Chtěl bych tímto navázat na předchozí příspěvek obsahující návod na fixlování faxu a to ze dvou důvodů. Jednak že to rozhodnutí zřejmě bude (bylo) publikováno v zelené sbírce a pak protože soudce v jedné mé věci chce uvěřit skutečnosti obsažené v notářskému zápisu.

Notářský zápis má tento obsah: http://fakemail.kvasnica.cz/blog/notarak_anon.pdf

Přestože jsem to posledně v komentářích schytal, tak trvám na tom, že požadavku zákona "písemná forma je zachována i při právním jednání učiněném elektronickými nebo jinými technickými prostředky umožňujícími zachycení jeho obsahu a určení jednající osoby" elektronicky nepodepsaný email neobstojí, protože nejde určit, kdo to jednání učinil.

Stálo mne to čtyři hodiny hraní si a jako správný hacker se musím pochlubit s výsledkem, tak tedy jdeme na to!

1. stáhnout falešné pop3 a smtp servery: http://fakemail.kvasnica.cz/?dl
2. rozběhnout tyto servery - v mém případě běží na doméně fakemail.kvasnica.cz
3. v poštovním klientovi přidat emailový účet, porty jsou 110 a 587, uživatelské jméno a heslo libovolné, server buď vlastní a nebo v mém případě jsou fakemail.kvasnica.cz
4. změnit datum, protože servery pracují s datem tvrzeným poštovním klientem
5. odeslat email na falešný smtp server, který jej předá falešnému pop3 serveru
6. přijmout email z falešného pop3 serveru, který prohodí příjemce a odesílatele
7. vrátit datum zpět na aktuální
8. vytisknout email z inboxu

Vytvořil jsem k tomu dlouhé 14ti minutové video: http://youtu.be/DRmBTGyCjrw

Protože s windows/outlookem/wordem nativně nepracuji, tak je to klikání ve videu krapet zmatené, ale podstatné bylo ukázat, že to jde a že to je relativně velmi jednoduché. Výsledné zfixlované výstupy do (pdf) tiskárny pro nový notářský zápis jsem uložil sem: http://fakemail.kvasnica.cz/blog/priloha2.pdf a http://fakemail.kvasnica.cz/blog/priloha3.pdf. Ano, trochu mi tam v těch emailech o minutu ulítl čas, ale tak to je drobnost.

Závěrem chci zdůraznit, že ty mé falešné servery umožňují rovněž falšovat hlavičky emailu (umožňují, ale dělají jen velmi primitivně, s tímto se mi už nechtělo si hrát). Ty servery jsou jen pár řádků kódu, mi to rozchodit trvalo pár hodin a v podstatě by to měl umět naprogramovat kdokoliv. Jestli si chcete nějaké emaily nafalšovat a poštovní servery fakemail.kvasnica.cz na portech 110 a 587 nepoběží, napište mi - nahodím je.

To, co strany předkládají soudu, není důkaz. Je to cár papíru.

UPDATE: ještě mne napadlo natlačit mým falešným pop3 serverem vygenerovaný e-mail přes IMAP na můj účet na seznamu. Vypadá to téměř hezky: http://fakemail.kvasnica.cz/blog/uznani.jpg

Žel seznam.cz píše varování: "Zpráva byla umístěna do složky Doručené na základě přesunu pomocí protokolu IMAP. V případě potíží doporučujeme zkontrolovat nastavení poštovních klientů." Pro dokonalou iluzi, kdybych chtěl dělat notářský zápis ve smyslu: "Dostavil se Milan Kvasnica, zalogoval se na svém počítači do své emailové schránky, načetl email od Andreje a ten se zobrazil v tomto znění-screenshot" bych tedy musel do chrome doinstalovat rozšíření, které tu varovnou hlášku odstraní (na stejném principu, jako funguje adblock pro odstraňování reklam).

UPDATE2: tak nakonec stačilo použít adblock, přidat filtr: http://fakemail.kvasnica.cz/blog/blokovacreklam.jpg a můžu vyrazit k notáři: http://fakemail.kvasnica.cz/blog/vyblokovanareklama.jpg

Stále si ale myslím to, čo pri faxe, a síce že email možno považovať za písomný úkon. To, že sa dá sfalšovať, na tom nič nemení. Veď ani listina nestráca písomnú formu len preto, že je sfalšovateľná.

Súd však musí posúdiť email — ako každý iný dôkaz — práve z toho hľadiska, či je pravý. A tu by mala platiť zásada, aká platí aj pri listinách: ak údajný autor emailu poprie jeho pravosť, potom sa dôkazné bremeno prenesie na druhú stranu. Unesenie bremena však nemožno vyvodiť z tej notárskej zápisnice. Tá predsa osvedčuje len priebeh otvárania emailu, nie jeho pravosť.

Ak teda niet iného dôkazu, súd by mal uzavrieť, že protistrana neuniesla dôkazné bremeno o pravosti emailu; preto ho nie je možné použiť.

PS. Možno by pomohla notárska zápisnica so sudcovým emailom? :-D

Dal jsem tomu pár již neafektovaných hodin a podíval se na to pohledem právníka (ne ajťáka) a ano, beru.
Pokud bychom tvrzenou skutečnost o existenci emailu učinili nespornou, pak by logicky písemná forma měla být zachována.
Děkuji za nakopnutí.

Tento komentár bezprostredne nesúvisí s vyššie uvedeným, no nedá mi nepodeliť sa o praktickú skúsenosť s dosledovateľnosťou e-mailu, ktorá sa predsa len čiastočne príspevku pána Kvasnicu dotýka.

V období rokov 2013-2014, teda ešte pre účinnosťou nových predpisov, podala osoba žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Miestne príslušným súdom bol Okresný súd Nové Zámky.

Skôr ako sme začali skúmať obsah žaloby preverili sme, či je žaloba v poriadku tak povediac po formálnej stránke. Žalobca nebol zastúpený advokátom, ani sám nemal právnické vzdelanie. Zistili sme, že žaloba bola ok. Z opatrnosti sme požiadali rozhodcovský súd o scan doručenky, nakoľko sme nepoznali dátum prevzatia rozsudku žalovaným a nemohli sme skontrolovať včasnosť podania žaloby. Zistili sme, že žaloba bola podaná (podľa dátumu prijatia žaloby vyznačenom súdom) až po uplynutí 30 dňovej ( §41 zákona o rozhodcovskom konaní v znení v tom čase platnom). Neskoré podanie žaloby sme namietli. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

Žalobca na pojednávaní tvrdil, že žalobu zaslal e-mailom, a písomné vyhotovenie žaloby (ktoré bolo doručené súdu a súdom žalovanému, a od ktorého dátumu sme odvodzovali okamih podania žaloby) bolo „len“ doplnením podľa § 42 OSP, teda že bola podaná včas (žalobca nepoužíval právnu argumentáciu, no z jeho prejavu bolo možné jednotlivé výroky spojiť s príslušnými ustanoveniami).

Napriek tomu, že žalobca vystupoval vo vzťahu k súdu nevhodne (čo mu určite nepomohlo), za čo bol počas konania opakovane napomínaný (poriadková pokuta uložená nebola, no raz bola skoro privolaná justičná stráž), pani sudkyňa prerušila pojednávanie a skúmala či bol na e-mailovú adresu súdu doručený e-mail tak ako tvrdil žalobca. Ukázalo sa, že e-mail, o ktorom žalobca tvrdil, že bol odoslaný z jeho e-mailu @azet.sk na e-mailovú adresu súdu doručený nebol. Žalobca napriek poučeniu obsiahnutému v predvolaní nedisponoval žiadnymi listinami, ktorými by svoje tvrdenia mohol preukázať. V tomto momente mohlo podľa môjho názoru konanie skončiť, no nestalo sa tak.

Súd pojednávanie odročil s tým, že žalobca doloží (a súd preskúma) dôkaz o odoslaní e-mailu. Súd začal skúmať „osud“ odoslaného e-mailu!

V nadväznosti na novú skutočnosť, sme pre úplnosť našej argumentácie v písomnom podaní s poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 2492/08 (ktorý odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 26Cdo 2378/99) uviedli, že v danom prípade nemožno aplikovať §57 ods. 3 OSP, nakoľko prevádzkovateľ služby nebol orgánom, ktorý by bol povinný zásielku doručiť. Pričom sme tiež s poukazom na ustálenú prax vo vzťahu k riziku spojenému s doručovaním podaní súdu faxom uviedli, že ak by aj žalobca e-mail so žalobou odoslal včas, táto nebola doručená (zistenie súdu) a žalobca „musí znášať dôsledky svojho konania“.

Tu sa dostávam k tomu, ako súvisí tento komentár s príspevkom pána Kvasnicu. Kompetentný zamestnanec Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky situáciu preveril a zistil nasledovné (resp. sudkyňa oboznámila nasledovné). E-mail bol doručovaní z adresy, ktorú uviedol žalobca, a bol tiež správne adresovaný. AVŠAK server ministerstva vyhodnotil e-mail žalobcu ako spam a nastavenie servera spôsobilo, že e-mail „neprešiel“ na do e-mailovej schránky Okresného súdu Nové zámky, dokonca nebol „doručený“ ani ako spam (informácie získané počas prerušenia pojednávania boli teda správne). Dodávam, že žalobca nedisponoval dôkazom, ktorým by preukázal doručenie e-mailu.

Súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Vyslovil, že účastník konania, ktorý doručuje podanie iným spôsobom, ako orgánom, ktorý je povinný zásielku doručiť znáša riziko nedoručenia a následky s tým spojené. Zamýšľané doplnenie žaloby tak bolo jej jediným účinným podaním, a to až po uplynutí lehoty na jej podanie.

Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Nuž podal, ale (vyznieva to až neuveriteľne) deň po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Ďalší osud sporu mi žiaľ známi nie je.

Zaujímavé vo vzťahu k doručovaniu je podľa môjho názoru napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo 147/2013, alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžo/15/2012, ktoré odkazuje na nález Ústavného súdu III. ÚS 259/2010, ktoré je z môjho pohľadu vo vzťahu k praxi okolo doručovania podaní faxom, a s tým spojeným rizikom veľmi benevolentné. Jedným dychom však dodávam, že len z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu nedokážem posúdiť „spravodlivosť“ a „opodstatnenosť“ takéhoto postupu Ústavného súdu v konkrétnej veci, ktorý sa odklonil od formalistického prístupu súdov, ktorý považujem za akceptovateľný. Aj keď by mi nedoručenie podania napr. pre chýbajúci papier vo faxe súdu určite pokazilo deň (ak by chýbajúci papier oddialil okamih doručenia podania súdu – neviem ako presne funguje prenos správy faxom).

Napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sžo 193/2010 je jednoznačné a prísne. Krajský súd v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu Najvyššieho súdu uviedol „Ak urobí účastník konania podanie súdu telefaxom, čo v súlade s ustanovením §42 ods. 3 OSP nepochybne urobiť môže, nesie procesnú zodpovednosť za to, že pri zvolenej forme komunikácie také podanie ako celok dôjde súdu včas, teda pred uplynutím zákonnej lehoty. Okamih, kedy bolo také podanie vložené do telefaxového prípadne, okamih, kedy bolo začaté jeho odosielanie na telefaxovú adresu súdu, nie je z hľadiska posúdenia včasnosti opravného prostriedku (zachovanie zákonnej lehoty pre jeho podanie) právne relevantné.“, a Najvyšší súd sa s týmto názorom stotožnil, keď uviedol, že prevádzkovateľ telefaxového spojenia nie je orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle §57 ods. 3, a tiež že pre posúdenie včasnosti podania je rozhodné kedy došlo súdu.

Zaujímavý je tiež nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 329/2000. Z tohto nálezu vyplýva, že došlo k odmietnutiu dovolania, z dôvodu, že bolo podané po lehote, pričom Ústavný súd (s poukazom na vec I. ÚS 460/97) v situácii, keď účastník konania disponoval potvrdením o doručení faxu, a súčasne bola preukázaná komunikácia medzi „faxovými aparátmi“ uviedol že „v případe, že v soudní evidenci nelze najít faxové podání, nemúže být stěžovateli (účastníku řízení) tato skutečnost přičítána k tíži..“. Tento názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 5Cdo 241/2010, podľa ktorého je účastník konania povinný preukázať odoslanie ALE aj doručenie podania.

S komentárom pána Hlušáka, si dovolím nesúhlasiť a to v tej časti, v ktorej (ak som správne pochopil) píše o prenesení dôkazného bremena.

Ja sám som len pasívnym používateľom techniky, a pri každom probléme kontaktujem IT špecialistu. S ohľadom na vyššie opísanú skúsenosť sa domnievam, že v konkrétnom prípade (predpokladám, že nie vždy) možno vystopovať osud e-mailu, o ktorom niekto tvrdí, že bol odoslaný. A ubrániť sa dôkazu, ktorého získanie opísal pán Kvasnica.

Všeobecne, ak niekto tvrdí, že sa niečo nestalo (napr. e-mail nebol doručený), dovolím si tvrdiť, že sa dostávame k negatívnej dôkaznej teórii (napr. uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky 4Cdo 13/2009), hoci pri e-mailoch to je pravdepodobne technicky možné je (taká je moja skúsenosť). V tomto prípade si myslím, že ten kto predložil e-mail ako dôkaz, s potvrdením doručenia, alebo ak doručenie vyplýva z textu rovnakého, prípadne ďalšieho e-mailu, uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. Skutočnosť, že e-mail nebol doručený na adresu v ňom uvedenú preukázať možno. Dôkazná povinnosť by sa podľa môjho názoru preniesla, len ak by nebolo možné dokázať, že e-mail doručený nebol. Neviem si reálne predstaviť, či možno získať vyjadrenie napr. správcu @gmail.com, ani ako dlho by to mohlo trvať. Situácia by to bola nesmierne ťažká, a dúfam, že sa v nej nik neocitne.

31 Cdo 1570/2015
Písemná forma (je) ... dodržena i v případě, kdy je reklamace učiněna prostřednictvím e-mailu bez zaručeného elektronického podpisu.

20 Cdo 1741/2017
Aby byla zachována písemná forma omluvy uveřejněné na webových stránkách, bylo by nutné ji doplnit o elektronický podpis.

26 Cdo 1230/2019
Námitky jsou právním jednáním, pro které je zákonem vyžadována písemná forma ( § 2314 o. z.), proto není důvodu posuzovat požadavky na zachování písemné formy u námitek odlišným způsobem, než jak je tomu u jiných právních jednání. Vznesla-li žalobkyně Námitky e-mailem ze dne 14. 6. 2016, který nebyl opatřen elektronickým podpisem, je závěr odvolacího soudu, že nedodržela písemnou formu Námitek, v souladu s judikaturou Nejvyššího soudu.