rss
Výmysly, s.r.o a ich SuperGadget XFC-200
Juraj Gyarfas, 10. 09. 2014 v 21:01
Pred letom som mal tú česť zúčastniť sa ako rozhodca a spoluautor modelového prípadu Simulovaného rozhodcovského konania ELSA. Okrem toho, že by som týmto rád vyjadril vďaku a uznanie organizátorom (a snáď aj trochu prispel k reklame budúcich ročníkov), rád by som sa ešte vrátil k samotnému fiktívnemu prípadu.
Zadanie obsahuje množstvo otázok. Po prvé v oblasti rozhodcovského konania - je možné inkorporovať rozhodcovskú doložku do spoločenskej zmluvy? Je takáto rozhodcovská zmluva záväzná pre nadobúdateľa obchodného podielu na základe pristúpenia podľa § 115 ods. 3 ObchZ? Môžu mať aj rozhodcovské rozsudky účinky nahradenia prejavu vôle v zmysle § 161 ods. 3 OSP?
Po druhé, otázky v oblasti obchodného práva. Ako v slovenských podmienkach formulovať dojednania drag along / tag along? O aký právny inštitút ide a ako ho možno vymáhať?
Študentské podania a prednesy obsahovali množstvo zaujímavých argumentov a riešení. Bol by som však veľmi zvedavý aj na názory širšieho okruhu čitateľov - preto som si dovolil fiktívny prípad zverejniť na tomto mieste ...
ELSA: Simulované rozhodcovské konanie 2014
Zadanie prípadu (rozšírená verzia pre celoslovenské kolo)
1. Ivan Výmyselník mal od útleho detstva osobitný talent pre rôzne technické hračky. Ako trojročný rozobral a znovu zložil do funkčnej podoby mamin šijací stroj a ako dvanásťročný si zostrojil svoju vlastnú vysielačku, ktorou odpočúval porady v zborovni.
2. V roku 2010 Ivan Výmyselník ako jediný spoločník založil spoločnosť Výmysly, s.r.o., so sídlom na Vymyslenej ulici 36, 812 34 Bratislava. Základné imanie spoločnosti bolo 5 000 eur a pán Výmyselník ho v plnej výške splatil peňažným vkladom pred zápisom do obchodného registra. Spoločnosť bola 7.3.2010 zapísaná do obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I. Pán Výmyselník bol jediným konateľom spoločnosti.
3. Od založenia spoločnosti pán Výmyselník intenzívne pracoval na vývoji svojho nového vynálezu – zariadenia SuperGadget XFC-200, ktoré funguje ako mobilný telefón, fotografický prístroj, kamera a žehlička a zároveň inovatívnym spôsobom umožňuje diaľkovo ovládať televízor a väčšinu štandardných notebookov. Spoločnosť Výmysly, s.r.o. si prihlásila viacero patentov súvisiacich so zariadením SuperGadget XFC-200.
4. V roku 2012 chcel pán Výmyselník zahájiť masovú výrobu zariadenia SuperGadget XFC-200. Na tento účel však potreboval značnú vstupnú investíciu vo výške asi 500 000 eur. Uchádzal sa preto o úver vo viacerých komerčných bankách, ktoré si vo všetkých prípadoch vyžiadali podrobný biznis plán, v konečnom dôsledku však žiadosť o úver vždy zamietli z dôvodu nepredvídateľnosti podnikateľského projektu a neschopnosti pána Výmyselníka poskytnúť relevantné zabezpečenie.
5. V druhej polovici roku 2012 sa pán Výmyselník náhodou na informatickej diskusii o mechanických chrústoch na pôde Slovenskej technickej univerzity zoznámil s pánom Petrom Zámožným, predstaviteľom investičného fondu Start-Up Capital, s.r.o.. Po krátkom rozhovore pán Zámožný prejavil záujem investovať do podnikateľského projektu pána Výmyselníka.
6. V priebehu novembra 2012 prebiehala intenzívna príprava transakčnej dokumentácie k investícii. Investičný fond Start-Up Capital, s.r.o. v rokovaniach zastupovala renomovaná medzinárodná právnická firma Complex & Complicated LLP. Pána Výmyselníka a jeho spoločnosť zastupoval jeho spolubývajúci z internátu, advokát JUDr. Ján Nešikovný, ktorý s transakciami tohto druhu (resp. s akýmikoľvek transakciami) nemal žiadne skúsenosti.
7. Investícia bola štruktúrovaná nasledovne: Spoločnosť Start-Up Capital, s.r.o. od pána Výmyselníka nadobudla 80% obchodný podiel zodpovedajúci splatenému vkladu vo výške 4 000 eur v spoločnosti Výmysly, s.r.o. za kúpnu cenu 100 000 eur. Valné zhromaždenie spoločnosti Výmysly, s.r.o. následne schválilo zvýšenie základného imania o sumu 500 000 eur, pričom záväzok na nový vklad prevzala len spoločnosť Start-Up Capital, s.r.o., ktorá vklad splatila.
8. Zároveň valné zhromaždenie schválilo rozsiahlu zmenu spoločenskej zmluvy (pôvodnú zakladateľskú listinu stiahol JUDr. Nešikovný z internetu). Okrem iného boli do spoločenskej zmluvy doplnené nasledovné ustanovenia:
1. Definície:
V tejto spoločenskej zmluve:
[...]
Majoritný obchodný podiel znamená obchodný podiel v Spoločnosti zodpovedajúci podielu spoločníka na základnom imaní vo výške 504 000 eur.
Majoritný spoločník znamená majiteľ Majoritného obchodného podielu, ku dňu tejto spoločenskej zmluvy spoločnosť Start-Up Capital, s.r.o..
Minoritný obchodný podiel znamená obchodný podiel v Spoločnosti zodpovedajúci podielu spoločníka na základnom imaní vo výške 1 000 eur.
Minoritný spoločník znamená majiteľ Minoritného obchodného podielu, ku dňu tejto spoločenskej zmluvy pán Ivan Výmyselník.
Obchodné podiely znamená Minoritný obchodný podiel a Majoritný obchodný podiel.
Ponuka na prevzatie znamená záväzná ponuka na kúpu oboch Obchodných podielov, ktorá spĺňa nasledovné podmienky (alebo je výhodnejšia):
(a) celková kúpna cena za oba Obchodné podiely 10 miliónov eur;
(b) vyplatenie kúpnej ceny do 10 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode Obchodných podielov;
Tretia osoba znamená akákoľvek tretia osoba, ktorá dá Ponuku na prevzatie.
Zmluva o prevode znamená zmluva o prevode oboch Obchodných podielov na Tretiu osobu podľa podmienok uvedených v Ponuke na prevzatie (alebo výhodnejších), pričom kúpna cena za Minoritný obchodný podiel bude predstavovať 20% celkovej ceny za oba Obchodné podiely a kúpna cena za Majoritný obchodný podiel bude predstavovať 80% celkovej ceny.
[...]
8. Drag along (právo Majoritného spoločníka na spoločný odpredaj Obchodných podielov)
Ak:
(a) Majoritný spoločník obdrží od Tretej osoby Ponuku na prevzatie;
(b) Majoritný spoločník písomne oznámi Minoritnému spoločníkovi, že Zmluva o prevode je pripravená na podpis; a
(c) Majoritný spoločník písomne vyzve Minoritného spoločníka na výkon práva podľa tohto článku 8;
je Minoritný spoločník povinný v deň určený Majoritným spoločníkom, ktorý nesmie byť skôr ako päť pracovných dní odo dňa doručenia písomného oznámenia Minoritnému spoločníkovi, uzatvoriť Zmluvu o prevode.
[...]
13. Právni nástupcovia
Ustanovenia tejto spoločenskej zmluvy sú záväzné pre nadobúdateľov Minoritného obchodného podielu alebo Majoritného obchodného podielu, ak v súlade s § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka pristúpia k tejto spoločenskej zmluve.
14. Rozhodné právo a riešenie sporov
14.1 Táto spoločenská zmluva sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky.
14.2 Spoločníci sa zaväzujú, že akékoľvek spory podľa tejto spoločenskej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú riešiť v rozhodcovskom konaní podľa ELSA Pravidiel pre Simulované rozhodcovské konanie v akademickom roku 2013/2014, subsidiárne podľa Rozhodcovských pravidiel UNCITRAL a všeobecne záväzných právnych predpisov platných v Slovenskej republike. Miesto rozhodcovského konania bude v Bratislave a konanie bude prebiehať v slovenskom jazyku pred troma rozhodcami ustanovenými v súlade s vyššie uvedenými pravidlami.
14.3 Majoritný spoločník má právo podľa svojej úvahy namiesto riešenia sporov v rozhodcovskom konaní podľa odseku 14.2 vyššie iniciovať konanie pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky.
9. Napriek dodatočnému kapitálu a ohromnému úspechu zariadenia SuperGadget XFC-200 podľahol pán Výmyselník v marci 2013 v dôsledku mimoriadne dlhej zimy svetobôľu a rozhodol sa zanechať pozemské statky a odísť žiť do domu po starom otcovi v okolí Sobraniec. Svoj obchodný podiel v spoločnosti Výmysly, s.r.o. predtým previedol na svojho brata, Dezidera Výmyselníka, ktorý síce nebol natoľko technicky zdatný, mal však ekonomické vzdelanie a manažérsky talent. Prevod obchodného podielu riadne schválilo valné zhromaždenie spoločnosti (Start-Up Capital, s.r.o. taktiež hlasovala za), zmluva o prevode obchodného podielu medzi oboma bratmi bola podpísaná 1.4.2013, Dezider Výmyselník v zmluve vyhlásil, že pristupuje k spoločenskej zmluve a zmena spoločníkov bola v obchodnom registri zapísaná dňa 8.4.2013. Dezider Výmyselník sa zároveň stal konateľom spoločnosti.
10. Spoločnosti sa v priebehu roka rozprávkovo darilo a zariadenie SuperGadget XFC-200 sa vo viacerých európskych krajinách stalo hitom predvianočnej sezóny. Dezider Výmyselník bol týždenníkom Trend vyhlásený za manažéra roka 2013 a americký časopis Start-Up Review vo svojom novoročnom čísle odhadol trhovú hodnotu spoločnosti Výmysly, s.r.o. na 100 miliónov eur.
11. Dňa 6.2.2014 doručila spoločnosť Start-Up Capital, s.r.o. pánovi Deziderovi Výmyselníkovi písomný list, v ktorom mu oznamuje, že dostala ponuku na prevzatie od spoločnosti Goggles Inc. na odkúpenie oboch obchodných podielov za sumu 50 miliónov eur, pričom prvá splátka vo výške 9 miliónov eur by bola uhradená hneď pri podpise zmluvy, druhá splátka vo výške 21 miliónov eur by bola uhradená šesť mesiacov po uzatvorení zmluvy a zvyšná suma 20 miliónov eur by bola uhradená dvanásť mesiacov po uzatvorení zmluvy. Spoločnosť Start-Up Capital, s.r.o. v liste ďalej uvádza, že túto ponuku považuje za Ponuku na prevzatie v zmysle spoločenskej zmluvy. Záverom dodáva, že Zmluva o prevode, podľa ktorej Minoritný spoločník z každej splátky kúpnej ceny obdrží 20%, je pripravená na podpis a pán Výmyselník sa má 12.2.2014 dostaviť do sídla spoločnosti na podpis Zmluvy o prevode. List od kuriéra prevzala manželka pána Výmyselníka a svojím podpisom potvrdila prevzatie.
12. Pán Dezider Výmyselník je presvedčený, že ponuka na prevzatie nie je výhodná, pretože pri aktuálnom úspechu zariadenia SuperGadget XFC-200 by spoločnosť v priebehu nasledovných pár rokov mohla ďalej znásobiť svoju hodnotu. Tento svoj názor e-mailom oznámi pánovi Zámožnému a na avizované podpisovanie zmluvy o prevode sa nedostaví.
13. Spoločnosť Start-Up Capital, s.r.o. je presvedčená, že ponuka od Goggles Inc. je neopakovateľnou príležitosťou, pretože podľa jej informácií Carrot Inc. pripravuje konkurenčný produkt s podobnými funkcionalitami ako SuperGadget XFC-200. Okrem toho pri registrácii patentov JUDr. Nešikovný urobil viaceré formálne chyby a niekoľko renomovaných advokátov už skúma možnosti napadnutia patentov spoločnosti Výmysly, s.r.o.. Ponuka Goggles Inc. však platí len pre oba obchodné podiely a o kúpu samotného majoritného obchodného podielu Goggles Inc. nemá záujem.
14. Spoločnosť Start-Up Capital, s.r.o. sa preto chce svojich práv domáhať právnou cestou a inštruovala právnickú kanceláriu Complex & Complicated LLP, aby proti pánovi Výmyselníkovi iniciovala rozhodcovské konanie. Spoločnosť Start-Up Capital, s.r.o. chce pritom využiť ustanovenia spoločenskej zmluvy a docieliť uzatvorenie zmluvy o prevode s Goggles Inc. aj proti vôli Dezidera Výmyselníka, resp. určenie jej obsahu súdom. Spoločnosť Start-Up Capital, s.r.o. nemá primárne záujem o náhradu škody, pretože Dezider Výmyselník nemá dostatočný majetok a takáto náhrada škody by nebola v praxi vymožiteľná. Chcela by však čo najrýchlejšie docieliť uzatvorenie Zmluvy o prevode.
Zadanie
(A) Vypracujte odôvodnenú žalobu v mene spoločnosti Start-Up Capital, s.r.o. proti pánovi Deziderovi Výmyselníkovi.
(B) Vypracujte odôvodnenú žalobnú odpoveď v mene pána Dezidera Výmyselníka.
V žalobe aj žalobnej odpovedi sa okrem merita sporu podrobne venujte aj otázke platnosti rozhodcovskej zmluvy a právomoci rozhodcovského súdu.
Názory k článku Výmysly, s.r.o a ich SuperGadget XFC-200:
Ján Lazur, 21. 09. 2014 v 16:42 - Ako domestifikovať drag along?
Ďakujem veľmi pekne, Jurajovi, za toto zadanie modelového prípadu a jeho prezentáciu aj tu na Lexfóre. Tento prípad naozaj nastoľuje početné otázky, z ktorých väčšina ešte v slovenskom právnom prostredí nemá celkom zrejmé riešenie.
Čo sa týka inkorporovania rozhodcovskej doložky do spoločenskej zmluvy, som presvedčený, že aj aktuálny legislatívny stav ponúka možnosti, ako obhájiť platnosť takto dohodnutej rozhodcovskej doložky, a následné pristúpenie k spoločenskej zmluve z pohľadu nového spoločníka považovať aj za pristúpenie k rozhodcovskej doložke so všetkými s tým súvisiacimi právnymi dôsledkami.
Aj vzhľadom na aktuálny boom investícií do start-upov a rastúci počet akcelerátorov je však, podľa môjho názoru, väčšou výzvou „napasovanie“ inštitútov drag along / tag along do kontextu nášho súčasného práva. Z pohľadu záväzkového práva sa jednotlivé zmluvné strany – využívajúc princíp zmluvnej voľnosti – môžu dohodnúť na takej zmluvnej úprave, ktorá bude za splnenia určitých okolností vyžadovať od zmluvnej strany povinnosť pripojiť sa k prevodu obchodného podielu alebo ktorá dá zmluvnej strane oprávnenie pripojiť sa k plánovanému prevodu obchodného podielu.
Čo však v prípade, ak sa povinná zmluvná strana rozhodne porušiť svoj záväzok a v súvislosti s drag along sa odmietne pridať k prevodu obchodného podielu a tak ohrozí alebo zmarí očakávanú transakciu? Možnosť uplatňovať si nárok na náhradu škody nebude pre sklamaného spoločníka vo väčšine prípadov vnímaná ako dostatočne efektívny právny nástroj na ochranu jeho práv. Môže však (v slovenských právnych reáliách) v prípade drag along spoločník uspieť so žalobou o nahradenie prejavu vôle „neposlušného“ spoločníka? V odpovedi na túto otázku som ja osobne skeptický, a to najmä z dôvodu často konzervatívneho prístupu slovenských súdov (ak teraz odhliadneme od možnosti, aby bola táto otázka riešená v rámci rozhodcovského konania) a právnej úpravy, ktorá sa konceptom drag along doteraz nezaoberala.
Čo sa týka možného použitia úpravy zmluvy o budúcej zmluve, české súdy v zásade odmietli možnosť platného uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluvy v prospech tretej osoby s tým, že „zavázat se k uzavření smlouvy budoucí mohou pouze účastníci smlouvy, která má být jimi v budoucnu uzavřena“ (NSČR: 26 Cdo 3031/2010). Pri drag along má byť účastníkom zmluvy o prevode obchodného podielu práve nový investor, ktorý nebol účastníkom pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu. Teoreticky je možné už pri uzatváraní dohodnúť plnomocenstvo udelené pre prípade potreby realizovania drag along za „neposlušného“ spoločníka, no tu nie je možné platne sa vzdať práva toto plnomocenstvo následne zo strany „neposlušného“ spoločníka odvolať. Takže opäť môže „neposlušný“ spoločník úspešne vzdorovať.
Ďalším riešením by teoreticky mohlo byť naviazanie rozväzovacej podmienky straty účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorej „neposlušný“ spoločník nadobudol v obchodnej spoločnosti podiel na odmietnutie účasti na drag along zo strany tohto spoločníka. Tu by však mohli nastať praktické problémy s následnými zápismi do obchodného registra.
V súvislosti s konceptmi drag along a tag along dozrel čas na vhodný „update“ nášho obchodného zákonníka (a prípadne OSP), ktorý by v tejto oblasti odstránil právnu neistotu a podľa možnosti čo najjasnejšie zadefinoval pravidlá realizovania týchto práv.
Cez týždeň som sa o tejto téme veľmi námatkovo rozprával aj s Jakubom Joštom, tak verím, že aj on sa nám tu do diskusie zapojí svojim názorom.
Čo sa týka inkorporovania rozhodcovskej doložky do spoločenskej zmluvy, som presvedčený, že aj aktuálny legislatívny stav ponúka možnosti, ako obhájiť platnosť takto dohodnutej rozhodcovskej doložky, a následné pristúpenie k spoločenskej zmluve z pohľadu nového spoločníka považovať aj za pristúpenie k rozhodcovskej doložke so všetkými s tým súvisiacimi právnymi dôsledkami.
Aj vzhľadom na aktuálny boom investícií do start-upov a rastúci počet akcelerátorov je však, podľa môjho názoru, väčšou výzvou „napasovanie“ inštitútov drag along / tag along do kontextu nášho súčasného práva. Z pohľadu záväzkového práva sa jednotlivé zmluvné strany – využívajúc princíp zmluvnej voľnosti – môžu dohodnúť na takej zmluvnej úprave, ktorá bude za splnenia určitých okolností vyžadovať od zmluvnej strany povinnosť pripojiť sa k prevodu obchodného podielu alebo ktorá dá zmluvnej strane oprávnenie pripojiť sa k plánovanému prevodu obchodného podielu.
Čo však v prípade, ak sa povinná zmluvná strana rozhodne porušiť svoj záväzok a v súvislosti s drag along sa odmietne pridať k prevodu obchodného podielu a tak ohrozí alebo zmarí očakávanú transakciu? Možnosť uplatňovať si nárok na náhradu škody nebude pre sklamaného spoločníka vo väčšine prípadov vnímaná ako dostatočne efektívny právny nástroj na ochranu jeho práv. Môže však (v slovenských právnych reáliách) v prípade drag along spoločník uspieť so žalobou o nahradenie prejavu vôle „neposlušného“ spoločníka? V odpovedi na túto otázku som ja osobne skeptický, a to najmä z dôvodu často konzervatívneho prístupu slovenských súdov (ak teraz odhliadneme od možnosti, aby bola táto otázka riešená v rámci rozhodcovského konania) a právnej úpravy, ktorá sa konceptom drag along doteraz nezaoberala.
Čo sa týka možného použitia úpravy zmluvy o budúcej zmluve, české súdy v zásade odmietli možnosť platného uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluvy v prospech tretej osoby s tým, že „zavázat se k uzavření smlouvy budoucí mohou pouze účastníci smlouvy, která má být jimi v budoucnu uzavřena“ (NSČR: 26 Cdo 3031/2010). Pri drag along má byť účastníkom zmluvy o prevode obchodného podielu práve nový investor, ktorý nebol účastníkom pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu. Teoreticky je možné už pri uzatváraní dohodnúť plnomocenstvo udelené pre prípade potreby realizovania drag along za „neposlušného“ spoločníka, no tu nie je možné platne sa vzdať práva toto plnomocenstvo následne zo strany „neposlušného“ spoločníka odvolať. Takže opäť môže „neposlušný“ spoločník úspešne vzdorovať.
Ďalším riešením by teoreticky mohlo byť naviazanie rozväzovacej podmienky straty účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorej „neposlušný“ spoločník nadobudol v obchodnej spoločnosti podiel na odmietnutie účasti na drag along zo strany tohto spoločníka. Tu by však mohli nastať praktické problémy s následnými zápismi do obchodného registra.
V súvislosti s konceptmi drag along a tag along dozrel čas na vhodný „update“ nášho obchodného zákonníka (a prípadne OSP), ktorý by v tejto oblasti odstránil právnu neistotu a podľa možnosti čo najjasnejšie zadefinoval pravidlá realizovania týchto práv.
Cez týždeň som sa o tejto téme veľmi námatkovo rozprával aj s Jakubom Joštom, tak verím, že aj on sa nám tu do diskusie zapojí svojim názorom.
Juraj Gyarfas, 22. 09. 2014 v 18:38 - ZBZ v prospech tretieho
Ďakujem mockrát za reakciu. Už som sa obával, že prvú reakciu pod vlastný článok budem musieť napísať sám, čo by bola hanba :-)
Nie som si však istý, či je citované rozhodnutie NS ČR v tomto prípade relevantné.
Po prvé, NS ČR hovorí o tom, že v zmluve nemožno zaviazať tretiu osobu. Ale o to sa nikto ani nesnaží. Samozrejme, že ZBZ v prospech tretej osoby zaväzuje účastníkov a tretia osoba je oprávnená, keď s ňou prejaví súhlas. Po druhé, v danej veci oprávnená tretia osoba (dedička J.J.) nebola účastníkom konania. Takže tam zrejme bol problém vecnej legitimácie, nakoľko adresát prejavu vôle, ktorý mal byť nahradený rozsudkom, nebol účastníkom konania. To je trochu ako keby v konaní plnenie nebol účastníkom oprávnený z tohto plnenia, čo by zrejme malo viesť k zamietnutiu žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie.
Relevantnejší je podľa mňa citovaný rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 824/2005, uverejnený pod C 4183 v Souboru civilních rozhodnutí Nejvyššího soudu, kde NS ČR judikoval, že "smlouvu o smlouvě budoucí lze uzavřít i ve prospěch třetí osoby".
Koniec koncov - nevidím dôvod, prečo by to tak nemalo byť. ZBZ je len iná forma zmluvy o plnenie. V prípade kúpnej zmluvy sa zaväzujem urobiť právny (solučný) úkon, ktorým niekomu s vôľou previesť na neho vlastníctvo odovzdám určitú hnuteľnú vec. Táto osoba musí vykonať právny úkon prijatia veci s vôľou nadobudnúť vlastníctvo.
Môžem uzavrieť kúpnu zmluvu v prospech tretieho?
Podľa mňa určite áno. Aj keď samozrejme túto tretiu osobu neviem prinútiť, aby vec proti svojej vôli prevzala. Ale predávajúci je povinný jej vec odovzdať a akonáhle s tým tretia osoba vyjadrí súhlas, vzniká jej priamo oprávnenie tohto odovzdania sa domáhať.
V čom je ZBZ iná? Tak isto sa zaväzujem vykonať právny úkon, ktorý je solúciou ZBZ a zároveň je ofertou alebo akceptáciou novej "ostrej" zmluvy. Prečo by som sa nemohol zaviazať urobiť ofertu voči tretej osobe? ZBZ samozrejme nemôže tretej osobe uložiť povinnosť túto ofertu akceptovať, ale účastník ZBZ sa v nej môže zaviazať túto ofertu voči tretiemu urobiť. Akonáhle tretia osoba so ZBZ prejaví súhlas, vzniká jej oprávnenie tejto oferty sa priamo domáhať.
Takže späť k zadaniu. Osobne nevidím problém v tom, aby sa osoba A v zmluve s osobou B zaviazala, že s osobou C uzatvorí určitú zmluvu. Akonáhle osoba C s touto zmluvou prejaví súhlas (napr. tým, že ofertu danej zmluvy zašle osobe A), vzniká osobe C z tejto ZBZ priame oprávnenie. Ak osoba A svoj záväzok nesplní (napr. ofertu neakceptuje), môže sa osoba C domáhať splnenia tohto záväzku, pričom rozsudok bude nahrádzať prejav vôle osoby A (v zmysle § 161 ods. 3 OSP).
Pokiaľ je daná ZBZ dostatočne určitá, nevidím v jej vykonateľnosti v zásade problém. Rozhodne nevidím žiadne zákonné ustanovenie alebo mrav, s ktorým by bola v rozpore.
V tomto duchu by sa podľa mňa v slovenskom kontexte mali dať formulovať aj práva typu drag along alebo tag along.
Samozrejme si netrúfam tvrdiť, že by to pred slovenskými súdmi bol jednoduchý spor (Sein und Sollen slovenskej justície :-)). Ale čisto právne si myslím, že by to fungovať malo.
Nie som si však istý, či je citované rozhodnutie NS ČR v tomto prípade relevantné.
Po prvé, NS ČR hovorí o tom, že v zmluve nemožno zaviazať tretiu osobu. Ale o to sa nikto ani nesnaží. Samozrejme, že ZBZ v prospech tretej osoby zaväzuje účastníkov a tretia osoba je oprávnená, keď s ňou prejaví súhlas. Po druhé, v danej veci oprávnená tretia osoba (dedička J.J.) nebola účastníkom konania. Takže tam zrejme bol problém vecnej legitimácie, nakoľko adresát prejavu vôle, ktorý mal byť nahradený rozsudkom, nebol účastníkom konania. To je trochu ako keby v konaní plnenie nebol účastníkom oprávnený z tohto plnenia, čo by zrejme malo viesť k zamietnutiu žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie.
Relevantnejší je podľa mňa citovaný rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 824/2005, uverejnený pod C 4183 v Souboru civilních rozhodnutí Nejvyššího soudu, kde NS ČR judikoval, že "smlouvu o smlouvě budoucí lze uzavřít i ve prospěch třetí osoby".
Koniec koncov - nevidím dôvod, prečo by to tak nemalo byť. ZBZ je len iná forma zmluvy o plnenie. V prípade kúpnej zmluvy sa zaväzujem urobiť právny (solučný) úkon, ktorým niekomu s vôľou previesť na neho vlastníctvo odovzdám určitú hnuteľnú vec. Táto osoba musí vykonať právny úkon prijatia veci s vôľou nadobudnúť vlastníctvo.
Môžem uzavrieť kúpnu zmluvu v prospech tretieho?
Podľa mňa určite áno. Aj keď samozrejme túto tretiu osobu neviem prinútiť, aby vec proti svojej vôli prevzala. Ale predávajúci je povinný jej vec odovzdať a akonáhle s tým tretia osoba vyjadrí súhlas, vzniká jej priamo oprávnenie tohto odovzdania sa domáhať.
V čom je ZBZ iná? Tak isto sa zaväzujem vykonať právny úkon, ktorý je solúciou ZBZ a zároveň je ofertou alebo akceptáciou novej "ostrej" zmluvy. Prečo by som sa nemohol zaviazať urobiť ofertu voči tretej osobe? ZBZ samozrejme nemôže tretej osobe uložiť povinnosť túto ofertu akceptovať, ale účastník ZBZ sa v nej môže zaviazať túto ofertu voči tretiemu urobiť. Akonáhle tretia osoba so ZBZ prejaví súhlas, vzniká jej oprávnenie tejto oferty sa priamo domáhať.
Takže späť k zadaniu. Osobne nevidím problém v tom, aby sa osoba A v zmluve s osobou B zaviazala, že s osobou C uzatvorí určitú zmluvu. Akonáhle osoba C s touto zmluvou prejaví súhlas (napr. tým, že ofertu danej zmluvy zašle osobe A), vzniká osobe C z tejto ZBZ priame oprávnenie. Ak osoba A svoj záväzok nesplní (napr. ofertu neakceptuje), môže sa osoba C domáhať splnenia tohto záväzku, pričom rozsudok bude nahrádzať prejav vôle osoby A (v zmysle § 161 ods. 3 OSP).
Pokiaľ je daná ZBZ dostatočne určitá, nevidím v jej vykonateľnosti v zásade problém. Rozhodne nevidím žiadne zákonné ustanovenie alebo mrav, s ktorým by bola v rozpore.
V tomto duchu by sa podľa mňa v slovenskom kontexte mali dať formulovať aj práva typu drag along alebo tag along.
Samozrejme si netrúfam tvrdiť, že by to pred slovenskými súdmi bol jednoduchý spor (Sein und Sollen slovenskej justície :-)). Ale čisto právne si myslím, že by to fungovať malo.
Ján Lazur, 22. 09. 2014 v 21:31 - Čo s určitosťou záväzku?
Juraj, v príklade uvádzaš, že nevidíš problém, aby sa osoba A v zmluve s osobou B zaviazala, že s osobou C uzatvorí určitú zmluvu. Ale v prípade drag along alebo tag along nevieš, kto táto osoba C konkrétne bude. Tú osobu v času uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve vôbec nevieš identifikovať. Chýba Ti tak subjekt budúcej zmluvy... to je, podľa mňa, problematické aj z pohľadu určitosti právneho úkonu,... Mimo toho, určite súhlasím s tým, že môžeš uzatvoriť zmluvu o budúcej darovacej zmluve v prospech tretej osoby (ak ju vieš v čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluvy v prospech tretej osoby identifikovať), lebo z tej naozaj pre tretiu osobu nevyplývajú žiadne záväzky (bez jej súhlasu),... ale pri kúpnej zmluve nejde len o jednostranný záväzok, pri kúpnej zmluve má kupujúci povinnosť "zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou"... ten záväzok zo strany kupujúceho tam je už od začiatku vzniku kúpnej zmluvy a to isté by platilo aj o zmluve o budúcej zmluve,... pri zmluve o prevode obchodného podielu sú tieto povinnosti v zásade analogické,... Pri kúpnej zmluve je zákonný default, že "dodaný tovar je kupujúci povinný prevziať, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva, že jeho prevzatie môže odmietnuť"... takže v tom prípade neplatí, že kupujúci sa môže dobrovoľne rozhodnúť, či predávanú veci prijme alebo nie,... už v čase uzatvárania takejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prospech tretieho ide nie len o práva, ale aj o záväzky,... preto si myslím, že pri budúcej kúpnej zmluve v prospech tretieho bude relevantné aj rozhodnutie, ktoré som spomínal,... Stále som tak presvedčený o nevhodnosti použiť súčasnú slovenskú úpravu o ZBZ na drag along / tag along... Ale možno ma ešte presvedčíš o opaku :-)
Juraj Gyarfas, 23. 09. 2014 v 09:40 - Ad: J.L.
Veľká vďaka za reakciu. S tvrdením, že slovenské právo na funkčnú formuláciu konceptov ako tag along / drag along nie je ideálne, súhlasím. Ale otázka podľa mňa stojí tak, či je to de lege lata úplne vylúčené alebo nie. Inými slovami - ak sa dve strany vážne, slobodne a určito dohodnú, že takýto koncept vo svojej zmluve chcú mať, je podľa slovenského práva nevyhnutné prejav ich vôle (a ekonomické rácio ich dohody) hodiť do koša alebo je možné pokúsiť sa "make it work".
Čo sa týka Tvojej druhej výhrady - že zmluva o budúcej kúpnej zmluve v prospech tretieho nie je možná, pretože by sa mu tým ukladali povinnosti - s tým nesúhlasím. V štádiu uzatvorenia ZBZ tretej osobe C žiadne povinnosti nevznikajú. Dokonca ani keď s ňou prejaví súhlas, ešte stále jej žiadna povinnosť nevzniká. Vzniká jej len právo dostať od osoby B ofertu na uzatvorenie "ostrej" kúpnej zmluvy alebo prípadne právo adresovať osobe B ofertu a požadovať od nej akceptáciu. Či nakoniec C kúpnu zmluvu uzavrie je plne v jej moci. Ak jej teda nejaké povinnosti neskôr vzniknú, budú to povinnosti nie zo ZBZ (ktorej nebola stranou), ale z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila dobrovoľne. V tomto je rozdiel voči B, ktorý bol povinný túto kúpnu zmluvu uzavrieť, pretože sa na to zaviazal v ZBZ. C však nebola povinná urobiť vôbec nič a akékoľvek povinnosti vznikajú až ako dôsledok jej dobrovoľného rozhodnutia kúpnu zmluvu uzavrieť (či už akceptovať ofertu B alebo priamo adresovať ofertu osobe B).
V tomto nevidím až taký rozdiel voči darovacej zmluve. Veď predsa ani zo zmluvy o budúcej darovacej zmluve v prospech C nevyplýva, že ten dar môžeš C nanútiť. Tak isto ani v prípade zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prospech C jej nemôžeš nanútiť, že sa nakoniec stane stranou "ostrej" kúpnej zmluvy.
Čo sa týka Tvojej druhej výhrady - že drag along ako ZBZ nie je dosť určitý, lebo osoba C nie je špecifikovaná - to je silný argument. Je to však až taký problém? Ak môžem urobiť časovo neohraničenú ofertu voči neobmedzenému okruhu adresátov (rozhodcovské doložky v bilaterálnych investičných zmluvách), nemôžem urobiť aj podobnú ZBZ? Musím si ešte pozrieť nejaké komentáre k § 289 ObZ, ale myslíš, že striktne vyžaduje menovité určenie oprávneného? Nemohol by to byť nejaký hybrid medzi zmluvou v prospech tretieho a verejným návrhom?
Čo sa týka Tvojej druhej výhrady - že zmluva o budúcej kúpnej zmluve v prospech tretieho nie je možná, pretože by sa mu tým ukladali povinnosti - s tým nesúhlasím. V štádiu uzatvorenia ZBZ tretej osobe C žiadne povinnosti nevznikajú. Dokonca ani keď s ňou prejaví súhlas, ešte stále jej žiadna povinnosť nevzniká. Vzniká jej len právo dostať od osoby B ofertu na uzatvorenie "ostrej" kúpnej zmluvy alebo prípadne právo adresovať osobe B ofertu a požadovať od nej akceptáciu. Či nakoniec C kúpnu zmluvu uzavrie je plne v jej moci. Ak jej teda nejaké povinnosti neskôr vzniknú, budú to povinnosti nie zo ZBZ (ktorej nebola stranou), ale z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila dobrovoľne. V tomto je rozdiel voči B, ktorý bol povinný túto kúpnu zmluvu uzavrieť, pretože sa na to zaviazal v ZBZ. C však nebola povinná urobiť vôbec nič a akékoľvek povinnosti vznikajú až ako dôsledok jej dobrovoľného rozhodnutia kúpnu zmluvu uzavrieť (či už akceptovať ofertu B alebo priamo adresovať ofertu osobe B).
V tomto nevidím až taký rozdiel voči darovacej zmluve. Veď predsa ani zo zmluvy o budúcej darovacej zmluve v prospech C nevyplýva, že ten dar môžeš C nanútiť. Tak isto ani v prípade zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prospech C jej nemôžeš nanútiť, že sa nakoniec stane stranou "ostrej" kúpnej zmluvy.
Čo sa týka Tvojej druhej výhrady - že drag along ako ZBZ nie je dosť určitý, lebo osoba C nie je špecifikovaná - to je silný argument. Je to však až taký problém? Ak môžem urobiť časovo neohraničenú ofertu voči neobmedzenému okruhu adresátov (rozhodcovské doložky v bilaterálnych investičných zmluvách), nemôžem urobiť aj podobnú ZBZ? Musím si ešte pozrieť nejaké komentáre k § 289 ObZ, ale myslíš, že striktne vyžaduje menovité určenie oprávneného? Nemohol by to byť nejaký hybrid medzi zmluvou v prospech tretieho a verejným návrhom?
Martin Friedrich, 23. 09. 2014 v 12:14 - Právne implantáty
Táto diskusia mi pripomína názov jednej konferencie organizovanej Kristiánom, ktorá sa týkala právnych implantátov v slovenskom právnom poriadku :)
Po prečítaní príspevkov sa musím pripojiť ku skeptickým názorom k aplikácii inštitútu drag along. Netuším, kam mám právne tento inštitút zaradiť - je to zmluva o budúcej zmluve, alebo je to záväzok v prospech tretieho?
Ak je ZoBZ, tak si myslím, že úprava uvedená v spoločenskej zmluve je vymedzená až príliš všeobecne ( § 289 OBZ) a to najmä s ohľadom na § 115 ods. 2 OBZ. Chýba mi tam najmä už spomenutý nedostatok nadobúdateľa obchodného podielu.
Pokiaľ by to mala byť ZoBZ, a nemáme oprávneného, tak spoločník, ktorý žiada druhého spoločníka o prevod obchodného podielu, sa predsa nemôže domáhať splnenia záväzku z ZoBZ, pretože per se jemu žiadne právo a ani povinnosť z tejto zmluvy.
Ak by sme šli do detailov, čo ak spoločník bude nebude chcieť previesť obchodný podiel len preto, že nesúhlasí s podmienkami, ktoré navrhuje nadobúdateľ: napr. nebude súhlasiť so splatnosťou kúpnej ceny, s reps. and warranties, ktoré od neho nadobúdateľ požaduje, a podobne. Neviem si predstaviť situáciu, v ktorej by bolo možné druhému spoločníkovi nanútiť previesť svoj obchodný podiel, ak síce je naplnená výška odplaty, no nesúhlasí s podmienkami transakcie, ktoré navrhuje nadobúdateľ. Poruší prevodca ustanovenie spoločenskej zmluvy (ZoBZ), ak síce bude akceptovať ponúknutú výšku odplatu, no nebude napr. súhlasiť s odložením jej splatnosti povedzme o polroka?
Podmienky budúcej transakcie medzi zmluvnými stranami, ktoré nie sú vopred jasné, je nemožné určiť. Iste, môžeme diskutovať, či by sa nedalo ísť cestou § 291 OBZ, lenže § 291 OBZ prepokladá už uzavretú zmluvu o prevode OP. Keďže však nemáme nadobúdateľa, zmluvu o prevode OP nemôžeme mať uzavretú.
Vo vzťahu k uvedenému príkladu by som rád opýtal na podrobnejšie vysvetlenie toho, ako drag along / tag along v praxi v zahraničí funguje a akým spôsobom sa riešia jednotlivé parciálne otázky prevodu OP.
Po prečítaní príspevkov sa musím pripojiť ku skeptickým názorom k aplikácii inštitútu drag along. Netuším, kam mám právne tento inštitút zaradiť - je to zmluva o budúcej zmluve, alebo je to záväzok v prospech tretieho?
Ak je ZoBZ, tak si myslím, že úprava uvedená v spoločenskej zmluve je vymedzená až príliš všeobecne ( § 289 OBZ) a to najmä s ohľadom na § 115 ods. 2 OBZ. Chýba mi tam najmä už spomenutý nedostatok nadobúdateľa obchodného podielu.
Pokiaľ by to mala byť ZoBZ, a nemáme oprávneného, tak spoločník, ktorý žiada druhého spoločníka o prevod obchodného podielu, sa predsa nemôže domáhať splnenia záväzku z ZoBZ, pretože per se jemu žiadne právo a ani povinnosť z tejto zmluvy.
Ak by sme šli do detailov, čo ak spoločník bude nebude chcieť previesť obchodný podiel len preto, že nesúhlasí s podmienkami, ktoré navrhuje nadobúdateľ: napr. nebude súhlasiť so splatnosťou kúpnej ceny, s reps. and warranties, ktoré od neho nadobúdateľ požaduje, a podobne. Neviem si predstaviť situáciu, v ktorej by bolo možné druhému spoločníkovi nanútiť previesť svoj obchodný podiel, ak síce je naplnená výška odplaty, no nesúhlasí s podmienkami transakcie, ktoré navrhuje nadobúdateľ. Poruší prevodca ustanovenie spoločenskej zmluvy (ZoBZ), ak síce bude akceptovať ponúknutú výšku odplatu, no nebude napr. súhlasiť s odložením jej splatnosti povedzme o polroka?
Podmienky budúcej transakcie medzi zmluvnými stranami, ktoré nie sú vopred jasné, je nemožné určiť. Iste, môžeme diskutovať, či by sa nedalo ísť cestou § 291 OBZ, lenže § 291 OBZ prepokladá už uzavretú zmluvu o prevode OP. Keďže však nemáme nadobúdateľa, zmluvu o prevode OP nemôžeme mať uzavretú.
Vo vzťahu k uvedenému príkladu by som rád opýtal na podrobnejšie vysvetlenie toho, ako drag along / tag along v praxi v zahraničí funguje a akým spôsobom sa riešia jednotlivé parciálne otázky prevodu OP.
Michal Novotný, 23. 09. 2014 v 14:03 - Ad drag tag along
Chcem tak trochu podporiť Juraja.
Nerozumiem celkom presne, v čom je problém s "neidentifikovaným nadobúdateľom". Presne ako Juraj, aj ja mám pocit, že ak naše právo nemá problém s verejným návrhom na uzavretie zmluvy ( § 276 Obchodu) alebo verejným prísľubom ( § 850 Občana), ktoré sú adresované úplne neurčitým osobám, prečo by malo mať problém s opciami (lebo o tie v podstate pri drag a tag alongu ide) v prospech tretej osoby definovanej určitým spôsobom (napr. ten, s kým uzavrie zmluvu iný spoločník)? Mne príde zvláštne uvažovať v kategórii 0 vs. 1 (teda len určitej osobe alebo úplne neurčitým osobám) a odmietať celý interval 0-1 (teda napr. trochu určitej osobe, osobe určenej niekoľkými znakmi).
Ak vyjdeme z konštrukcie tag a drag alongu ako opcie (teda otvorenej oferty) kombinovanej s určitým mechanizmom stanovenia jednej náležitosti (ceny), tak vyriešime aj problém jej uplatňovania, keďže v takom prípade by zmluva o prevode OP vznikala už prejavom vôle nadobúdateľa (akceptáciou).
Ale podľa mňa by sme nemali mať problém ani s konštrukciou, že osoba X sa zaviaže, že na žiadosť osoby Y urobí úkon v prospech Z (napríklad mu predloží návrh na uzavretie určitej zmluvy, niečo podobné máme v § 534 Občana), pričom pri porušení sa osoba Y môže domáhať, aby osoba X splnila svoju povinnosť voči osobe Z.
Ale z hľadiska slovenských súdov som samozrejme realista :-)
Nerozumiem celkom presne, v čom je problém s "neidentifikovaným nadobúdateľom". Presne ako Juraj, aj ja mám pocit, že ak naše právo nemá problém s verejným návrhom na uzavretie zmluvy ( § 276 Obchodu) alebo verejným prísľubom ( § 850 Občana), ktoré sú adresované úplne neurčitým osobám, prečo by malo mať problém s opciami (lebo o tie v podstate pri drag a tag alongu ide) v prospech tretej osoby definovanej určitým spôsobom (napr. ten, s kým uzavrie zmluvu iný spoločník)? Mne príde zvláštne uvažovať v kategórii 0 vs. 1 (teda len určitej osobe alebo úplne neurčitým osobám) a odmietať celý interval 0-1 (teda napr. trochu určitej osobe, osobe určenej niekoľkými znakmi).
Ak vyjdeme z konštrukcie tag a drag alongu ako opcie (teda otvorenej oferty) kombinovanej s určitým mechanizmom stanovenia jednej náležitosti (ceny), tak vyriešime aj problém jej uplatňovania, keďže v takom prípade by zmluva o prevode OP vznikala už prejavom vôle nadobúdateľa (akceptáciou).
Ale podľa mňa by sme nemali mať problém ani s konštrukciou, že osoba X sa zaviaže, že na žiadosť osoby Y urobí úkon v prospech Z (napríklad mu predloží návrh na uzavretie určitej zmluvy, niečo podobné máme v § 534 Občana), pričom pri porušení sa osoba Y môže domáhať, aby osoba X splnila svoju povinnosť voči osobe Z.
Ale z hľadiska slovenských súdov som samozrejme realista :-)
Juraj Gyarfas, 24. 09. 2014 v 00:23 - nesprávne východisko
Ďakujem za ďalšie reakcie. Skúsim najprv pár konkrétnych bodov a potom jeden všeobecnejší.
Po prvé, nie celkom rozumiem problému s určitosťou. Osoba predsa nemusí byť určená len menom a rodným číslom, ale môže byť určená aj vymedzením určitých znakov (tak isto ako ani cena nemusí byť určená jedným číslom, ale môže sa vypočítať na základe premenných, ktoré povedzme budú známe až v budúcnosti a takéto vymedzenie sa považuje za dostatočne určité). Napr. určenie "prvá osoba, ktorá akcionárovi adresuje záväznú ponuku na kúpu akcií za nie menej ako XY eur" je podľa mňa dostatočne určité. Na základe toho budeme vedieť dostatočne určito identifikovať danú osobu.
Po druhé, súhlasím, že iné ako základné náležitosti "ostrej" zmluvy môžu byť sporné. Ale to je problém každej ZBZ, ktorá vymedzuje len podstatné náležitosti "ostrej" zmluvy, napr. predmet kúpy a cenu. Tvrdiť, že takáto ZBZ je neplatná, by však znamenalo vyžadovať, aby každá ZBZ mala ako prílohu kompletné znenie "ostrej" zmluvy. Hoci viem, že toto je častá prax, určite to nie je podmienkou platnosti ZBZ. Práve naopak, zákon výslovne stanovuje, že na platnosť ZBZ stačí dohodnúť podstatné náležitosti "ostrej" zmluvy. Ak teda povedzme ZBZ o prevode obchodného podielu obsahuje len predmet a cenu, budú strany zrejme musieť uzavrieť "ostrú" zmluvu, ktorá reps&warranties a sofistikovaný mechanizmus splatnosti neupravuje a budú sa aplikovať dispozitívne ustanovenia zákona. Nebude to síce fancy SPA, ale stále to bude platná zmluva.
Po tretie, vďaka Michal za podporu. Ale riešenie opcie ako neodvolateľnej oferty na niekoľko rokov dopredu sa mi pocitovo skôr nepáči. Viem, že sa to tak v praxi robí a nehovorím, že je to zlé riešenie, ale trochu by som sa bál tej neodvolateľnosti. Najmä ak je adresovaná zatiaľ neurčitým osobám, bál by som sa odvolania cez § 43a ods. 2 druhá veta. Koncepčne sa mi skôr zdá, že účelu tohto typu transakcie skôr zodpovedá ZBZ.
Na záver ešte jeden všeobecnejší bod.
Určite by som si nedovolil tvrdiť, že ZBZ v prospech tretej zatiaľ neurčenej osoby by bola pred slovenskými súdmi 100% vymáhateľná. Táto koncepcia je pred slovenskými súdmi netestovaná a samozrejme by nemusela obstáť. Okrem toho sa mi na základe nedávnych skúseností zdá, že pred slovenskými súdmi nemusia obstáť ani zákonom rozpoznané a výslovne upravené hmotnoprávne inštitúty.
To však nikto nespochybňuje a preto o tom podľa mňa nie je ani táto diskusia.
Zdá sa mi však, že aj keď diskutujeme len o hmotnoprávnej analýze, máme - dokonca aj v tomto kruhu - nesprávny prístup. Ako keby sme pri každej otázke platnosti určitého záväzku najprv hľadali zodpovedajúci inštitút v zákone a ak taký inštitút nie je alebo sa od skúmanej otázky trochu líši, pokrčíme plecami a diskusiu uzavrieme tým, že "sa to nedá". Žiaľ mi to pripomína prístup mnohých slovenských čašníkov, ktorí pri trochu neštandardnej požiadavke po konštatovaní, že požiadavka nezodpovedá žiadnej položke na jedálnom lístku pokrčia plecami a diskusiu uzavrú tým, že "sa to nedá".
Toto je podľa mňa úplne nesprávny analytický prístup. Máme jasný ústavný imperatív výkladu právnych úkonov s preferenciou ich platnosti (napr. tu). Mali by sme teda začať od premisy, že dohoda je platná a len kontrolovať, či existujú nejaké silné dôvody jej neplatnosti.
V tomto prípade máme dohodu, ktorá zjavne má ekonomické rácio (alebo kauzu), strany ju uzatvorili slobodne a vážne a je dostatočne určitá na to, aby sme vedeli definovať, čo z nej vyplýva. Existuje nejaký verejný záujem, ktorý by bránil jej platnosti? Existuje nejaké zákonné ustanovenie, potreba chrániť slabšiu stranu alebo iný verejný záujem (napr. právna istota), aby táto dohoda bola "hodená do koša"? Podľa môjho názoru nie.
V takom prípade treba túto dohodu podľa môjho názoru rešpektovať. Súhlasím, že nemáme zákonné ustanovenie,ktoré by túto dohodu výslovne riešilo. Ale máme inštitút ZBZ, inštitút zmluvy v prospech tretieho a analogicky aj inštitút oferty adresovanej neurčitému okruhu osôb. A máme procesný nástroj, ktorý v prípade porušenia povinnosti urobiť právny úkon nahradí prejav vôle povinného. Nevidím dôvod, aby sme tieto inštitúty na ekonomicky racionálnu a dobrovoľnú dohodu strán neaplikovali.
Po prvé, nie celkom rozumiem problému s určitosťou. Osoba predsa nemusí byť určená len menom a rodným číslom, ale môže byť určená aj vymedzením určitých znakov (tak isto ako ani cena nemusí byť určená jedným číslom, ale môže sa vypočítať na základe premenných, ktoré povedzme budú známe až v budúcnosti a takéto vymedzenie sa považuje za dostatočne určité). Napr. určenie "prvá osoba, ktorá akcionárovi adresuje záväznú ponuku na kúpu akcií za nie menej ako XY eur" je podľa mňa dostatočne určité. Na základe toho budeme vedieť dostatočne určito identifikovať danú osobu.
Po druhé, súhlasím, že iné ako základné náležitosti "ostrej" zmluvy môžu byť sporné. Ale to je problém každej ZBZ, ktorá vymedzuje len podstatné náležitosti "ostrej" zmluvy, napr. predmet kúpy a cenu. Tvrdiť, že takáto ZBZ je neplatná, by však znamenalo vyžadovať, aby každá ZBZ mala ako prílohu kompletné znenie "ostrej" zmluvy. Hoci viem, že toto je častá prax, určite to nie je podmienkou platnosti ZBZ. Práve naopak, zákon výslovne stanovuje, že na platnosť ZBZ stačí dohodnúť podstatné náležitosti "ostrej" zmluvy. Ak teda povedzme ZBZ o prevode obchodného podielu obsahuje len predmet a cenu, budú strany zrejme musieť uzavrieť "ostrú" zmluvu, ktorá reps&warranties a sofistikovaný mechanizmus splatnosti neupravuje a budú sa aplikovať dispozitívne ustanovenia zákona. Nebude to síce fancy SPA, ale stále to bude platná zmluva.
Po tretie, vďaka Michal za podporu. Ale riešenie opcie ako neodvolateľnej oferty na niekoľko rokov dopredu sa mi pocitovo skôr nepáči. Viem, že sa to tak v praxi robí a nehovorím, že je to zlé riešenie, ale trochu by som sa bál tej neodvolateľnosti. Najmä ak je adresovaná zatiaľ neurčitým osobám, bál by som sa odvolania cez § 43a ods. 2 druhá veta. Koncepčne sa mi skôr zdá, že účelu tohto typu transakcie skôr zodpovedá ZBZ.
Na záver ešte jeden všeobecnejší bod.
Určite by som si nedovolil tvrdiť, že ZBZ v prospech tretej zatiaľ neurčenej osoby by bola pred slovenskými súdmi 100% vymáhateľná. Táto koncepcia je pred slovenskými súdmi netestovaná a samozrejme by nemusela obstáť. Okrem toho sa mi na základe nedávnych skúseností zdá, že pred slovenskými súdmi nemusia obstáť ani zákonom rozpoznané a výslovne upravené hmotnoprávne inštitúty.
To však nikto nespochybňuje a preto o tom podľa mňa nie je ani táto diskusia.
Zdá sa mi však, že aj keď diskutujeme len o hmotnoprávnej analýze, máme - dokonca aj v tomto kruhu - nesprávny prístup. Ako keby sme pri každej otázke platnosti určitého záväzku najprv hľadali zodpovedajúci inštitút v zákone a ak taký inštitút nie je alebo sa od skúmanej otázky trochu líši, pokrčíme plecami a diskusiu uzavrieme tým, že "sa to nedá". Žiaľ mi to pripomína prístup mnohých slovenských čašníkov, ktorí pri trochu neštandardnej požiadavke po konštatovaní, že požiadavka nezodpovedá žiadnej položke na jedálnom lístku pokrčia plecami a diskusiu uzavrú tým, že "sa to nedá".
Toto je podľa mňa úplne nesprávny analytický prístup. Máme jasný ústavný imperatív výkladu právnych úkonov s preferenciou ich platnosti (napr. tu). Mali by sme teda začať od premisy, že dohoda je platná a len kontrolovať, či existujú nejaké silné dôvody jej neplatnosti.
V tomto prípade máme dohodu, ktorá zjavne má ekonomické rácio (alebo kauzu), strany ju uzatvorili slobodne a vážne a je dostatočne určitá na to, aby sme vedeli definovať, čo z nej vyplýva. Existuje nejaký verejný záujem, ktorý by bránil jej platnosti? Existuje nejaké zákonné ustanovenie, potreba chrániť slabšiu stranu alebo iný verejný záujem (napr. právna istota), aby táto dohoda bola "hodená do koša"? Podľa môjho názoru nie.
V takom prípade treba túto dohodu podľa môjho názoru rešpektovať. Súhlasím, že nemáme zákonné ustanovenie,ktoré by túto dohodu výslovne riešilo. Ale máme inštitút ZBZ, inštitút zmluvy v prospech tretieho a analogicky aj inštitút oferty adresovanej neurčitému okruhu osôb. A máme procesný nástroj, ktorý v prípade porušenia povinnosti urobiť právny úkon nahradí prejav vôle povinného. Nevidím dôvod, aby sme tieto inštitúty na ekonomicky racionálnu a dobrovoľnú dohodu strán neaplikovali.
Ján Lazur, 24. 09. 2014 v 07:12 - Nebezpečenstvo zvoleného východiska
Juraj, chápem Tvoju preferenciu výkladu, ktorý smeruje k platnosti a vykonateľnosti dohody, no môj "úplne nesprávny analytický prístup" (ktorý spochybňuje získanie náhradenia prejavu vôle v tomto prípade) má napomôcť tomu, aby si drag along a tag along úprava našla svoju defaultnu úpravu aj v slovenskom obchodnom zákonníku tým, že poukáže na možné problematické aspekty, ktoré by v tejto súvislosti mohli na súde vzniknúť. Ak by sme bez hlbšej a kritickej diskusie prijali Tvoj názor o použiteľnosti ZBZ v prospech tretej zatiaľ neurčenej osoby, dôležitosť tejto problematiky z pohľadu možnej novely obchodného zákonníka by sa posunula na miesto podstatne nižšej dôležitosti. Opäť zdôrazňujem, čím som začínal vyššie, a to, že si myslím, že aj vzhľadom na rastúcu frekventovanosť používania drag along a tag along ustanovení a na dôsledky, ktoré nahradenie prejavu vôle jednej strany súdom pre právnu ochranu tejto osoby má, ako aj súvisiaciu mieru právnej neistoty pre zúčastnené strany, by som preferoval novelu obchodného zákonníka... Len krátko ešte k tej ZBZ v prospech tretej neurčenej osobe - takéto riešenie prakticky znamená, že v čase uzatvárania takejto zmluvy o BZ nie je daná oprávnená osoba, ktorá by bola vecne aktívne legitimovaná na podanie návrhu na nahradenie prejavu vôle - máš len potenciálne dve povinné osoby, z ktorých žiadna nie je oprávnená takýto návrh podať,... okrem toho riešenie "prvá osoba, ktorá akcionárovi adresuje záväznú ponuku na kúpu akcií za nie menej ako XY eur" má potom svoje negatívum v tom, že, ak by toto bol "trigger" aktívnej vecnej legitimácie, čo v prípade, ak akcionár takto adresovanú záväznú ponuku odmietne? Aktívna legitimácia tejto prvej osoby by zanikla? V ktorom presnom okamihu sa má potom "kryštalizovať" konkrétna oprávnená osoba?... takisto môže byť z pohľadu Michalom spomínaného verejného návrhu problematické to, že v prípade drag along a tag along by chýbal okamih zverejnenia návrhu vopred neurčitým osobám.
Radovan Pala, 24. 09. 2014 v 09:50 - Veselá metafora o čašníkoch
Tu sa zapojím, lebo metafora o čašníkoch (koment Juraja o nesprávnom východisku) a ponúkaní z a mimo menu sa mi páči - je podľa mňa fajn v tom, že umožňuje odstup (už J.L. Borges vedel, že dobrá metafora dokáže to čo 500 strán textu a že pre ľudí pracujúcich so slovom je to isté ako napr. ďalekohľad pre astronóma). Navyše ako právnici a praktici sme tak trochu čašníci.
V tomto svetle ide o nasledovné: veľmi rád ponúknem hosťovi aj niečo čo nie je v ponuke, ale musím si byť istý, že môj kuchár to aj skutočne dobre uvarí. Takisto to nechcem urobiť, ak musím jedným dychom povedať zákazníkovi - "v menu máme gulášovú polievku a vy si prajete držkovú, radi vám ju urobíme, ale neviem zaručiť, či nebude chutiť skôr ako ten guláš".
Ak žoviálne ponúknem držkovú, ale donesiem gulášovú, užil som si päť minút slávy a bol som skvelo úslužný, ale myslím, že zákazník odíde naštvaný až za hrob. Ako čašník musím zohľadňovať kvalitu svojho kuchára a na Slovensku to nie je nič moc. Ak by sme mali za sebou Michelina, tak si myslím, že by sme túto debatu ani nemuseli viesť.
V tom je kameň úrazu - ak je debata v rovine čisto teoretickej, tak áno, argumenty pre dovodenie drag alongu z existujúceho menu majú jednoznačné opodstatnenie, obávam sa však, že naše súdy to nemusia zvládnuť a Ján celkom presne pomenúva dôvody prečo. Preto úplne chápem Jána, že navrhuje ako riešenie oficiálne doplnenie menu o položku, ktorá je zákazníkmi čoraz častejšie požadovaná a naučiť to kuchára variť. Inak nám hrozí, že to raz vyjde a inokedy nie, čo nie je dobrý stav.
V tomto svetle ide o nasledovné: veľmi rád ponúknem hosťovi aj niečo čo nie je v ponuke, ale musím si byť istý, že môj kuchár to aj skutočne dobre uvarí. Takisto to nechcem urobiť, ak musím jedným dychom povedať zákazníkovi - "v menu máme gulášovú polievku a vy si prajete držkovú, radi vám ju urobíme, ale neviem zaručiť, či nebude chutiť skôr ako ten guláš".
Ak žoviálne ponúknem držkovú, ale donesiem gulášovú, užil som si päť minút slávy a bol som skvelo úslužný, ale myslím, že zákazník odíde naštvaný až za hrob. Ako čašník musím zohľadňovať kvalitu svojho kuchára a na Slovensku to nie je nič moc. Ak by sme mali za sebou Michelina, tak si myslím, že by sme túto debatu ani nemuseli viesť.
V tom je kameň úrazu - ak je debata v rovine čisto teoretickej, tak áno, argumenty pre dovodenie drag alongu z existujúceho menu majú jednoznačné opodstatnenie, obávam sa však, že naše súdy to nemusia zvládnuť a Ján celkom presne pomenúva dôvody prečo. Preto úplne chápem Jána, že navrhuje ako riešenie oficiálne doplnenie menu o položku, ktorá je zákazníkmi čoraz častejšie požadovaná a naučiť to kuchára variť. Inak nám hrozí, že to raz vyjde a inokedy nie, čo nie je dobrý stav.
Radovan Pala, 24. 09. 2014 v 10:28 - Ešte si prisadím :)
Inými slovami, vieme, že náš kuchár nevie variť bez receptu (resp. len s nepredvídateľným výsledkom a dvakrát nemusí dať to isté), zlý recept nezachráni a recept by mal byť napísaný čo najpresnejšie a nie ako pre domácu gazdinú len vo všeobecných pokynoch (a la Rettigová "vraž do toho tak sedm vajec", "přislaď dle potřeby" a pod.), to nestačí. Podľa toho musíme obsluhovať aj hostí.
Diskusie ako je táto majú potenciál to zlepšiť, ale ešte je nemožné spoľahnúť sa na prácu nad rámec receptu.
Arbitráž je v tejto konštelácii tak trochu ako catering z reštaurácie odvedľa, ktorú si založili a varia tam starší kolegovia čašníci.
Diskusie ako je táto majú potenciál to zlepšiť, ale ešte je nemožné spoľahnúť sa na prácu nad rámec receptu.
Arbitráž je v tejto konštelácii tak trochu ako catering z reštaurácie odvedľa, ktorú si založili a varia tam starší kolegovia čašníci.
Juraj Gyarfas, 24. 09. 2014 v 13:37 - Ad J.L.
Sorry, s tým analytickým prístupom to nebolo myslené osobne – skôr som reagoval na všeobecný prístup súdov a možno som verbalizoval frustráciu z jednej žaloby a jednej diskusie ohľadom reálnej zmluvy, ktoré som v poslednej dobe absolvoval. Ospravedlňujem sa, ak to vyznelo ako reakcia na Tvoje argumenty :-)
Chápem snahu vyriešiť to legislatívne, ale do istej miery je to dvojsečná zbraň. Na jednej strane to zakotví a zvýši vymáhateľnosť tohto typu inštitútov. Na druhej strane to ešte viac posilní argument, že funguje len to, čo je výslovne upravené v zákone. Nikdy nebude možné upraviť v zákone všetky inštitúty, ktoré si strany vymyslia a ktoré ekonomicky dávajú zmysel.
Možno som naivný, ale bol by som oveľa radšej, keby právnici radšej aj podľa súčasných zákonných inštitútov vykladali existujúce zmluvy s rešpektom pre vôľu strán (čo je mimochodom podľa ústavného súdu ich povinnosť) a nemusel by sa kazuisticky riešiť každý zmluvný inštitút v zákone.
Čo sa týka kryštalizácie určitého záväzku, je to až taký problém? Cena môže byť určená s ohľadom na budúce neisté ukazovateľe (napr. inflačný index). Čas splatnosti môže byť určený s ohľadom na budúce neisté skutočnosti. Prečo by nemohol byť aj adresát určitého úkonu, ktorý je B povinný vykonať, nemohol byť určený s ohľadom na budúce skutočnosti.
Skúsim ešte iný príklad – zabudnime na chvíľu na nahradenie prejavu vôle a sústreďme sa na platnosť záväzku. Dajme tomu, že B sa voči A zaviaže 24.9.2015 uhradiť osobe, ktorá bude mať v tom čase najväčší podiel akcií (osoba C je teda určiteľná, ale dnes ju ešte nie je možné určiť) 100 eur. Ak to neurobí, zaväzuje sa B zaplatiť v prospech A zmluvnú pokutu. Je toto medzi A a B platný záväzok (zabudnime na chvíľu, či aj C vznikli nejaké práva)? Podľa mňa určite áno, resp. nevidím dôvod, prečo nie.
Teraz je otázka, či o rok môže prísť C, vyjadriť s touto zmluvou súhlas a priamo sa domáhať úhrady 100 eur. A tu stále nevidím nič ani v § 50 OZ ani v § 289 ObZ, čo by tomu bránilo. Áno, záväzok sa kryštalizuje až keď bude možné určiť osobu C (teda 24.9.2015) a až vtedy vzniká osobe C aktívna legitimácia domáhať sa svojho nároku na súde. Ale je toto problém?
Chápem snahu vyriešiť to legislatívne, ale do istej miery je to dvojsečná zbraň. Na jednej strane to zakotví a zvýši vymáhateľnosť tohto typu inštitútov. Na druhej strane to ešte viac posilní argument, že funguje len to, čo je výslovne upravené v zákone. Nikdy nebude možné upraviť v zákone všetky inštitúty, ktoré si strany vymyslia a ktoré ekonomicky dávajú zmysel.
Možno som naivný, ale bol by som oveľa radšej, keby právnici radšej aj podľa súčasných zákonných inštitútov vykladali existujúce zmluvy s rešpektom pre vôľu strán (čo je mimochodom podľa ústavného súdu ich povinnosť) a nemusel by sa kazuisticky riešiť každý zmluvný inštitút v zákone.
Čo sa týka kryštalizácie určitého záväzku, je to až taký problém? Cena môže byť určená s ohľadom na budúce neisté ukazovateľe (napr. inflačný index). Čas splatnosti môže byť určený s ohľadom na budúce neisté skutočnosti. Prečo by nemohol byť aj adresát určitého úkonu, ktorý je B povinný vykonať, nemohol byť určený s ohľadom na budúce skutočnosti.
Skúsim ešte iný príklad – zabudnime na chvíľu na nahradenie prejavu vôle a sústreďme sa na platnosť záväzku. Dajme tomu, že B sa voči A zaviaže 24.9.2015 uhradiť osobe, ktorá bude mať v tom čase najväčší podiel akcií (osoba C je teda určiteľná, ale dnes ju ešte nie je možné určiť) 100 eur. Ak to neurobí, zaväzuje sa B zaplatiť v prospech A zmluvnú pokutu. Je toto medzi A a B platný záväzok (zabudnime na chvíľu, či aj C vznikli nejaké práva)? Podľa mňa určite áno, resp. nevidím dôvod, prečo nie.
Teraz je otázka, či o rok môže prísť C, vyjadriť s touto zmluvou súhlas a priamo sa domáhať úhrady 100 eur. A tu stále nevidím nič ani v § 50 OZ ani v § 289 ObZ, čo by tomu bránilo. Áno, záväzok sa kryštalizuje až keď bude možné určiť osobu C (teda 24.9.2015) a až vtedy vzniká osobe C aktívna legitimácia domáhať sa svojho nároku na súde. Ale je toto problém?
Juraj Gyarfas, 24. 09. 2014 v 13:44 - Ad R.P.
Som rád, že metafora o čašníkoch Ťa rozveselila :-)
Ako som písal vyššie, nespochybňujem, že pred súdmi by to mohol byť problém a nikdy by som klientovi nepovedal, že toto je na Slovensku 100% bezpečné riešenie (ale ako som písal vyššie, pred niektorými súdmi nie sú 100% bezpečné ani nominátne zmluvy, nieto ešte inominátne alebo dokonca implantované).
Mal som však skôr pocit, že diskutujeme o tom, ako by sa tieto zmluvné klauzuly hmotnoprávne mali vykladať (nie ako sa nevyhnutne a určite vykladať budú). A v tejto rovine si myslím, že v súlade s judikatúrou ústavného súdu treba začať od prezumpcie platnosti a vymáhateľnosti záväzku a prípadnú neplatnosť odôvodniť konkrétnymi policy dôvodmi, nie len nemožnosťou subsumovať daný inštitút pod konkrétnu položku "menu".
Ako som písal vyššie, nespochybňujem, že pred súdmi by to mohol byť problém a nikdy by som klientovi nepovedal, že toto je na Slovensku 100% bezpečné riešenie (ale ako som písal vyššie, pred niektorými súdmi nie sú 100% bezpečné ani nominátne zmluvy, nieto ešte inominátne alebo dokonca implantované).
Mal som však skôr pocit, že diskutujeme o tom, ako by sa tieto zmluvné klauzuly hmotnoprávne mali vykladať (nie ako sa nevyhnutne a určite vykladať budú). A v tejto rovine si myslím, že v súlade s judikatúrou ústavného súdu treba začať od prezumpcie platnosti a vymáhateľnosti záväzku a prípadnú neplatnosť odôvodniť konkrétnymi policy dôvodmi, nie len nemožnosťou subsumovať daný inštitút pod konkrétnu položku "menu".
Ján Lazur, 24. 09. 2014 v 16:00 - Ad Juraj a gastronómia :-)
Po uzavretí gastronomického okienka :-) si ešte dovolím pár poznámok k posledným menovaným príkladom. Moje námietky nesmerujú k zmluve v prospech tretej osoby ako takej... Pôjdem teraz z opačného konca, aby bolo zrejmé, čo mám na mysli,... tak § 50a OZ, ako aj § 289 ObZ sú kogentné ustanovenia, a ak chceme o ne oprieť svoj právny nárok na dosiahnutie nahradenie prejavu vôle, musíme splniť základné predpoklady, ktoré tieto ustanovenia vyžadujú. Tak OZ, ako aj ObZ vyžadujú identifikáciu, ktorá strana je zo ZBZ oprávnená a ktorá povinná uzatvorenie BZ požadovať. Napr. pri kúpnej zmluve ObZ vyslovene uvádza, že "v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia..." § 50a OZ ani § 289 ObZ vo vzťahu k určeniu oprávnenej osoby nepredpokladá možnosť dodatočného určenia oprávnenej osoby... V rámci minimalizácie legislatívnych zásahov by, podľa mňa, stačilo doplniť jeden odsek do § 289 ObZ, ktorý by, napríklad, uviedol: "Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy môžu zmluvné strany uzavrieť aj v prospech tretej osoby. V zmluve o uzavretí budúcej zmluvy musí byť tretia osoba určená alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia. Tretia osoba je oprávnená požadovať splnenie záväzku zaviazanej strany uzavrieť zmluvu v okamihu, keď so zmluvou o budúcej zmluve prejaví súhlas."
Myslím, že sa všetci, ktorí sa tu zapájame do diskusie, zhodneme na tom, že chceme, aby na Slovensku mohli byť drag along / tag along inštitúty efektívne používané, a aby sme ich mohli pokojne servírovať (nedá mi nevrátiť sa k použitému prirovnaniu :-),... ak slovenské súdy potvrdia nárok vopred neurčenej tretej osoby na nahradenie prejavu vôle "neposlušného" spoločníka bez toho, aby to bolo "v menu" (opäť tá gastronómia :-), tak ja sa budem len tešiť,... zdá sa mi však rozumnejšie, aby sme súdom dali pomôcku vhodným doplnením § 289 ObZ.
Myslím, že sa všetci, ktorí sa tu zapájame do diskusie, zhodneme na tom, že chceme, aby na Slovensku mohli byť drag along / tag along inštitúty efektívne používané, a aby sme ich mohli pokojne servírovať (nedá mi nevrátiť sa k použitému prirovnaniu :-),... ak slovenské súdy potvrdia nárok vopred neurčenej tretej osoby na nahradenie prejavu vôle "neposlušného" spoločníka bez toho, aby to bolo "v menu" (opäť tá gastronómia :-), tak ja sa budem len tešiť,... zdá sa mi však rozumnejšie, aby sme súdom dali pomôcku vhodným doplnením § 289 ObZ.
Juraj Gyarfas, 24. 09. 2014 v 17:22 - Jánov dezert
Ján, zdá sa mi, že toto je najlepšie riešenie, aké tu zatiaľ zaznelo. Ako som písal vyššie (kým som sa nechal uniesť gastronomickou metaforou), súhlasím s Tebou, že neurčenosť tretej osoby je najsilnejší argument proti môjmu výkladu. Síce si myslím, že sa dá prekonať aj de lege lata, ale isté to samozrejme nie je. Tebou navrhované riešenie je koncepčné, nie je príliš kazuistické a zároveň elegantne rieši problém. Tak už len nájsť legislatívca, ktorý si to osvojí …
Peter Pethő, 02. 10. 2014 v 12:32 - A čo na to bývalý Štefankov senát?
Páni, mimoriadne zaujímavá diskusia, v mnohých smeroch obohacujúca. K prípustnosti "along" klauzúl by som sa nateraz nevyjadril, zdá sa mi, že ste výborne zhrnuli pre aj proti. Len na margo SK súdov by som rád dal do pozornosti rozhodnutie NSSR, 1 Obdo 10/2008 z 30. júla 2009 (http://www.supcourt.gov.sk/data/att/6783_subor.pdf), ktoré sa do určitej miery zaoberá obdobnou problematikou.
Z tohto rozhodnutia plynú (viac či menej priamo) nasledovné dva závery:
1) Inominátna zmluva medzi spoločníkmi, na základe ktorej je 1 spoločník povinný previesť obchodný podiel na 2. spoločníka, resp. na osobu určenú 2. spoločníkom bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, je platným dojednaním
2) Nahradiť prejav vôle 1. spoločníka možno aj na základe takejto inominátnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať ZoBZ.
Kým sa do mňa pustíte (resp. do mojich záverov), som si vedomý, že som ich trochu prikrášlil (ale nie zase natoľko). Rovnako tak som si vedomý toho, že uvedené rozhodnutie sa nezaoberalo väčšinou argumentov, ktoré ste vzniesli proti prípustnosti takej zmluvy (advokát žalovaného evidentne nezvolil najlepšiu stratégiu obrany). Každopádne si myslím, že ak toto rozhodnutie náhodou nepoznáte, pro futuro môže zavážiť (minimálne) pri posudzovaní rizík pre klienta v súvislosti s "along" dojednaniami.
Z tohto rozhodnutia plynú (viac či menej priamo) nasledovné dva závery:
1) Inominátna zmluva medzi spoločníkmi, na základe ktorej je 1 spoločník povinný previesť obchodný podiel na 2. spoločníka, resp. na osobu určenú 2. spoločníkom bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, je platným dojednaním
2) Nahradiť prejav vôle 1. spoločníka možno aj na základe takejto inominátnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať ZoBZ.
Kým sa do mňa pustíte (resp. do mojich záverov), som si vedomý, že som ich trochu prikrášlil (ale nie zase natoľko). Rovnako tak som si vedomý toho, že uvedené rozhodnutie sa nezaoberalo väčšinou argumentov, ktoré ste vzniesli proti prípustnosti takej zmluvy (advokát žalovaného evidentne nezvolil najlepšiu stratégiu obrany). Každopádne si myslím, že ak toto rozhodnutie náhodou nepoznáte, pro futuro môže zavážiť (minimálne) pri posudzovaní rizík pre klienta v súvislosti s "along" dojednaniami.
Juraj Gyarfas, 05. 10. 2014 v 23:30 - Peter
Veľká vďaka za odkaz na toto rozhodnutie. Nevedel som o ňom a je to myslím veľmi zaujímavý príspevok do tejto diskusie (a podľa mňa príspevok správnym smerom).
Peter Kubina, 07. 10. 2014 v 20:22 - Peter Kubina
Zaujimava tema, nuz zakalim trochu tieto vody aj ja svojim nazorom. Na uvod musim ako clen vitazneho timu PF UK v celoslovenskom kole Simulovaneho rozhodcovskeho konania ELSA rocnik 2004 povedat, ze sofistikovanost a kvalita zadania od toho casu vyrazne stupla, radost sa nad tym zamyslat :-)
1. Tag-along/Drag-along: Vzhladom na charakter tejto zmluvy (ktorej predmetom je nevyhnutne predaj podielu) tretej osobe podla mna ide (alebo by malo ist) o zmluvu o buducej zmluve v prospech tretej osoby. V sulade so vseobecne akceptovanymi kriteriami pre urcitost pravnych ukonov si myslim, ze prislusna tretia osoba (nadobudatel) nemusi byt znamy v case uzavretia zmluvy, ale staci, ak je presne urceny v case, ked ma so zmluvou vyjadrit suhlas (tj v case uplatnenia tag/drag-along prava).
Kriteria, podla ktorych bude tato tretia osoba urcena, musia byt specifikovane v prislusnom dojednani o tag/drag-along prava, a podla mna postaci urcenie tym sposobom, ze ide o osobu, ktora ma nadobudnut podiel od prislusneho opravneneho spolocnika (tj osobu v podstate urcenu/vybranu opravnenym spolocnikom). Je to podla mna OK, nakolko zavazok povinneho spolocnika je dojednany v prospech konkretneho opravneneho spolocnika a preto nie je dolezite, kto bude nadobudatelom. Samozrejme ak si spolocnici zelaju obmedzit okruh nadobudatelov, pri ktorych sa ma aplikovat tag/drag-along pravo (pripadne nejaky okruh nadobudatelov alebo konkretne osoby z tohto mechanizmu priamo vylucit), nic im nebrani, aby sa na tom dohodli v zmluve, ktoru medzi sebou maju.
Ak situacia dospeje do stadia, ze bude treba nahradzat volu, tak potom mi vychadza, ze osobou opravnenou ziadat nahradenie vole (resp. sudne urcenie obsahu zmluvy) moze byt vylucne prislusny nadobudatel (tretia osoba), a to od okamihu, ked prejavi suhlas so ZoBZ uzavretou v jeho prospech. Dovtedy z nej nema opravnenia, a kym ich nema, nie je mozne urcit obsah buducej zmluvy. Zaloba by mala smerovat voci povinnemu spolocnikovi, ktory odmieta respektovat tag/drag-along.
Nahradenie vole, resp. urcenie obsahu zmluvy moze urobit aj rozhodcovsky sud, pokial zmluva o buducej zmluve v prospech tretej osoby obsahovala aj rozhodcovsku dolozku, s ktorou tretia osoba prejavila suhlas v ramci svojho suhlasu so zmluvou uzavretou v jej prospech.
Nakoniec je asi jedno, ci sa to formalne vola ZoBZ alebo nie, dolezity je obsah. Preto aj keby slo o inominat, ktory ma obsah ZoBZ, moze mu sud priznat ucinky obdobne alebo rovnake ako ZoBZ, alebo to moze priamo vykladat ako ZoBZ. Predpokladam, ze takto nejako to moze vyplyvat aj z toho rozhodnutia NS, ktore cituje Peter Petho(?)
2. Rozhodcovska dolozka v spolocenskej zmluve: Kedze ide o zmluvu, vo vseobecnosti v tom nevidim problem, ak sa rozhodcovska dolozka do SZ dostane bud pri jej uzavreti alebo pri dodatku uzavreteho prejavom vole oboch spolocnikov. Problem by bol, ak by sa tam dostala rozhodnutim valneho zhromazdenia, ktore bolo prijate menej ako 100% hlasov vsetkych spolocnikov, lebo v takom pripade by hrozilo minimalne to, ze dolozka nebude ucinna voci tomu spolocnikovi, ktory s nou nesuhlasil (v tomto su sudy dost prisne).
Rovnako nevidim problem v tom, aby bol nadobudatel podielu viazany rozhodcovskou dolozkou obsiahnutou v SZ, ku ktorej pristupil pri nadobudnuti podielu (a uz vobec nie ak by to v clanku o pristupeni bolo aj vyslovne vyjadrene, ze pristupuje aj k rozhodcovskej zmluve).
V com ale vidim prakticky problem je to, ze takato rozhodcovska dolozka sa moze vztahovat len na spory medzi spolocnikmi, a nie na spory spolocnik vs. spolocnost, resp. spolocnik vs. konatel, kedze spolocnost ani konatel nie su stranami SZ a teda ani stranami rozhodcovskej dolozky.
SZ bezne urcuje prava a povinnosti spolocnikov voci spolocnosti a naopak, a nie medzi spolocnikmi navzajom. Spolocnici ziadne vzajomne prava a povinnosti nemaju, pokial si ich osobitne neupravia v shareholders' agreemente. Takyto shareholders' agreement moze samozrejme byt zapracovany aj do SZ, co ale nemusi byt vzdy mozne alebo vhodne napriklad kvoli povinnemu zverejnovaniu SZ. Zazil som v doterajsej kariere presne jednu transakciu, v ktorej to tak bolo a bola tam aj rozhodcovska dolozka, a vsetky spory z tej SZ aj tak skoncili na vseobecnom sude prave preto, ze ich ucastnikom bola aj dotknuta spolocnost, na ktoru sa rozhodcovska dolozka nevztahovala. V niekolkych pripadoch zalobca zahrnul spolocnost do zaloby ako zalovaneho vyslovene ucelovo aby to mohol dat na vseobecny sud namiesto rozhodcovskeho, aj ked islo cisto o spor medzi spolocnikmi (slo vtedy o vykon call-opcie). No a sudy konali, a kym sa s tym stihli vysporiadat, doslo k settlementu, takze odpoved nepozname :-)
Najcastejsie spory vyplyvajuce z JVs su pritom spory medzi spolocnikom a spolocnostou napr. o zvolanie VZ, o neplatnost VZ a pod., ktore su nearbitrabilne.
Vyssie uvedene sa tyka SRO. Pri AS o tom podla mna ani nemusime hovorit, nakolko tam stanovy ani nemaju charakter zmluvy ako je tomu pri SZ.
1. Tag-along/Drag-along: Vzhladom na charakter tejto zmluvy (ktorej predmetom je nevyhnutne predaj podielu) tretej osobe podla mna ide (alebo by malo ist) o zmluvu o buducej zmluve v prospech tretej osoby. V sulade so vseobecne akceptovanymi kriteriami pre urcitost pravnych ukonov si myslim, ze prislusna tretia osoba (nadobudatel) nemusi byt znamy v case uzavretia zmluvy, ale staci, ak je presne urceny v case, ked ma so zmluvou vyjadrit suhlas (tj v case uplatnenia tag/drag-along prava).
Kriteria, podla ktorych bude tato tretia osoba urcena, musia byt specifikovane v prislusnom dojednani o tag/drag-along prava, a podla mna postaci urcenie tym sposobom, ze ide o osobu, ktora ma nadobudnut podiel od prislusneho opravneneho spolocnika (tj osobu v podstate urcenu/vybranu opravnenym spolocnikom). Je to podla mna OK, nakolko zavazok povinneho spolocnika je dojednany v prospech konkretneho opravneneho spolocnika a preto nie je dolezite, kto bude nadobudatelom. Samozrejme ak si spolocnici zelaju obmedzit okruh nadobudatelov, pri ktorych sa ma aplikovat tag/drag-along pravo (pripadne nejaky okruh nadobudatelov alebo konkretne osoby z tohto mechanizmu priamo vylucit), nic im nebrani, aby sa na tom dohodli v zmluve, ktoru medzi sebou maju.
Ak situacia dospeje do stadia, ze bude treba nahradzat volu, tak potom mi vychadza, ze osobou opravnenou ziadat nahradenie vole (resp. sudne urcenie obsahu zmluvy) moze byt vylucne prislusny nadobudatel (tretia osoba), a to od okamihu, ked prejavi suhlas so ZoBZ uzavretou v jeho prospech. Dovtedy z nej nema opravnenia, a kym ich nema, nie je mozne urcit obsah buducej zmluvy. Zaloba by mala smerovat voci povinnemu spolocnikovi, ktory odmieta respektovat tag/drag-along.
Nahradenie vole, resp. urcenie obsahu zmluvy moze urobit aj rozhodcovsky sud, pokial zmluva o buducej zmluve v prospech tretej osoby obsahovala aj rozhodcovsku dolozku, s ktorou tretia osoba prejavila suhlas v ramci svojho suhlasu so zmluvou uzavretou v jej prospech.
Nakoniec je asi jedno, ci sa to formalne vola ZoBZ alebo nie, dolezity je obsah. Preto aj keby slo o inominat, ktory ma obsah ZoBZ, moze mu sud priznat ucinky obdobne alebo rovnake ako ZoBZ, alebo to moze priamo vykladat ako ZoBZ. Predpokladam, ze takto nejako to moze vyplyvat aj z toho rozhodnutia NS, ktore cituje Peter Petho(?)
2. Rozhodcovska dolozka v spolocenskej zmluve: Kedze ide o zmluvu, vo vseobecnosti v tom nevidim problem, ak sa rozhodcovska dolozka do SZ dostane bud pri jej uzavreti alebo pri dodatku uzavreteho prejavom vole oboch spolocnikov. Problem by bol, ak by sa tam dostala rozhodnutim valneho zhromazdenia, ktore bolo prijate menej ako 100% hlasov vsetkych spolocnikov, lebo v takom pripade by hrozilo minimalne to, ze dolozka nebude ucinna voci tomu spolocnikovi, ktory s nou nesuhlasil (v tomto su sudy dost prisne).
Rovnako nevidim problem v tom, aby bol nadobudatel podielu viazany rozhodcovskou dolozkou obsiahnutou v SZ, ku ktorej pristupil pri nadobudnuti podielu (a uz vobec nie ak by to v clanku o pristupeni bolo aj vyslovne vyjadrene, ze pristupuje aj k rozhodcovskej zmluve).
V com ale vidim prakticky problem je to, ze takato rozhodcovska dolozka sa moze vztahovat len na spory medzi spolocnikmi, a nie na spory spolocnik vs. spolocnost, resp. spolocnik vs. konatel, kedze spolocnost ani konatel nie su stranami SZ a teda ani stranami rozhodcovskej dolozky.
SZ bezne urcuje prava a povinnosti spolocnikov voci spolocnosti a naopak, a nie medzi spolocnikmi navzajom. Spolocnici ziadne vzajomne prava a povinnosti nemaju, pokial si ich osobitne neupravia v shareholders' agreemente. Takyto shareholders' agreement moze samozrejme byt zapracovany aj do SZ, co ale nemusi byt vzdy mozne alebo vhodne napriklad kvoli povinnemu zverejnovaniu SZ. Zazil som v doterajsej kariere presne jednu transakciu, v ktorej to tak bolo a bola tam aj rozhodcovska dolozka, a vsetky spory z tej SZ aj tak skoncili na vseobecnom sude prave preto, ze ich ucastnikom bola aj dotknuta spolocnost, na ktoru sa rozhodcovska dolozka nevztahovala. V niekolkych pripadoch zalobca zahrnul spolocnost do zaloby ako zalovaneho vyslovene ucelovo aby to mohol dat na vseobecny sud namiesto rozhodcovskeho, aj ked islo cisto o spor medzi spolocnikmi (slo vtedy o vykon call-opcie). No a sudy konali, a kym sa s tym stihli vysporiadat, doslo k settlementu, takze odpoved nepozname :-)
Najcastejsie spory vyplyvajuce z JVs su pritom spory medzi spolocnikom a spolocnostou napr. o zvolanie VZ, o neplatnost VZ a pod., ktore su nearbitrabilne.
Vyssie uvedene sa tyka SRO. Pri AS o tom podla mna ani nemusime hovorit, nakolko tam stanovy ani nemaju charakter zmluvy ako je tomu pri SZ.
Milan Hlušák, 14. 10. 2014 v 15:42 - Vykonateľná povinnosť alebo nie?
Po prečítaní zadania a príspevkov sa mi problém drag-along vyzrážal do jedinej otázky: zaslúži si Complex and Complicated LLP zaplatenú (asi dobre mastnú) odmenu? ;-) Žartujem; tých otázok je, samozrejme, viac.
Po prvé, ide o zmluvu o budúcej zmluve? Zdá sa mi, že nie. Nie som si istý, či spoločenská zmluva dojednaná (predpokladám) na dobu neurčitú, spĺňa podmienku „určenej“ (ObZ), resp. „dohodnutej“ doby (OZ). Navyše česká judikatúra (33 Odo 330/2002 a kvantum naň nadväzujúcich rozhodnutí) tvrdí – a podľa mňa celkom logicky –, že účastníci predbežnej ako aj následnej zmluvy musia byť totožní. Rovnaký záver vyplýva napr. aj z komentára k ABGB od Roučka a Sedláčka. V tomto smere som sa nedopátral ani k žiadnemu rozhodnutiu alebo článku z anglosaského prostredia, ktoré by drag-along klauzuly považovali za zmluvu o budúcej zmluve (asi aj z dôvodu averzity common law voči „agreements to agree“).
Po druhé, možno dojednanú drag-along klauzulu považovať za zmluvu (o budúcej zmluve) v prospech tretieho? V diskusii trochu zanikol odkaz Jana Lazura na 26 Cdo 3031/2010. Toto české rozhodnutie judikovalo, že ak sa A zaviaže voči B, že predá nehnuteľnosti osobe C za sumu 10.000 Kč, nejde nielenže o zmluvu o budúcej zmluve (vzhľadom na spomenutý 33 Odo 330/2002), ale ani o zmluvu v prospech tretieho, keďže tretia osoba by pri kúpe nehnuteľností nezískala len právo, ale nadobudla by aj „povinnost zaplatit kupní cenu.“ Za Atlantikom rovnaký záver zaujal súd, ktorý rozhodol, že sa nejedná o zmluvu v prospech tretieho, ak tretia osoba musí za sľúbený tovar – benefit – zaplatiť (Smart Set Clothing Co. v. Franklin Knitting Mills). Na druhej strane jeden z najznámejších anglo-amerických komentárov – Corbin on Contracts – však tento záver neakceptoval, pretože benefit môže spočívať aj v práve na dodanie tovaru za určitých podmienok (obdobne sa vyjadril aj Juraj vyššie). K tomuto názoru sa prikláňam aj ja. No na druhej strane si však myslím, že drag-along klauzula, tak ako je koncipovaná v príklade, nie je zmluvou v prospech tretieho. Jednak mám pocit, že ide skôr o prospech majoritného spoločníka (je celkom možné, že podmienky predaja nepredstavujú pre kupujúceho žiadny benefit), a jednak text klauzuly nesvedčí o tom, že strany chceli založiť priame právo tretej osoby (a teda uzavrieť zmluvu v prospech tretieho). Všetko má totiž prebiehať cez majoritného spoločníka.
Okrem toho v tomto prípade tretia osoba nie je podľa mňa dostatočne určiteľná. Samozrejme, nemusí byť presne individualizovaná; postačí ju „určiť dostatočne objektívnymi skutočnosťami“ (NS ČR, 22 Cdo 2643/99). No tu jej určenie nie je nijak objektívne. Práve naopak, je postavené len na subjektívnom rozhodnutí majoritného spoločníka. Napr. v UK sa vyžaduje, aby tretia osoba bola určená aspoň príslušnosťou k určitému druhu (class) alebo aby zodpovedala určitému popisu. Na druhej strane komentár k AGBG od Roučka a Sedláčka zastáva názor, že veriteľ si „môže vyhradiť, že dodatočne označí tretieho.“ (Obdobne aj Corbin on Contracts.) Osobne sa mi to však nezdá – dodatočne by sa maki určovať len nepodstatné zložky zmluvy. Identifikácia tretej osoby, či už priamo alebo objektívnymi skutočnoťami, je však podstatnou náležitosťou zmluvy v prospech tretieho.
A po tretie, ak klauzula nie je zmluvou o budúcej zmluve, či zmluvou v prospech tretieho, je platná? Tu by spomenuté rozhodnutie 33 Odo 330/2002 evokovalo, že platná nie je, pretože obchádza § 50a OZ a dohodnutá povinnosť je nevykonateľná. Osobne sa mi ale zdá, že drag-along klauzula by platná byť mala, aj keď – priznávam – na tej (ne)vykonateľnosti niečo je. Pokiaľ ide o určiteľnosť tretej osoby, tu až taký problém nevidím. Keďže sa podľa mňa nejedná o zmluvu v prospech tretieho, plne postačuje, že tretiu osobu určí majoritný spoločník. Až dôjde na lámanie chleba, bude – bez debaty – ľahko zistiteľné, či minoritný spoločník v porušení je alebo nie.
Summa summarum: ak ma Complex and Complicated LLP presvedčia, že povinnosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou je povinnosťou vykonateľnou, potom si môžu vydýchnuť.
Po prvé, ide o zmluvu o budúcej zmluve? Zdá sa mi, že nie. Nie som si istý, či spoločenská zmluva dojednaná (predpokladám) na dobu neurčitú, spĺňa podmienku „určenej“ (ObZ), resp. „dohodnutej“ doby (OZ). Navyše česká judikatúra (33 Odo 330/2002 a kvantum naň nadväzujúcich rozhodnutí) tvrdí – a podľa mňa celkom logicky –, že účastníci predbežnej ako aj následnej zmluvy musia byť totožní. Rovnaký záver vyplýva napr. aj z komentára k ABGB od Roučka a Sedláčka. V tomto smere som sa nedopátral ani k žiadnemu rozhodnutiu alebo článku z anglosaského prostredia, ktoré by drag-along klauzuly považovali za zmluvu o budúcej zmluve (asi aj z dôvodu averzity common law voči „agreements to agree“).
Po druhé, možno dojednanú drag-along klauzulu považovať za zmluvu (o budúcej zmluve) v prospech tretieho? V diskusii trochu zanikol odkaz Jana Lazura na 26 Cdo 3031/2010. Toto české rozhodnutie judikovalo, že ak sa A zaviaže voči B, že predá nehnuteľnosti osobe C za sumu 10.000 Kč, nejde nielenže o zmluvu o budúcej zmluve (vzhľadom na spomenutý 33 Odo 330/2002), ale ani o zmluvu v prospech tretieho, keďže tretia osoba by pri kúpe nehnuteľností nezískala len právo, ale nadobudla by aj „povinnost zaplatit kupní cenu.“ Za Atlantikom rovnaký záver zaujal súd, ktorý rozhodol, že sa nejedná o zmluvu v prospech tretieho, ak tretia osoba musí za sľúbený tovar – benefit – zaplatiť (Smart Set Clothing Co. v. Franklin Knitting Mills). Na druhej strane jeden z najznámejších anglo-amerických komentárov – Corbin on Contracts – však tento záver neakceptoval, pretože benefit môže spočívať aj v práve na dodanie tovaru za určitých podmienok (obdobne sa vyjadril aj Juraj vyššie). K tomuto názoru sa prikláňam aj ja. No na druhej strane si však myslím, že drag-along klauzula, tak ako je koncipovaná v príklade, nie je zmluvou v prospech tretieho. Jednak mám pocit, že ide skôr o prospech majoritného spoločníka (je celkom možné, že podmienky predaja nepredstavujú pre kupujúceho žiadny benefit), a jednak text klauzuly nesvedčí o tom, že strany chceli založiť priame právo tretej osoby (a teda uzavrieť zmluvu v prospech tretieho). Všetko má totiž prebiehať cez majoritného spoločníka.
Okrem toho v tomto prípade tretia osoba nie je podľa mňa dostatočne určiteľná. Samozrejme, nemusí byť presne individualizovaná; postačí ju „určiť dostatočne objektívnymi skutočnosťami“ (NS ČR, 22 Cdo 2643/99). No tu jej určenie nie je nijak objektívne. Práve naopak, je postavené len na subjektívnom rozhodnutí majoritného spoločníka. Napr. v UK sa vyžaduje, aby tretia osoba bola určená aspoň príslušnosťou k určitému druhu (class) alebo aby zodpovedala určitému popisu. Na druhej strane komentár k AGBG od Roučka a Sedláčka zastáva názor, že veriteľ si „môže vyhradiť, že dodatočne označí tretieho.“ (Obdobne aj Corbin on Contracts.) Osobne sa mi to však nezdá – dodatočne by sa maki určovať len nepodstatné zložky zmluvy. Identifikácia tretej osoby, či už priamo alebo objektívnymi skutočnoťami, je však podstatnou náležitosťou zmluvy v prospech tretieho.
A po tretie, ak klauzula nie je zmluvou o budúcej zmluve, či zmluvou v prospech tretieho, je platná? Tu by spomenuté rozhodnutie 33 Odo 330/2002 evokovalo, že platná nie je, pretože obchádza § 50a OZ a dohodnutá povinnosť je nevykonateľná. Osobne sa mi ale zdá, že drag-along klauzula by platná byť mala, aj keď – priznávam – na tej (ne)vykonateľnosti niečo je. Pokiaľ ide o určiteľnosť tretej osoby, tu až taký problém nevidím. Keďže sa podľa mňa nejedná o zmluvu v prospech tretieho, plne postačuje, že tretiu osobu určí majoritný spoločník. Až dôjde na lámanie chleba, bude – bez debaty – ľahko zistiteľné, či minoritný spoločník v porušení je alebo nie.
Summa summarum: ak ma Complex and Complicated LLP presvedčia, že povinnosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou je povinnosťou vykonateľnou, potom si môžu vydýchnuť.
jakubjost, 17. 10. 2014 v 09:56 - Duro, Jano, Peto
K Janovej rozvazovacej podmienke pridavam odkladaciu.
Promotor fidei: Kogentne § 269 ods. 3 ObZ nam nevadi?
Promotor fidei: Kogentne § 269 ods. 3 ObZ nam nevadi?
Ivan Kormaník, 17. 10. 2014 v 12:45 - Na každý judikát sa nájde judikát.
Páni, ďakujem za pútavé a obohacujúce čítanie.
Som presvedčený, že na bezpečné a pokojne používanie dragov a tagov je novela nevyhnutná, takisto ako je následne nevyhnutná kvalitná dôvodová správa, či komentár.
Toto moje presvedčenie (opäť raz) narástlo keď som našiel rozsudok 6 Obdo 37/2008, v ktorom NS SR (konkrétne senát okolo JUDr. Markovej) prišiel k odlišným záverom, ako Štefankov senát v rozsudku, na ktorý poukázal vyššie Peter Pethő, a to napriek tomu, že predmetom sporu bola tá istá Zmluva o riadení.
Otázku zásadného právneho významu: "posúdenie, či pri rešpektovaní zmluvnej autonómie strán možno platne dohodnúť budúci prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v zmluve odchyľujúcej sa od primeranej ekvivalencie vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy a zaväzujúcich jednu zo zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu o prevode obchodného podielu bez výslovného určenia času, v ktorom má oprávnená osoba vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok."
V stručnosti zhrnutie argumentácie súdu: Zmluva o riadení obsahuje aj ZoBZ, táto však nespĺňa obligatórnu náležitosť - výslovne určený čas, v ktorom má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby plnila svoj záväzok. ZoBZ je teda neplatná.
ÚS SR (viď I. ÚS 51/2010-14) odmietol sťažnosť proti tomuto rozsudku ako zjavne neopodstatnenú.
Netvrdím, že argumentácia v spomínanom rozsudku je správna, len chcem zdôrazniť, že rozdielnosť rozsudkov potvrdzuje riziko používania týchto inštitútov, keďže na konci dňa vykonateľné rozhodnutie súdu je jediná vec, na ktorej skutočne záleží.
OT: Asi na tomto fóre som niekedy čítal, že sudcovia by sa mali viac rozprávať (napr. počas jedenia držkovej), čím by sa predchádzalo protichodným rozhodnutiam v identických veciach. Ak by sa rozprávali, možno by JUDr. Štefanko vyvrátil alebo zvážil argumentáciu v jej (skoršom) rozhodnutí. Ak by však došlo k systematizácii práce na súdoch (a napr. asistenti súdov by prostredníctvom IT systému mohli zistiť, či obdobnú vec nerozhodol sudca z vedľajších dverí), možno by sa títo sudcovia predsa len nemuseli rozprávať. V tomto smere vidím priestor pre konzultačné spoločnosti, ktoré by vedeli nastaviť procesy v súdnictve.
Som presvedčený, že na bezpečné a pokojne používanie dragov a tagov je novela nevyhnutná, takisto ako je následne nevyhnutná kvalitná dôvodová správa, či komentár.
Toto moje presvedčenie (opäť raz) narástlo keď som našiel rozsudok 6 Obdo 37/2008, v ktorom NS SR (konkrétne senát okolo JUDr. Markovej) prišiel k odlišným záverom, ako Štefankov senát v rozsudku, na ktorý poukázal vyššie Peter Pethő, a to napriek tomu, že predmetom sporu bola tá istá Zmluva o riadení.
Otázku zásadného právneho významu: "posúdenie, či pri rešpektovaní zmluvnej autonómie strán možno platne dohodnúť budúci prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v zmluve odchyľujúcej sa od primeranej ekvivalencie vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy a zaväzujúcich jednu zo zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu o prevode obchodného podielu bez výslovného určenia času, v ktorom má oprávnená osoba vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok."
V stručnosti zhrnutie argumentácie súdu: Zmluva o riadení obsahuje aj ZoBZ, táto však nespĺňa obligatórnu náležitosť - výslovne určený čas, v ktorom má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby plnila svoj záväzok. ZoBZ je teda neplatná.
ÚS SR (viď I. ÚS 51/2010-14) odmietol sťažnosť proti tomuto rozsudku ako zjavne neopodstatnenú.
Netvrdím, že argumentácia v spomínanom rozsudku je správna, len chcem zdôrazniť, že rozdielnosť rozsudkov potvrdzuje riziko používania týchto inštitútov, keďže na konci dňa vykonateľné rozhodnutie súdu je jediná vec, na ktorej skutočne záleží.
OT: Asi na tomto fóre som niekedy čítal, že sudcovia by sa mali viac rozprávať (napr. počas jedenia držkovej), čím by sa predchádzalo protichodným rozhodnutiam v identických veciach. Ak by sa rozprávali, možno by JUDr. Štefanko vyvrátil alebo zvážil argumentáciu v jej (skoršom) rozhodnutí. Ak by však došlo k systematizácii práce na súdoch (a napr. asistenti súdov by prostredníctvom IT systému mohli zistiť, či obdobnú vec nerozhodol sudca z vedľajších dverí), možno by sa títo sudcovia predsa len nemuseli rozprávať. V tomto smere vidím priestor pre konzultačné spoločnosti, ktoré by vedeli nastaviť procesy v súdnictve.
jakubjost, 17. 10. 2014 v 17:34 - rebus sic stantibus
Dobrý point, Ivan. Otázka je, ako veľmi by sme vedeli čas, v ktorom má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, šponovať. Či by mali problémy všetky SHAčky alebo by sa to v prípade 6-7 ročných cyklov vo venture capital dalo ustáť.
V prípade ZoBZ mi tiež príde trochu nepraktické pamätať na rebus sic stantibus v § 292 ods. 5 ObZ. Predsa len, kuchár nikdy nespí.
V prípade ZoBZ mi tiež príde trochu nepraktické pamätať na rebus sic stantibus v § 292 ods. 5 ObZ. Predsa len, kuchár nikdy nespí.
Juraj Gyarfas, 27. 10. 2014 v 22:41 - pokračovanie
Ad Peter:
So všetkým súhlasím a pekne jasne si to zhrnul. Jediné výhrady mám voči paušálnemu odmietnutiu arbitrability korporátnych sporov - teda konkrétne sporov o neplatnosť uznesenia VZ. Pozeral som k tomu rakúske a nemecké články a nemajú v tom až tak jasno. Ale túto diskusiu by som ešte nechcel začínať - musím si to poriadne načítať a premyslieť.
Ad Milan:
Ďakujem za osvieženie diskusie a prínos nových názorov.
Logika názoru, že nemožnosť uzavrieť ZBZ v prospech tretieho vyplýva z toho, že tretiemu by z ostrej zmluvy vznikli aj povinnosti, mi pravdupovediac uniká. Ako som písal vyššie, tretia osoba má čisté právo (bez akýchkoľvek povinností) uzatvoriť s povinným ostrú zmluvu. Ak ostrú zmluvu uzatvorí, budú jej povinnosti vyplývať z tejto ostrej zmluvy, nie zo ZBZ. V tomto smere neviem pochopiť logiku NS ČR.
Ak už dovodzovať nemožnosť ZBZ v prospech tretieho, skôr by som použil Jánov textuálny argument.
Ako presne vyplýva z Roučka a Sedláčka, že strany ZBZ a ostrej zmluvy musia byť rovnaké? Snažil som sa to rýchlo nájsť, ale asi som to prehliadol. Pozeral som si k tomu článok Zelimir Schmalzel: Vorverträge zugunsten Dritter (link je tu) a z toho mi naopak vyplýva, že ZBZ v prospech tretieho je v nemeckom aj rakúskom práve celkom bežná. Zaujimavý bol aj popis rozdielu medzi opčnými zmluvami (kedy oprávnený môže svojím jednostranným úkonom akceptovať ofertu a priamo sa domáhať plnenia) a ZBZ (kedy sa oprávnený môže domáhať uzatvorenia ostrej zmluvy). Opčné zmluvy by bolo zaujímavé rozpracovať aj v slovenskom kontexte.
Ad Ivan:
Ďakujem za upozornenie na to rozhodnutie. Samotné rozhodnutie NS som nenašiel, čerpal som len zo zhrnutia v uznesení ÚS. Ale zdá sa mi, že problém bol v nedostatočnom určení času. Je toto až taký problém? Ak je čas určený v nadväznosti na objektívnu skutočnosť (napr. doručenie ponuky od potenciálneho investora), nebolo by to dostatočne určité? Takýto čas môže nastať až o mnoho rokov, ale v takom prípade povinného chráni clausula rebus sic stantibus (ako hovorí Jakub). Dokým nie je naplnená, mala by podľa mňa ZBZ fungovať.
So všetkým súhlasím a pekne jasne si to zhrnul. Jediné výhrady mám voči paušálnemu odmietnutiu arbitrability korporátnych sporov - teda konkrétne sporov o neplatnosť uznesenia VZ. Pozeral som k tomu rakúske a nemecké články a nemajú v tom až tak jasno. Ale túto diskusiu by som ešte nechcel začínať - musím si to poriadne načítať a premyslieť.
Ad Milan:
Ďakujem za osvieženie diskusie a prínos nových názorov.
Logika názoru, že nemožnosť uzavrieť ZBZ v prospech tretieho vyplýva z toho, že tretiemu by z ostrej zmluvy vznikli aj povinnosti, mi pravdupovediac uniká. Ako som písal vyššie, tretia osoba má čisté právo (bez akýchkoľvek povinností) uzatvoriť s povinným ostrú zmluvu. Ak ostrú zmluvu uzatvorí, budú jej povinnosti vyplývať z tejto ostrej zmluvy, nie zo ZBZ. V tomto smere neviem pochopiť logiku NS ČR.
Ak už dovodzovať nemožnosť ZBZ v prospech tretieho, skôr by som použil Jánov textuálny argument.
Ako presne vyplýva z Roučka a Sedláčka, že strany ZBZ a ostrej zmluvy musia byť rovnaké? Snažil som sa to rýchlo nájsť, ale asi som to prehliadol. Pozeral som si k tomu článok Zelimir Schmalzel: Vorverträge zugunsten Dritter (link je tu) a z toho mi naopak vyplýva, že ZBZ v prospech tretieho je v nemeckom aj rakúskom práve celkom bežná. Zaujimavý bol aj popis rozdielu medzi opčnými zmluvami (kedy oprávnený môže svojím jednostranným úkonom akceptovať ofertu a priamo sa domáhať plnenia) a ZBZ (kedy sa oprávnený môže domáhať uzatvorenia ostrej zmluvy). Opčné zmluvy by bolo zaujímavé rozpracovať aj v slovenskom kontexte.
Ad Ivan:
Ďakujem za upozornenie na to rozhodnutie. Samotné rozhodnutie NS som nenašiel, čerpal som len zo zhrnutia v uznesení ÚS. Ale zdá sa mi, že problém bol v nedostatočnom určení času. Je toto až taký problém? Ak je čas určený v nadväznosti na objektívnu skutočnosť (napr. doručenie ponuky od potenciálneho investora), nebolo by to dostatočne určité? Takýto čas môže nastať až o mnoho rokov, ale v takom prípade povinného chráni clausula rebus sic stantibus (ako hovorí Jakub). Dokým nie je naplnená, mala by podľa mňa ZBZ fungovať.
Milan Hlušák, 12. 11. 2014 v 16:52 - Rouček Sedláček
Juraj,
vyplýva mi to nepriamo z tohto textu: "Strany mohou se domluviti, že SPOLU uzavrou smlouvu určitého přesne stanoveného obsahu." IV. diel, str. 897, bod 1.
vyplýva mi to nepriamo z tohto textu: "Strany mohou se domluviti, že SPOLU uzavrou smlouvu určitého přesne stanoveného obsahu." IV. diel, str. 897, bod 1.
Juraj Gyarfas, 28. 11. 2014 v 15:48 - texas shoot-out v nemeckej judikatúre
Odkazujem na veľmi zaujímavú anotáciu nemeckého rozsudku v Právních rozhledech 20/2014 (A. Braun a L. Sallfellner):
"Klauzule společenské smlouvy dvoučlenné osobní nebo kapitálové společnosti, jež určuje, že každý z obou společníků (se stejně vysokými podíly) je oprávněn nabídnout druhému členovi svůj podíl na společnosti k odkupu za stanovení určitých podmínek a že příjemce nabídky je povinen, pokud tuto nabídku nepřijme, bezodkladně prodat a postoupit nabízejícímu za stejnou kupní cenu svůj podíl na společnosti (tzv. doložka ruská ruleta), není per se neúčinná."
Rozsudek Vrchního zemského soudu Norimberk (Oberlandesgericht Nürnberg) z 20. 12. 2013, sp. zn. 12 U 49/13
Rozsudok odkazuje aj na ďalšiu judikatúru, ktorá tiež podporuje platnosť klauzúl o texas shoot-out, konkrétne OLG Wien, rozhodnutí z 20. 4. 2009, sp. zn. 28 R 53/09 a Cour d’appel de Paris, RTDom, 2007, 169, 170.
Zároveň ma však trochu prekvapilo, že "Spolkový soudní dvůr shledal klauzule společenské smlouvy, jež společníku dávají právo vyloučit druhého společníka ze společnosti bez věcného důvodu („klauzule o vyloučení“), z důvodu porušení dobrých mravů dle § 138 odst. 1 BGB zásadně neplatnými." (Rozsudek z 20. 1.1977, BGHZ 68, 212)
Znamená to, že klasická call opcia je v Nemecku neplatná?
"Klauzule společenské smlouvy dvoučlenné osobní nebo kapitálové společnosti, jež určuje, že každý z obou společníků (se stejně vysokými podíly) je oprávněn nabídnout druhému členovi svůj podíl na společnosti k odkupu za stanovení určitých podmínek a že příjemce nabídky je povinen, pokud tuto nabídku nepřijme, bezodkladně prodat a postoupit nabízejícímu za stejnou kupní cenu svůj podíl na společnosti (tzv. doložka ruská ruleta), není per se neúčinná."
Rozsudek Vrchního zemského soudu Norimberk (Oberlandesgericht Nürnberg) z 20. 12. 2013, sp. zn. 12 U 49/13
Rozsudok odkazuje aj na ďalšiu judikatúru, ktorá tiež podporuje platnosť klauzúl o texas shoot-out, konkrétne OLG Wien, rozhodnutí z 20. 4. 2009, sp. zn. 28 R 53/09 a Cour d’appel de Paris, RTDom, 2007, 169, 170.
Zároveň ma však trochu prekvapilo, že "Spolkový soudní dvůr shledal klauzule společenské smlouvy, jež společníku dávají právo vyloučit druhého společníka ze společnosti bez věcného důvodu („klauzule o vyloučení“), z důvodu porušení dobrých mravů dle § 138 odst. 1 BGB zásadně neplatnými." (Rozsudek z 20. 1.1977, BGHZ 68, 212)
Znamená to, že klasická call opcia je v Nemecku neplatná?
Juraj Gyarfas, 03. 12. 2014 v 14:37 - novela ZoRK
Je to síce len čiastková otázka v rámci tejto diskusie, ale predsa by som rád upozornil, že podľa novely ZoRK ( 336/2014 Z.z.) právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle ( § 35).
Juraj Gyarfas, 07. 01. 2015 v 09:57 - NS ČR
"Není třeba, aby žalobce, domáhající se nahrazení vůle protistrany (rozsudku ukládajícího prohlášení vůle), smluvní projev druhé strany (např. ofertu), nahrazený rozsudkem, ještě akceptoval; smlouva je uzavřena právní mocí rozsudku."
Usnesení Nejvyššího soudu České republiky z 21. 11. 2013, sp. zn. 22 Cdo 1672/2013
Usnesení Nejvyššího soudu České republiky z 21. 11. 2013, sp. zn. 22 Cdo 1672/2013
Juraj Gyarfas, 13. 10. 2015 v 18:13 - aj rozsudok ukladajúci povinnosť nahrádza prejav vôle
Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Sžr/147/2013 z 23.9.2014 podal veľmi rozumný výklad § 161 OSP. Nie len rozsudok, ktorého výrok znie na “nahradenie prejavu vôle”, ale tak isto aj rozsudok, ktorého výrok ukladá povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom, nahrádza prejav vôle. Nerozumiem presne, prečo o tejto otázke vôbec vznikli pochybnosti, ale tento záver mi pripadá rozumný. Upozorňujem taktiež na výborný komentár k tomuto rozhodnutiu (Kubala, J.: Nahradenie vyhlásenia vôle v správnom súdnictve. Bulletin slovenskej advokácie 9/2015, s. 5).
Juraj Gyarfas, 06. 02. 2016 v 22:53 - z českej literatúry
"Další související otázkou pak je, kdo je adresátem tohoto prohlášení (žalobce nebo kdokoli třetí) a zda snad tento adresát musí být nutně účastníkem „řízení o nahrazení projevu vůle“. V zásadě nic nebrání tomu, aby na žalovaném bylo vynuceno prohlášení odpovídající např. návrhu na zahájení řízení (pokud je k takovému prohlášení na základě hmotného práva povinen), stejně tak okruh adresátů prohlášení nelze redukovat na žalobce, a tedy ani onen adresát nutně nemusí být účastníkem „řízení o nahrazení projevu vůle“ (tertius však rozhodně není nucen, aby např. prohlášení vůle obsahující určitou ofertu přijal, a ostatně ani žalobce není povinen tertiovi nahrazený projev vůle předkládat)."
Svoboda, K., Smolík, P., Levý, J., Šínová, R. a kol: Občanský soudní řád. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 567 (komentár k § 161).
Svoboda, K., Smolík, P., Levý, J., Šínová, R. a kol: Občanský soudní řád. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 567 (komentár k § 161).
Juraj Gyarfas, 25. 04. 2016 v 22:19 - nahradenie prejavu vôle
§ 367 rakúskej Exekutionsordnung
Abgabe einer Willenserklärung.
(1) Wenn der Verpflichtete nach Inhalt des Executionstitels eine Willenserklärung abzugeben hat, gilt diese Erklärung als abgegeben, sobald das Urtheil die Rechtskraft erlangt hat oder ein anderer Executionstitel gleichen Inhaltes zum Antrage auf Executionsbewilligung berechtigt.
(2) Insoferne die Verpflichtung zur Abgabe der Willenserklärung von einer Gegenleistung abhängig ist, tritt die im Absatze 1 bezeichnete Rechtsfolge erst mit Bewirkung der Gegenleistung seitens des betreibenden Gläubigers ein.
§ 894 nemeckého ZPO
Fiktion der Abgabe einer Willenserklärung
Ist der Schuldner zur Abgabe einer Willenserklärung verurteilt, so gilt die Erklärung als abgegeben, sobald das Urteil die Rechtskraft erlangt hat. Ist die Willenserklärung von einer Gegenleistung abhängig gemacht, so tritt diese Wirkung ein, sobald nach den Vorschriften der § §726, 730 eine vollstreckbare Ausfertigung des rechtskräftigen Urteils erteilt ist.
Abgabe einer Willenserklärung.
(1) Wenn der Verpflichtete nach Inhalt des Executionstitels eine Willenserklärung abzugeben hat, gilt diese Erklärung als abgegeben, sobald das Urtheil die Rechtskraft erlangt hat oder ein anderer Executionstitel gleichen Inhaltes zum Antrage auf Executionsbewilligung berechtigt.
(2) Insoferne die Verpflichtung zur Abgabe der Willenserklärung von einer Gegenleistung abhängig ist, tritt die im Absatze 1 bezeichnete Rechtsfolge erst mit Bewirkung der Gegenleistung seitens des betreibenden Gläubigers ein.
§ 894 nemeckého ZPO
Fiktion der Abgabe einer Willenserklärung
Ist der Schuldner zur Abgabe einer Willenserklärung verurteilt, so gilt die Erklärung als abgegeben, sobald das Urteil die Rechtskraft erlangt hat. Ist die Willenserklärung von einer Gegenleistung abhängig gemacht, so tritt diese Wirkung ein, sobald nach den Vorschriften der § §726, 730 eine vollstreckbare Ausfertigung des rechtskräftigen Urteils erteilt ist.
Juraj Gyarfas, 10. 08. 2016 v 15:34 - z beckovského komentára k OZ
"Pre platnosť zmluvy v prospech tretieho nie je potrebné, aby tretia osoba bola v zmluve individuálne určená."
Dobrovodský, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 425
Dobrovodský, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 425
Juraj Gyarfas, 23. 11. 2016 v 16:13 - ÚS SR - nahradenie prejavu vôle oferty
"Obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na uzatvorenie zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku návrh na uzatvorenie zmluvy ( § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka. Tento dôsledok vyplýva jednoznačne zo sankčnej povahy ustanovení § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K otázke nahradenia prejavu vôle v súvislosti s § 603 Občianskeho zákonníka zaujal stanovisko aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 1875/05 z 19. 9. 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza: „žalobou se bude požadovat, aby soud rozhodl, že se nahrazuje projev vůle žalovaného, jímž je povinen učinit žalobci jako oprávněnému spoluvlastníkovi nabídku ke koupi spoluvlastnického podílu tohoto znění: navrhuji uzavření smlouvy tohoto obsahu (dále uveden text smlouvy), nebo uzavření smlouvy, jejíž text tvoří přílohu tohoto rozsudku. Petit žaloby by mohl znít i tak, že se nahrazuje projev vůle žalovaného, aby uzavřel smlouvu tohoto znění: (a dále bude uveden text smlouvy)...“ Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle ( § 161 ods. 3 OSP) súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii veci, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve ( § 35 Občianskeho zákonníka). (Nahradenie prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre, prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., JUDr. Jana Bajánková).
"
III. ÚS 445/2016
"
III. ÚS 445/2016
Juraj Gyarfas, 15. 06. 2018 v 16:06 - z rakúskej literatúry
„Die Vereinbarung eines Vorkaufsrechtes im Gesellschaftsvertrag ist nach der Rsp als absolut wirkendes Zessionsverbot auszulegen.“ (Brugger, W. Unternehmenskauf. Manz : Wien, 2014, s. 351)
Juraj Gyarfas, 04. 12. 2018 v 20:20 - k nahradeniu prejavu vôle
"Das Urteil ersetzt jede rechtsgeschäftliche Form, etwa die notarielle Beurkundung der Willenserklärung.
Der Zugang der Willenserklärung wird allerdings nicht ersetzt. Er richtet sich nach § § 130 ff. BGB. Ist der Zugang an Dritte erforderlich, muss der Gläubiger eine Urteilsausfertigung oder Abschrift übersenden. ...
Die für den Erwerb des Eigentums an beweglichen Sachen erforderliche Übergabe gilt als erfolgt, wenn der Gerichtsvollzieher die Sache zum Zwecke der Ablieferung an den Gläubiger wegnimmt, § 897 I. die Verurteilung zur Übereignung enthält auch die Herausgabepflicht."
Lackmann, R. Zwangsvollstreckung mit Grundzügen des Insolvenzrechts. 11., neu bearbeitete Auflage. Verlag Franz Vahlen: 2018, s. 155
Juraj Gyarfas, 07. 04. 2019 v 21:37 - zmluva v prospech tretieho
"Takrečeno každá smluva môže byť uzavretá ako smluva v prospech tretieho."
Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Heuréka: Šamorín, 2002, s. 83.
Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Heuréka: Šamorín, 2002, s. 83.
Juraj Gyarfas, 17. 07. 2019 v 21:49 - zmluva v prospech tretieho
"Pre platnosť zmluvy v prospech tretieho nie je potrebné, aby tretia osoba bola v zmluve individuálne určená. Stačí, ak je určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť dodatočne individualizovaná. Fekete nevylučuje uzavretie zmluvy v prospech osoby, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje (napr. dieťa, ktoré sa má len narodiť, nadácia, ktorá sa má zriadiť). Zmluva v prospech tretej osoby môže byť teda uzavretá v prospech právnickej osoby, ktorá má byť ešte len založená, alebo fyzickej osoby, ktorá sa má narodiť."
Dobrovodský, komentár k § 50, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 366-367.
Dobrovodský, komentár k § 50, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 366-367.
Juraj Gyarfas, 21. 09. 2019 v 20:14 - k akcionárskej dohode o hlasovaní
"Dohody o výkone hlasovacieho práva rozvíjajú právne následky vždy len v rovine obligačného práva. Podľa nášho názoru, dohoda o výkone hlasovacieho práva nie je zmluvou o budúcom hlasovaní na valnom zhromaždení a nemajú sa na ňu použiť pravidlá zmluvy o budúcej zmluve. Najmä by nemalo byť možné žalobou dosiahnuť nahradenie prejavu vôle akcionára na hlasovaní valného zhromaždenia. Dôvodom je to, že porušenie dohody o hlasovaní sa uskutoční hlasovaním v rozpore s ním, resp. nehlasovaním tam, kde hlasované byť malo. Rozhodnutie súdu, nahrádzajúce prejav vôle v dôsledku porušenia zmluvy o budúcej zmluve, pôsobí do budúcna a svojou právoplatnosťou nahradí právny úkon, ktorý nebol urobený (v prípade zmluvy o budúcej zmluve ním je uzatvorenie zmluvy). V dôsledku tohto rozhodnutia však nemôže dôjsť ku spätnej zmene jedného prejavu vôle (uskutočnené hlasovanie v rozpore s dohodou) na iný prejav vôle (hlasovanie v súlade s dohodou). Naopak, žalobca bude mať možnosť domáhať sa plnenia povinnosti hlasovať určitým spôsobom. Ak sa však v procesnom práve presadí názor, podľa ktorého rozsudok zakladajúci povinnosť urobiť prejav vôle vždy tento prejav vôle nahrádza aj bez ohľadu na prípadnú hmotnoprávnu absenciu možnosti nahradiť prejav vôle (ako je tomu pri § 894 nemeckého ZPO), tak by tento právoplatný rozsudok mal byť pri neskoršom hlasovaní na valnom zhromaždení zohľadnený ako úkon hlasovania povinného spoločníka."
Csach, K., Havel. B. In: Csach, K., Havel, B. a kol. Akcionářské dohody. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2017, s. 36-37.
Csach, K., Havel. B. In: Csach, K., Havel, B. a kol. Akcionářské dohody. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2017, s. 36-37.
Juraj Gyarfas, 21. 09. 2019 v 20:14 - k predkupnému právu na obchodné podiely
"Správnejší je preto prístup českého najvyššieho súdu [sp. zn. 29 CDo 2811/99], nasledovaný aj časťou slovenskej praxe [KS BA, sp. zn. 2 Cob 238/2012], podľa ktorého je predkupné právo k obchodnému podielu upravené v spoločenskej zmluve považované za obmedzenie prevoditeľnosti obchodného podielu. Ponuka ostatným spoločníkom na kúpu tohto podielu je preto považovaná za objektívnu podmienku prevoditeľnosti. Tento prístup sa zdá byť presvedčivejší v porovnaní s prístupom slovenského najvyššieho súdu, podľa ktorého má porušenie predkupného práva k akciám len obligačné dôsledky [R 32/2016 - v poznámke pod čiarou nasleduje aj podrobnejší výklad tohto judikátu a návrh na jeho odlišný výklad]."
Csach, K., Havel. B. In: Csach, K., Havel, B. a kol. Akcionářské dohody. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2017, s. 43.
Csach, K., Havel. B. In: Csach, K., Havel, B. a kol. Akcionářské dohody. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2017, s. 43.
Juraj Gyarfas, 21. 09. 2019 v 20:15 - k dohodám o hlasovaní v nemeckom práve
"Vzhľadom na to, že dohody akcionárov o výkone hlasovacích práv vytvárajú len obligačnú povinnosť hlasovať v súlade s dohodou, sú možnosti na presadzovanie týchto dohôd pomerne obmedzené. Hoci ostatné strany akcionárskej dohody môžu presadzovať dohody o hlasovaní, samotný výkon týchto dohôd zvyčajne nie je možné získať včas, keďže stretnutie zmluvných strán dohody o hlasovaní sa uskutoční zvyčajne len niekoľko dní pred samotným valným zhromaždením. Dokonca aj vymáhanie prostredníctvom predbežných opatrení (einstweiliger Rechtsschutz) je pomerne zložité, pretože vyžaduje, aby ostatní akcionári vedeli, že nesúhlasiaci akcionár poruší svoju povinnosť z dohody a nebude vykonávať svoje právo hlasovať na valnom zhromaždení v súlade s touto dohodou. Ani iné nástroje občianskeho práva neprinášajú väčší účinok. To platí predovšetkým vo vzťahu k prípadu nároku na náhradu škody spôsobenej nesúhlasiacim akcionárom. A hoci porušenie rozhodnutí spoločníkom, strán dohody medzi spoločníkmi, umožňuje ostatným spoločníkom požadovať náhradu škody od nesúhlasiaceho akcionára podľa všeobecného zmluvného práva ( § 280 ods. 1 BGB), spravidla nebude možné jasne určiť a vyčísliť utrpenú škodu. Najzvyčajnejším a pravdepodobne najúčinnejším nástrojom na presadenie dohody o hlasovaní sú zmluvné pokuty."
Mock, S. In: Csach, K., Havel, B. a kol. Akcionářské dohody. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2017, s. 269.
Mock, S. In: Csach, K., Havel, B. a kol. Akcionářské dohody. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2017, s. 269.
Juraj Gyarfas, 14. 03. 2020 v 19:27 - Žaloba v prospech tretieho
Rád by som upozornil na veľmi užitočný článok Fera Sedlačka (Žaloba v prospech tretieho?! Bulletin Slovenskej advokácie, 1-2/2020, s. 6). O žalobe v prospech tretieho tu bola diskusia v kontexte otázky, či oprávnený spoločník/akcionár z dojednania drag along môže žalovať druhého spoločníka/akcionára o uzatvorenie zmluvy s treťou osobou, ktorá by nebola stranou konania. Vyššie som citoval komentár Svobodu k OSŘ, ktorý naznačoval kladnú odpoveď. Fero teraz zovšeobecnil závery NS SR a NS ČR v dvoch nedávnych judikátoch (citovaných nižšie) a tvrdí, že táto judikatúra "efektívne vytvára priestor pre praktické uplatňovanie nárokov prostredníctvom žalôb v prospech tretieho." Predmetom judikátov ani článku síce neboli žaloby na uloženie povinnosti urobiť prejav vôle, ale koncepčne by sa tieto závery - podľa môjho názoru - mohli aplikovať aj na zmluvy o budúcej zmluve v prospech tretieho.
NS SR, R 30/2019: "Dlžník zo zmluvy o úvere, ktorému leasingová spoločnosť oznámila, že jej pohľadávka, ktorá sa stala predčasne splatnou v dôsledku vzniku poistnej udalosti na zaobstarávanej veci, bude znížená o predpokladané plnenie poisťovne, je aktívne vecne legitimovaný v spore proti poisťovni ako poistiteľovi obstarávanej veci a leasingovej spoločnosti ako poskytovateľovi úveru na zaobstaranie veci. Predpokladom je, že sa domáha, aby poisťovňa zaplatila poistné plnenie leasingovej spoločnosti s tým, že v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká jeho povinnosť vrátiť leasingovej spoločnosti nezaplatenú časť úveru."
NS ČR, R 114/2019 civ: "Pojištěný z odpovědnosti za škodu je oprávněn domáhat se v soudním řízení po pojistiteli toho, aby za něj uhradil škodu přímo poškozenému."
NS SR, R 30/2019: "Dlžník zo zmluvy o úvere, ktorému leasingová spoločnosť oznámila, že jej pohľadávka, ktorá sa stala predčasne splatnou v dôsledku vzniku poistnej udalosti na zaobstarávanej veci, bude znížená o predpokladané plnenie poisťovne, je aktívne vecne legitimovaný v spore proti poisťovni ako poistiteľovi obstarávanej veci a leasingovej spoločnosti ako poskytovateľovi úveru na zaobstaranie veci. Predpokladom je, že sa domáha, aby poisťovňa zaplatila poistné plnenie leasingovej spoločnosti s tým, že v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká jeho povinnosť vrátiť leasingovej spoločnosti nezaplatenú časť úveru."
NS ČR, R 114/2019 civ: "Pojištěný z odpovědnosti za škodu je oprávněn domáhat se v soudním řízení po pojistiteli toho, aby za něj uhradil škodu přímo poškozenému."
Juraj Gyarfas, 18. 07. 2020 v 22:27 - Janáč k akcionárskym dohodám
" Konkrétny zmluvný nástroj, ktorý sa najviac približuje právnej úprave kodifikovaných vedľajších dojednaní, bude zmluva o budúcej zmluve v prospech tretieho. S uvedenou skutočnosťou súvisí aj ďalší rozdiel pri komparácii skupiny kodifikovaných a nekodifikovaných vedľajších dojednaní. U kodifikovaných vedľajších dojednaní osobitná úprava v OBZ úplne vylučuje aplikáciu ustanovení zmluvy o budúcej zmluve. Uvedené neplatí pre zmluvné vedľajšie dojednania, nemožno preto opomínať možnosť aplikácie klauzuly rebus sic stantibus (doložka nezmenených okolností). Tá vo všeobecnosti znamená, že zmluva stráca záväznosť, ak sa zmenia okolnosti, z ktorých zmluvné strany vychádzali pri jej uzavretí. Predmetná klauzula sa využíva u zmlúv, akou je zmluva o budúcej zmluve, keďže v medziobdobí od uzatvorenia zmluvy do uzatvorenia realizačnej zmluvy môže uplynúť aj dlhší časový úsek. Pre uplatnenie tejto klauzuly, ktorá znamená zánik povinnosti kontrahovať, však zákon vyžaduje, aby intenzita zmien, ktoré nastali, bola podstatná (od zmluvnej strany nemožno rozumne požadovať, aby realizačnú zmluvu uzatvorila). Kedže je však predmetné ustanovenie dispozitívne, zmluvné strany majú možnosť jeho aplikáciu vylúčiť.
U nekodifikovaných vedľajších dojednaní bude otázka ich formy závisieť od interpretácie § 66c ods. 1 písm. d) OBZ a jeho dopadu na zmluvné vedľajšie dojednania (zmluvné tag-along a drag-along právo). Pokiaľ úprava citovaného ustanovenia OBZ dopadá aj na tieto zmluvné vedľajšie dojednania, potom je potrebné zachovať písomnú formu. Pokiaľ budeme pri ich konštituovaní vychádzať len zo zmluvného práva, potom treba aplikovať § 272 OBZ."
Janáč, V. Vybrané druhy akcionárskych dohôd. Wolters Kluwer: Bratislava, 2019, s. 96-97.
U nekodifikovaných vedľajších dojednaní bude otázka ich formy závisieť od interpretácie § 66c ods. 1 písm. d) OBZ a jeho dopadu na zmluvné vedľajšie dojednania (zmluvné tag-along a drag-along právo). Pokiaľ úprava citovaného ustanovenia OBZ dopadá aj na tieto zmluvné vedľajšie dojednania, potom je potrebné zachovať písomnú formu. Pokiaľ budeme pri ich konštituovaní vychádzať len zo zmluvného práva, potom treba aplikovať § 272 OBZ."
Janáč, V. Vybrané druhy akcionárskych dohôd. Wolters Kluwer: Bratislava, 2019, s. 96-97.
Juraj Gyarfas, 20. 09. 2020 v 22:13 - Janáč k tag-along právam
"V prípade registrovaného [tag-along] práva získava oprávnený akcionár predovšetkým právo domáhať sa predaja svojich akcií jednak voči nadobúdateľovi akcií [ § 220x ods. 5 písm. a)] alebo voči povinnému akcionárovi [ § 220x ods. 5 písm. b)]. Podstata týchto práv tak spočíva vo vytvorení právneho základu v rovine hmotného práva pre uplatnenie žaloby zo strany oprávneného na nahradenie prejavu vôle na strane žalovaného v zmysle § 229 Civilného sporového poriadku (CSP). Obchodný zákonník už jednoznačne nerieši, či je oprávnený akcionár v otázke uplatňovania nadobudnutých "sankčných práv" postavený pred voľbu a musí sa rozhodnúť, či sa nahradenia prejavu vôle bude domáhať len voči nadobúdateľovi alebo len voči povinnému, resp. či môže žalovať aj oboch súčasne. Podľa nášho názoru sú v tomto prípade pasívne legitimovaní tak nadobúdateľ, ako aj povinný akcionár.
[...]
V prípade neregistrovaného práva patrí oprávnenému právo domáhať sa predaja akcií výlučne voči povinnému akcionárovi, čo zodpovedá čisto záväzkovej povahe toho práva [ § 220x ods. 5 písm. b)]. Porušenie neregistrovaného tag-along práva má za následok vznik práva, podľa ktorého sa oprávnený akcionár môže domáhať, aby akcie kúpil povinný akcionár, a to za podmienok, za akých svoje akcie predal nadobúdateľovi."
Janáč, V. Právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along právo). Právny obzor, 103, 2020, č. 4, s. 271-280.
[...]
V prípade neregistrovaného práva patrí oprávnenému právo domáhať sa predaja akcií výlučne voči povinnému akcionárovi, čo zodpovedá čisto záväzkovej povahe toho práva [ § 220x ods. 5 písm. b)]. Porušenie neregistrovaného tag-along práva má za následok vznik práva, podľa ktorého sa oprávnený akcionár môže domáhať, aby akcie kúpil povinný akcionár, a to za podmienok, za akých svoje akcie predal nadobúdateľovi."
Janáč, V. Právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along právo). Právny obzor, 103, 2020, č. 4, s. 271-280.
Juraj Gyarfas, 14. 07. 2021 v 20:43 - zásadné rozhodnutie o akcionárskych dohodách
"C. K povaze akcionářské dohody a jejímu výkladu
[27] Akcionářská dohoda upravuje vztahy mezi akcionáři (společníky akciové společnosti), související s jejich účastí ve společnosti. Řídí se třetí částí obchodního zákoníku [ § 261 odst. 3 písm. a) obch. zák.] a při jejím výkladu je třeba postupovat podle § 266 obch. zák.
[28] Soud proto musí nejprve zkoumat (zjišťovat), jaká byla skutečná vůle (úmysl) stran dohody, a to při zohlednění všech v úvahu přicházejících (zjištěných) okolností. Skutečnou vůli (úmysl) je přitom třeba posuzovat k okamžiku, kdy byl projev vůle učiněn (kdy se stal perfektním), a přihlížet lze toliko k těm okolnostem, které mohla vnímat i druhá strana dohody (srov. § 266 odst. 1 obch. zák.). Takto zjištěnou skutečnou vůli je třeba upřednostnit i před jejím vnějším projevem (např. objektivním významem užitých slov). Teprve tehdy, kdy skutečnou vůli stran dohody nelze zjistit, postupuje soud podle § 266 odst. 2 obch. zák. a posuzuje, jaký význam by danému ujednání zpravidla přikládala osoba v postavení strany dohody. Jak při zjišťování skutečné vůle stran ( § 266 odst. 1 obch. zák.), tak při posouzení významu projevu vůle obsaženého v dohodě podle § 266 odst. 2 obch. zák. soud musí zohlednit všechny v úvahu přicházející zjištěné okolnosti, zejména pak okolnosti demonstrativně vypočtené v § 266 odst. 3 obch. zák. (v judikatuře srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 23. 8. 2018, sp. zn. 27 Cdo 3759/2017, a rozhodnutí v něm citovaná).
[29] Současně platí, že základním principem výkladu smluv (právních úkonů), reflektujícím autonomii smluvních stran v soukromoprávních vztazích a společenskou a hospodářskou funkci soukromoprávní smlouvy, je priorita výkladu, jenž nevede k závěru o neplatnosti smlouvy (právního úkonu), je-li takový výklad možný (srov. za všechna rozhodnutí nálezy Ústavního soudu ze dne 14. 4. 2005, sp. zn. I. ÚS 625/2003, či ze dne 13. 9. 2016, sp. zn. I. ÚS 190/15, či rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 5. 2016, sp. zn. 29 Cdo 4380/2014).
[30] Nejvyšší soud nepochybuje o tom, že případná dohoda akcionářů, jíž by se zavázali udělovat pokyny členům představenstva v záležitostech spadajících do obchodního vedení a současně zajistit, že tyto pokyny budou členy představenstva bez dalšího (bez ohledu na povinnost členů představenstva jednat s péčí řádného hospodáře) respektovány, by odporovala smyslu a účelu § 192 odst. 1 věty první a § 194 odst. 4 in fine obch. zák., a byla by neplatná pro rozpor se zákonem ( § 39 obč. zák.), resp. pro počáteční (právní) nemožnost plnění ( § 37 odst. 2 obč. zák.).
[31] Řečené ovšem neznamená, že se akcionáři nemohou dohodnout na tom, že se u členů představenstva přimluví za konkrétní řešení určité záležitosti spadající do obchodního vedení. Tedy, že předestřou představenstvu (jeho členům) svůj názor či argumenty, jimiž představenstvo sice nebude vázáno, ale jež může vzít v úvahu při svém rozhodování.
[32] Stejně tak je možné, aby se akcionáři zavázali, že bude dosaženo konkrétního výsledku, tedy např. že představenstvo v určité záležitosti přijme určité rozhodnutí. V takovém případě nejde o závazek přímluvy, ale o převzetí odpovědnosti za určitý výsledek. Ani takové ujednání nelze považovat automaticky za odporující zákonu. Nejde totiž o závazek k jednání (konání), jež odporuje zákonu (zde k udělování pokynů v rozporu s § 194 odst. 4 in fine obch. zák.), ale o „garanci“ určitého (sjednaného) výsledku.
[33] V obou výše popsaných případech mohou akcionáři převzít závazek přímluvy či „garanci výsledku“ zásadně toliko ve vztahu k takovému jednání (rozhodnutí) představenstva (jeho členů), které je v souladu s právními předpisy a stanovami. Tedy – mimo jiné – jímž členové představenstva neporuší svoje povinnosti při výkonu funkce, včetně povinnosti jednat s péčí řádného hospodáře.
[34] K výše popsanému srov. v právní úpravě účinné od 1. 1. 2014 výslovně § 1769 o. z., jenž se v poměrech projednávané věci neuplatní ratione temporis. Skutečnost, že rozhodná právní úprava neobsahovala obdobné ustanovení, však neznamená, že by shora popsaná ujednání byla (jako odporující zákonu) neplatná."
NS ČR, sp. zn. 27 Cdo 1873/2019
[27] Akcionářská dohoda upravuje vztahy mezi akcionáři (společníky akciové společnosti), související s jejich účastí ve společnosti. Řídí se třetí částí obchodního zákoníku [ § 261 odst. 3 písm. a) obch. zák.] a při jejím výkladu je třeba postupovat podle § 266 obch. zák.
[28] Soud proto musí nejprve zkoumat (zjišťovat), jaká byla skutečná vůle (úmysl) stran dohody, a to při zohlednění všech v úvahu přicházejících (zjištěných) okolností. Skutečnou vůli (úmysl) je přitom třeba posuzovat k okamžiku, kdy byl projev vůle učiněn (kdy se stal perfektním), a přihlížet lze toliko k těm okolnostem, které mohla vnímat i druhá strana dohody (srov. § 266 odst. 1 obch. zák.). Takto zjištěnou skutečnou vůli je třeba upřednostnit i před jejím vnějším projevem (např. objektivním významem užitých slov). Teprve tehdy, kdy skutečnou vůli stran dohody nelze zjistit, postupuje soud podle § 266 odst. 2 obch. zák. a posuzuje, jaký význam by danému ujednání zpravidla přikládala osoba v postavení strany dohody. Jak při zjišťování skutečné vůle stran ( § 266 odst. 1 obch. zák.), tak při posouzení významu projevu vůle obsaženého v dohodě podle § 266 odst. 2 obch. zák. soud musí zohlednit všechny v úvahu přicházející zjištěné okolnosti, zejména pak okolnosti demonstrativně vypočtené v § 266 odst. 3 obch. zák. (v judikatuře srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 23. 8. 2018, sp. zn. 27 Cdo 3759/2017, a rozhodnutí v něm citovaná).
[29] Současně platí, že základním principem výkladu smluv (právních úkonů), reflektujícím autonomii smluvních stran v soukromoprávních vztazích a společenskou a hospodářskou funkci soukromoprávní smlouvy, je priorita výkladu, jenž nevede k závěru o neplatnosti smlouvy (právního úkonu), je-li takový výklad možný (srov. za všechna rozhodnutí nálezy Ústavního soudu ze dne 14. 4. 2005, sp. zn. I. ÚS 625/2003, či ze dne 13. 9. 2016, sp. zn. I. ÚS 190/15, či rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 5. 2016, sp. zn. 29 Cdo 4380/2014).
[30] Nejvyšší soud nepochybuje o tom, že případná dohoda akcionářů, jíž by se zavázali udělovat pokyny členům představenstva v záležitostech spadajících do obchodního vedení a současně zajistit, že tyto pokyny budou členy představenstva bez dalšího (bez ohledu na povinnost členů představenstva jednat s péčí řádného hospodáře) respektovány, by odporovala smyslu a účelu § 192 odst. 1 věty první a § 194 odst. 4 in fine obch. zák., a byla by neplatná pro rozpor se zákonem ( § 39 obč. zák.), resp. pro počáteční (právní) nemožnost plnění ( § 37 odst. 2 obč. zák.).
[31] Řečené ovšem neznamená, že se akcionáři nemohou dohodnout na tom, že se u členů představenstva přimluví za konkrétní řešení určité záležitosti spadající do obchodního vedení. Tedy, že předestřou představenstvu (jeho členům) svůj názor či argumenty, jimiž představenstvo sice nebude vázáno, ale jež může vzít v úvahu při svém rozhodování.
[32] Stejně tak je možné, aby se akcionáři zavázali, že bude dosaženo konkrétního výsledku, tedy např. že představenstvo v určité záležitosti přijme určité rozhodnutí. V takovém případě nejde o závazek přímluvy, ale o převzetí odpovědnosti za určitý výsledek. Ani takové ujednání nelze považovat automaticky za odporující zákonu. Nejde totiž o závazek k jednání (konání), jež odporuje zákonu (zde k udělování pokynů v rozporu s § 194 odst. 4 in fine obch. zák.), ale o „garanci“ určitého (sjednaného) výsledku.
[33] V obou výše popsaných případech mohou akcionáři převzít závazek přímluvy či „garanci výsledku“ zásadně toliko ve vztahu k takovému jednání (rozhodnutí) představenstva (jeho členů), které je v souladu s právními předpisy a stanovami. Tedy – mimo jiné – jímž členové představenstva neporuší svoje povinnosti při výkonu funkce, včetně povinnosti jednat s péčí řádného hospodáře.
[34] K výše popsanému srov. v právní úpravě účinné od 1. 1. 2014 výslovně § 1769 o. z., jenž se v poměrech projednávané věci neuplatní ratione temporis. Skutečnost, že rozhodná právní úprava neobsahovala obdobné ustanovení, však neznamená, že by shora popsaná ujednání byla (jako odporující zákonu) neplatná."
NS ČR, sp. zn. 27 Cdo 1873/2019
Juraj Gyarfas, 05. 03. 2022 v 19:22 - NS ČR k zmluve o budúcej zmluve
"Účelem smlouvy o smlouvě budoucí není vklad vlastnického práva na základě této smlouvy do katastru nemovitostí, nýbrž pouze uzavření budoucí kupní smlouvy. Tato budoucí smlouva pak ovšem musí vyhovovat po obsahové stránce nejen ustanovením občanského zákoníku, ale i katastrálním předpisům. Co se však týče smlouvy o smlouvě budoucí, postačuje, aby předmět této smlouvy byl označen tak, aby nebyl zaměnitelný s jiným předmětem. Pokud je v konkrétní smlouvě o smlouvě budoucí uvedeno, že předmětem budoucí smlouvy má být "dům čp. 134 v S. ulici v D., spolu se stavební parcelou, na které stojí", jedná se o nemovitosti jednoznačně určené.
Žádné ustanovení občanského zákoníku nebrání tomu, aby se smlouva o smlouvě budoucí týkala nemovitostí, které převodci do vlastnictví teprve nabudou."
NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 1244/99
Žádné ustanovení občanského zákoníku nebrání tomu, aby se smlouva o smlouvě budoucí týkala nemovitostí, které převodci do vlastnictví teprve nabudou."
NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 1244/99
Juraj Gyarfas, 04. 09. 2022 v 20:33 - k predkupnému právu na obchodné podiely
„Na základe vyššie uvedeného – absencia zákonnej úpravy neplatnosti právneho úkonu v prípade porušenia korporačného predkupného práva, ako aj pravidlo priority platnosti výkladu právneho úkonu v súkromnom práve – je naším záverom, že porušenie korporačného predkupného práva nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorým nastalo toto porušenie. Predmetný záver je možné aplikovať aj na iné porušenia obmedzenia prevoditeľnosti obchodného podielu.
Tým, že v Obchodnom zákonníku absentuje špecifická úprava predkupného práva pri obchodnom podiele, ako aj úprava otázky iných obmedzení prevoditeľnosti obchodného podielu, je možné venovať sa následkom ich porušení v kontexte neúčinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu voči spoločnosti. Odhliadnuc od analýzy s ohľadom na účinky prevodu väčšinového obchodného podielu, ktoré nastávajú zápisom do obchodného registra (k predmetnému viac vo výklade neskôr) ustanovenie § 115 ods. 5 stanovuje, že účinky prevodu menšinového obchodného podielu nastávajú voči spoločnosti doručením zmluvy o prevode obchodného podielu, ak nenastanú až neskoršou účinnosťou zmluvy (uvedené sa vzťahuje na právnu úpravu účinnú do 16.7.2022). Zmluva o prevode obchodného podielu zároveň nenadobudne účinky skôr ako s prevodom obchodného podielu vysloví súhlas valné zhromaždenie, ak je súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžadovaný zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Na základe vyššie uvedeného sa javí ako riešenie naviazať účinky prevodu obchodného podielu v spoločnosti, v ktorej je dojednané korporačné predkupné právo (alebo iné obmedzenie prevoditeľnosti) na splnenie podmienok predkupného práva (alebo iného obmedzenia prevoditeľnosti). Toto dojednanie upravujúce odloženú účinnosť prevodu obchodného podielu však musí byť súčasťou dojednaného predkupného práva (alebo iného obmedzenia prevoditeľnosti) a musí byť umiestnené v korporačnom dokumente.
[…]
V prípade, že predkupné právo na obchodný podiel je dojednané ako obligačné, to znamená, že je umiestnené do iného dokumentu, ako sú korporačné dokumenty (dohoda spoločníkov) alebo je síce umiestnené do korporačného dokumentu, ale nespĺňa test upravený vo výklade k § 110 (dojednanie nie je naviazané na účasť spoločníka na spoločnosti, ale na jeho osobu, dojednanie nie je formulované všeobecne/normatívne), môže byť následkom porušenia predkupného práva obligačného charakteru vznik nároku na náhradu škody alebo zmluvnú pokutu, ak je dojednaná alebo iný dohodnutý následok.“
BARKOCI, S., BLAHA, M., GRAMBLIČKOVÁ, B. § 115 [Prevod obchodného podielu]. In: PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 561–562, marg. č. 3.
Tým, že v Obchodnom zákonníku absentuje špecifická úprava predkupného práva pri obchodnom podiele, ako aj úprava otázky iných obmedzení prevoditeľnosti obchodného podielu, je možné venovať sa následkom ich porušení v kontexte neúčinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu voči spoločnosti. Odhliadnuc od analýzy s ohľadom na účinky prevodu väčšinového obchodného podielu, ktoré nastávajú zápisom do obchodného registra (k predmetnému viac vo výklade neskôr) ustanovenie § 115 ods. 5 stanovuje, že účinky prevodu menšinového obchodného podielu nastávajú voči spoločnosti doručením zmluvy o prevode obchodného podielu, ak nenastanú až neskoršou účinnosťou zmluvy (uvedené sa vzťahuje na právnu úpravu účinnú do 16.7.2022). Zmluva o prevode obchodného podielu zároveň nenadobudne účinky skôr ako s prevodom obchodného podielu vysloví súhlas valné zhromaždenie, ak je súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžadovaný zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Na základe vyššie uvedeného sa javí ako riešenie naviazať účinky prevodu obchodného podielu v spoločnosti, v ktorej je dojednané korporačné predkupné právo (alebo iné obmedzenie prevoditeľnosti) na splnenie podmienok predkupného práva (alebo iného obmedzenia prevoditeľnosti). Toto dojednanie upravujúce odloženú účinnosť prevodu obchodného podielu však musí byť súčasťou dojednaného predkupného práva (alebo iného obmedzenia prevoditeľnosti) a musí byť umiestnené v korporačnom dokumente.
[…]
V prípade, že predkupné právo na obchodný podiel je dojednané ako obligačné, to znamená, že je umiestnené do iného dokumentu, ako sú korporačné dokumenty (dohoda spoločníkov) alebo je síce umiestnené do korporačného dokumentu, ale nespĺňa test upravený vo výklade k § 110 (dojednanie nie je naviazané na účasť spoločníka na spoločnosti, ale na jeho osobu, dojednanie nie je formulované všeobecne/normatívne), môže byť následkom porušenia predkupného práva obligačného charakteru vznik nároku na náhradu škody alebo zmluvnú pokutu, ak je dojednaná alebo iný dohodnutý následok.“
BARKOCI, S., BLAHA, M., GRAMBLIČKOVÁ, B. § 115 [Prevod obchodného podielu]. In: PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 561–562, marg. č. 3.
Juraj Gyarfas, 16. 10. 2022 v 21:19 - česká judikatúra k ZBZ
„Smlouva o smlouvě budoucí kupní týkající se převodu nemovité věci nemusí mít písemnou formu.
V občanskoprávních poměrech nemůžou být jejich účastníci pod sankcí (absolutní) neplatnosti nuceni jednat ve for-mě (nemají povinnost), kterou jim zákon neukládá.
Podle nynější právní úpravy smlouvy o smlouvě budoucí soud již nenahrazuje pouze projev vůle povinného, nýbrž určuje obsah smlouvy pomocí obecných kritérií stanovených v § 1787 odst. 2 o. z.“
NS ČR, sp. zn. 33 Cdo 72/2021, 27. 5. 2022
________
"Na smlouvu o smlouvě budoucí nelze klást co do její určitosti tytéž požadavky jako na realizační kupní smlouvu, která následně slouží jako podklad pro vkladové řízení u katastrálního úřadu."
ÚS ČR, sp. zn. III. ÚS 129/21, 2. 8. 2022
Juraj Gyarfas, 20. 10. 2023 v 12:44 - Grambličková k akcionárskym dojednaniam
Grambličková, B., Mazúr, J., Barkoci, S. Právo startupových spoločností: správa, financovanie a duševné vlastníctvo. Bratislava : C. H. Beck, 2023.
k predkupnému právu
"Na základe vyššie uvedeného – absencia zákonnej úpravy neplatnosti právneho úkonu v prípade porušenia (korporačného) predkupného práva (v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti), ako aj pravidlo priority platnosti výkladu právneho úkonu v súkromnom práve – je naším záverom, že porušenie korporačného predkupného práva nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorým nastalo toto porušenie. Predmetný záver je možné aplikovať aj na iné porušenia obmedzenia prevoditeľnosti obchodného podielu/akcie.
Tým, že v Obchodnom zákonníku absentuje špecifická úprava predkupného práva, ako aj úprava otázky iných obmedzení prevoditeľnosti účasti na spoločnosti, je možné venovať sa následkom ich porušení v kontexte možnej neúčinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu/akcií voči spoločnosti. Zmluva o prevode obchodného podielu nenadobudne účinky skôr ako s prevodom obchodného podielu vysloví súhlas valné zhromaždenie, ak je súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžadovaný zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Na základe vyššie uvedeného sa javí ako riešenie naviazať účinky prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je dojednané korporačné predkupné právo (alebo iné obmedzenie prevoditeľnosti) na splnenie podmienok predkupného práva (alebo iného obmedzenia prevoditeľnosti). Toto dojednanie upravujúce odloženú účinnosť prevodu obchodného podielu však musí byť súčasťou dojednaného predkupného práva (alebo iného obmedzenia prevoditeľnosti) a musí byť umiestnené v korporačnom dokumente. V prípade akciovej spoločnosti je možné prepojenie splnenia predkupného práva ako podmienky pre udelenie súhlasu s prevodom akcií spoločnosťou – kým nie je tento súhlas udelený, tak je prevod akcií voči spoločnosti neúčinný."
str. 194-195
_________________
k drag alongu
"V nadväznosti na ustanovenie § 289 Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy konštatujeme, že nie je vylúčené, aby bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá napríklad aj v prospech doposiaľ neexistujúceho subjektu, pričom je tiež prípustné uzavrieť takúto zmluvu aj v prospech tretej osoby v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka. V spojitosti so zmluvou v prospech tretej osoby je potrebné v rámci nami analyzovanej koncepcie vysporiadať sa s otázkou možnosti uzavretia zmluvy v prospech tretej osoby, ktorú nie je možné v čase uzatvárania dohody spoločníkov identifikovať, keďže potenciálny záujemca o kúpu akcií doposiaľ nie je známy. Ustanovenia § 50 Občianskeho zákonníka neupravujú spôsob, akým má byť v zmluve v prospech tretieho určená oprávnená osoba, obdobný záver môžeme zaujať aj vo vzťahu k rozhodovacej praxi. „Publikovaná judikatúra však bola jednotná v tom, že nie je potrebné, aby tretia osoba bola v zmluve individuálne určená; stačí ak je určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe, ktorých môže byť individualizovaná. Nebolo vylúčené ani uzavretie zmluvy v prospech subjektu, ktorý mal len vzniknúť.“ Podľa Feketeho na základe vyššie uvedeného nemožno vylúčiť ani uzavretie zmluvy v prospech osoby, ktorá v čase zmluvy ešte neexistuje, teda môže byť uzavretá napríklad v prospech právnickej osoby, ktorá má byť ešte len založená alebo v prospech osoby, ktorá sa má narodiť.[3] Uvedené názory môžeme vyhodnotiť ako určujúce vo vzťahu k podmienke/spôsobu identifikácie osoby, ktorá by sa na základe dohody spoločníkov, ktorej predmetom je právo požadovať prevod akcií mala stať nadobúdateľom účasti.
Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť záver, že na dohodu spoločníkov, ktorej predmetom je právo požadovať prevod účasti, je aplikovateľná koncepcia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy uzavretej v prospech tretej osoby, ktorú v čase uzatvárania dohody spoločníkov nemožno individuálne určiť, za predpokladu, že v dohode spoločníkov bude obsiahnutý mechanizmus jej určenia."
str. 201-202
_____________
"V nadväznosti na vyššie načrtnuté hmotnoprávne aspekty uvádzame, že vychádzame z dvoch alternatív uplatňovania nárokov z takto koncipovanej dohody spoločníkov upravujúcej právo požadovať prevod účasti. Prvou je alternatíva uplatnenia nároku pred súdom veriteľom ako príjemcom sľubu (promisárom) v prospech tretej osoby a druhou je alternatíva uplatnenia nároku treťou osobou (tertiusom, nadobúdateľom) ako subjektom oprávneným zo zmluvy v prospech tretieho.
Procesne diskutabilnejšou sa nám javí alternatíva uplatnenia nároku veriteľom ako príjemcom sľubu (promisárom, oprávnený z práva požadovať prevod) v prospech tretej osoby [vychádzajúc zo skutkového predpokladu, že tretia osoba (tertius, nadobúdateľ) prejavila úmysel prijať plnenie zo zmluvy]. Podľa Gyárfáša, je prípustné, aby sa nahradenia prejavu vôle v prospech tretej osoby domáhal veriteľ ako príjemca sľubu (promisár, oprávnený z práva požadovať prevod) sám bez procesnej aktivity tretej osoby (tertius, nadobúdateľ). Podľa nášho názoru by bolo vhodné v prípade primárnej procesnej aktivity príjemcu sľubu (promisár, oprávnený z práva požadovať prevod) zvoliť postup v zmysle § 79 Civilného sporového poriadku a z jeho pozície žalobcu navrhnúť pristúpenie tretej osoby (tertius, nadobúdateľ) do konania (vytvorenia procesného spoločenstva na strane žalobcu), predovšetkým v záujme eliminovania nedostatkov konania, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu žaloby v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorú je potrebné v konaní preukazovať.
V prípade druhej alternatívy nevidíme za predpokladu dosiahnutia stavu individuálnej určiteľnosti tretej osoby (tertius, nadobúdateľ) a jej súhlasného prejavu, ktorým prejaví úmysel prijať plnenie zo zmluvy prekážku v priamom uplatnení jej nároku voči dlžníkovi a to samostatne bez pomoci veriteľa.[3] Aktívna vecná legitimácia tretej osoby ako nadobúdateľa akcií na vedenie sporu o nahradenie prejavu vôle/určenie obsahu zmluvy, sa bude odvíjať od splnenia hmotnoprávnych podmienok obsiahnutých v dohode spoločníkov interpretovateľných ako dohoda v prospech tretieho."
str. 203
__________
k opciám
"Z dôvodu, že momentálne slovenský právny poriadok neobsahuje úpravu opcií, tak sa tento inštitút uzatvára v podobe zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy v zmysle § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, aby v prípade jej porušenia mohlo dôjsť k nahradeniu prejavu vôle porušujúcej strany."
str. 212
k predkupnému právu
"Na základe vyššie uvedeného – absencia zákonnej úpravy neplatnosti právneho úkonu v prípade porušenia (korporačného) predkupného práva (v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti), ako aj pravidlo priority platnosti výkladu právneho úkonu v súkromnom práve – je naším záverom, že porušenie korporačného predkupného práva nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorým nastalo toto porušenie. Predmetný záver je možné aplikovať aj na iné porušenia obmedzenia prevoditeľnosti obchodného podielu/akcie.
Tým, že v Obchodnom zákonníku absentuje špecifická úprava predkupného práva, ako aj úprava otázky iných obmedzení prevoditeľnosti účasti na spoločnosti, je možné venovať sa následkom ich porušení v kontexte možnej neúčinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu/akcií voči spoločnosti. Zmluva o prevode obchodného podielu nenadobudne účinky skôr ako s prevodom obchodného podielu vysloví súhlas valné zhromaždenie, ak je súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžadovaný zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Na základe vyššie uvedeného sa javí ako riešenie naviazať účinky prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je dojednané korporačné predkupné právo (alebo iné obmedzenie prevoditeľnosti) na splnenie podmienok predkupného práva (alebo iného obmedzenia prevoditeľnosti). Toto dojednanie upravujúce odloženú účinnosť prevodu obchodného podielu však musí byť súčasťou dojednaného predkupného práva (alebo iného obmedzenia prevoditeľnosti) a musí byť umiestnené v korporačnom dokumente. V prípade akciovej spoločnosti je možné prepojenie splnenia predkupného práva ako podmienky pre udelenie súhlasu s prevodom akcií spoločnosťou – kým nie je tento súhlas udelený, tak je prevod akcií voči spoločnosti neúčinný."
str. 194-195
_________________
k drag alongu
"V nadväznosti na ustanovenie § 289 Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy konštatujeme, že nie je vylúčené, aby bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá napríklad aj v prospech doposiaľ neexistujúceho subjektu, pričom je tiež prípustné uzavrieť takúto zmluvu aj v prospech tretej osoby v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka. V spojitosti so zmluvou v prospech tretej osoby je potrebné v rámci nami analyzovanej koncepcie vysporiadať sa s otázkou možnosti uzavretia zmluvy v prospech tretej osoby, ktorú nie je možné v čase uzatvárania dohody spoločníkov identifikovať, keďže potenciálny záujemca o kúpu akcií doposiaľ nie je známy. Ustanovenia § 50 Občianskeho zákonníka neupravujú spôsob, akým má byť v zmluve v prospech tretieho určená oprávnená osoba, obdobný záver môžeme zaujať aj vo vzťahu k rozhodovacej praxi. „Publikovaná judikatúra však bola jednotná v tom, že nie je potrebné, aby tretia osoba bola v zmluve individuálne určená; stačí ak je určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe, ktorých môže byť individualizovaná. Nebolo vylúčené ani uzavretie zmluvy v prospech subjektu, ktorý mal len vzniknúť.“ Podľa Feketeho na základe vyššie uvedeného nemožno vylúčiť ani uzavretie zmluvy v prospech osoby, ktorá v čase zmluvy ešte neexistuje, teda môže byť uzavretá napríklad v prospech právnickej osoby, ktorá má byť ešte len založená alebo v prospech osoby, ktorá sa má narodiť.[3] Uvedené názory môžeme vyhodnotiť ako určujúce vo vzťahu k podmienke/spôsobu identifikácie osoby, ktorá by sa na základe dohody spoločníkov, ktorej predmetom je právo požadovať prevod akcií mala stať nadobúdateľom účasti.
Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť záver, že na dohodu spoločníkov, ktorej predmetom je právo požadovať prevod účasti, je aplikovateľná koncepcia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy uzavretej v prospech tretej osoby, ktorú v čase uzatvárania dohody spoločníkov nemožno individuálne určiť, za predpokladu, že v dohode spoločníkov bude obsiahnutý mechanizmus jej určenia."
str. 201-202
_____________
"V nadväznosti na vyššie načrtnuté hmotnoprávne aspekty uvádzame, že vychádzame z dvoch alternatív uplatňovania nárokov z takto koncipovanej dohody spoločníkov upravujúcej právo požadovať prevod účasti. Prvou je alternatíva uplatnenia nároku pred súdom veriteľom ako príjemcom sľubu (promisárom) v prospech tretej osoby a druhou je alternatíva uplatnenia nároku treťou osobou (tertiusom, nadobúdateľom) ako subjektom oprávneným zo zmluvy v prospech tretieho.
Procesne diskutabilnejšou sa nám javí alternatíva uplatnenia nároku veriteľom ako príjemcom sľubu (promisárom, oprávnený z práva požadovať prevod) v prospech tretej osoby [vychádzajúc zo skutkového predpokladu, že tretia osoba (tertius, nadobúdateľ) prejavila úmysel prijať plnenie zo zmluvy]. Podľa Gyárfáša, je prípustné, aby sa nahradenia prejavu vôle v prospech tretej osoby domáhal veriteľ ako príjemca sľubu (promisár, oprávnený z práva požadovať prevod) sám bez procesnej aktivity tretej osoby (tertius, nadobúdateľ). Podľa nášho názoru by bolo vhodné v prípade primárnej procesnej aktivity príjemcu sľubu (promisár, oprávnený z práva požadovať prevod) zvoliť postup v zmysle § 79 Civilného sporového poriadku a z jeho pozície žalobcu navrhnúť pristúpenie tretej osoby (tertius, nadobúdateľ) do konania (vytvorenia procesného spoločenstva na strane žalobcu), predovšetkým v záujme eliminovania nedostatkov konania, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu žaloby v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorú je potrebné v konaní preukazovať.
V prípade druhej alternatívy nevidíme za predpokladu dosiahnutia stavu individuálnej určiteľnosti tretej osoby (tertius, nadobúdateľ) a jej súhlasného prejavu, ktorým prejaví úmysel prijať plnenie zo zmluvy prekážku v priamom uplatnení jej nároku voči dlžníkovi a to samostatne bez pomoci veriteľa.[3] Aktívna vecná legitimácia tretej osoby ako nadobúdateľa akcií na vedenie sporu o nahradenie prejavu vôle/určenie obsahu zmluvy, sa bude odvíjať od splnenia hmotnoprávnych podmienok obsiahnutých v dohode spoločníkov interpretovateľných ako dohoda v prospech tretieho."
str. 203
__________
k opciám
"Z dôvodu, že momentálne slovenský právny poriadok neobsahuje úpravu opcií, tak sa tento inštitút uzatvára v podobe zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy v zmysle § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, aby v prípade jej porušenia mohlo dôjsť k nahradeniu prejavu vôle porušujúcej strany."
str. 212
Zaujímavý rozsudok SD EÚ, kedy súdny dvor posudzoval otázku, akým právnym poriadkom sa spravujú úkony riadenia spoločnosti, ktorá má rozdielne sídlo a rozdielne hlavné miesto svojej činnosti.
Skutkový stav v konaní Edil Work 2 S.r.l. a S.T. S.r.l v. STE S.a.r.l. vo veci C-276/22 bol v zásade jednoduchý: pôvodne talianska spoločnosť prevádzkovala kaštieľ v Taliansku. Táto spoločnosť sa následne premenovala a premiestnila svoje sídlo do Luxemburska, odkiaľ prevádzkovala dotknutý kaštieľ v Taliansky. Bola udelená plná moc na konanie v mene už luxemburskej spoločnosti, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva ku kaštieľu. Vznikol spor ohľadom prevodu vlastníckeho práva k tomuto kaštieľu (šokojúce) a vec sa dostala pred taliansky súd.
Podľa talianskeho súdu vznikla otázka, či založenie spoločnosti STE ako luxemburskej spoločnosti znamená, že úkony riadenia tejto spoločnosti, ktorá si však ponechala hlavné miesto svojej činnosti v Taliansku, podliehajú luxemburskému právu.
V odôvodnení svojho rozsudku súdny dvor uviedol, že "ak by sa právna úprava dotknutá vo veci samej mala vykladať v tom zmysle, že vyžaduje systematické uplatňovanie talianskeho práva na každý úkon riadenia spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktorá však vykonáva hlavnú časť svojich činností v Taliansku, znamenalo by to zavedenie domnienky, že konanie takejto spoločnosti je zneužívajúce. Takáto právna úprava by bola vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku neprimeraná (pozri analogicky rozsudok z 25. októbra 2017, Polbud – Wykonawstwo, C‑106/16, EU:C:2017:804, bod 64)."
Mala sa teda uplatniť luxemburská právna úprava riadenia spoločnosti, aj keď má spoločnosť miesto riadenia v Taliansku.
Súdny dvor preto dospel k nasledujúcemu záveru:
"Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia právnej úprave členského štátu, ktorá vo všeobecnosti stanovuje uplatnenie jeho vnútroštátneho práva na úkony riadenia spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktorá však vykonáva hlavnú časť svojich činností v prvom členskom štáte."
Skutkový stav v konaní Edil Work 2 S.r.l. a S.T. S.r.l v. STE S.a.r.l. vo veci C-276/22 bol v zásade jednoduchý: pôvodne talianska spoločnosť prevádzkovala kaštieľ v Taliansku. Táto spoločnosť sa následne premenovala a premiestnila svoje sídlo do Luxemburska, odkiaľ prevádzkovala dotknutý kaštieľ v Taliansky. Bola udelená plná moc na konanie v mene už luxemburskej spoločnosti, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva ku kaštieľu. Vznikol spor ohľadom prevodu vlastníckeho práva k tomuto kaštieľu (šokojúce) a vec sa dostala pred taliansky súd.
Podľa talianskeho súdu vznikla otázka, či založenie spoločnosti STE ako luxemburskej spoločnosti znamená, že úkony riadenia tejto spoločnosti, ktorá si však ponechala hlavné miesto svojej činnosti v Taliansku, podliehajú luxemburskému právu.
V odôvodnení svojho rozsudku súdny dvor uviedol, že "ak by sa právna úprava dotknutá vo veci samej mala vykladať v tom zmysle, že vyžaduje systematické uplatňovanie talianskeho práva na každý úkon riadenia spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktorá však vykonáva hlavnú časť svojich činností v Taliansku, znamenalo by to zavedenie domnienky, že konanie takejto spoločnosti je zneužívajúce. Takáto právna úprava by bola vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku neprimeraná (pozri analogicky rozsudok z 25. októbra 2017, Polbud – Wykonawstwo, C‑106/16, EU:C:2017:804, bod 64)."
Mala sa teda uplatniť luxemburská právna úprava riadenia spoločnosti, aj keď má spoločnosť miesto riadenia v Taliansku.
Súdny dvor preto dospel k nasledujúcemu záveru:
"Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia právnej úprave členského štátu, ktorá vo všeobecnosti stanovuje uplatnenie jeho vnútroštátneho práva na úkony riadenia spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktorá však vykonáva hlavnú časť svojich činností v prvom členskom štáte."
Juraj Gyarfas, 08. 05. 2024 v 17:31 - Juraj Gyarfas
"Opcia nie je upravená ani v Občianskom zákonníku a ani v Obchodnom zákonníku. Absencia výslovnej úpravy nebráni stranám dohodnúť si opciu. Aj pravidlá o kontraktácii sú dispozitívne a strany si ich môžu dohodnúť inak. Absencia právnej úpravy však sťažuje určenie náležitostí opcie, keďže tie závisia od jej právneho posúdenia.
Na opciu je možné nazerať rôzne. Môžeme na ňu nazerať ako na neodvolateľnú záväznú ponuku a výkon opčného práva je prijatím tejto ponuky. Opčná zmluva by preto mala spĺňať náležitosti návrhu zmluvy. Rovnako je možné vnímať opciu ako dojednanú odkladaciu podmienku, kedy sa účinky právneho úkonu robia závislými na okolnosti, podmienke, závislej od vôle jednej strany ( § 36 OZ). Rovnako ju môžeme vnímať aj ako odchýlenie sa od pravidiel kontraktácie. Všetky tieto možnosti majú spoločné to, že už opčná zmluva musí spĺňať podmienky určitosti a náležitosti toho právneho úkonu, ktorý má byť výsledkom výkonu práva opcie (musí totiž spĺňať náležitosti toho daného úkonu, ktorého sa týka, a to po stránke obsahovej aj formálnej). Opcia ako jednostranný právny úkon musí zodpovedať požiadavkám kladeným na právne úkony ( § 37 ods. 1 OZ)."
Ovečková, O., Csach, K. Obchodné právo 3. Obchodné záväzky. 1. vyd. Bratislava : Wolters Kluwer SR, s.r.o., 2023, str. 55-56.
Juraj Gyarfas, 28. 08. 2024 v 17:32 - k zmluve v prospech tretieho
"Glosované rozhodnutie bolo príležitosťou najvyššieho súdu obohatiť inak trochu poddimenzovanú judikatúru k mimoriadne praktickej a doktrinálne nie ľahkej zmluve v prospech tretej osoby.
Ako prvá pred ním stála otázka, komu má tretí vysloviť súhlas so zmluvou (tu poistnou) podľa § 794 ods. 2 v spojení s § 50 ods. 2 OZ na to, aby voči nemu rozvinula účinky. Najvyšší súd síce neargumentoval presvedčivo, no dospel k záveru, ktorý považujeme za správny: súhlas stačí vysloviť hociktorej zmluvnej strane. Záujem sľubujúceho, aby vedel o vyslovenom súhlase, ale považujeme za ochrany hodný. Ponechávame na ďalšiu diskusiu, či by tomuto záujmu nebolo možné učiniť zadosť zavedením zodpovednosti príjemcu sľubu za neoznámenie súhlasu sľubujúcemu.
Druhou otázkou bolo, či zmluvné strany smú dohodou zrušiť zmluvu aj po vzniku nároku tretej osoby. Stotožňujeme sa s negatívnou odpoveďou najvyššieho súdu, no znova mu možno vytknúť absenciu skutočného odôvodnenia. Považujeme ale za prípustné, aby si kontrahenti v zmluve vyhradili právo zrušiť zmluvu vzájomnou dohodou."
Sisák, Ľ. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 19/2021 z 28.9.2023, R 22/2024 (zmluva v prospech tretej osoby). Súkromné právo, č. 3/2024, s. 88.
Ako prvá pred ním stála otázka, komu má tretí vysloviť súhlas so zmluvou (tu poistnou) podľa § 794 ods. 2 v spojení s § 50 ods. 2 OZ na to, aby voči nemu rozvinula účinky. Najvyšší súd síce neargumentoval presvedčivo, no dospel k záveru, ktorý považujeme za správny: súhlas stačí vysloviť hociktorej zmluvnej strane. Záujem sľubujúceho, aby vedel o vyslovenom súhlase, ale považujeme za ochrany hodný. Ponechávame na ďalšiu diskusiu, či by tomuto záujmu nebolo možné učiniť zadosť zavedením zodpovednosti príjemcu sľubu za neoznámenie súhlasu sľubujúcemu.
Druhou otázkou bolo, či zmluvné strany smú dohodou zrušiť zmluvu aj po vzniku nároku tretej osoby. Stotožňujeme sa s negatívnou odpoveďou najvyššieho súdu, no znova mu možno vytknúť absenciu skutočného odôvodnenia. Považujeme ale za prípustné, aby si kontrahenti v zmluve vyhradili právo zrušiť zmluvu vzájomnou dohodou."
Sisák, Ľ. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 19/2021 z 28.9.2023, R 22/2024 (zmluva v prospech tretej osoby). Súkromné právo, č. 3/2024, s. 88.
Juraj Gyarfas, 09. 10. 2024 v 20:00 - zmluva v prospech tretieho
"Na nástup účinkov prejavenia súhlasu inej osoby s dojednaním poistenia v jej prospech podľa § 794 ods. 2 v spojení s § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka je postačujúcim, ak zodpovedajúci písomný prejav vôle ( § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka) jednej zo zmluvných strán dôjde. V čase po prejavení súhlasu inej osoby s dojednaním poistenia v jej prospech a vzniku oprávnení takejto osoby, plynúcich jej zo zmluvy, nie je možným platné dojednanie zmluvných strán vzťahu na ujmu práv inej osoby bez jej súhlasu."
R 22/2024 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2023, sp. zn. 3Cdo/19/2021)
Juraj Gyarfas, 10. 10. 2024 v 08:19 - k nahradeniu prejavu vôle
"Súd nemôže rozsudkom nahradiť prejav vôle žalovaného previesť do vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť uvedenú v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ak v čase jeho rozhodovania žalovaný v dôsledku súdneho alebo iného rozhodnutia nie je oprávnený nakladať s touto nehnuteľnosťou."
R 21/2024 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2024, sp. zn. 1Cdo/47/2022)
R 21/2024 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2024, sp. zn. 1Cdo/47/2022)
Juraj Gyarfas, 07. 12. 2024 v 21:48 - Sisák k predkupnému právu na akcie
"Zbierkové právne vety glosovaného rozhodnutia nespôsobujú zemetrasenie pre predkupné právo na účasť v spoločnosti. Opakujú iba zaužívaný záver o nepoužiteľnosti § 603 ods. 3 OZ na obligačné predkupné právo, akurát v tomto prípade vo vzťahu k akciám.
Rozhodnutie sa nedotýka korporačného predkupného práva a otázky, či by jeho porušenie malo viesť k absolútnej neplatnosti, a ak nie, či má absolútny alebo relatívny účinok. Podľa nášho názoru by sa malo postihovať neplatnosťou len porušenie korporačnej predkúpy, ktorá je zároveň obmedzením prevoditeľnosti účasti. V ostatných prípadoch porušenia korporačnej predkúpy sa prikláňame v prospech platnosti prevodu a pripájame sa k už existujúcim názorom, že takéto predkupné právo má absolútny (erga omnes) účinok. Tento záver posilňuje aj pozitívna materiálna publicita obchodného registra a mierne kamuflovaný postoj najvyššieho súdu v prospech absolútneho účinku zmluvného korporačného predkupného práva z rozhodnutia pod sp. zn. 3 Obo 19/2016. Korporačné predkupné právo nekoncipované ako obmedzenie prevoditeľnosti teda v otázke použiteľnosti § 603 ods. 3 OZ možno klásť na rovnakú úroveň ako bežné vecnoprávne predkupné právo a dané ustanovenie sa naň teda má aplikovať."
Sisák, Ľ. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 11/2011 zo 6.9.2014, R 32/2016 (následky porušenia predkupného práva na akcie). Súkromné právo, č. 5/2024, s. 176.
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím