Autori:

V posledných týždňoch sa na obzore zjavujú dymové signály nasvedčujúce tomu, že ostatná kandidátka Slovenskej republiky na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) môže byť nepriechodná Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE). Výsledkom je nateraz prestrelka horúcim zemiakom medzi Súdnou radou a ministrom zahraničných vecí ohľadom predloženia novej kandidátky Súdnou radou vláde na schválenie, ktorá by nahradila tú existujúcu.

Účelom tohto môjho zamyslenia nie je viesť polemiku o kvalite ostatnej kandidátky. To niekedy inokedy a niekde inde. Zamýšľam sa teraz výlučne nad tým, ako a či vôbec je možné zasahovať do procesu výberu kandidátov na sudcov ESĽP a v tejto súvislosti meniť kandidátku v priebehu tohto procesu.

Na úvod tri fakty:

1.) Proces výberu sudcov ESĽP je trojstupňový. V prvom stupni Súdna rada navrhne troch kandidátov vláde na schválenie. V druhom stupni vláda navrhnutú kandidátku buď schváli alebo neschváli. Ak ju neschváli, proces výberu sa vracia pred Súdnu radu, ktorá musí ponúknuť nových kandidátov. Ak ju však schváli, príslušný minister poverený uznesením vlády (v tomto prípade minister zahraničných vecí) je povinný toto uznesenie vykonať tak, že schválenú kandidátku predloží PZ RE. V záverečnom stupni PZ RE prerokuje predloženú kandidátku a buď ju odmietne alebo schváli. Ak ju odmietne, proces výberu sa vracia do vlády, ktorá na základe odmietnutia formálne zruší svoje predchádzajúce uznesenie (alebo aj nemusí, stačí schváliť nové nezlučiteľné s predchádzajúcim) a požiada Súdnu radu o predloženie nových kandidátov. Ak PZ RE kandidátku schváli, na jej základe potom zvolí jedného sudcu pre ESĽP a tým sa proces výberu formálne skončí.

2.) V prípade ostatnej kandidátky, ktorá je predmetom tohto zamyslenia, bol doterajší postup takýto: Dňa 2. decembra 2013 Súdna rada uznesením č. 197 navrhla troch kandidátov na schválenie vláde, čím sa ukončil prvý stupeň výberového procesu. Dňa 4. decembra 2013 vláda navrhnutú kandidátku bez výhrad schválila uznesením č. 699 a uložila ministrovi zahraničných vecí schválenú kandidátku predložiť Sekretariátu Poradného panelu expertov ku kandidátom na post sudcu ESĽP a generálnemu tajomníkovi PZ RE, čím bol ukončený druhý stupeň výberového procesu. Kandidátka sa teda v súčasnosti nachádza, resp. by sa mala nachádzať v treťom stupni výberového procesu.

3.) Za posledných niekoľko týždňov sa objavili zverejnené informácie o tom, že kandidátka by nemusela byť priechodná, a že minister bude iniciovať rokovanie so Súdnou radou ohľadom predloženia novej kandidátky. Zo zverejnených informácii zároveň vyplýva, že kandidátka dosiaľ(!) nebola oficiálne predložená PZ RE do tretieho stupňa výberového procesu. [Tu sa vynára otázka, aké sú právne dôvody tejto (pravdepodobnej) cca 9-mesačnej nečinnosti pri vykonávaní uznesenia vlády; ale nie o tom som chcel.]

V prípade kandidátky sudcov ESĽP ide o personálny návrh, a preto je podľa môjho názoru potrebné k zásahom do nej "počas hry" pristupovať s najvyššou mierou opatrnosti. Kandidáti vstupujú do výberového procesu vedomí si jeho pravidiel, a ich účasť v tomto procese zároveň znamená ich ochotu a pripravenosť podrobiť sa tomuto procesu (aj s následkom konečného neúspechu, pokiaľ sa dostaví v súlade s pravidlami). Personálny návrh sa od iných typov návrhu odlišuje tým, že na jeho základe má príslušná navrhnutá osoba určité legitímne očakávania ohľadom ďalšieho postupu. Nezriedka týmto legitímnym očakávaniam môže prispôsobovať aj svoje ďalšie kariérne a osobné smerovanie.

V prípade kandidátky na sudcu ESĽP tieto legitímne očakávania spočívajú v tom, že kandidát očakáva ďalší postup výberového procesu v súlade s vopred známymi pravidlami. Konkrétne to podľa môjho názoru znamená, že úspech kandidáta v prvom a druhom stupni výberového procesu dáva navrhnutým kandidátom voči Slovenskej republike a jej orgánom právo (prinajmenšom) na účasť v najbližšom ďalšom výberovom stupni a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. To znamená, že kandidát navrhnutý Súdnou radou má právo, aby sa jeho kandidatúrou zaoberala vláda (a v primeranej lehote ju buď schválila alebo odmietla). Podobne kandidát schválený vládou má právo, aby jeho kandidatúra bola vládou v primeranej lehote predložená na prerokovanie PZ RE (tu končia práva kandidáta voči Slovenskej republike a jej orgánom).

Ak sa do tohto procesu neprirodzeným spôsobom zasiahne (napríklad tak, že by schválenú kandidátku vláda alebo Súdna rada teraz z ničoho nič zrušila alebo nahradila novou), mohlo by to mať za následok porušenie týchto práv s následným rizikom súdnych konaní a spochybnením legitimity nových kandidátov.

Problém je v tom, že tak Súdna rada ako aj vláda majú nad výberovým procesom kontrolu len počas príslušného stupňa, v ktorom rozhodujú. Ak sa Súdnou radou navrhnutí kandidáti vláde, resp. jej ministrovi zahraničných vecí nepozdávajú, prečo vláda ich kandidatúru [predpokladám, že jednohlasne(?)] schválila? V tom čase totiž vláda mohla navrhnutú kandidátku úplne legálne neschváliť a vypýtať si od Súdnej rady novú (áno, také sú v tomto prípade pravidlá).

Ak ale vláda už raz ponúknutú kandidátku schválila, má podľa môjho názoru voči dotknutým kandidátom povinnosť zabezpečiť vykonanie posledného stupňa výberového procesu, t.j. predložiť kandidátku PZ RE. Len ak v rámci tretieho stupňa výberového procesu PZ RE túto kandidátku odmietne, môže sa proces výberu postupne vrátiť až pred Súdnu radu a vyústiť do výberu nových kandidátov (viď bod 1 vyššie). Z celého procesu je pre mňa teda nepochopiteľná jedna vec – ak dňa 4. decembra 2013 existovala šanca vyriešiť tento problém "v domácom prostredí" bez rizika porušenia práva, prečo táto šanca nebola využitá? Namiesto toho sa teraz navrhujú "riešenia", ktoré sú právne prinajlepšom pochybné.

Dá sa ľudsky pochopiť, že dve odmietnutia kandidátky Slovenskej republiky po sebe môžu byť vnímané ako zahanbujúce a (a to najmä) môžu v zahraničí veľa vypovedať o stave justičných nominácií v našej krajine. Neviem, či existuje iná členská krajina Rady Európy, ktorej sa niečo podobné podarilo. Táto stránka problému má ale charakter politický a nie právny. Preto jeho riešenie a vyriešenie patrí v tejto fáze do rúk našej vonkajšej diplomacie a nie do rúk Súdnej rady či vlády, ktoré si svoju povinnosť navrhnúť kandidátov splnili a nemajú ani kompetenciu ani právny dôvod do tejto kandidátky v tejto chvíli zasahovať. Úlohou vonkajšej diplomacie je zastupovať štát navonok, v tomto prípade voči Rade Európy pri prezentácii kandidátky a zmierňovaní politicko-reputačných dôsledkov jej prípadného odmietnutia, a nie vstupovať do rozhodovania vnútroštátnych ústavných orgánov, v tomto prípade Súdnej rady.

Až prípadné oficiálne odmietnutie kandidátky zo strany PZ RE bude podľa môjho názoru právne relevatným dôvodom, ktorý umožní vláde a Súdnej rade predložiť novú kandidátku.

Uvítam akékoľvek vaše podnety a feedbacky k tejto téme...

k diskusii prikladám

BRATISLAVA 8. decembra (SITA) – Spôsob výberu a posudzovania kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) sa pravdepodobne zmení, v budúcnosti by už nemal byť taký otvorený.

Mená uchádzačov by sa nemali dopredu zverejňovať, aby sa tým zabránilo verejnému napádaniu týchto ľudí. Vyplýva to zo správy Riadiaceho výboru pre ľudské práva o revízii fungovania Poradného panelu expertov. Ten posudzuje pre Parlamentné zhromaždenie Rady Európy kandidátov sudcu na sudcu ESĽP.

Správa obsahuje odporúčanie, aby dotknutý štát nezverejňoval zoznam kandidátov alebo ho definitívne neschvaľoval bez toho, aby vzal do úvahy vyjadrenie poradného panelu k zoznamu. Vzhľadom na to, že vyjadrenie poradného panelu je dôverné, umožní to ďalšie zvažovanie a v prípade potreby zmenu zoznamu bez verejného napádania kandidátov.

V návrhu správy sa uvádza, že poradný panel považuje pôvodné pravidlá za príliš reštriktívne, napríklad pokiaľ ide o stretnutia a získavanie informácií z iných zdrojov ako od vlády. Súčasné pravidlá predpokladajú posúdenie kvalifikácie kandidátov na základe informácií poskytnutých dotknutými vládami. Poradný panel navrhoval zmenu pravidiel, ktorá by umožnila vziať do úvahy aj „ďalšie zdroje informácií“, keďže dostáva nevyžiadané informácie z utajených zdrojov. Riadiaci výbor ale upozorňuje na hroziace riziko, že poradný panel pri zohľadňovaní týchto informácií dospeje k neodôvodneným záverom. Kandidáti sa pritom k spomínaným informáciám ani nemajú možnosť vyjadriť, resp. sa o nich aspoň dozvedieť.

Podľa názoru výboru teda v prípade, ak Poradný panel zamýšľa vo väčšej miere využiť informácie z utajených zdrojov, mal by dať dotknutej vláde možnosť vyjadriť sa k nim. Keďže v minulosti bola vyjadrená nespokojnosť s rozsahom odôvodnenia vyjadrenia Poradného panelu, má tento poskytovať detailnejšie vyjadrenie ku kvalifikácii kandidátov.

Vláda by už v budúcnosti mala v prípade odmietnutia kandidátky dôverným spôsobom dostať odôvodnené písomné vyjadrenie,. V ňom budú uvedené presné dôvody, prečo konkrétny kandidát podľa panelu nespĺňa volebné kritériá. Podľa názoru výboru treba takejto informácii venovať veľkú pozornosť vzhľadom na potenciálne negatívne dopady na osobnú povesť kandidáta. Poradný panel preto musí starostlivo zvažovať, akú informáciu poskytne podvýboru Parlamentného zhromaždenia RE a prijať opatrenia, aby sa takouto informáciou nakladalo dôverným spôsobom. CDDH ďalej navrhuje, aby vláda informovala konkrétneho kandidáta o vyjadrení Poradného panelu, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady, aby mu dala možnosť odstúpiť. V správe sa uvádza, že pre fungovanie Poradného panelu a jeho súčinnosť s dotknutou vládou je potrebné, aby sa hodnotenie kvalifikácie kandidátov zakladalo na predvídateľných a všeobecne známych kritériách.

Predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin hovorí, že všetky negatíva fungovania Poradného panelu, ktoré sú opísané v Správe Riadiaceho výboru pre ľudské práva, sa v plnej miere prejavili v slovenskom prípade.

Súdna rada v januári zvolila a vláda vo februári odobrila trojčlenný zoznam kandidátov. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zoznam odmietlo na základe odporúčania, ktoré sa začalo formulovať už pred poradným panelom. Podvýbor pre voľbu odporučil odmietnutie slovenského zoznamu so všeobecným zdôvodnením, že kandidáti nie sú dostatočne kvalifikovaní, podrobnosti neuviedol. „Mám vedomosť o tom, že niektorí kandidáti, ktorí neboli zvolení v prvej voľbe sa potajme so svojim listom obrátili na predsedu Poradného panelu pána Wildhabera s tým, že sú erudovanejší ako riadne zvolení kandidáti.

O tomto liste som sa dozvedel z neoficiálnych zdrojov ex post, pričom som o ňom nikdy nebol Poradným panelom informovaný, ani som sa k nemu nemal možnosť vyjadriť,“ uviedol predseda súdnej rady

Súdna rada v pondelok zvolila novú trojicu kandidátov, v stredu ju odobrila vláda. Harabin upozornil, že pondelkovej voľby sa zúčastnili aj kandidáti, ktorí neuspeli v predchádzajúcej voľbe. Teraz ich vyskúšali aj zo znalosti rokovacích jazykov súdu, teda francúzštiny a angličtiny, v ktorých odpovedali aj na odborné otázky. „Dvaja z nich reagovali na preverenie znalostí odpoveďami na základné otázky týkajúce sa ESĽP vzdaním sa a dvaja ďalší nepreukázali potrebné vedomosti,“ poznamenal Harabin, podľa ktorého je nová kandidátka horšia ako pôvodná vďaka intrigám neúspešných kandidátov, ako aj nedostatkom v činnosti poradného panelu, čo teraz identifikovala správa výboru.

Harabin argumentuje Dohovorom, podľa ktorého musia sudcovia ESĽP buď spĺňať podmienky pre výkon vysokých súdnych funkcií alebo byť uznávanými právnikmi. „Súdna rada je v lepšej pozícii ako Poradný panel rozhodnúť o tom, kto je uznávaným právnikom, a či uprednostní takúto osobu pred sudcom najvyššieho súdu, ktorý nemá potrebné jazykové znalosti a základné vedomosti o judikatúre ESĽP,“ dodal.

Teraz súdna rada pošle poradnému panelu okrem zoznamu kandidátov aj disketu, ktorá zachytáva celý priebeh voľby kandidátov v angličtine a vo francúzštine.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím