Autori:

Ambíciou nasledujúceho článku je predostrieť možno kontroverzný názor na problematiku zmenkovej prísnosti, prípadne vyvolať diskusiu. S inštitútom zmenky sa autor dôkladne spoznal hlavne pri písaní diplomovej práce, pričom práve tematika rigor cambialis zmenky ho motivovala k predostretiu vlastných úvah. Aj keď je autor ešte len študentom a z ďaleka nie odborníkom, verí, že článkom prispeje k právno-teoretickým diskusiám.

Prísnosť zmenky zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku prejavenú v prísnej zodpovednosti subjektov zmenkovo-právnych vzťahov. Rigor Cambialis ako zmenková prísnosť, sa formálne prejavuje v absolútnej prísnosti dodržiavať zákonom predpísanú formu zmenky, zmenkových príloh, zmenkových vyhlásení, lehôt spojených so zmenkou, v prísnom súdnom konaní. Formálnej zmenkovej prísnosti sa venoval aj Český odborník na zmenku ako takú. Zmenkovú prísnosť, považuje za neopodstatnené dogmatum. Tento názor odôvodňuje nasledujúcimi tvrdeniami: „náležitosti zmenky len zťažka môžeme považovať za prísne, teda v prípade ak za prísnu neoznačíme každú právnu úpravu, ktorá má tú nemiestnu ambíciu stanoviť svojím adresátom náležitosti cenných papierov. Navyše, ak porovnáme náležitosti zmenkové s formálnymi požiadavkami kladenými na dlhopisy alebo skladné listy, môžeme zmenku považovať za vysoko flexibilný a benevolentný cenný papier s mimoriadnou mierou tolerancie k chybám a prehliadnutiam k svojím účastníkom. Ktorý iný cenný papier obstojí bez dátumu splatnosti a mena vystaviteľa so sumou udanou v jednej listine troma rôznymi numerickými a súčasne troma slovnými údajmi či - za určitých okolností dokonca aj bez uvedenia miesta vystavenia a splatnosti? Zmenka áno.“[1] Zákon síce stanovuje formálnosť listiny, ale rovnako s úvahami ktoré plodí Kotásekov argument je naozaj otázne, o akú formálnu prísnosť v danej právnej úprave ide. Ostatne, ponechávame na úvahe čitateľa, či úprava typu: „podpis musí byť tu“ považuje za formálnu prísnosť.

Materiálna zmenková prísnosť, zodpovedá obsahu zmenkového záväzku, riadi sa výhradne len listinou a nie je možné vziať do úvahy okolnosti, ktoré sa nedotýkajú listiny priamo v zmysle latinského „quod non est in cambio non est in mundo.“ Totiž rozhodujúce je to, čo je v zmenke a nie úmysel účastníkov zmenkovo-právneho vzťahu. Materiálna prísnosť vyjadruje špecifiká zmenky a neberie v úvahu subjektívne faktory[2].

V praxi môžu vzniknúť chyby a nezrovnalosti v zmenke a v zmenkových listinách. Tak napríklad, môže nastať situácia, kedy sa nebude zhodovať číselné a slovné vyjadrenie sumy. Podľa Čl. I. § 6 Zákona zmenkového a šekového platí suma vyjadrená slovne. V prípade, že zmenka neobsahuje niektoré údaje - náležitosti, ustanovuje Zákon zmenkový a šekový na podporu platnosti zmenky v Čl. I. § 2 pre cudziu zmenku a v § 76 pre vlastnú zmenku podporné údaje. Ak na zmenke chýba údaj o splatnosti, platí, že zmenka je platná na videnie. Tento výklad sa používa len vtedy, ak údaje na zmenke chýbajú celkom, nie v prípade ak sú neurčité. Ak má zmenka dva údaje o splatnosti ktoré sú rôzne, stáva sa neplatnou. V tomto prípade sa nepoužije žiaden podporný údaj o jej splatnosti, ani podporný údaj o splatnosti na videnie.

Dôležité je spomenúť aj fakt, ktorý odborná obec považuje za zásadu fakultatívnosti materiálnej prísnosti zmenky. Jedna sa o situáciu, kedy je otázna pravdivosť údajov na zmenke. Zásada spočíva v tom, že údaje nemusia byť striktne pravdivé, stačí, ak sú možné. Ako príklad uvedieme dátum vystavenia zmenky, ktorý sa v skutočnosti nezhoduje s tým uvedeným na zmenke. Môže ísť napríklad o situáciu, kedy vystaviteľ zmenku vystaví na sviatok, ale zmenka je podpísaná až najbližší prvý pracovný deň.

Ďalej, uvedieme prípad, kedy napríklad obchodnoprávny vzťah, z ktorého plynie zmenkovo-právny je neperfektný: do zmenkovo-právneho vzťahu sa inperfektnosť obchodnoprávneho vzťahu neprenáša. Kľúčovú úlohou tu zohráva ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sú založené na jeho vlastných záväzkoch voči zmenkovému vystaviteľovi, alebo skorším majiteľom, okrem prípadu, ak by preukázal, že majiteľ pri právnom úkone nadobúdania zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný môže uplatniť len tie námietky, ktoré sú založené na jeho vlastných záväzkoch voči súčasnému majiteľovi, teda osobné alebo relatívne námietky.[3]

Názory odbornej obce sa zhodujú v tom, že prísnosť zmenky sa prejavuje aj v procesnoprávnej oblasti. Ide o zjednodušenú, rýchlu a prísnu formu uplatnenia nárokov zo zmenky na súde. V zmenkových otázkach totiž súd rozhoduje v skrátenom konaní bez nariadenia pojednávania a vypočutia odporcu, a to platobným rozkazom, bývalým zmenkovým platobným rozkazom podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „OSP“), po 1. 7. 2016 v zmysle ustanovenia § 265 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), kde sa osobitné platobné rozkazy zlúčili do jedného. V tomto prípade však máme ambíciu vyvolať diskusiu na fakt procesnej prísnosti zmenky. Ako bolo napísané vyššie, jedná sa o rýchle, zjednodušené konanie bez nariadenia pojednávania atp.. Navrhovateľ môže mať relatívne rýchlo v rukách vykonateľný exekučný titul, ktorým plnou silou napadne dlžníka.

Možno v istom zmysle práve v jednoduchosti a rýchlosti konania nachádzať rozpor v prísnosti zmenky. Ako príklad použijeme trestné konanie, ktoré je podľa nášho názoru považované za právne náročné a ak môžeme použiť tento pojem - prísne konanie v tom zmysle, že požaduje skutočný právnický um na oboch procesných stranách nie len počas konania pred súdom, ale počas celého trestného konania. „Ustanovenia Trestného poriadku upravujúce priebeh hlavného pojednávania vykazujú znaky prísneho formalizmu, čo v aplikačnej praxi znamená, že sú vykonané podľa striktných zákonom ustanovených pravidiel.“[4] Spomenieme aj konanie pred Ústavným súdom, ktoré obligatórne vyžaduje zastúpenie sťažovateľa resp. navrhovateľa advokátom. Ak najnáročnejšie konania v prostredí právneho systému Slovenskej republiky vyžadujú pojednávanie a rozsiahle dokazovanie, prísne dodržiavanie legálnych definícií pojmov, postupov, prísnu zásadu zákonnosti a legality (v trestnom konaní doslova stačí mala chyba v prípravnom konaní a celé trestné konanie môže následne trpieť zmarením, aj keď je pravdou, že aj trestné konanie pozná inštitút rozkazu ako rozhodnutia vo veci sui generis), prečo práve „prísne“ procesné zmenkové konanie - zmenková prísnosť; nič podobné nevyžaduje? Samozrejme rozumieme logike a úmyslu, kedy zákonodarca poukazoval na fakt, že právne dôsledky pochádzajú zo zmenky ako listiny, a preto nie je potrebné dokazovanie v akejkoľvek veci, teda v tom tkvie prísnosť konania - absencia akejsi kontradiktórnosti, vôbec absencia verejného prerokovania veci (prísnosť tkvie v tom, že súd nemusí vyvíjať námahu na zistenie materiálnej pravdy, nezaujíma ho nič lebo „listina je svätá“). Otázne však je akou optikou sa prizeráme na spomínanú prísnosť. Ak by sme zašli priďaleko, nie je absencia nároku na riadne súdne prerokovanie veci zo zmenky porušením základného práva na súdnu ochranu, ktoré zakotvuje Ústava Slovenskej Republiky v Čl. 46 ods. 1[5], špeciálne v Čl. 48 ods. 2[6], pričom pod pojmom „verejné prerokovanie veci“ chápeme nariadenie a vykonanie pojednávania? Postačuje, ak v tomto „písomnom konaní“ o vydanie platobného rozkazu tvrdené skutočnosti vyplývajú z listiny a súd spokojne vydá platobný rozkaz v zmysle „prísnosti konania.“ Dokonca zákonodarca v CSP v zmysle § 265 ods. (2) núti súd pri dodržaní podmienok vyjadrených v ustanovení vydať platobný rozkaz do desiatich dní - to je skutočná rýchlosť, ktorú každý podnikateľ privíta, hlavne ak má v rukách takú skvelú vec, ako je zmenka. Nemá však práve zmenka reputáciu strašiaka? Stalo sa takpovediac obyčajou, že na listine zmenky sa zmenková doložka píše vo forme ZMENKA väčšími písmenami preto, aby takýto názov evokoval strašiaka a aby si každý veľmi rýchlo rozmyslel, či zmenku podpíše, alebo nie. Pravdou je, že žalovaný má možnosť sa brániť odporom do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu, ako sa však chudák ubráni, keď len sťažka dokáže opak skutočnosti reálnych, a skutočností zachytených na zmenke? Slovom, na papieri to znie všetko veľmi pekne, ale..

Ako protiargument poukazujeme na hospodársku povahu zmenky, keďže zmenka je predmetom záujmu obchodu, ktorého zbytočne byrokratické zaťaženie len spomaľuje vo vývoji ako takom.[7] Potreba zabezpečiť rýchlu zameniteľnosť zmeniek je jedným z hlavných dôvodov, prečo Občiansky súdny poriadok, a neskôr jeho nástupca Civilný sporový poriadok pripúšťa uplatnenie nároku zo zmeniek týmto skráteným konaním (alebo právna obyčaj?). Podmienkou vydania takéhoto platobného rozkazu je, aby veriteľ predložil prvopis zmenky resp. rovnopis, o platnosti ktorých nemožno pochybovať, pričom pochybnosti môžu vyplývať len z textu listiny.[8] Osobne si však myslíme, že pochybovať o texte listiny je jedna vec, pochybnosti skutočne dokázať... To je ako boj s veternými mlynmi. Hlavne ak vezmeme v úvahu, že sudca mohol mať pokoj s daným konaním, jednoducho si pozrel listinu, vidím zmenka - všetko sedí, žalovaný bude platiť, bodka. Úsmev sudcovi zaiste rýchlo zmizne z tváre, keď sa musí v zmysle procesnej „prísnosti“ ešte zaoberať nejakým odporom, pričom musí platobný rozkaz po novom rušiť uznesením a zaoberať sa chabými argumentmi žalovaného, ktorý sa snaží spochybniť hmotný substrát - listinu. Rozumieme logike veci, kedy procesná prísnosť je myslená skôr ako negácia ku skutočnej prísnosti konania pred súdom. Otázne však je, či je naozaj takáto prísnosť na mieste pri „nebezpečnej“ zmenke, (prax pozná rôzne podvody využívaním zaisťovacej zmenky, spotrebiteľské úvery s využitím zmenky atp.) či hospodárska funkcia zmenky prevyšuje všetky ostatné. A čo nás naučila krátka historická reflexia k Duckého zmenkám..?

[1] KOTÁSEK, J. Zákon směnečný a šekový. Komentář. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2012, s. 420

[2] HOLUB, D., Právo cenných papierov. Druhé doplnené a prepracované vydanie, Bratislava: Wolters Kluwer. 2016, s. 238

[3] CIRÁK, J., ŠMERINGAI, P., Zmenka v praxi a podnikaní. 1999. Bratislava: CONSULTA, v. o. s.. PETRUS. S.164

[4] ČENTÉŠ, J., a kol.: Trestné právo procesné. Osobitná časť. Šamorín : Heuréka, 2016, 496 strán, s. 132

[5] Čl. 46 ods. (1) Ústavy SR: Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

[6] Čl. 48 ods. Ústavy SR: (2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

[7] „Kapitalizmus začal vynájdením zmenky.“

[8] § 265 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok: (1) Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. (2) Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím