Autori:

O košickej ságe Frucona už bola na tomtu blogu reč tu (v súvislosti s aktívnou legitimáciou štátnych orgánov na podanie ústavnej sťažnosti), tu (v súvislosti s Lex Frucona), tu (v súvislosti s rozhodnutím Všeobecného súdu) a tu (v súvislosti s cram down rozhodnutím).

Medzitým sa v kauze odohralo niekoľko ďalších míľnikov, ktoré opäť otvárajú zaujímavé otázky, tak by som ich skúsil stručne zhrnúť.

Na západnom fronte ...

V Bruseli a Luxemburgu sa diali veci. Po tom, čo Všeobecný súd zamietol žalobu Frucony proti rozhodnutiu Komisie (T-11/07) sa Frucona odvolala a Súdny dvor prvostupňové rozhodnutie Všeobecného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (C-73/11 P). Zjednodušene povedané pritom argumentoval, že Komisia pochybila, keď pri posudzovaní testu súkromného investora (teda otázky, či štát pri spornom opatrení konal tak, ako by konal súkromný investor) nebrala do úvahy dĺžku konkurzného konania. Rozhodnutie Komisie tak bolo nedostatočne odôvodnené.

Súdny dvor vec vrátil Všeobecnému súdu na ďalšie konanie. Komisii sa však zrejme nechcelo čakať, kým Všeobecný súd - súc viazaný právnym názorom Súdneho dvora - jej rozhodnutie zruší a radšej svoje vlastné rozhodnutie nahradila novým (SA.18211 (C25/2005) (ex NN 21/2005)), v ktorom sa pokúsila korigovať vady vytýkané Súdnym dvorom. Nové rozhodnutie však dospelo k identickému záveru a to že odpis daňovej pohľadávky v rámci vyrovnacieho konania Frucony predstavuje protiprávnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ktorá musí byť vymožená.

Frucona chcela nové rozhodnutie napadnúť v samostatnom konaní a nepristúpila tak k zmene pôvodného návrhu na prieskum nového rozhodnutia. Keďže dôvod konania tým odpadol, Všeobecný súd prvé konanie zastavil.

Frucona nelenila a nové rozhodnutie Komisie opäť napadla pred Všeobecným súdom (T-103/14) a zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti. A nelenil ani Všeobecný súd, ktorý návrh na odklad vykonateľnosti bez prílišnej útlocitnosti zamietol (T-103/14 R). Oprel sa pritom o ustálenú judikatúru, podľa ktorej sú podmienky na priznanie odkladu vykonateľnosti pred súdmi EÚ na slovenské pomery mimoriadne prísne. Žiadateľ o odklad vykonateľnosti musí preukázať pravdepodobnú hrozbu vážnej a nenapraviteľnej ujmy. Dokonca aj v prípadoch, kedy žiadateľovi hrozí insolvencia, je potrebné ešte skúmať, či by ho nemohli finančne "podržať" jeho akcionári. Musím sa priznať, že táto judikatúra mi pripadá veľmi nekompromisná a to obzvlášť v oblasti súťažného práva (administratívneho trestania), kde de facto vedie k tomu, že delikvent musí zaplatiť často astronomickú pokutu ešte predtým, ako dostane príležitosť mať svoju vec prejednanú pred nezávislým tribunálom v zmysle čl. 6 Dohovoru.

Nuž, s tým asi nie je čo robiť. Konanie o prieskum zákonnosti druhého rozhodnutia Komisie tak stále prebieha a rozhodnutie ukladajúce Slovenskej republike povinnosť štátnu pomoc od Frucony vymôcť je medzitým vykonateľné.

... na domácom fronte ...

Mimoriadne zaujímavé veci sa však medzitým diali aj na domácom fronte.

V prvom rade postupne dobiehajú dozvuky pôvodného súdneho konania, kedy sa daňový úrad pred prijatím Lex Frucona pokúšal získať exekučný titul na vymáhanie pomoci prostredníctvom civilnej žaloby. Pripomeňme si, že pred prijatím Lex Frucona (a.k.a. zákon č. 102//2011 Z.z.) nebolo jasné, ako vlastne v kontexte slovenského práva vykonať negatívne rozhodnutia Komisie a vymáhať neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc. Niektorí predstavitelia slovenskej právnickej obce tvrdili, že vymáhanie je de lege lata možné aj bez vydania exekučného titulu podľa slovenského práva podľa § 71 a nasl. správneho poriadku (viď. L. Tichý, JR 2/2011 ), hoci na úskalia takéhoto postupu upozorňoval ešte dávnejšie Kristián (K. Csach, JR 2/2007). Daňový úrad sa zrejme vzhľadom na tieto úskalia priameho výkonu radšej vybral útrpnou cestou civilného konania o žalobe na plnenie.

Diskusia o niektorých perlách, ktoré všeobecné súdy v tomto konaní vyprodukovali, už na tomto blogu prebehla. Pre úplnosť by som však aspoň veľmi stručne zopakoval, že žalobu daňového úradu s prehľadom zamietol Okresný súd Košice II (34Cb/338/2006-85), jeho rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Košiciach (2Cob/155/2007-186) a mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol Najvyšší súd (5MObdo/3/2009). V konaní odzneli prekvapivé závery. Krajský súd napr. obvinil Komisiu, že "nerešpektovala ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce kolíziu konkurzného a exekučného konania". Najvyšší súd sa nezľakol nielen Komisie ("Najvyšší súd SR však dospel k úplne inému skutkovému základu [ako Komisia] potrebného pre vecne správne rozhodnutie o podanom mimoriadneho dovolania" (citované aj s gramatickými chybami)), ale ani zákonodarcu ("ustanovenie § 26 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z. z. v znení zmien a doplnkov je právnym nezmyslom").

Rozhodnutie Najvyššieho súdu zrušil Ústavný súd na základe porušenia základného práva daňového úradu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a vec vrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (II. ÚS 501/2010). Dovolil si pritom Najvyššiemu súdu pripomenúť, že záver Komisie o oprávnenosti, resp. neoprávnenosti poskytnutej štátnej pomoci už nie je možné vo vnútroštátnom konaní opätovne skúmať, nieto ešte dospieť k odlišnému záveru.

Vec sa vrátila na Najvyšší súd a jeho rozhodnutie z 11. decembra 2013 (4MObdo/7/2011) je zaujímavé vo viacerých aspektoch.

Ešte pred jeho vydaním však došlo k niektorým zaujímavým udalostiam. Frucona prešla reštrukturalizáciou, ktorá bola povolená uznesením Krajského súdu v Košiciach (2CoKR/15/2011, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I 26R/5/2011) a Okresný súd Košice I potvrdil reštrukturalizačný plán (26R/5/2011-2072). V rámci reštrukturalizácie správca poprel pohľadávku daňového úradu na vrátenie štátnej pomoci a daňový úrad podal žalobu na Okresný súd Košice I o určenie právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky (31Cbi/3/2012). O súčasnom stave tohto konania nič neviem, ale zdá sa, že popieranie pohľadávok vyplývajúcich z práva EÚ sa stáva slovenskou špecialitou (viď. prípad NChZ).

Medzitým Frucona taktiež uzavrela so svojimi akcionármi dohodu o vyplatení dividendy a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou právo akcionárov na výplatu dividend zabezpečila zriadením záložného práva na nehnuteľnosti. Daňový úrad tvrdil, že toto konanie obchádza zákon v snahe znížiť hodnotu majetku spoločnosti a domáhal sa určenia neplatnosti zmlúv. Okresný súd Košice II však konanie zastavil a Krajský súd v Košiciach jeho rozhodnutie potvrdil, pretože daňový úrad na tento typ žaloby zrejme nemal procesnú subjektivitu (keďže podľa zákona č. 150/2001 Z. z. by mal procesnú spôsobilosť len na vymáhanie nedoplatkov na daniach a podľa súdov v tomto prípade nešlo o nedoplatky) (11Co/385/2011). Nie je mi známe, či toto konanie malo nejaké pokračovanie.

A teraz späť k Najvyššiemu súdu. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž pozoruhodné. Možno som nepozorne čítal, ale na jednom mieste Najvyšší súd dôvodí, že "mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodne, preto rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť [13,8 mil eur]". Vo výroku však rozhodnutia nižších súdov zrušil a konanie zastavil. Predpokladám, že konanie bolo zastavené vzhľadom na skončenie reštrukturalizácie. Najvyšší súd však zároveň nechcel vytvárať prekážku rozsúdenej veci voči incidenčnej žalobe a preto zrušil rozhodnutia nižších súdov, podľa ktorých daňový úrad pohľadávku na vrátenie štátnej pomoci voči Frucone nemal.

... a otvorenie tretieho frontu

Medzitým zase nelenili ani vymáhači štátnej pomoci a po neúspechu v prvotnom civilnom konaní, porážke v konaní o neplatnosť dohody o dividendách a reštrukturalizácii Frucony otvorili tretí front. Využili pri tom skutočnosť, že - ako bolo uvedené vyššie - Komisia po zrušujúcom rozhodnutí Súdneho dvora vydala nové rozhodnutie, v ktorom opäť potvrdila poskytnutie neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci.

Pripomeňme si, že prijatím Lex Frucona sa zákonodarca pokúsil vyriešiť nejasný status negatívnych rozhodnutí Komisie v slovenskom práve a expressis verbis z nich urobil exekučné tituly ( § 26 ZoŠP). Zároveň sa pokúsil odstrániť väčšinu procesných obrán v Exekučnom poriadku a toto všetko sa rozhodol aplikovať aj na rozhodnutia Komisie vydané pred účinnosťou Lex Frucona ( § 30d ZoŠP). Ústavný súd nenechal na Lex Frucona ani nitku suchú (PL. ÚS 115/2011) a väčšinu ustanovení zrušil, ustanovenie o rozhodnutí Komisie ako priamom exekučnom titule však v zákone ostalo.

Na základe tohto ustanovenia teraz štát zrejme vedie exekúciu. Frucone bolo 17. januára 2014 doručené oznámenie o exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok a predajom hnuteľných vecí. Frucone bol zrejme aj uložený zákaz nakladania s majetkovými hodnotami podliehajúcimi exekúcii (bod 11 rozhodnutia Všeobecného súdu T-103/14 R). Frucona v konaní pred Všeobecným súdom tvrdila, že "it is currently awaiting a ruling by the national court hearing an application for interim relief" (bod 50). Predpokladám, že ide o návrh na povolenie odkladu exekúcie, o ktorom by medzitým mohlo byť aj rozhodnuté, ale neviem ako.

Záver

Zdá sa, že sága Frucona nás ešte bude nejaký čas zabávať a poukazovať na rôzne špecifiká slovenského práva. Ak niekto vie o ďalších frontoch alebo rozhodnutiach, budem vďačný za akékoľvek informácie ...

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím