rss
Možno odvolať dozorného správcu po skončení reštrukturalizácie?
Martin Friedrich, 15. 10. 2014 v 11:15
Otázka je celkom jasná, takže si dovolím na úvod pár východiskových úvah, ktoré ma viedli k zamysleniu nad touto otázkou.
Inštitút dozornej správy po skončení reštrukturalizácie je stroho upravený v štyroch paragrafoch ZKR ( § § 162 až 165 ZKR). Úlohou dozorného správcu je dozerať na činnosť dlžníka po skončení reštrukturalizácie a to až do okamihu úplného splnenia reštrukturalizačného plánu.
Funkcia dozorného správcu je zaujímavá v tom, že dozorná správa je výsledkom dohody veriteľov, ktorí sa v rámci schvaľovania reštrukturalizačného plánu dohodnú s dlžníkom, že nad činnosťou dlžníka bude na čas po schválení plánu zavedená dozorná správa. Dozorného správcu preto neustanovuje do funkcie súd. Oznámenie o zavedení dozornej správy oznamuje sám dozorný správca zverejnením v Obchodnom vestníku, účinky dozornej správy nastanú zverejnením oznámenia dozorného správcu o zavedení dozornej správy v Obchodnom vestníku ( § 163 ZKR).
Povinnosti dozorného správcu sú upravené v § 164 ZKR a zjednodušene môžeme konštatovať, že jeho povinnosťou je mať prehľad o ekonomickom a právnom živote spoločnosti. Dozorný správca tieto informácie vyhodnotí, najmä vo vzťahu k plneniu a udržateľnosti plánu, a mesačne informuje veriteľský výbor a súd o svojich poznatkoch. Prirodzene, všetko musí vykonávať s odbornou starostlivosťou.
Všetko by to bolo fajn, no problém nastavá v okamihu, kedy si dozorný správca prestane plniť riadne svoje úlohy. Predstavme si situáciu, že dozorný správca bude dlhodobo PN, zomrie, zanikne, alebo si vedome nebude plniť svoje povinnosti. ZKR so žiadnou z týchto alternatív nepočíta. Otázku, ktorú je v takejto situácii potrebné vyriešiť, je, či je možné odvolať dozorného správcu. Ak áno, tak kto ho môže odvolať a akým spôsobom.
Alternatíva A - dozorného správcu je možné odvolať
Úprimne musím povedať, že nasledujúca úvaha je čistou špekuláciou. Pri hľadaní odpovede som natrafil na http://www.finstat.sk/Konkurzy/Konkurz/2012-K014653, prostredníctvom ktorého KS KE odmietol odvolanie voči uzneseniu OS PO o vyhlásení konkurzu. OS PO vyhlásil na dlžníka konkurz potom, ako odvolal dozorného správcu. Z odôvodnenia sa toho veľa nedozvieme: "Ďalej (okresný súd - pozn. autora) poukázal na právnu úpravu skončenia dozornej správy podľa § 165 ods. 1 ZKR a odvolania a výmeny správcu podľa § 42 ods. 1 ZKR."
Z odôvodnenia by mohlo vyplývať, že okresný súd aplikoval analógiu legis a bez hlbších úvah odstránil medzeru v ZKR tým, že aplikoval § 42 ZKR o odvolaní a výmene správcu. Pravdu povediac, postup podľa analógie legis pokladám asi jediný možný v tejto situácii, no takéto riešenie vyvoláva viac otázok ako odpovedí (viď ďalší odsek). Pre úplnosť sa žiada dodať, že zákon o správcoch ( 8/2005 Z. z.) počíta síce sankciami pre správcov (pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov), no tieto sú pre náš prípad len druhoradé a primárne neriešia vzniknutý problém.
Pokiaľ by sme akceptovali, že správcu je možné odvolať na základe analógie, získali by sme nástroj, ako postihnúť nečinného správcu a ochrániť aj dlžníka pred možnými negatívnymi dopadmi, ktoré z nečinnosti dozorného správcu môžu pre neho nastať.
Alternatíva B - dozorného správcu nie je možné odvolať
Zásadný problém, ktorý vyššie uvedené rozhodnutie vo mne vyvoláva, spočíva v tom, že súd neustanovuje dozorného správcu do funkcie. Na dozornej správe sa dohodnú veritelia dlžníka, pričom súd na ustanovenie dozornej správy nemá žiaden vplyv. Vyplýva to aj z toho, že sám dozorný správca zverejňuje oznámenie o svojom ustanovení do funkcie správcu. Môže súd bez výslovného zákonného splnomocnenia nahradiť vôľu veriteľov dlžníka? Myslím si, že nie. Ak to by to zákonodárca tak chcel, tak by to zákona predsa vložil (viem, otrepaný argument).
Druhá výhrada smeruje k tomu, že potvrdením plánu reštrukturalizácia de iure končí. Potvrdením plánu zanikajú práva a povinnosti veriteľských orgánov, reštrukturalizačného správcu, a najmä, súdu. Výnimkou v obmedzenom rozsahu je dozorná správa. No ak by nebolo dozornej správy, schválený reštrukturalizačný plán, ako výsledok reštrukturalizácie, je jediné, čo po reštrukturalizácii ostane. Ak súd po skončení reštrukturalizácie stráca všetky svoje právomoci, ako môže súd počas dozornej správy odvolať dozorného správcu, ak takú právomoc nemá?
Ak by sa niektorý z veriteľov obrátil na súd s návrhom na odvolanie dozorného správcu, bolo by odmietnutie tohto návrhu denegatio iustitiae? Netuším :)
Záver
Poznáte to: chcete, aby nejaké právne riešenie bolo priechodné, no viete, že proti navrhovanému právnemu riešeniu sú silné a legitímne protiargumenty. A najlepšie, ak sa to všetko zomelie v jednej hlave. Uvítam preto akékoľvek postrehy, ktoré by túto dilemu posunuli ďalej.
Názory k článku Možno odvolať dozorného správcu po skončení reštrukturalizácie?:
Petr Kavan, 17. 10. 2014 v 02:16 - Preferoval bych základní zásady insolvenčního procesu
Platí: pokud se nedohodnou věřitelé, nastupuje ingerence soudu; ne vždy je to v zákoně vyjádřeno výslovně.
Takže dozorná správa je výsledek snahy věřitelů. Osoba dozorného správce je určena v závazné části plánu. Ten podle § 153 ZKR potvrzuje soud, a potvrzení soudu možno vztáhnout i na institut dozornej správy - otočme to: pokud by soud nesouhlasil s osobou vykonávající správu, neschválil by plán? Patrně ne - ponechává to v gesci dlužníka. Naopak zamítnutí je plně v gesci soudu na základě vyjmenovaných důvodů, u kterých tento institut zcela chybí. Přirozeně - plán je aprobován jako celek, a krom toho je dozorná správa alternativou, nikoli esenciálií závazné části restrukturalizačního plánu.
Osoba dozorného správce má docela významné pravomoci, zejména pokud to stanoví plán.
Z toho všeho mi vychází, že osoba dozorného správce se zahrnutím všech pravomocí má docela významný vliv na další průběh řízení a vzhledem k účinkům, které jeho jednání může způsobit, je zcela namístě zaujmout názor, že varianta uvažování bez (reálného) výkonu jeho funkce, ač byl ustanoven, v podstatě postrádá rozumný smysl (pokud by nebyl jmenován předem s tím, že funkci nebude vykonávat v duchu zákonných předpokladů....). Věřitelé se sami dohodli, že součástí procesu bude osoba, která na něj dohlédne, a jejíž jednání má (může mít) závažné důsledky. Jestliže věřitelé avizovali jmenováním dozorného správce potřebu mít v procesu osobu hlídající výkon práv a povinností plynoucích z plánu, dali tím najevo, že jsou implicitně srozuměni s ingerencí soudu. Tedy by měli být srozuměni i s tím, že pokud si dozorný správce neplní své povinnosti, měl by být nahrazen. Náhradou soud neingeruje do pravomoci věřitelů, jen sanuje nepříznivou situaci, která je ve svých důsledcích způsobilá poškodit dlužníka jednajícího (jak jinak) v dobré víře směrem ke splnění plánu.
Úkolem soudu v insolvenčním procesu je (z logiky věci) předcházet takovým situacím. Proto bych se přiklonil k řešení A (odvolání při neplnění povinností je možné, ba téměř žádoucí). Nemotal bych do toho analogii legis (jakkoli může mít opodstatnění), ale spíše zásady insolvenčního řízení vlastní tomuto procesu cca 200 let (myšleno v kontinentálním měřítku).
Tolik první nástřel.
Martin Maliar, 27. 10. 2014 v 15:00 - V zásade
Inštitút dozornej správy a možnosť jeho zavedenia nad dlžníkom podľa môjho presvedčenia súvisí najmä s inštitútom nového úveru ( §141 ZKR), čiže krízovým kapitálom, ktorý niekto poskytne, za čo by zrejme mal dostať jednak:
a) absolútnu prioritu (http://www.frostbrowntodd.com/resources-1564.html)
b) možnosť plnenie plánu kontrolovať
Podstata inštitútu dozornej správy je v zásade zmluvná (rovnako ako reštrukturalizačný plán - § 155 ods. 3 ZKR), aj keď s viacerými prvkami na hlbšie zamyslenie.
Ak by si napr. napr. reštrukturalizačný plán zaviedol nad dlžníkom dozornú správu osobou, ktorá by nebola na zozname správcov, je na pováženie, či by súd mal takýto plán schváliť. Na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že nie, keďže § 162 ods. 1 je jednoznačný. Na druhý pohľad však treba brať na zreteľ, že samotný reštrukturalizačný plán má zmluvnú povahu, a teda, čo by to malo súd trápiť. V takom prípade to teda môže zrejme byť nejaká forma dozoru (ak osoba dozerajúca nebude správcom), ale nepôjde o dozornú správu podľa ZKR, keďže tú môže vykonávať len správca.
Treba tiež upozorniť, že v menších reštrukturalizáciách môže byť tendencia využívať dozornú správu na akúsi formu „tunelovania dlžníka“, keďže odmeny dozorných správcov môžu byť nastavené veľmi zaujímavo. Často sa teda na úkor vyššieho uspokojenia veriteľov z majetku dlžníka ťahajú „legálne“ prostriedky.
S poskytnutím nového úveru, dozornou správou a absolútnou prioritou zrejme súvisí aj druhá veta § 165 ods. 2 ZKR, ktorý stroho uvádza, že v prípade, že plán „kľakne“, súd má aplikovať výnimku z náhodného výberu správcu. Domnievam sa, že podstata takéhoto modelu je racionálna. Ten, kto poskytol krízové financovanie a pod dohode s dlžníkom si prial mať kontrolu nad úkonmi dlžníka, v prípade, že sa plán záchrany nevydarí, mal by mať do prvej schôdze veriteľov možnosť urobiť opatrenia na konsolidáciu dlžníka tak, aby sa predišlo ďalšiemu ohrozeniu plnenia na jeho pohľadávku z nového úveru.
V prípade, na ktorý je poukazované, súd neustanovil za správcu dozorného správcu a zrejme išiel náhodným výberom. Buď to bola len ľudská chyba (môže sa stať), alebo súd naozaj reflektoval, že dozorný správca porušoval voči súdu svoje povinnosti počas dozornej správy. Tu je však potrebné sa zamyslieť, či súd nemá iné možnosti ako vynucovať plnenie dozorným správcom neplnené povinnosti (poriadkové pokuty) alebo upozornenie iných orgánov dohľadu. Každopádne náprava v tomto prípade zrejme nie je. Nejaví sa, že by takéto rozhodnutie súdu (hoc možno neadekvátne) malo práve ústavnoprávnu rovinu.
Odvolanie dozorného správcu súdom teda v zásade neprichádza do úvahy. Neplnenie povinností dozorným správcom voči súdu treba vynucovať inými prostriedkami, ktoré má súd k dispozícii.
Martin Friedrich, 28. 10. 2014 v 11:36 - Ako chrániť veriteľov?
@ Martin: Súhlasím s názorom, že dozorná správa je súkromnoprávnym inštitútom a vychádza z dohody veriteľov. A áno, ako každý právny inštrument, môže byť zneužitá.
Vo svojom príspevku spomínaš, že v prípade, ak dozorný správca zlyhá, súd má k dispozícii iné prostriedky, prostredníctvom ktorých by si vedel vynucovať plnenie povinností dozorným správcom. Z procesného hľadiska však nie som o tom celkom presvedčený a budem rád, ak ma presvedčíš o opaku.
Vychádzam z toho, že okamihom zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie podľa § 156 ZKR reštrukturalizácia končí. V zmysle § 196 ZKR na začatie reštrukturalizačného konania a na reštrukturalizačné konanie primerane použijú ustanovenia OSP. Môže ale súd aplikovať akékoľvek ustanovenia OSP na konanie, ktoré je skončené? Alebo inak povedané - a to sa vraciam k základnej otázke - má vôbec súd akúkoľvek právomoc konať voči dozornému správcovi alebo dlžníkovi po skončení reštrukturalizačného konania, najmä ak je dozorná správa súkromnoprávnou vecou dlžníka a veriteľov?
Na druhej strane, nie je podľa mňa správne, ak pripustíme, že zákon ukladá nejakú povinnosť, no bez akéhokoľvek sankčného mechanizmu. Pokiaľ nejakým spôsobom prekonáme prekážku ľahko spochybniteľného nedostatku právomoci reštrukturalizačného súdu, cesta, ktorú navrhol Peter, by mohla byť riešením. Pravda, ak zodpovieme otázku, aká sankcia by mala nasledovať. Konkurz, či výmena správcu? V tomto bode si myslím, že nič iné, ako anológia nám neostane, pričom vyhlásenie konkurzu (analógia podľa § 131 ZKR) považujem za neprimeraný postih dlžníka, ktorý je v tejto situácii nezavinene. Prichádza po tom do úvahy len výmena dozorného správcu ( § 42 ZKR).
Môj osobný názor je, že inštitút dozorného správcu je síce dobre mienený, no nedomyslený. Určite nie je vhodné, aby veritelia, ktorých záujmy majú byť v prvom rade chránené, nemali žiaden explicitný nástroj, ako postihnúť dozorného správcu.
A inak trošku podobná situácia je v čase od podania návrhu na konkurz do začatia konkurzného konania. Aj keď sa to nezdá, tak nejaké „konanie o začatí konkurznéo konania“ už začína podaním návrhu. V tejto situácii neostáva taktiež nič iné, len primerane použiť OSP.
Takže viem sa podľa mňa „preniesť do OSP“ aj v období po § 156 ZKR. Ak sa prenesiem do OSP, tak mám vytvorený priestor. On je pravdupovediac vytvorený často aj v ZKR (porovnaj napr. 203 ZKR). Ak má správca voči súdu povinnosť podľa § 164 ZKR, tak zrejme ich súd musí mať možnosť efektívne vynucovať (na to je určite aj nejaká teória, ale neviem ako sa volá).
Pri porušovaní povinností správcom ešte netreba zabúdať na to, že tu je aj verejnoprávny dohľad zo strany MSSR.
To, že po súčasných skúsenostiach inštitút dozornej správy ide napísať lepšie, niet pochýb. Treba však vnímať aj to, že ustanovenia o dozornej správe sú skôr poznačené niečím, na čo naše právo nie je zvyknuté a síce ide o pravidlá, ktoré idú skôr do polohy „soft law“.
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím