 vydal ÚPV SR 32 rozhodnutí týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení, ktoré súviseli so žiadosťami o úpravu doby platnosti v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-471/14.21

Prerušenie konania

Do spoločných ustanovení patentového zákona ( § 79 ods. 11), zákona o dizajnoch ( § 49 ods. 8), zákona o úžitkových vzoroch ( § 58 ods. 9) a zákona o ochranných známkach ( § 51 ods. 9) sa doplnil nový inštitút prerušenia konania pred ÚPV SR z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom patentu. ÚPV SR rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad.

Inštitút prerušenia konania je v procesnom správnom práve typický a v praxi často využívaný. Všeobecnú procesnú úpravu22 nebolo možné využiť v oblasti priemyselného vlastníctva z praktických dôvodov (prerušenie aj v prípadoch výzvy na odstránenie nedostatkov podania) a tiež kvôli zohľadneniu plynutia zákonných lehôt na podanie žiadosti o predĺženie platnosti dizajnu, úžitkového vzoru či ochrannej známky alebo zákonnej lehoty na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti patentu23. Bolo preto potrebné, nad rámec doterajšieho inštitútu prerušenia konania o prihláške24, doplniť do jednotlivých zákonov osobitnú právnu úpravu prerušenia konania.

Podávanie na ÚPV SR

Rovnako vo všetkých novelou dotknutých zákonoch sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na ÚPV SR a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku ( § 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že ÚPV SR na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. Zavádza sa tiež výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS25.

Ešte niekoľko poznámok k zamestnaneckému režimu

Je potešiteľné, že prvá časť tohto článku2už v krátkom čase vyvolala viacero reakcií odbornej verejnosti26 a to špeciálne vo vzťahu k zamestnaneckému režimu. Preto týmto využívam výhodu „odloženého“ publikovania tejto druhej časti článku a v stručnosti sa pokúsim reagovať na načrtnuté otázky.

JUDr. Parobeková si v súvislosti s označením „veľká novela“ položila otázku: „Ide však naozaj o takú zásadnú úpravu alebo sa zákonodarca len inšpiroval legislatívou a judikatúrou, ktorá existuje na európskej a medzinárodnej úrovni už dlhšiu dobu? Odkazovala pritom na dve rozhodnutia britských súdov z rokov 2009 a 2017, švédsky zákon o vojenských (!) vynálezoch z roku 1949 a článok autora Jean E. Healyho z roku 2005, v ktorom analyzuje známy prípad z japonského právneho prostredia Syuji Nakamura v. Nichia Corporation. JUDr. Parobeková sa ďalej zamýšľa: „Práve rozšírenejší proaktívny prístup, či už stimulovaný domácou alebo cezhraničnou skúsenosťou môže mať pozitívnejší prínos pre fungovanie vnútorného trhu ako len nanútené reagovanie na podnety zo strany Európskeho spoločenstva. Preto je na mieste otázka, či flexibilnejší prístup, ktorý by bral do úvahy konkrétne potreby podnikateľov a vývoj na trhu, by nebol vhodnejší v prípade, že zákonodarca má ozajstný úmysel venovať sa rozvoju inovačného potenciálu a podpory transferu technológii, tak ako to prezentuje.“

Priznávam, že mi neboli známe britské prípady citované v článku JUDr. Parobekovej a ani švédsky zákon o vojenských vynálezoch z roku 194927, ktorého relevancia je v kontexte zamestnaneckého režimu otázna. Vo všeobecnosti možno s JUDr. Parobekovou určite nájsť zhodu v tom, že v súčasnosti pravdepodobne žiadna národná patentová legislatíva ani prax nie je a nemôže byť izolovaná a nemôže si dovoliť ignorovať stav a vývoj v iných relevantných zahraničných jurisdikciách, pričom vzájomná súvislosť môže mať povahu voľnej inšpirácie alebo tiež dôsledného nasledovania konkrétnej zahraničnej právnej doktríny, právnej úpravy či judikatúry28. V rámci prípravných legislatívnych prác v roku 2016 som ako riaditeľ odboru legislatívno-právneho a medzinárodných vzťahov ÚPV SR využil viaceré zahraničné zdroje a to najmä nemecký zákon o zamestnaneckých vynálezoch z roku 1957 (v znení z roku 2009)29, nový španielsky patentový zákon z roku 201530, nový rumunský zákon o zamestnaneckých vynálezoch z roku 201431, lotyšský patentový zákon z roku 2007, ako ajviaceré kódexy priemyselného vlastníctva, najmä poľský zákon o priemyselnom vlastníctve32. Vo vzťahu k revízii zamestnaneckého režimu ( § 11 patentového zákona, § 11 zákona o úžitkových vzoroch, § 12 zákona o dizajnoch) však uvedené zahraničné zdroje zďaleka neboli rozhodujúce a počas legislatívnych prác plnili skôr funkciu doplnkových, študijných podkladov. Naozaj kľúčové boli intenzívne diskusie a konzultácie s univerzitami, Slovenskou akadémiou vied, skúsenými advokátmi, akademikmi a s podnikateľmi, ako je zdôraznené aj v prvej časti tohto článku2. S ohľadom na uvedené verím, že v tomto procese boli dostatočne naplnené atribúty „proaktívneho a flexibilného prístupu“, o ktorom hovorí JUDr. Parobeková.

JUDr. Parobeková vytýka novej úprave zamestnaneckého režimu chýbajúci mechanizmus nápravy „absencie formálnych náležitostí oznámenia podaného zamestnancom zamestnávateľovi“ a kladie otázku „ či bude mať nesprávne oznámenie predpokladané právne účinky alebo dôjde k prerušeniu plynutia zákonnej lehoty do momentu odstránenia týchto nedostatkov a na akú dlhú dobu“. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že povinné náležitosti upovedomenia o vytvorení zamestnaneckého vynálezu, ktoré novela zavádza, nie sú formálne, ale obsahové a vymedzujú samotný predmet právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom, teda zamestnanecký vynález. V upovedomení má pôvodca „opísať technický problém a jeho riešenie, vznik a podstatu zamestnaneckého vynálezu tak, aby odborník vynález mohol uskutočniť“( § 11 ods. 2 druhá veta patentového zákona). Zákon teda nebude vyžadovať od pôvodcov, aby v upovedomení uvádzali akékoľvek formality, ale aby jednoznačne identifikovali, na ako technickom probléme pracovali a k akému výsledku dospeli, pričom by mali použiť „technický jazyk“, aby mu iní odborníci v danej oblasti techniky objektívne mohli porozumieť a na jeho základe dokázali vynález uskutočniť. Pritom už podľa doteraz platnej úpravy musí pôvodca spolu s upovedomením odovzdať zamestnávateľovi aj všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu. Ak z upovedomenia nebudú tieto skutočnosti zrejmé, jeho doručením zamestnávateľovi trojmesačná zákonná lehota ani nezačne plynúť. Zákon zámerne nebude upravovať proces odstraňovania nedostatkov upovedomenia a ponecháva ho plne v réžii oboch dotknutých strán. Ich právna istota tým nie je oslabená, pretože právo na riešenie patrí zamestnávateľovi už od momentu vytvorenia zamestnaneckého vynálezu ( § 11 ods. 1 patentového zákona) a pôvodca môže byť zodpovedný za škodu, ktorú by zamestnávateľovi spôsobil porušením svojej zákonnej povinnosti riadne ho upovedomiť o vytvorení zamestnaneckého vynálezu. A tu má – aj preventívny – význam práve subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka, o ktorej JUDr. Parobeková necítila potrebu viesť hlbšiu diskusiu. Možno vo všeobecnosti odporučiť, aby zamestnávateľ bez meškania písomne oznámil pôvodcovi, že predložené upovedomenie nespĺňa základné zákonné náležitosti a vyzval ho na ich doplnenie v určenej lehote. Na univerzitách a v iných vedecko-výskumných inštitúciách môže byť pritom užitočná aj angažovanosť ich centier transferu technológii a vhodné zohľadnenie tejto situácie aj v interných smerniciach.

Z článku JUDr. Parobekovej by mohlo vyplývať niekoľko nepresností v súvislosti s inštitútom primeranej odmeny ( § 11 ods. 6 patentového zákona) a inštitútom dodatočného vyrovnania ( § 11 ods. 7 patentového zákona). Oba tieto právne inštitúty sú dlhodobo súčasťou slovenského patentového právaa novela len vytvára vhodnejšie podmienky na ich efektívnejšie uplatňovanie v praxi tým, že zaviedla

• výslovnú úpravu splatnosti primeranej odmeny,

• rozšírenie práva na dodatočné vyrovnanie aj na paušalizovanú primeranú odmenu,

• trojročný odklad uplatňovania práva na dodatočné vyrovnanie,

• trvanie práva na dodatočné vyrovnanie počas celej doby ochrany zamestnaneckého vynálezu a

• zavedením informačného nároku pôvodcu voči zamestnávateľovi.

Pripájam sa k odporúčaniu JUDr. Parobekovej, aby sa novelou dotknutí zamestnávatelia už začali pripravovať na implementáciu novely a vytvárali si správnu prax najmä v súvislosti so zamestnaneckým režimom.

Dňa 18. mája 2017 som sa zúčastnil medzinárodnej vedeckej konferencie Olomoucké právnické dny 2017, kde v sekcii práva duševného vlastníctva vystúpila aj JUDr. Bačárová s príspevkom „Tvorivosť zamestnancov a ich odmeňovanie z pohľadu zmien v patentovom práve“. JUDr. Bačárová sa zamerala najmä na univerzitné prostredie a okrem iného otvorila otázku, čiby zamestnanecký režim nemal byť v patentovom zákone špecificky upravený pre univerzity. Táto otázka je plne legitímna, avšak s ohľadom na pokročilý stav legislatívneho procesu je vysoko nepravdepodobné, že bude zohľadnená už v tejto novele. Rád by som však v tejto súvislosti upozornil na doteraz nie veľmi využívanú možnosť, ktorú majú vysoké školy v súvislosti s autonómnou záväznou úpravou zamestnaneckého režimu vo vnútorných predpisoch univerzity. Verejná vysoká škola má právomoc vydávať vnútorné predpisy v rozsahu a v oblastiach, ako jej to umožňuje vysokoškolský zákon33 a jej štatút. Ak by teda univerzita mala v štatúte uvedené, že prijme vnútorný predpis o transfere technológii a poznatkov, tak by takýto predpis bol právne záväzný pre všetkých jej zamestnancov, študentov aj doktorantov a vo vzťahu k nastaveniu zamestnaneckého režimu by sa nevyžadovala zmluvná forma odchýlok alebo doplnení zákonnej úpravy v patentovom zákone ( § 11). Na ostatné časti konferenčného príspevku JUDr. Bačárovej budem prípadne reagovať až po jeho publikovaní.

Namiesto záveru

Som si vedomý toho, že ani jeho rozsah a publikovanie článku v dvoch častiach nepostačuje na hĺbkovú analýzu jednotlivých právnych inštitútov, vysvetlenie dôležitých súvislostí patentového práva, ponúknutie a posúdenie relevantných argumentov a potenciálnych alternatív právnej úpravy. Tento priestor však nepochybne bude v komentári k patentovému zákonu a zákonu o úžitkových vzoroch, na ktorom pracuje autorská dvojica Záthurecký – Klinka a ktorý by mal prísť na trh v roku 2018.

1 KLINKA, T.: „Veľká novela“ prinesie zásadné zmeny v práve priemyselného vlastníctva (1. časť). Duševné vlastníctvo, ÚPV SR, 1/2017, s. 18 a nasl., ISSN1339-5564.

2 K významnej zmene došlo aj v mojom živote, keď som v apríli 2017 po takmer deviatich rokoch ukončil svoje pôsobenie na ÚPV SR a prešiel do súkromnej praxe.

3 Kompletný materiál predložený na rokovanie Legislatívnej rady SR je možné nájsť na http://lrv.rokovania.sk/160692017-/.

4 Pozri aj KLINKA, T.: Ochranná známka v exekúcii. Duševné vlastníctvo, ÚPV SR, 2/2011, s. 46, ISSN1335-2881. https://www.indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/casopis_dusevne_vlastnictvo/DV_2_2011.pdf.

5 ZÁTHURECKÝ, E.: Editoriál: Úvaha nad novelou patentového zákona. Duševné vlastníctvo, ÚPV SR, 1/2017, s. 3, ISSN1339-5564.

6 Singapurský dohovor o práve ochrannej známky (čl. 17 až 19), Vykonávací predpis k Dohovore o patentovom práve (Pravidlo 17) a Vykonávací predpis k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Pravidlo 23).

7 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 25 ods. 5).

8 http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26466.

9 http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6388.

10Napr. v rozsudku NSS ČR zo dňa 17. októbra 2014, č.k 4 As 171/2014-26 dospel k záveru, že ak splnomocnencom predložené splnomocnenie má všetky potrebné náležitosti, je pre nastúpenie účinkov zastúpenia dostatočné, že správnemu orgánu bola predložená obyčajná, úradne neoverená kópia tohto splnomocnenia.

11 V roku 2016 bolo v námietkových konaniach podľa zákona o ochranných známkach, resp. v konaniach o odmietnutí ochrany na území SR v prípade medzinárodných ochranných známok ÚPV SR vydal 167 rozhodnutí. Vo veci návrhov na neplatnosť alebo zrušenie ochrannej známky alebo medzinárodnej ochrannej známky ÚPV SR vydal 60 rozhodnutí. V konaniach o zrušení patentu, výmaze úžitkového vzoru alebo o výmaze dizajnu a v určovacích konaniach bolo v roku 2016 vydaných 21 rozhodnutí. Výročná správa ÚPV SR za rok 2016. ÚPV SR, 2017, s. 15. ISBN 978-80-88994-89-3. http://www.upv.sk/?aktuality&clanok=vyrocna-sprava-2016.

12 Pozri § 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku.

13Inštitút rešerše medzinárodného typu (angl. „international type search“) je zakotvený v čl. 15 ods. 5 Zmluvy o patentovej spolupráci (PCT).

14 http://www.epo.org/applying/international.html.

15 http://www.vpi.int.

16 Položka 216 písm. c) Sadzobníka správnych poplatkov.

17 Pozri http://www.indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/vestnik_upv_sr/2011/12/201112_uo.pdf.

18 Ide o prioritnú lehotu podľa čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

19 Položka 216 písm. h) Sadzobníka správnych poplatkov.

20 Čl. 17 ods. 2 a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1610/96 zo dňa 23. júla 1996 o vytvorení doplnkového ochranného certifikátu pre výrobky na ochranu rastlín (Ú. v. ES L 198, 8.8.1996) v platnom znení, čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009) v platnom znení.

21 Výročná správa ÚPV SR za rok 2016. ÚPV SR, 2017, s. 15. ISBN 978-80-88994-89-3. http://www.upv.sk/?aktuality&clanok=vyrocna-sprava-2016.

22 Pozri § 29 v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

23 Zákon č. 495/2008 Z. z.

24 Pozri patentový zákon ( § 39), zákon o dizajnoch ( § 33) a zákon o úžitkových vzoroch ( § 37).

25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES.

26 PAROBEKOVÁ, D.: „Veľká novela“ práva priemyselného vlastníctva a zamestnanecký režim. 2017 http://www.najpravo.sk/clanky/velka-novela-v-prave-priemyselneho-vlastnictva-a-novy-zamestnanecky-rezim.html. BAČÁROVÁ, R.: Tvorivosť zamestnancov a ich odmeňovanie z pohľadu zmien v patentovom práve. Prednáška zaznela na XI. ročníku medzinárodnej vedeckej konferencie Olomoucké právnické dny 2017. Sekcia práva duševného vlastníctva. 18. máj 2017.

27 Pozri http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=3643.

28 Známym príkladom rozšíreného a dlhodobého nasledovania zahraničnej legislatívy z oblasti patentového práva bol americký Bayh-Dole Act z roku 1980. https://www.gpo.gov/fdsys/pkg/USCODE-2011-title35/pdf/USCODE-2011-title35-partII-chap18.pdf.

29 Pozri Gesetz über Arbeitnehmererfindungen (ArbnErfG, 2009). http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=10005.

30 Pozri Ley N° 24/2015 de Patentes. http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=15768.

31 Pozri Law on Employees’ Inventions (No 83/2014) . http://www.wipo.int/edocs/lexdocs/laws/en/ro/ro082en.pdf.

32 Stručný prehľad zahraničných kodifikácii možno nájsť aj v článku KLINKA, T.: Zákon o priemyselnom vlastníctve (??) Kodifikačné otázniky. Duševné vlastníctvo 4/2013. ÚPV SR. s. 23 – 24. http://www.upv.sk/swift_data/source/pdf/casopis_dusevne_vlastnictvo/2013/DV_1304web.pdf.

33 Pozri § 16 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím