Autori:

Dňa 17.4.2015 bol Národnej rady SR predložený vládny návrh nového autorského zákona č. 1496.[1] Návrh zákona je pomerne rozsiahly, pričom oproti 90 paragrafom platného autorského zákona má mať až 193 paragrafov. Tomu však nepochybne napomáha aj transpozícia smernice 2014/26/EÚ, ktorá reguluje kolektívnu správu práv a poskytovanie multiteritoriálnych licencií na online použitie hudobných diel.

I keď návrh NAZ neprináša veľké množstvo noviniek a rozhodne nepredstavuje nijakú veľkú reformu v oblasti autorského práva a práva súvisiacich s autorským právom, vzhľadom na upravenú štruktúru aj rozsah môže byť pre autorov, používateľov i širokú verejnosť problematické zorientovať sa v ňom a pochopiť význam niektorých ustanovení. Chcem preto predstaviť 18 zmien, ktoré sú v návrhu NAZ upravené a ktoré osobne považujem za najvýznamnejšie. V závere chcem spomenúť aj 3 oblasti, ktoré sa pôvodne plánovali regulovať (či už v rámci legislatívneho zámeru NAZ alebo sa nachádzali v návrhu NAZ vo verzii do MPK), ale následne boli vypustené. Zároveň ku každej zmene uvádzam aj moje osobné stanovisko v zmysle, či s daným návrhom súhlasím alebo naopak. Takéto stručné hodnotenie je pomerne náročné, nakoľko často aj v prípade tých ustanovení, s ktorými v zásade súhlasím by som si vedela predstaviť odlišnú úpravu alebo doriešenie ďalších súvisiacich otázok. Na druhej strane, pri schvaľovaní NAZ je potrebné pracovať s predloženou verziou, v rámci ktorej nie je priestor na zmeny alebo dodatočné úpravy, preto je mojou snahou len principiálne rozhodnutie, či s návrhom konkrétnych ustanovení súhlasím alebo naopak.

1/ § 3 ods. 1 NAZ - Zavedenie nového pojmového znaku autorského diela

Do návrhu NAZ sa zavádza nový pojmový znak diela, ktorým je jedinečnosť (dielo musí byť jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti). Správne by však malo ísť o zabezpečenie úrovne originality, čo z pohľadu európskeho práva prestavuje inú úroveň tvorivej duševnej činnosti (nemusí ísť nevyhnutne o jedinečný výsledok).

Vychádzajúc z európskeho práva (smernice 2006/116/ES a smernice 2009/24/ES) ako aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ sa navyše tento pojmový znak nevzťahuje na všetky autorské diela. Pri fotografických dielach ( § 3 ods. 5 návrhu NAZ), počítačových programoch ( § 87 ods. 2 návrhu NAZ) a (tvorivých) databázach ( § 131 návrhu NAZ) sa neaplikuje. Ostatné pojmové znaky budú platiť rovnako alebo obdobne ako v zmysle platného AZ, t. j.

- ide o dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy,

- ide o výsledok tvorivej duševnej činnosti,

- dielo je vytvorené fyzickou osobou (autorom),

- dielo je vnímateľné zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

Pozitívne možno hodnotiť, že kým v pôvodnom návrhu NAZ vo verzii do MPK, sa, v rozpore s európskym právom aj judikatúrou SDEÚ, aplikoval pojmový znak jedinečnosti na všetky diela a pri fotografiách sa tento znak odstránil až tesne pred predložením návrhu do LRV, je táto úprava v súlade s európskym právom aspoň pri troch spomínaných predmetoch ochrany.

Pri ostatných by však nemalo ísť o jedinečný, ale len originálny výsledok tvorivej duševnej činnosti, aby bol zabezpečený súlad s európskym právom.

Záver: nesúhlasím

2/ § 33 ods. 7 - Informovanie autora o pláne zničiť jeho dielo na verejnom priestranstve

Z povahy autorského práva vyplýva, že zničením veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nedochádza k zániku autorského práva, pričom tento vzťah autorského a vlastníckeho práva potvrdzuje aj § 20 platného AZ a § 33 ods. 4 návrhu NAZ. V praxi sa však opakovane vyskytovali situácie, kedy sa autori architektonických a iných diel trvalo umiestnených na verejnom priestranstve sťažovali, že došlo ku zničeniu / odstráneniu ich diela, pričom nemali možnosť si dielo zobrať resp. presunúť inam a o jeho zničení sa dozvedeli často až následne.

Vzhľadom na tieto aplikačné problémy sa v NAZ navrhuje upraviť informačná povinnosť vlastníka veci (alebo iného užívateľa veci) voči autorovi, ak

- ide o originál diela,

- toto dielo je umiestnené na verejnom priestranstve a

- vlastník (alebo iný užívateľ veci) má v úmysle zničiť alebo trvalo premiestniť vec, prostredníctvom ktorej je toto dielo vyjadrené.

Vlastník veci (alebo iný užívateľ veci) je teda povinný informovať autora o svojom úmysle, pričom sa môže s autorom dohodnúť na ďalšom postupe, napr. na prevode vlastníckeho práva alebo na zdokumentovaní diela.

Záver: súhlasím

3/ § 34 a nasl. - Zavedenie nových výnimiek a obmedzení autorského práva a ich rozdelenie

Oproti platnému AZ sa zavádzajú nové výnimky, konkrétne

- karikatúra, paródia, pastiš ( § 38 návrhu NAZ);

- použitie diela prostredníctvom koncového zariadenia ( § 48 návrhu NAZ);

- použitie architektonického diela ( § 52 návrhu NAZ);

- použitie diela na úradné účely ( § 53 návrhu NAZ);

- náhodné použitie diela ( § 55 návrhu NAZ);

- použitie diela pri oprave a ukážke zariadenia ( § 56 návrhu NAZ).

Všetky uvedené výnimky sú upravené v smernici 2001/29/ES a doteraz neboli na Slovensku transponované.

Upozorňujem, že i keď sa v platnom AZ nachádza výnimka pre dočasné a náhodné vyhotovenie rozmnoženiny, ide o iný prípad ako navrhované náhodné použitie diela. Návrh NAZ tak správne rozlišuje medzi dočasným vyhotovením rozmnoženiny diela (čl. 5 ods. 1 smernice 2001/29/ES) a náhodným použitím diela [čl. 5 ods. 3 písm. i) smernice 2001/29/ES]. Takto bola konečne správne transponovaná jediná povinná výnimka podľa čl. 5 ods. 1 smernice 2001/29/ES a zároveň sa doplnila absentujúca výnimka.

Výnimky sú systematicky rozdelené do jednotlivých oddielov podľa účelu použitia na:

Druhý oddiel: Použitie diela na účely slobody prejavu a práva na informácie

Tretí oddiel: Použitie diela na sociálne, vzdelávacie, vedecké, kultúrne, úradné a iné účely

Štvrtý oddiel: Použitie diela s minimálnym hospodárskym významom

Piaty oddiel: Propagácia výstavy a dražby umeleckého diela

V tomto prípade je zjavná inšpirácia pri tvorbe NAZ vzorovým autorským zákonom tzv. Wittem Code. V prípade piateho oddielu však nedošlo k prevzatiu vzorového ustanovenia, ktoré znie „použitie na podporu súťaže“, ale nakoľko bolo do tejto kategórie zaradené len jedno použitie, názov oddielu nesie názov podľa neho. Tiež obšírne vymenovanie tretieho oddielu nebolo nutné, nakoľko aj výnimky na vzdelávacie a vedecké účely plnia svoju sociálnu funkciu, a preto názov vzorového ustanovenia „Použitie na podporu sociálnych, politických a kultúrnych cieľov“ mohol ostať zachovaný.

K obsahovej stránke jednotlivých výnimiek a obmedzení bližšie v bode 5/.

Záver: súhlasím

4/ § 36 ods. 2 a Príloha č. 2 - Náhrady odmien – osobitná regulácia

Podobne ako aj podľa platného AZ má naďalej platiť, že za vyhotovenie rozmnoženiny pre súkromné účely ( § 42 AZ) a formou reprografie ( § 43 AZ) vzniká povinnosť zaplatiť autorovi, resp. inému nositeľovi práv, náhradu odmeny. Podľa § 36 ods. 3 návrhu NAZ je náhradu odmeny povinný zaplatiť

a) výrobca, príjemca z členského štátu, dovozca z tretieho štátu alebo iná osoba, ktorá na účely predaja prvýkrát umiestni na trhu v Slovenskej republike, vrátane predaja cez internet, technické zariadenie umožňujúce dočasne alebo trvalo vyhotovenie rozmnoženiny diela, uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela, alebo nenahratý nosič záznamu umožňujúci uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela,

b) osoba, ktorá poskytuje reprografické služby za odplatu.

Náhrada odmeny sa má zaplatiť zo základu na jej výpočet a vo výške podľa prílohy č. 2 návrhu NAZ. V prílohe sa upravuje zoznam technických zariadení a nosičov, z ktorých sa vypočítava náhrada odmeny. Ako príklady možno menovať CD nosič, DVD nosič, USB kľúč, z technických zariadení napríklad audio-video rekordér, tlačiareň atď.

Osobne považujem celkovú koncepciu náhrad odmien na celoeurópskej úrovni za veľmi nesprávnu, pričom treba uviesť, že úprava sa líši v každom členskom štáte, v ktorom je tento koncept zavedený. Z pohľadu návrhu NAZ sa nestotožňujem so zavedením náhrad odmien najmä vo vzťahu k takým zariadeniam, ktoré síce teoreticky umožňujú vyhotovenie rozmnoženiny z technického hľadiska, ale buď sa na tento účel nevyužívajú, alebo sa vyhotovujú rozmnoženiny k obsahu, ktorý už je vysporiadaný inak (napr. zakúpením rozmnoženiny elektronickej knihy, nadobudnutím licencie k hudobnej skladbe, z ktorej možno vyhotoviť rozmnoženiny na viacerých prepojených zariadeniach a pod.).

Treba totiž pripomenúť, že náhrady odmien sa aplikujú len vo vzťahu k právu na vyhotovenie rozmnoženín z legálneho zdroja (rozhodnutie SDEÚ vo veci ACI Adam), takže do úvahy nemožno brať vplyv pirátstva a vyhotovovanie nelegálnych rozmnoženín.

Osobne považujem za problematické najmä spoplatnenie fotoaparátov a kamier, nakoľko v tomto prípade vidím naozaj len minimálny priestor, v rámci ktorého by sa vyhotovovali rozmnoženiny zverejnených diel pre súkromné účely (v takom prípade by sa malo aplikovať európske de minimis pravidlo podľa recitálu 35 smernice 200129/ES, podľa ktorého, keď je ujma pre nositeľa práv minimálna, nemusí vzniknúť žiadna povinnosť platby). Pokiaľ ide o výšku náhrady odmeny, ako problematické ďalej vnímam najmä spoplatnenie mobilných telefónov a elektronickej čítačky kníh, pri ktorých je tiež ujma minimálna.

Navyše, navrhovaná úprava nezohľadňuje závery Súdneho dvora EÚ, ktoré okrem iného smerovali k rozlišovaniu nosičov a zariadení určených na súkromné a na podnikateľské účely. S tým súvisí napríklad právo domáhať sa vrátenia náhrady odmeny voči OKS, ak bol nosič/zariadenie nadobudnuté za podnikateľským a nie súkromným účelom. Takáto úprava však v návrhu zákona absentuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasím tiež so záverom v doložke vplyvov, kde sa deklaruje pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Záver: nesúhlasím

5/ § 37 a nasl. - Obsahové spracovanie výnimiek a obmedzení

Na jednej strane, rozšírenie výnimiek v rozsahu, aký umožňuje európske autorské právo, ako aj zosúladenie obsahu týchto výnimiek s textom smerníc vnímam veľmi pozitívne (viď bod 3/). Zosúladenie však nie je absolútne a napriek tomu, že som na nesúlad upozorňovala aj vo vzťahu k verzii predloženej do MPK, harmonizácia nebola dosiahnutá v plnom rozsahu [napr. podľa § 43 návrhu NAZ nemožno reprografickú rozmnoženinu vyhotoviť z celého slovesného diela, čo nie je v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29/ES; podľa § 38 návrhu NAZ nesmie karikatúra, paródia a pastiš vyvolávať nebezpečenstvo zámeny, čo nie je v súlade s čl. 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29/ES atď].

Na druhej strane, v texte týkajúcom sa výnimiek možno identifikovať prípady, ktoré nepresne zohľadňujú potrebu správnej regulácie niektorých výnimiek. Osobitne ide najmä o právo na spracovanie (adaptácia) diela, ktoré nie je harmonizované na európskej úrovni. Osobitne možno menovať napríklad prípad použitia diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím ( § 46 návrhu NAZ), použitie diela na vyučovacie účely ( § 44 návrhu NAZ) alebo tiež použitie architektonického diela ( § 52 návrhu NAZ) na účely obnovy stavby, ktoré aj v tomto prípade bude vyžadovať zmeny alebo úpravy architektonického diela.

Záver: nesúhlasím

6/ § 58 ods. 1 i) – Zrušenie vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku obvyklej licenčnej odmeny

V rámci rokovania na LRV došlo k jednej zásadnej zmene týkajúcej sa nárokov, ktorých sa možno domáhať pri porušení autorského práva. V zmysle platnej právnej úpravy ide o nárok autora na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva [ § 56 ods. 1 písm. g) AZ]. Tento koncept bol z odborného hľadiska dlhodobo kritizovaný z dôvodu, že bezdôvodné obohatenie nemá sankčný charakter, nevyžaduje sa pri ňom zavinenie atď. Napriek tomu však táto úprava naďalej figurovala v návrhu NAZ a ku zmene došlo až v rámci rokovania na LRV. V zmysle § 58 ods. 1 i) návrhu NAZ by už bezdôvodné obohatenie malo byť zachované len v reálnej výške a nemalo by mať sankčnú povahu.

Záver: súhlasím

7/ § 69 - Autorské záväzkové právo – stanovenie výšky odmeny

V zmysle platného AZ v prípade licenčnej zmluvy dohodnutá odmena alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela ( 45 ods. 1 AZ). Toto ustanovenie nepovažujem za vhodné minimálne z dvoch dôvodov. I keď v praxi neprináša žiaden väčší úžitok, evokuje snahu zákonodarcu výrazne zasahovať do jednej zo základných zásad civilného práva, ktorou je autonómia zmluvných strán.

Návrh NAZ vychádza z uvedeného ustanovenia, avšak koncept z platného AZ rozdelil na dve časti, ktoré vyjadrujú vzťah odmeny v závislosti od iných skutočností:

- dohodnutá odmena alebo jej spôsob určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela ( § 69 ods. 1 návrhu AZ),

- odmena musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela, pokiaľ nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie ( § 69 ods. 4 návrhu NAZ)

Z dôvodovej správy rovnako nie je jasné, čo sa má rozumieť tým, že má odmena zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia. Ustanovenie je absolútne nejasné a vágne, navyše obe citované ustanovenia nevhodne zasahujú do zmluvnej slobody strán.

Zastávam názor, že by sa mala maximálne zohľadňovať autonómia zmluvných strán, a zákon by nemal regulovať, ako majú byť formulované ustanovenia zmluvy a určite by nemal zasahovať do výšky odmeny dohodnutej medzi zmluvnými stranami.

Záver: nesúhlasím

8/ § 73 - Odstúpenie od licenčnej zmluvy z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie

V návrhu NAZ predloženom do MPK boli upravené dva prípady odstúpenia od licenčnej zmluvy, a to z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie a z dôvodu zmeny presvedčenia autora. Do verzie na rokovanie NRSR sa dostal len prvý z menovaných dôvodov, ktorý upravuje právo na odstúpenie od výhradnej licenčnej zmluvy, na základe ktorej je povinný licenciu využívať.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na nové ustanovenie § 70 ods. 3 návrhu NAZ na ochranu nositeľov práv, v zmysle ktorého je nadobúdateľ povinný výhradnú licenciu využiť, ak nie je dohodnuté inak.

Právo na odstúpenie vznikne autorovi najskôr uplynutím jedného roka od udelenia výhradnej licencie. Právo na odstúpenie môže autor uplatniť až po tom, čo písomne vyzve nadobúdateľa, aby v primeranej lehote od doručenia výzvy výhradnú licenciu využil a nadobúdateľ ju napriek tejto výzve nevyužije.

Záver: súhlasím

9/ § 79 - Rozšírená hromadná licenčná zmluva

Úplne novým prvkom je rozšírená hromadná licenčná zmluva, ktorá doteraz v našom právnom poriadku upravená nebola. I keď sa v dôvodovej správe uvádza, že ide o nový zmluvný typ štandardne využívaný v krajinách EÚ, nie je to tak úplne pravda. Jednak sa tento inštitút využíva len v niektorých, prevažne škandinávskych štátoch (označovaný ako rozšírená kolektívna licencia / extended collective license / ECL), jednak určite nie je tak široko nastavený, ako sa to navrhuje v NAZ a tiež treba zdôrazniť, že ide o osobitný inštitút a nie o samostatný zmluvný typ.

Na úvod je potrebné vysvetliť, aký je rozdiel medzi

- povinnou kolektívnou správou,

- dobrovoľnou kolektívnou správou a

- rozšírenou kolektívnou licenciou.

V platnom AZ sa rozlišovali fakticky len dve situácie, kedy OKS udeľuje licenciu, a to v rámci dobrovoľnej a povinnej kolektívnej správy. Pri povinnej kolektívnej správe platí, že OKS udeľuje súhlas na použitie aj tých predmetov ochrany, ktorých nositeľov práv zmluvne nezastupuje. Povinnú kolektívnu správu pritom nemožno zo strany nositeľa práv vylúčiť. Ako príklad možno uviesť vypožičanie kníh v knižniciach, kedy si nositeľ práv nemôže spravovať toto právo individuálne, pričom LITA udeľuje knižniciam súhlas na použitie aj tých kníh, ktorých autorov nezastupuje. Prípady kolektívnej správy sú v AZ taxatívne vymenované ( § 78 ods. 3 AZ), nakoľko ide o pomerne zásadný zásah do práv autora, resp. iného nositeľa práv, ktorý si nemôže svoje práva spravovať individuálne. Tieto prípady sú stanovené v medzinárodnom a európskom práve a štát si ich nemôže ľubovoľne rozširovať na ďalšie prípady.

Na rozdiel od povinnej kolektívnej správy, pri dobrovoľnej sa udeľuje súhlas na používanie len vo vzťahu k zastupovaným nositeľom práv. Dobrovoľná kolektívna správa vychádza zo základného princípu, že nositeľ práv je oprávnený v prvom rade individuálne rozhodovať o použití svojho diela, resp. iného predmetu ochrany. To znamená, že je jeho výlučným právom, ak sa rozhodne potenciálnemu záujemcovi o licenciu súhlas na použitie neudeliť.

Niekde uprostred týchto dvoch alternatív (t. j. medzi povinnou a dobrovoľnou kolektívnou správou) sa nachádza inštitút tzv. rozšírených kolektívnych licencií (extended collective licenses), ktorý sa v našom právnom poriadku doteraz realizoval len na základe pomerne nejasného ustanovenia § 84 AZ, z ktorého bolo možné teleologickým výkladom dospieť k záveru, že sa aplikuje len vo vzťahu k tým remuneračným právam (t. j. k právam na odmenu), pri ktorých sa nerealizovala povinná kolektívna správa. V praxi teda išlo len o prípad práva na primeranú odmenu pre výrobcov zvukovo-obrazových záznamov ( § 67 ods. 2 AZ) a tiež práva na odmenu za nájom ( § 18 ods. 7 AZ).

Rozšírenou kolektívnou licenciou sa rozumie prípad, keď sa licencia udeľovaná organizáciou kolektívnej správy rozširuje aj na tých nositeľov práv, ktorí ňou nie sú zastupovaní. Nositeľ práv však, na rozdiel od povinnej kolektívnej správy, môže túto rozšírenú kolektívnu licenciu vylúčiť. V konečnom dôsledku tak používateľ získa licenciu na „celý“ repertoár s výhradou tých predmetov ochrany, keď nositeľ práv vylúčil rozšírenú kolektívnu licenciu.

Na druhej strane však treba zdôrazniť, že aj v tomto prípade ide o značný zásah do práv autorov a iných nositeľov, ktorí musia vo vzťahu k OKS aplikovať opt-out princíp, na rozdiel od klasického opt-in princípu, kedy majú možnosť rozhodnúť sa, či chcú byť zastupovaní a v akom rozsahu. Aj preto sa rozšírené kolektívne licencie zavádzajú len vo výnimočných prípadoch a primárne len vo vzťahu k právam na odmenu.

V návrhu NAZ sa tento inštitút označuje ako rozšírená hromadná licenčná zmluva ( § 79 návrhu NAZ) a jej poňatie je značne extenzívne, pričom sa oproti platnej právnej úprave rozširujú nielen práva samotné, ale aj jednotlivé spôsoby použitia. Navyše, i keď rozšírenou kolektívnou licenciou sa rozumie „inštitút“, návrh NAZ ju upravuje ako nový typ hromadnej zmluvy.

Kým podľa platnej právnej úpravy išlo v zmysle § 84 AZ len o dve limitované situácie, v návrhu NAZ je koncept odlišný. Rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu možno aplikovať na každé právo chránené autorským zákonom a na všetky nasledovné spôsoby použitia ( § 80 návrhu NAZ):

- technické predvedenie predmetu ochrany alebo verejný prenos predmetu ochrany v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia, to nezahŕňa vysielanie, retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti,

- použitie obchodne nedostupného diela vyhotovením rozmnoženiny, sprístupňovaním verejnosti alebo verejným rozširovaním jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva,

- živé predvedenie literárnych diel,

- vysielanie predmetov ochrany vrátane vysielania prostredníctvom satelitu,

- nájom alebo vypožičanie rozmnoženiny diela,

- sprístupňovanie rozmnoženiny predmetu ochrany verejnosti,

- retransmisiu predmetov ochrany okrem káblovej retransmisie.

Kým v prípade vysielania ide o transpozíciu čl. 3 ods. 2 káblovej a satelitnej smernice (smernica 93/83/EHS), je na zváženie, či je nielen nutné a žiaduce do takejto širokej miery zasahovať do individuálnych práv autora, resp. iného nositeľa práv, ale či je to vôbec v súlade s európskym a medzinárodným právom (súhlasím napríklad s aplikáciou vo vzťahu k vypožičaniu, kde bola zrušená povinná kolektívna správa, viď. § 146 návrhu NAZ).

Tiež treba poukázať na fakt, že v návrhu NAZ vo verzii do MPK išlo o užšie vymedzenie, ktoré sledovalo konkrétny účel. Ako príklad možno menovať, že pôvodne sa navrhovalo zavedenie rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy len na sprístupňovanie digitálnej rozmnoženiny predmetu ochrany uloženého v knižnici, archíve, múzeu alebo výchovno-vzdelávacej inštitúcii verejnosti [ § 87 f) návrhu NAZ do MPK]. V návrhu NAZ vo verzii na LRV sa však rozšírená hromadná licenčná zmluva vzťahuje všeobecne na použitie na internete (sprístupňovanie verejnosti), čo považujem za alarmujúce!

Inými slovami, vo všetkých vyššie menovaných situáciách by v zmysle návrhu NAZ mohla byť aplikovaná rozšírená hromadná licencia. Ak to bude chcieť autor, resp. iný nositeľ práv vylúčiť, bude musieť písomne informovať OKS ( § 79 ods. 2 návrhu NAZ). Takže, ak niekto vytvorí dielo a nechce, aby ho OKS licencovala, tak bude musieť písomne oznámiť SOZA, resp. inej príslušnej OKS, že vylučuje svoje dielo, resp. iný predmet ochrany. Keďže možno predpokladať, že k týmto prípadom bude dochádzať len zriedkavo, OKS bude môcť udeľovať licenciu na fakticky všetky autorské diela a iné predmety ochrany, a nositeľ práv sa o tom vôbec nemusí dozvedieť. Prípadne sa o tom dozvie v momente, keď začne s potenciálnym používateľom rokovania o uzavretí zmluvy a vtedy zistí, že používateľ už jeho dielo legálne používa na základe zmluvy s OKS.

Navyše, napríklad z pohľadu aplikácie verejných licencií (napr. Creative Commons) je absurdné, aby sa aplikovala povinnosť písomného informovania OKS, keď je dielo zjavne šírené pod verejnou licenciou. Autor vtedy indikuje príslušnú verejnú licenciu zvolením vhodného piktogramu, avšak to z hľadiska návrhu NAZ nebude postačujúce.

Treba tiež zdôrazniť, že rozšírenú licenciu bude môcť udeľovať vždy len OKS s najväčším počtom zastupovaných nositeľov práv. Paradoxne, tým sa táto organizácia dostane do ešte silnejšieho súťažného postavenia oproti menším OKS, ktoré nezískajú právo udeľovať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, a tým aj možnosť adekvátne súťažiť.

Uvedené ustanovenie považujem osobne za jedno z najhorších v návrhu NAZ prinášajúce veľmi vysoké riziko zneužitia v praxi. Správne by mala byť upravená v NAZ len rozšírená kolektívna licencia, avšak nie ako samostatný zmluvný typ, ale len v časti o kolektívnej správe práv ako osobitný inštitút. Zároveň by sa mala aplikovať len na veľmi limitované prípady (čo sa týka práv aj spôsobov použitia). Osobne zastávam názor, že navrhovaná úprava je aktuálne aj v rozpore s medzinárodnými a európskymi záväzkami Slovenskej republiky, keďže tak zásadne zasahuje do práva autora, resp. iného nositeľa práv, rozhodovať o použití svojho diela/iného predmetu ochrany. Ten namiesto realizácie svojho výhradného práva musí vylučovať kolektívnu správu práv a aplikovať opt-out princíp. Pre oblasť internetu (sprístupňovanie verejnosti) je to absolútne neakceptovateľné.

Záver: nesúhlasím

10/ § 81 - Multiteritoriálna hromadná licenčná zmluva na on-line použitie hudobných diel

Transpozíciou smernice 2014/26/EÚ sa zavádza aj multiteritoriálna licenčná zmluva. Takúto licenčnú zmluvu uzatvára OKS, pričom

- sa týka len hudobných diel,

- sa vzťahuje len na online použitie,

- sa vzťahuje na územie viac než jedného členského štátu,

- spôsobmi použitia sú vyhotovenie rozmnoženiny online a verejný prenos.

Kým doteraz bolo z dôvodu princípu teritoriality možné prostredníctvom OKS získať licenciu len na použitie v tom štátu, v ktorom OKS pôsobí (takže v prípade slovenských OKS len na územie Slovenska), v tomto jedinom prípade bude možné získať licenciu aj do zahraničia, čo sa však využije len vo vzťahu k hudobným dielam používaným online.

Kritika v tomto smere smeruje skôr k textu európskej smernice, ktorá limitovala túto licenciu len na hudobné diela, pričom vo vzťahu k iným predmetom ochrany bude aj naďalej nutné postupovať klasicky a získať licenciu v každom štáte, kde k použitiu dochádza, individuálne.

Paradoxne, návrh NAZ možno vykladať aj opačným spôsobom, keďže odkazuje na primeranú aplikáciu ustanovení šiestej hlavy aj na výkonného umelca ( § 104 návrhu NAZ), výrobcu zvukového záznamu ( § 114 návrhu NAZ), výrobcu audiovizuálneho záznamu ( § 122 návrhu NAZ), vysielateľa ( § 128 návrhu NAZ). V prípade tvorivej databázy zase odkazuje na aplikáciu 2. časti NAZ ( § 131 návrhu NAZ) a dokonca pri databáze sui generis výslovne odkazuje aj na ustanovenia § 65 – 82 návrhu NAZ.

V tomto smere by bolo žiaduce formulovať odkazujúce ustanovenia presnejšie, aby došlo k správnej transpozícii smernice 2014/26/EÚ.

Záver: súhlasím

11/ § 90 ods. 5 - Postúpenie práv zamestnávateľom na tretiu osobu

I keď oproti návrhu NAZ predloženého do MPK bola kompletne zrušená možnosť prevodu práv autora a výkonného umelca na tretiu osobu, v zákone sa zachovala aspoň možnosť, že zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv k zamestnaneckému dielu postúpiť tretej osobe, ak nie je dohodnuté inak ( § 90 ods. 5 návrhu NAZ). Ide o nepravý prevod, ktorý sa vzťahuje len na zamestnanecké diela a ktorý bol v zmysle platnej právnej úpravy podmienený udelením súhlasu zo strany zamestnanca. Takýto súhlas však spôsoboval v praxi problémy, najmä ak zamestnávateľ nevyžiadal súhlas vopred a neskôr zamestnanec u zamestnávateľa už nepracoval, prípadne len svojvoľne tento súhlas nechcel udeliť. Zamestnávateľ v takom prípade nemôže svoje práva postúpiť, ale len licencovať, čo predstavuje prekážku z hľadiska ekonomiky, najmä pri obchodoch do zahraničia a osobitne v oblasti počítačových programov. V zmysle návrhu NAZ sa tento súhlas zamestnanca už viac nevyžaduje, čo považujeme za osobitne pozitívnu zmenu.

Záver: súhlasím

12/ § 91 - Režim diela vytvoreného na objednávku

V platnom AZ je osobitne upravená zmluva o vytvorení diela, pričom, napriek terminológii išlo fakticky o zmluvu o dielo s tým, že autor sa zaväzoval vytvoriť dielo osobne. Subsidiárne sa na zmluvu o vytvorení diela podľa platného AZ aplikuje Občiansky zákonník. Okrem toho je možné na účely regulácie tvorby na objednávku predmetov podľa autorského zákona, uzatvárať aj zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka, ktorá má svoje špecifiká (napr. musí ísť o dielo zachytené na hmotnom substráte; dielo nemusí byť vytvorené osobne autorom; zmluva musí byť odplatná). Pokiaľ ide o použitie diela, pri režime podľa AZ objednávateľ nie je oprávnený dielo použiť, pokiaľ s autorom neuzavrie aj licenčnú zmluvu. Len v troch prípadoch, konkrétne pri počítačovom programe, súbornom diele (tvorivá databáza) a kartografickom diele, sa licenčná zmluva nevyžaduje a objednávateľ môže používať dielo, keďže sa v tomto prípade aplikuje zamestnanecký režim.

V návrhu NAZ sa upúšťa od samostatného zmluvného typu a upravuje sa len všeobecný režim diela na objednávku. Fakticky sa zjednocuje občianskoprávny a obchodnoprávny režim. Naďalej bude možné uzatvárať zmluvu na vytvorenie predmetu chráneného autorským zákonom buď podľa OZ alebo podľa OBZ, avšak v návrhu NAZ sa upravuje len režim občianskoprávny. Na rozdiel od platnej právnej úpravy však dochádza ku zmene a na použitie predmetu ochrany sa už nebude nutne vyžadovať licenčná zmluva. Ustanovenie § 91 ods. 1 návrhu NAZ upravuje, že Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť dielo na iný účel len so súhlasom autora, ak tento zákon neupravuje inak. Takže v zmysle návrhu NAZ bude možné použiť dielo vytvorené na objednávku aj bez osobitného súhlasu autora, pokiaľ pôjde o použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy. Nad tento rozsah sa však už bude súhlas vyžadovať. Zmena je aj v tom, že v zmysle platného AZ sa súhlas mohol udeliť len vo forme licenčnej zmluvy, podľa návrhu NAZ ide všeobecne o súhlas na použitie, takže môže ísť napríklad aj o jednostranný súhlas.

Tiež treba uviesť, že aj podľa návrhu NAZ by mali platiť tri výnimky zo všeobecného režimu, a to pri počítačových programoch, (tvorivých) databázach a kartografickom diele, ak sú vytvorené na objednávku podľa Občianskeho zákonníka. V týchto prípadoch sa bude naďalej aplikovať právny režim zamestnaneckého diela (rovnako ako podľa platnej právnej úpravy), čo znamená, že objednávateľ bude vykonávať k vytvorenému dielu rovnaké práva ako zamestnávateľ k zamestnaneckému dielu. Inými slovami, nebude limitovaný účelom zmluvy ani súhlasom autora. Obchodnoprávna úprava návrhom NAZ nie je dotknutá.

Záver: súhlasím

13/ § 156 - Sankcie v oblasti kolektívnej správy práv

Návrh NAZ prináša zmeny aj vo vzťahu k sankciám ukladaným OKS. V zásadnom rozsahu dochádza k eliminovaniu sankcií, pričom peňažné sankcie sa ukladajú len v prípade

- porušenia povinnosti OKS poskytnúť ministerstvu pravdivé a úplné informácie alebo podklady a súčinnosť (pokuta 500 eur, a to aj opakovane), a

- porušenia zákazu výkonu kolektívnej správy právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky bez oprávnenia (pokuta 30 000 eur).

V prípade porušenia inej povinnosti OKS upravenej v § 142 ods. 2 návrhu NAZ, je ministerstvo povinné len upozorniť ju na porušenie a až v prípade, že nedôjde k náprave alebo v prípade opakovaného porušenia, (fakultatívne) môže odobrať oprávnenie. Žiadna peňažná sankcia sa však neukladá.

Je zrejmé, že v prípade odňatia oprávnenia na výkon kolektívnej správy ide skutočne o zásah ultima ratio. Najmä ak ide o OKS v monopolnom postavení, je podľa nás nutné docieliť nápravu aj menej radikálnymi prostriedkami, ktoré ministerstvu zabezpečia väčšiu mieru operatívneho riešenia vzniknutého stavu a nebudú tak radikálne zasahovať do postavenia zastupovaných aj nezastupovaných nositeľov práv. Peňažné sankcie ukladané OKS pritom považujeme za veľmi vhodné z dôvodu, že zaťažujú rozpočet OKS a stávajú sa súčasťou „účelne“ vynaložených nákladov. Aby sa skutočne podarilo vytvoriť súťaž medzi OKS, tie by mali medzi sebou konkurovať okrem iného aj výškou týchto nákladov a mali by sa prirodzene usilovať, aby im pokuty neboli ukladané. Výška účelne vynaložených nákladov za rok 2013 napríklad kulminovala u jednotlivých OKS v rozpätí medzi 8 - 25 %, a preto by OKS mali viac bojovať o priazeň nositeľov práv aj tým, že budú riadne plniť svoje zákonné povinnosti a neriskovať sankcie. Ak sa ale peňažné sankcie zrušia, motivácia OKS súťažiť a dodržiavať stanovené zákonné povinnosti sa značne zredukujú.

Záver: nesúhlasím

14/ § 164 ods. 1 - Obmedzenie kontraktačnej povinnosti voči nositeľom práv

Princíp kontraktačnej povinnosti je jedným zo základných princípov fungovania kolektívnej správy. Túto kontraktačnú povinnosť treba rozlišovať vo vzťahu k autorom, resp. iným nositeľom práv na jednej strane a vo vzťahu k používateľom na strane druhej (viď bod 16/). Vo vzťahu k nositeľom práv ide o povinnosť prevziať zastúpenie nositeľa práv, ktorý o to požiada, čo bolo v platnom AZ doplnené o požiadavku, aby nositeľ práv zároveň preukázal, že jeho predmet ochrany bol použitý. Odmietnutie zastupovania sa pritom môže považovať aj za zneužitie dominantného postavenia, čo potvrdzujú aj závery Súdneho dvora EÚ.

V návrhu NAZ je však povinnosť zmluvného zastupovania oproti platnému AZ aj oproti návrhu NAZ vo verzii do MPK značne oklieštená. V zmysle § 164 ods. 1 NAZ, je OKS povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v OKS každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Druhá veta ustanovenia bola pridaná až po MPK a demonštratívny výpočet evokuje, že by mohlo ísť aj o iné prípady, čo predstavuje pomerne veľký priestor na zneužitie dominantného postavenia zo strany OKS.

Záver: nesúhlasím

15/ §164 ods. 4 a 5 - Zavedenie paralelného individuálneho a kolektívneho výkonu práv

Možnosť, aby si nositeľ práv spravoval svoje práva individuálne aj v prípade, ak je zastupovaný organizáciou kolektívnej správy vyplýva zo smernice 2014/26/EÚ. Nositeľ práv však môže takto individuálne vykonávať práva len na nekomerčné účely. Inými slovami, autor sa nechá zastúpiť OKS, ale na nekomerčné použitie sám uzavrie licenčnú zmluvu s používateľom. Toto ustanovenie má predovšetkým zabrániť zneužitiu postavenia OKS, ktorá by mohla zastupovanému nositeľovi brániť v takomto nakladaní s jeho vlastnými právami.

Na druhej strane, limitovanie na nekomerčné použitie slúži tomu, aby nebol narušený mechanizmus kolektívneho výkonu práv a aby nedochádzalo ku zdvojeniu príjmu nositeľa práv (raz cez OKS a raz napriamo), keďže v praxi dochádza k nežiaducim javom, keď sa nositeľ práv nechá zastúpiť OKS a participuje na rozúčtovaní odmien, ale zároveň odplatne udeľuje licenciu používateľom k rovnakému obsahu.

Zároveň treba upozorniť, že OKS môže určiť podrobnosti individuálneho výkonu práva, najmä povinnosť informovať OKS o individuálnom výkone majetkových práv. Nesmie však pritom obmedziť individuálny výkon majetkových práv nositeľov na nekomerčné účely.

Záver: súhlasím

16/ 165 ods. 1 - Zrušenie kontraktačnej povinnosti voči používateľom

Ako bolo uvedené vyššie, princíp kontraktačnej povinnosti je jedným zo základných princípov fungovania kolektívnej správy. Túto kontraktačnú povinnosť treba rozlišovať jednak vo vzťahu k nositeľom práv a na druhej strane vo vzťahu k používateľom. Kým v prípade vzťahu k nositeľom práv došlo k limitovaniu tejto povinnosti, vo vzťahu k používateľom došlo na úrovni autorskoprávnej úpravy k potlačeniu tohto základného princípu. Ten je zakotvený aj v platnom autorskom zákone, ktorý upravuje, že OKS je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy [ § 81 ods. 1 písm. h) AZ].

V návrhu NAZ ide síce o obdobné, avšak obsahovo zásadne odlišné, ustanovenie, podľa ktorého je OKS povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny rokovania o uzavretí zmluvy.

Potlačenie kontraktačnej povinnosti je značne nepochopiteľné, nakoľko práve toto ustanovenie slovenského AZ bolo aj v zahraničnej literatúre označované za veľmi správne. Treba však zdôrazniť, že napriek zrušeniu tohto ustanovenia sa používateľ aplikáciou iných ustanovení NAZ stále môže domáhať na súde uzatvorenia zmluvy s OKS. Navyše, aj zo súťažnoprávneho hľadiska bude naďalej platiť, že odmietnutie udelenia licencie možno považovať za zneužitie dominantného postavenia. Z hľadiska kvality navrhovaného NAZ by však bolo rozhodne žiaduce ponechať v ňom ustanovenie podobné tomu ako je v platnom AZ.

Záver: nesúhlasím

17/ § 168 - Nahlasovanie hudobných diel pri verejnom kultúrnom podujatí

Nahlasovanie hudobných diel pri verejnom kultúrnom podujatí organizácii SOZA je opakujúcou sa autorskoprávnou témou. I keď s touto povinnosťou principiálne nesúhlasím, akceptujem, že do veľkej miery pomáha riadnemu výkonu kolektívnej správy.

Každopádne, pokiaľ aj akceptujeme zavedenie tejto povinnosti, nemala by predstavovať neprimeranú záťaž pre usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia. Hlavnou myšlienkou ustanovenia totiž je, aby OKS vedela o tom, že sa podujatie koná a aby si mohla túto skutočnosť odkontrolovať. Podľa môjho názoru by preto bolo postačujúce, aby usporiadateľ nahlásil, že sa bude podujatie konať. To platí o to viac, pokiaľ je praxou SOZA, že udeľuje len hromadné licenčné zmluvy na celý repertoár aj v prípade, ak ide len o individuálne diela. Význam individuálneho nahlasovania „playlistu“ má len v tom prípade, ak je získanie individuálnej licencie výhodnejšie ako získanie hromadnej licencie. Pokiaľ bude OKS zohľadňovať udeľovanie licencie aj na individuálny určený repertoár, možno uvažovať o tom, že usporiadateľ bude nahlasovať aj konkrétny playlist; v opačnom prípade zmysel tejto povinnosti uniká (odôvodnenie, že zmyslom je spravodlivé prerozdelenie odmeny medzi „hraných“ autorov nepovažujem za dostatočné, nakoľko princíp spravodlivosti musí byť uplatňovaný na oboch stranách rovnako).

Treba tiež uviesť, že v zmysle platného AZ ( § 81 ods. 6 AZ), ako aj v zmysle návrhu NAZ vo verzii do MPK ( § 179 návrhu NAZ do MPK) sa nahlasovanie týkalo len hudobných diel. Až po skončení MPK sa pridalo ustanovenie, podľa ktorého sa nahlasovanie má týkať aj slovesných diel ( § 168 ods. 7 návrhu NAZ do NRSR).

Takže v prvom rade by sa mala zmeniť prax OKS a potom môžeme uvažovať o význame povinnosti na strane usporiadateľa ako používateľa. S čím sa však rozhodne nestotožňujem, sú dva faktory:

1. v zmysle návrhu NAZ sa majú hudobné diela nahlasovať dvakrát, raz pred podujatím a raz po podujatí, čo považujem za šikanózne, keďže OKS tak či tak nakoniec udelí licenciu a domáha sa zaplatenia odmeny ako za celý repertoár;
2. napriek opakovaným zmenám v jednotlivých verziách NAZ, sa podľa návrhu NAZ predloženého do NRSR už nemajú nahlasovať voľné diela (napr. klasické diela, pri ktorých už doba ochrany uplynula), ale len diela chránené. To považujem za veľký posun dopredu, nakoľko je absurdné, aby usporiadateľ nahlasoval diela Mozarta a iných autorov, pri ktorých už doba ochrany uplynula. Naďalej sa však povinnosť vzťahuje na diela, ktoré sú šírené pod verejnou licenciou, napr. licenciou Creative Commons. V tomto smere by som navrhovala text ustanovenia upraviť.

Záver: nesúhlasím

18/ § 175 – One Stop Shop

V praxi často nastávajú situácie, že používateľ musí uzatvárať zmluvy s viacerými OKS. Napríklad reštaurácia, v ktorej je pustený televízor aj rádio, musí fakticky vysporiadať práva so všetkými OKS. V záujme efektívnejšieho výkonu kolektívnej správy sa v niektorých oblastiach kolektívnej správy zavádza tzv. one stop shop, teda režim, kedy používateľovi postačí uzavrieť zmluvu s jednou OKS. Konkrétne pôjde o

- technické predvedenie predmetu ochrany alebo verejný prenos v prevádzkarňach prostredníctvom technického zariadenia (to nezahŕňa vysielanie, retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti),

- vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu ( § 42 návrhu NAZ) a

- vyhotovenie rozmnoženiny formou reprografie ( § 43 návrhu NAZ).

Zároveň platí, že ak je dohoda uzatvorená najmenej medzi dvoma tretinami organizácií kolektívnej správy vykonávajúcich kolektívnu správu práv v príslušných odboroch kolektívnej správy práv podľa § 175 ods. 1 návrhu NAZ, je záväzná aj pre ostatné takéto organizácie kolektívnej správy.

Čo mi však chýba v danom ustanovení je úprava týkajúca rozúčtovania, teda ako sa vybraná suma odmien/náhrad odmien rozdelí medzi jednotlivé OKS (metóda a kritériá rozdelenia príjmu z kolektívnej správy nielen medzi účastníkov dohody, ale aj medzi tie OKS, na ktoré sa bude dohoda vzťahovať). Jediné rozumné riešenie potom bude zrejme podľa počtu nositeľov práv zastupovaných OKS. Celkovo možno konštatovať, že i keď je samotná myšlienka dobrá, jednoznačne je v prospech najväčších OKS. Kým celoeurópsky trend je podporovať súťaž medzi OKS, v tomto prípade je súťaž naopak potlačená, a menšie OKS budú mať vážny problém presadiť sa so svojimi podmienkami na trhu, i keď môžu používateľom poskytnúť výhodnejšie licenčné podmienky a nositeľom práv lacnejšiu kolektívnu správu. S myšlienkou návrhu preto súhlasím, ale zastávam názor, že ustanovenie by malo byť vyváženejšie pre menšie OKS.

Záver: súhlasím

DODATOK

Na záver by som chcela pomenovať niektoré úpravy, ktoré sa navrhovali buď v legislatívnom zámere NAZ alebo dokonca boli (aj) naformulované v rámci návrhu NAZ predloženého do MPK, avšak v období medzi skončením MPK a predložením návrhu NAZ do NRSR boli tieto ustanovenia zrušené alebo podstatne modifikované.

§ 82 NAZ vo verzii do MPK - Odstúpenie od licenčnej zmluvy z dôvodu zmeny presvedčenia autora

V platnej právnej úprave nie sú upravené žiadne dôvody odstúpenia od zmluvy. Osobne zastávam ambivalentný postoj k otázke významu takéhoto ustanovenia, skôr sa však prikláňam k regulácii medzi zmluvnými stranami, ktoré si prípadné dôvody odstúpenia môžu vždy dohodnúť v zmluve. Navyše, k ustanoveniu ako bolo navrhnuté v rámci verzie predloženej do MPK som mala viaceré výhrady, a preto s odstránením tohto ustanovenia v podobe ako bolo navrhnuté súhlasím. Pokiaľ by malo byť upravené v NAZ, vyžadovala by sa revízia pôvodne navrhovaného znenia.

Záver: súhlasím s nezaradením

§ 89 NAZ vo verzii do MPK – Ochrana proti zneužívaniu inštitútu hromadnej licenčnej zmluvy

V návrhu NAZ vo verzii do MPK Ministerstvo kultúry SR navrhlo ustanovenie, v zmysle ktorého Organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu len v prípade, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu riadneho výkonu kolektívnej správy práv. Uvedené ustanovenie bolo navrhnuté z dôvodu, že v praxi dochádza k zneužívaniu inštitútu hromadnej licenčnej zmluvy v rámci výkonu kolektívnej správy, kedy OKS odmieta udeliť individuálnu licenčnú zmluvu, a tak jedinou možnosťou pre používateľa je získanie hromadnej licenčnej zmluvy na celý repertoár, a to aj v prípade, ak používa len jediné dielo, resp. iný predmet ochrany. Na návrh organizácií kolektívnej správy, najmä SOZA, však bolo uvedené ustanovenie vypustené.

Záver: nesúhlasím s vypustením ustanovenia

§ 91 NAZ vo verzii do MPK – Zmluva o postúpení výkonu majetkových práv

V návrhu NAZ vo verzii predloženom na MPK bola aj úprava zmluvy o postúpení výkonu majetkových práv, ako osobitného zmluvného typu pre účely prevodu práv. I keď predovšetkým podnikateľský sektor pevne veril v zavedenie tohto inštitútu do slovenského právneho poriadku, ustanovenie bolo en block vypustené. I keď k návrhu ustanovenia som mala aj ja osobne viaceré pripomienky, vhodnou vyváženou úpravou by mohlo ustanovenie vyplniť požiadavku praxe. Každopádne, v danom prípade by bolo žiaduce s návrhom ustanovenia ďalej pracovať.

Záver: nesúhlasím s vypustením ustanovenia

ZHRNUTIE

Okrem prípadov, kedy som vyššie konštatovala rozpor s európskym právom, osobne vidím najväčší problém najmä v koncepcii rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy (bod 9/), ktorá poskytuje veľký priestor na zneužitie v praxi. Ďalej ako problematické považujem rozšírenie výberu náhrad odmien (bod 4/) aj na tie zariadenia, pri ktorých by sa malo aplikovať de minimis pravidlo v zmysle európskeho práva (napr. kamery, elektronické čítačky atď.). Prikláňala by som sa taktiež k úprave viacerých ustanovení o kolektívnej správe práv, ktoré boli celkom vhodne spracované v návrhu NAZ vo verzii do MPK, pričom k zmenám, ktoré som vyššie hodnotila ako negatívne došlo až následne.

Použité skratky:

AZ / platný AZ - zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov

LRV - Legislatívna rada vlády

MPK - medzirezortné pripomienkové konanie

NAZ / návrh NAZ - Vládny návrh / Autorský zákon, ktorý bol dňa 17.4.2015 predložený Národnej rade Slovenskej republiky č. 1496 (pokiaľ z textu nevyplýva, že ide o skoršiu verziu návrhu tohto zákona, najmä vo verzii predloženej na medzirezortné pripomienkové konanie)

NRSR - Národná rada Slovenskej republiky

OBZ - zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

OKS - organizácia kolektívnej správy

OZ - zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

SDEÚ - Súdny dvor Európskej únie

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím