Autori:

Rozvoj internetu nastolil nové štandardy a zásadne posunul horizonty aj v oblasti duševného vlastníctva. Masové využívanie práv duševného vlastníctva, či už ide o autorské práva, práva z ochranných známok alebo práva z registrovaných dizajnov, a najmä ich efektívna ochrana si v prostredí internetu vyžadujú osobitný prístup zohľadňujúci povahu predmetov duševného vlastníctva na jednej strane a technologické výzvy on-line sveta na strane druhej. To platí tak pre digitálny obsah chránený prostriedkami duševného vlastníctva, ako aj pre registráciu a používanie domén. Doménové spory sú typickým sprievodným javom rozvoja internetu a ich efektívne riešenie si vyžaduje dôslednú hmotnoprávnu analýzu a adekvátne procesné pravidlá.

Z hľadiska bežného užívateľa je internet vybudovaný na systéme názvov domén (Domain Name System - DNS)[1]. Užívateľ si tak nemusí pamätať a orientovať sa v abstraktných IP adresách, ktoré predstavujú jedinečnú číselnú identifikáciu každého počítača s priamym pripojením na internet. Doménové mená sú tak vlastne praktickým sprievodcom po internete. A svojmu držiteľovi môžu prinášať aj zaujímavú komerčnú hodnotu, ak sa vďaka nim ponuka jeho produktov alebo služieb dostane k širšiemu okruhu potenciálnych zákazníkov.

Vrcholové domény resp. domény najvyššej úrovne (Top-level domains - TLDs) sa delia na generické vrcholové domény (generic Top-level domains - gTLDs), ako napríklad .com alebo .org, a na národné vrcholové domény (country-code Top-level domains - ccTLDs), ako napr. .us, .de, .cz alebo .sk. Domény druhej úrovne podradené jednotlivým vrcholovým doménam prideľujú prostredníctvom komerčných registrátorov jednotlivé doménové autority, ktorou je pre vrcholovú doménu .sk spoločnosť SK-NIC, a.s.[2] A práve konflikty medzi doménami druhej úrovne[3] a inými právami - najčastejšie právami duševného vlastníctva - máme na mysli, keď hovoríme o doménových sporoch.

Prečo vlastne vznikajú doménové spory? Predovšetkým je to z dôvodu, že v procese registrácie domén sa neskúmajú prípadné konflikty s právami tretích osôb a dotknuté osoby nedokážu registrácii domény zabrániť. Inými slovami, nie je úlohou - a ani v technických možnostiach - registrátora a ani doménovej autority pri registrácii domény iniciatívne vyhľadávať kolízne ochranné známky alebo iné práva. Ako vyplýva aj zo znenia Pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne .sk[4], ostáva výlučne na zodpovednosti samotného žiadateľa, že ním zvolené meno nezasahuje do práv tretích osôb. Druhým dôvodom je zaručená jedinečnosť domény podradenej pod konkrétnu doménu najvyššej úrovne. Nie je teda možné registrovať viac ako jednu doménu lawconference.sk, i keď postačuje aj drobné vzájomné rozlíšenie akýmkoľvek alfanumerickým znakom (napr. lawconference1.sk). V spojení so snahou získať konkurenčnú výhodu alebo sa obohatiť sa tak registrujú aj také domény, ktoré sú zhodné alebo podobné s konkrétnymi ochrannými známkami.

V praxi možno rozlíšiť niekoľko typických foriem zneužitia domén, medzi najznámejšie a najrozšírenejšie patrí cybersquatting (alebo aj domain grabbing) a jeho variant typosquatting (alebo aj URL hijacking). Všeobecnejší pojem cybersquatting zahŕňa rôzne prípady špekulatívneho obsadenia domény, teda takú registráciu a/alebo používanie domény, kde držiteľ domény s ohľadom na okolnosti daného prípadu nekonal v dobrej viere a zasahuje tým do práv tretích osôb, najmä majiteľov ochranných známok. Pri typosquattingu žiadateľ registruje domény podobné s ochrannými známkami s použitím častých preklepov, ktoré sa stávajú pri písaní na počítačovej klávesnici (napr. yuube.com, namiesto youtube.com alebo arifrance.com namiesto airfrance.com).

V roku 2012 vydalo občianske združenie European Information Society Institute (EISi)[5] publikáciu „Doménová čítanka. Výber zo slovenských doménových rozhodnutí“, ktorá je dostupná on-line na webe EISi[6] pod licenciou Creative Commons. Možno v nej nájsť viac ako 20 súdnych rozhodnutí týkajúcich sa doménových sporov. Pre ilustratívne účely tohto príspevku určite postačujú tri veci: illy.sk, viagra.sk a valvoline.sk

Vo veci „illy.sk“ rozhodol Okresný súd Banská Bystrica 27. októbra 2009 rozsudkom sp. zn. 10CbPv/4/2009 tak, že žalobe o zdržanie sa používania označenia „illy“ a o prevod domény „illy.sk“ vyhovel s nasledovným odôvodnením: „Odporca je držiteľom internetovej domény illy.sk, ktorú používa tak, že po vpísaní adresy http://www.illy.sk a odkliknutí automaticky dochádza k presmerovaniu na stránku www.caffemauro.sk propagujúcu produkty a značku konkurenčnej spoločnosti a súťažiteľa M. D. S.P.A., ktoré sú rovnaké a podobné tovarom, pre ktoré má navrhovateľ platne zaregistrované ochranné známky obsahujúce slovný prvok illy. Tým odporca bráni navrhovateľovi propagovať svoje produkty pod označením zodpovedajúcim jeho ochranným známkam na sieti internet a dopúšťa sa voči nemu nekalosúťažného konania vo forme vyvolávania nebezpečenstva zámeny a parazitovania na povesti, i porušovania jeho známkových práv. Odporca takto poškodzuje a zavádza i spotrebiteľov, ktorí sa pri použití domény illy.sk (prakticky zhodnej s rozlišovacou časťou obchodného mena navrhovateľa a označením jeho výrobkov) logicky domnievajú, že ide o produkty navrhovateľa.“.

Vo veci „viagra.sk“ rozhodol Okresný súd Banská Bystrica 24. marca 2010 rozsudkom sp. zn. 16CbPv/13/2008 tak, že vyhovel žalobe a nariadil prevod domény viagra.sk na žalobcu. Z odôvodnenia rozsudku: „Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný 1) tým, že sa stal držiteľom doménového mena viagra.sk, ktoré je totožné so všeobecne známou ochrannou známkou žalobcu VIAGRA, zasiahol a zasahuje do práv k jeho ochrannej známke. Aj keď žalovaný 1) neoznačuje totožným označením viagra žiadne tovary a služby, ustanovenie § 25 ods. 1 vymedzujúce práva majiteľa ochrannej známky negatívnym spôsobom treba interpretovať vo vzťahu k pozitívnemu vymedzeniu práv majiteľa ochrannej známky v § 24 ods. 1 a § 26 ods. 1 a 2. Jednou z funkcií ochrannej známky je totiž aj funkcia propagačná (náborová), ktorej podstatu možno vyvodiť z § 24 ods. 1 v tom, že majiteľ ochrannej známky má právo používať ochrannú známku v spojení so zapísanými tovarmi alebo službami. Žalobca nemôže v prostredí internetu využívať propagačnú stránku svojej ochrannej známky tým spôsobom, že by na internetovej stránke pod doménovým menom viagra.sk predstavoval svoj liek Viagra napriek tomu, že jeho ochranná známka má časovú prioritu predchádzajúcu registrácií domény. Treba zdôrazniť, že žalovaný 1) nemá (a ani nikdy nemal) nijaké právo používať s ochrannou známkou totožné označenie viagra, pretože iba zo samotnej technickej registrácie doménového mena, v tomto prípade uskutočnenej ešte neskoršie než je priorita ochrannej známky, nevznikajú majiteľovi doménového mena žiadne právnym poriadkom uznané práva na označenia. Takýto protiprávny stav, ktorý žalovanému 1) umožňuje žalovaný 2) [pozn.: ide o SK-NIC, a.s.], je ešte zvýraznený tým, že žalobcova ochranná známka je všeobecne známou, kedy zákon nevyžaduje väzbu na rovnaké alebo podobné tovary a služby ako známkou chránené.“. Súd ďalej konštatoval, že popri porušení známkových práv, došlo aj k nekalosúťažnému konaniu a to nielen na strane držiteľa domény viagra.sk, ale dokonca aj na strane SK-NIC, a.s. Špekulatívnosť u držiteľa videl súd v tom, že internetovú stránku s doménou viagra.sk držiteľ neprevádzkuje a jej prevod ponúkol žalobcovi za odplatu mnohonásobne prevyšujúcu náklady na registráciu domény (50 000 eur).

Vo veci „valvoline.sk“ sa zaoberali návrhom na vydania predbežného opatrenia súdy troch stupňov: Dovolací Najvyšší súd SR v uznesení z 13. októbra 2010, sp. zn. 3M Obdo 1/2009 uviedol: „Navrhovateľ mal naliehavý právny a ekonomický záujem na tom, aby nedochádzalo k porušovaniu práv k jeho ochranným známkam a ku konaniu nekalej súťaže narušujúcej pokojný stav zo strany odporcu. Tento naliehavý právny a ekonomický záujem na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ zdôvodnil vo svojom podaní tým, že zatiaľ čo odporca neoprávnene využíva pre svoje podnikanie výhody svetovo presláveného označenia Valvoline (tzn. všeobecne známej ochrannej známky) a farebného „V“, navrhovateľ musel čeliť odmietaniu uzavretia distribučných zmlúv s novým predajcom. Takéto konanie považoval navrhovateľ za konanie, ktorým mu hrozilo nebezpečenstvo vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej (strata tržieb, strata trhu, strata bezprostredných distribútorov a odberateľov) i nemajetkovej (strata goodwilu, erodovanie známkovej ochrany) ujmy.“.

Z uvedených troch príkladov doménových sporov, ktoré prejednávali slovenské súdy, možno identifikovať niekoľko všeobecných charakteristík. Z hmotnoprávneho hľadiska sú uplatňované nároky spravidla založené tak na známkovej ochrane, ako aj na ochrane proti nekalej súťaži. Súdy pri rozhodovaní o týchto nárokoch považujú za významné najmä a) špekulatívne konanie držiteľa domény (resp. jeho konanie v zlej viere), b) chýbajúce oprávnenie držiteľa domény k danému označeniu, c) časovú prioritu ochrannej známky, d) známosť a dobré meno ochrannej známky a f) aj iné funkcie ochrannej známky (napr. propagačná funkcia). Konštrukcia pasívnej legitimácie je pomerne ťažkopádna, keď - pravdepodobne v záujme právnej istoty žalobcu - býva popri samotnom držiteľovi domény žalovaná aj národná doménová autorita SK-NIC, a.s. Je zaujímavé, že v doménových sporoch žalobcovia zväčša neuplatňujú žiadne nároky na finančné plnenia, či už reparačné alebo satisfakčné, prednosť má odstránenie protiprávneho stavu a jeho následkov. A napriek obvyklej praxi slovenských súdov, nie je ani zďaleka jasný právny základ „nároku“ na prevod domény[7].

Alternatívne riešenie sporov (Alternative Dispute Resolution - ADR) je používané ako štandardné riešenie sporov pre generické domény, ako napr. „TLDcom“ či „TLDorg“, ale aj pre národné domény vo Francúzsku, Holandsku, Švajčiarsku, Poľsku alebo Srbsku; naposledy bolo ADR zavedené od 1. marca 2015 v Českej republike[8] a to po predchádzajúcom dlhoročnom rozhodovaní doménových sporov v rozhodcovskom konaní (Rozhodčí soud při Hospodářské komoře ČR a Agrární komoře ČR), ktoré ukončilo až rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR vo veci vo veci „suzuki.cz“ zo 17. decembra 2013 , sp. zn. 23 Cdo 3895/2011[9].

V rámci ADR sa riešia doménové spory medzi držiteľmi domén a tretími osobami, ktorí ako sťažovatelia toto konanie iniciujú v záujme ochrany svojich práv (často práv duševného vlastníctva a typicky známkových práv). Riešenie sporov prebieha na diaľku, zväčša elektronicky s následným vydaním expertného rozhodnutia. Z hľadiska všeobecných zásad alternatívneho riešenia sporov (nielen tých doménových) nie je výsledkom ADR rozhodnutie v úzkom slova zmysle[10], ale skôr stanovisko experta (expert's opinion). Je potrebné zdôrazniť, že doménové ADR nepredstavuje rozhodcovské konanie v zmysle príslušnej legislatívy[11]. Tiež je potrebné dôsledne odlišovať doménové ADR od tzv. alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov[12].

ADR nepredstavuje výkon štátnej moci. Rozhodnutia experta je samovykonateľné bez potreby nútenej exekúcie a jeho „výkon“ zabezpečí doménová autorita vyznačením príslušnej zmeny v registri domén. Táto samovykonateľnosť je možná (a efektívna) najmä preto, lebo v ADR možno uplatniť len nárok na zrušenie domény alebo nárok na prevod domény. Nemožno uplatniť napr. nárok na náhradu škody ani iné nároky, ktoré majiteľom ochranných známok priznáva právny poriadok. ADR je príkladom osobitného typu samoregulácie, resp. komunitnej spoluregulácie, oddelenej od výkonu štátnej moci. Výnimočne môže byť ADR zakotvené aj priamo v zákone. Príkladom je samotná Európska únia, ktorá prostredníctvom svojich nariadení v roku 2002 vytvorila ADR v doméne .eu[13] alebo aj USA s Anticybersquatting Consumer Protection Act (ACPA) z roku 1999. V drvivej väčšine krajín však ADR funguje ako forma samoregulácie, kde správca generickej alebo národnej domény zakotvuje možnosť riešenia sporov do svojich pravidiel a následne ním poveruje určité zoskupenie expertov[14].

Prípadné obavy, že v dôsledku ADR by niekomu mohlo byť odňaté právo obrátiť sa na súd, sú neopodstatnené. Neúspešný sťažovateľ alebo neúspešný držiteľ domény sa môže - v stanovenej lehote - obrátiť na príslušný súd, ktorý rozhodnutím experta nie je formálne viazaný. Na druhej strane ADR rozhodnutia bývajú súdmi rešpektované kvôli vysokej úrovni právnej expertízy a argumentácie.

Na podnet Úradu priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) na zasadnutí 19. januára 2015 Medzirezortná komisia na koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu (MRK) schválila aktualizáciu Národnej stratégie boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu a prijala Akčný plán na rok 2015, ktorý zahŕňa aj iniciovanie zavedenia ADR konania v doménových sporoch s národnou doménou .sk[15]. Zástupcovia ÚPV SR na základe toho oslovili SK-NIC, a.s. a aj Komisiu pre správu národnej domény .sk a na jej zasadnutí 9. decembra 2015 spolu so zástupcami EISi predstavili návrh na zavedenie ADR[16]. Prvé pokusy o zavedenie ADR v doméne .sk pritom prebehli už v roku 2012[17]. Komisia pre správu národnej domény .sk dňa 4. apríla 2016 schválila Pravidlá alternatívneho riešenia sporov (Pravidlá ADR) a vybrala konkrétne centrum ADR, ktorým sa stalo EISi. Vzhľadom na navrhnutú účinnosť Pravidiel ADR (9. január 2017) sa následne k Pravidlám ADR otvorili verejné konzultácie[18], ktoré organizovali spoločne EISi a SK-NIC, a.s. Výsledky verejných konzultácii sa premietli aj do revidovaného znenia Pravidiel ADR, ktoré boli schválené v novembri 2016[19].

Pravidlá ADR tvoria prílohu a nedielnu súčasť Pravidiel poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne .sk a súčasť Zmluvy o Doméne [Pravidlo 1.1]. Cieľom riešenia sporov podľa Pravidiel ADR je, s vedomím ich technickej, obchodnej a ekonomickej funkcie, umožniť rýchle riešenie sporov o domény .sk, avšak s dôrazom na kvalitu, nestrannosť, transparentnosť a spravodlivosť [Pravidlo 1.2].

Centrom ADR je European Information Society Institute, o.z. (EISi). Centrum ADR vedie zoznam expertov, administruje priebeh sporu podľa Pravidiel ADR a vydáva Poriadok pre riešenie sporov o Domény .sk [Pravidlo 2.2]. Expertom je osoba, ktorá rieši spor podľa Pravidiel ADR a je zapísaná v zozname expertov vedenom Centrom ADR; ak nie je uvedené inak, Expertom sa rozumie aj Panel expertov [Pravidlo 2.3]. Panel expertov je skupina troch expertov riešiacich spor podľa Pravidiel ADR, ak je postupom podľa Poriadku zvolené riešenie sporu Panelom expertov [Pravidlo 2.4]. Sťažovateľom je osoba, ktorá podá Centru ADR v súlade s Pravidlami ADR návrh na riešenie sporu s Držiteľom vo veci Domény [Pravidlo 2.5]. Chráneným označením sa rozumie právom chránené označenie, najmä zapísaná ochranná známka, označenie pôvodu výrobku, zemepisné označenie výrobku, názov chránenej odrody rastlín, nezapísané označenie, obchodné meno, názov právnickej osoby, vrátane názvu orgánov verejnej správy vrátane verejnoprávnych inštitúcií, štátov či medzinárodných organizácií, označenie podniku či prevádzkarne, meno alebo chránený pseudonym alebo všeobecne známa prezývka fyzickej osoby alebo názov chráneného literárneho či umeleckého diela alebo označenie literárnych postáv [Pravidlo 2.6].

Hmotnoprávne jadro riešenia doménového sporu možno nájsť v Pravidle 3.1, ktoré znie nasledovne:

Držiteľ sa zaväzuje podriadiť sa riešeniu sporov podľa Pravidiel ADR a Poriadku v prípade, že Sťažovateľ podá Centru ADR návrh, v ktorom tvrdí, že

• Reťazec znakov tvoriaci Doménu Držiteľa je zhodný alebo podobný s Chráneným označením, ku ktorému má alebo vykonáva Sťažovateľ práva, medzi Doménou Držiteľa a Chráneným označením existuje pravdepodobnosť zámeny, pričom toto sa neuplatňuje, ak z bodu 3.8 [pozn.: ak Chránené označenie má v relevantnej časti verejnosti dobré meno alebo dobrú povesť] nevyplýva inak, a zároveň

• Doména a) bola zaregistrovaná alebo získaná bez toho, aby mal súčasný Držiteľ k Doméne alebo Chránenému označeniu právo alebo legitímny záujem a zároveň [!!!] b) nebola zaregistrovaná, získaná alebo používaná v dobrej viere.

Okruh prípadov, na ktoré by sa Pravidlá ADR mohli uplatňovať, je v súlade s Uniform Domain-Name Dispute-Resolution Policy (UDRP)[20] a na rozdiel od ADR v doméne .eu sa vyžaduje kumulácia oboch základných podmienok: a) nedostatku subjektívneho práva resp. legitímneho záujmu a b) konania v zlej viere. Pravidlá ADR umožňujú expertovi, ktorý doménový spor rieši, považovať v určitých situáciách každú z týchto podmienok za splnenú [Pravidlá 3.2 až 3.4] Kategórie zhodnosti a podobnosti sú známe zo známkového práva a ich posudzovanie by nemalo spôsobovať problémy. Pokiaľ ide o koncept pravdepodobnosti zámeny, je potrebné upozorniť, že na rozdiel od známkovoprávnej konštrukcie[21] sa nemusí brať do úvahy aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, čo zohľadňuje špecifiká doménových sporov.

Pravidlá ADR priznávajú aktívnu legitimáciu popri nositeľovi práv k Chránenému označeniu (napr. majiteľovi ochrannej známky) aj držiteľovi výhradnej licencie a so súhlasom nositeľa práv aj iným osobám [Pravidlo 3.9]. V rámci riešenia sporu podľa Pravidiel ADR nie je možné priznať náhradu vzniknutej ujmy či náhradu nákladov vynaložených na riešenie sporu, ani náhradu poplatkov zaplatených Centru ADR [Pravidlo 4.2]. Rozhodnutie Experta je konečné a nie je možné ho preskúmať. Tým nie je dotknuté právo ktorejkoľvek strany začať súdne konanie alebo rozhodcovské konanie [Pravidlo 4.3 v spojení s Pravidlami 7.1 a 7.2].

Centrum ADR zabezpečí, aby bolo rozhodnutie Experta zverejnené v súlade s Poriadkom, a to v elektronickej forme a najneskôr do 30 dní od jeho doručenia obom stranám [Pravidlo 4.4]. To by malo prispieť k transparentnosti a budovaniu odbornej autority Centra ADR v oblasti riešenia doménových sporov.

Doménová autorita SK-NIC, a.s. nie je účastníkom riešenia sporu podľa Pravidiel ADR [Pravidlo 6.1] a jej postavenie sa obmedzuje výlučne na vykonávateľa rozhodnutia Experta [Pravidlo 6.2] s výnimkou ak držiteľ domény do 10 dní od doručenia rozhodnutia Experta podľa bodu 6.2 doručí SK-NICu dokument preukazujúci začatie konania v súvisiacej veci pred súdom alebo rozhodcovským súdom, SK-NIC nevykoná zmenu uvedenú vo výroku rozhodnutia Experta.

Doménové spory sú špecifickým prípadom porušovania práv na internete. V záujme ich rýchleho a efektívneho riešenia sa spoločným úsilím vládneho aj mimovládneho sektora podarilo aj na Slovensku zaviesť ADR v doméne .sk. Centrom ADR sa stal European Information Society Institute (EISi). Až náležitá aplikácia Pravidiel ADR, ktoré vstúpia do účinnosti 31. mája 2017, ukáže všetky výhody (a prípadné riziká) ADR. Dôležité však je, aby sa pritom vždy uplatňovala odbornosť, transparentnosť a spravodlivosť. Štartovacie nastavenie ADR v doméne .sk k tomu má všetky predpoklady.

[1] Pozri aj https://www.icann.org/ a https://www.iana.org/.

[2] Pozri aj https://www.sk-nic.sk.

[3] Pre zjednodušenie sa ďalej v príspevku pojmy „doména“ a „doménové meno“ používa v zmysle „doména druhej úrovne“.

[4] Pravidlo 10.4 znie: „Držiteľ Domény vyhlasuje, že bude dbať o to, aby ním užívaná Doména neporušovala priamo alebo nepriamo práva tretích subjektov, najmä práva k ochranným známkam, užívaniu obchodného mena alebo iných práv týkajúcich sa duševného vlastníctva, a v prípade ich porušenia sám zodpovedá za spôsobenú škodu tretím osobám. Držiteľ Domény berie na vedomie, že za neprípustné označenie Domény sa v každom prípade považuje použitie slova, ktoré je dominantným prvkom a) ochrannej známky zapísanej Úradom Priemyselného Vlastníctva SR, b) medzinárodnej ochrannej známky chránenej pre územie SR, resp. c) všeobecne známej ochrannej známky bez ohľadu na štát jej pôvodu, ktorých držiteľom alebo používateľom je osoba odlišná od budúceho Držiteľa. Držiteľ Domény podaním žiadosti o registráciu Domény potvrdzuje, že s vedomím možného porušenia práv uvedených v tomto bode Pravidiel a právnych predpisov vyvinul všetko úsilie, ktoré je možné po ňom spravodlivo požadovať, aby zaistil, že registrovaná Doména nebude tieto práva a právne predpisy porušovať.“.

[5] Pozri aj www.eisionline.org.

[6] HUSOVEC, M. (ed.) Doménová čítanka. Výber zo slovenských doménových rozhodnutí. EISi, 2012 http://www.eisionline.org/images/PAPERS/domenova%20citanka.pdf .

[7] HUSOVEC, M.: Je možné žalovať o prevod domény? In Revue pro právo a technologie č. 1/2011; článok je dostupný on-line na http://www.lexforum.cz/268. HUSOVEC, M.: Je ešte stále možné žalovať o prevod domény? In Revue pro právo a technologie č. 6/2012; článok je dostupný on-line na https://journals.muni.cz/revue/article/download/4129/pdf .

[8] http://www.nic.cz/page/314/pravidla-a-postupy/.

[9] http://kraken.slv.cz/23Cdo3895/2011.

[10] Z týchto dôvodov sa v súvislosti s ADR nepoužívajú pojmy ako „právomoc“, „rozsudok“, „právoplatnosť“ alebo „účastník konania“.

[11] Zákon č. 242/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní alebo zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

[12] Zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

[13] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 733/2002 z 22. apríla 2002 o zavedení domény najvyššej úrovne „.eu“.

[14] Napr. WIPO Arbitration Center; pozri http://www.wipo.int/amc/en/.

[15] http://www.upv.sk/swift_data/source/pdf/Narodna_strategia_aktualizacia_2015.pdf.

[16] http://informatizacia.sk/ext_dok-zapis_stret_komsk_13_09122015/22593c.

[17] http://informatizacia.sk/ext_dok-zapis_stretnutia_komsk_11_24092012/14950c.

[18]http://www.eisionline.org/index.php/sk/2-uncategorised/140-otvorenie-verejnej-diskusie-k-pravidlam-alternativneho-riesenia-sporov-adr.

[19]https://sk-nic.sk/documents/pdf/Pravidla_2017_05_31_priloha1_Alternativne_riesenie_sporov_so_zmenami.pdf

[20] https://www.icann.org/resources/pages/help/dndr/udrp-en.

[21] Pozri § 8 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím