Rozhodujú o sledovaní (vydaní a uchovávaní metadát) zákonní sudcovia?
Adam Valček, 27. 01. 2017 v 15:48
Od 1. januára 2016 sú účinné ustanovenia § 63 ods. 7 a násl. zákona č. 351/2011 Z. z. o súhlase s vydaním a uchovávaním telekomunikačných metadát mimo trestného konania, ktoré sa prijímali v nadväznosti na rozhodnutia ÚS SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015 a ECJ v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 z 8. apríla 2014.
Krajské súdy som nedávno požiadal o sprístupnenie súhlasov s vydaním a uchovávaním metadát, ktoré vlani vydali. Odmietli ich sprístupniť a pri písaní odvolaní som si nakoniec musel preštudovať rozvrhy práce všetkých krajských súdov a znepokojilo ma, že iba Krajský súd v Bratislave má v rozvrhu práce jasne upravené, do pôsobnosti ktorých sudcov patrí rozhodovanie podľa zákona č. 351/2011 Z. z. Preto ma zaujíma váš názor, či v iných prípadoch ide o zákonných sudcov, ktorí o tejto agende rozhodovali, najmä s ohľadom na ustálenú judikatúru ÚS SR, že zákonným sudcom vo veci je ten sudca, ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
Podľa § 63 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z. z. „na určenie príslušnosti súdu na rozhodovanie o udelení súhlasu [s vydaním a uchovávaním metadát] sa vzťahujú ustanovenia o príslušnosti súdu na použitie informačno-technických prostriedkov“. Ustanovenie odkazuje na § 4a zákona č. 166/2003 Z. z., ktorý znie:
Príslušnosť súdu
(1) Na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa tohto zákona je vecne príslušný krajský súd; to neplatí, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.
(2) Na rozhodovanie o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa odseku 1 je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie alebo jeho organizačný útvar; alebo krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza objekt Zboru väzenskej a justičnej stráže, ak sa majú použiť informačno-technické prostriedky v tomto objekte.
Až z reakcií krajských súdov na žiadosť o informácie vyplynulo, že na všetkých krajských súdoch v praxi zaradili vybavovanie žiadostí o vydanie súhlasu s vydaním a uchovávaním metadát do agendy Ntt, v rámci ktorej sa dovtedy vybavovali prevažne netrestné odpočúvania, teda žiadosti o vydanie súhlasu s použitím informačno-technického prostriedku podľa zákona č. 166/2003 Z. z. Samozrejme, to zaradenie sa zdá byť logické, no verejnosti nebolo jednoznačne známe z rozvrhu práce (s výnimkou KS BA):
- Krajský súd v Trenčíne: konania podľa zákona č. 351/2011 Z. z. rozvrh vôbec nezmieňuje, agenda registra Ntt je vymedzená iba na „návrhy a podania podľa zákona č. 166/2003 Z. z.“ a sudcovia sú určení dokonca iba vo väzbe na informačno-technické prostriedky, keď rozvrh práce uvádza „na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z. sú určené sudcovia...“. (relevantná časť rozvrhu)
- Krajský súd v Trnave: konanie podľa zákona č. 351/2011 Z. z. rozvrh práce nerieši, agenda registra Ntt je vymedzená ako v Trenčíne, pôsobnosť konkrétnych sudcov je tu určená iba vo vzťahu k ITP ako „rozhodovanie v zmysle zákona č. 166/2003 Z. z. o použití informačno-technických prostriedkov“. (relevantná časť rozvrhu)
- Krajský súd v Žiline: konanie podľa zákona č. 351/2011 Z. z. rozvrh práce nerieši, agenda registra Ntt je vymedzená všeobecne na „návrhy a podania podľa zákona č. 166/2003 Z. z.“ ako v Trenčíne a Trnave, zákonným sudcom je pohotovostný sudca: „Pracovná pohotovosť je určená na rozhodovanie vo veciach zapísaných do registrov Ntc a Ntt (...). Príslušnosť sudcu je v tomto prípade daná nariadenou pracovnou pohotovosťou.“ (relevantná časť rozvrhu)
- Krajský súd v Nitre: konanie podľa zákona č. 351/2011 Z. z. rozvrh práce nerieši, agenda registra Ntt je vymedzená všeobecne na „návrhy a podania podľa zákona č. 166/2003 Z. z.“ ako v Trenčíne, Trnave a Žiline, rozvrh určuje, ktorí sudcovia v agende rozhoduj a ich striedanie. (relevantná časť rozvrhu)
- Krajský súd v Banskej Bystrici: konanie podľa zákona č. 351/2011 Z. z. rozvrh práce nerieši, agenda registra Ntt je vymedzená všeobecne na „návrhy a podania podľa zákona č. 166/2003 Z. z.“ ako v Trenčíne, Trnave, Žiline a Nitre, príslušnosť sudcov je aj tu daná nariadenou pohotovosťou podobne ako v Žiline. (relevantná časť rozvrhu)
- Krajský súd v Prešove: konanie podľa zákona č. 351/2011 Z. z. rozvrh práce nerieši, agenda registra Ntt je vymedzená širšie než v prípade ostatných a to ako „návrhy a podania týkajúce sa odpočúvania a záznamu telekomunikačných činností, kontrolovanej dodávky, agenta, sledovania osôb a vecí, vyhotovovania obrazových, zvukových alebo iných záznamov a návrhy a podania zákona č. 166/2003 Z. z.“ (akoby teda bola prebratá z rozvrhu okresného súdu) a konkrétni sudcovia sú následne určení vo vzťahu k tejto agende, rozvrh bližšie neuvádza. (celý rozvrh práce)
- Krajský súd v Košiciach: konanie podľa zákona č. 351/2011 Z. z. rozvrh práce nerieši, agenda registra Ntt je vymedzená všeobecne na „návrhy a podania podľa zákona č. 166/2003 Z. z.“ ako v Trenčíne, Trnave, Žiline, Nitre a Banskej Bystrici, príslušnosť sudcov „v prípadoch rozhodovania o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov“ je daná nariadenou pohotovosťou. (relevantná časť rozvrhu)
V prípade určenia agendy „návrhy a podania podľa zákona č. 166/2003 Z. z.“ by niekto mohol povedať, že ide o zákonných sudcov, pretože príslušnosť súdu na rozhodovanie o žiadosti o vydanie súhlasu s vydaním a uchovávaním metadát je určená práve zákonom č. 166/2003 Z. z., no skôr si myslím, že je žiadúce, aby v rozvrhu práce bola určená agenda konkrétne (tak, ako to má Krajský súd v Bratislave). Čo si myslíte? Ale aj tak, prinajmenšom v prípade KS Trnava, KS Trenčín a KS Košice (v Trenčíne a Košiciach našťastie žiaden súhlas s metadátami vlani nevydali) by taká argumentácia bola problematická, keďže tam rozvrhy určujú sudcu iba vo vzťahu k informačno-technickým prostriedkom.
Krajský súd v Bratislave vydal vlani 108 súhlasov na metadáta, predpokladám teda, že za ostatné súdy dokopy pôjde o desiatky, nanajvýš jednotky stoviek.
Žiaden z krajských súdov (vrátane toho bratislavského) zatiaľ nemá v rozvrhu práce určených sudcov na rozhodovanie o agende
- podľa zákona o SIS a zákona o Vojenskom spravodajstve (zámena veci, predstieraný prevod veci, zamedzenie prevádzky webového sídla alebo prístup na doménové meno), hoci zákon je účinný od 1. januára 2016. Príslušný tu bude prevažne KS Bratislava (vzhľadom na sídlo SIS) alebo KS Trenčín (Vojenské spravodajstvo).
- podľa zákona o hazardných hrách účinného od 1. januára 2017 (príkaz na zamedzenie prístupu na webové sídlo, prostredníctvom ktorého sa poskytuje nelicencovaná hazardná hra, resp. na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo služby v prospech účtu používaného osobou, ktorá poskytuje nelicencovanú hazardnú hru). V tomto prípade je asi ešte čas, keďže finančná správa začne s dozorom nad nelicencovanými hrami od 1. júla.
V oboch prípadoch je príslušnosť súdu daná odkazom na § 4a zákona č. 166/2003 Z. z. (čo je samo o sebe šialené vzhľadom na zaťaženosť tých sudcov a citlivosť prípadov, ale to je na inú debatu).
Pozn.: Ak nie je uvedené inak, v príspevku odkazujem na prvý rozvrh práce z roku 2016 bez dodatkov, tohtoročné im v dotknutých častiach zodpovedajú.
Názory k článku Rozhodujú o sledovaní (vydaní a uchovávaní metadát) zákonní sudcovia? :
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím