Lexforum.sk - Juraj Gyarfas: Rozhodcovským rozsudkom v exekúcii svitá na lepšie časy

Rozhodcovským rozsudkom v exekúcii svitá na lepšie časy

Juraj Gyarfas, 14. 01. 2014 v 18:05

Hoci názov tohto postu by to mohol naznačovať, nechcem sa teraz púšťať do pojednania o novele zákona o rozhodcovskom konaní a návrhu nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré sú v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní (aj keď to by tiež bolo na dobrú diskusiu). Rád by som len stručne upozornil na nedávny nález Ústavného súdu SR (II. ÚS 499/2012), ktorý koriguje doterajšiu judikatúru všeobecných súdov a rozhodcovské rozsudky v rámci exekučného prieskumu do istej miery chráni pred svojvôľou exekučných súdov.

Pozadie sporu je skutočne modelové (a predpokladám, že takýchto sporov museli byť na Slovensku v posledných rokoch desiatky, ak nie stovky).

Oprávnený podal na základe rozhodcovského rozsudku návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd si od exekútora vyžiadal predloženie dodatočných dokumentov (úverovú zmluvu a poistné podmienky). Na základe týchto dokumentov dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odôvodnenie pozostávalo z niekoľkých všeobjímajúcich fráz o § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, smernici 93/13/EHS a judikatúre Súdneho dvora EÚ. Krajský súd toto uznesenie potvrdil a najvyšší súd podané dovolanie odmietol.

Ústavný súd na sťažnosť oprávneného judikoval, že postup všeobecných súdov bol v rozpore so základnými procesnými právami oprávneného a uznesenie najvyššieho súdu zrušil. Odôvodnenie ústavného súdu je mimoriadne dôkladné a elegantné a určite hodné podrobnejšieho štúdia. Na účely tejto anotácie si však dovolím len stručne zhrnúť praktické závery pre exekúciu rozhodcovských rozsudkov.

Po prvé, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno urobiť "len tak halabala" - ide o proces vyžadujúci si skúmanie skutkového stavu a aplikáciu právnych noriem na zistený skutkový stav. "Predpokladom následku – neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je predovšetkým kvalifikácia zmluvy, v ktorej je takáto doložka obsiahnutá, ako spotrebiteľskej zmluvy [...], ako aj zistenie, že takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa [...]. Podľa názoru ústavného súdu sú predpokladom aplikácie uvedených ustanovení konkrétne skutkové zistenia, ktoré na jednej strane umožnia záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vymedzenom v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na druhej strane záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach. [...] Záver o značnej nerovnováhe nemožno získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej porovnaním so stavom, aký by tu existoval bez jej existencie."

Po druhé, v štádiu vstupu do exekučného konania už platnosť rozhodcovskej zmluvy posudzoval rozhodcovský súd, ktorý je podľa § 21 ods. 4 ZRK oprávnený posudzovať svoju právomoc.

Po tretie, ak za takýchto okolností exekučný súd v rámci svojho prieskumu podľa § 44 EP dospeje k opačnému záveru (teda k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky), nemôže tak urobiť bez toho, aby dal oprávnenému možnosť vyjadriť sa. "Ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť."

Podstatu nálezu vidím v tom, že exekučné súdy nemôžu rozhodcovské rozsudky - obrazne povedané - "hádzať do koša" na základe všeobecnej argumentácie o neplatnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Diskusia o platnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách sa po účinnosti nového zákona o spotrebiteľskej arbitráži stane do istej miery obsolétnou, na tomto blogu v nej však viackrát zaznelo, že z Občianskeho zákonníka, zo smernice 93/13/EHS, ani z judikatúry Súdneho dvora v žiadnom prípade nevyplýva paušálny zákaz rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách. To neznamená, že v konkrétnom prípade rozhodcovská doložka nemôže byť neprijateľnou a tým pádom neplatnou. Takýto záver si však musí vyžadovať konkrétne skutkové zistenia a konkrétne právne závery týkajúce sa danej rozhodcovskej doložky a nie všeobecnú argumentáciu a paušalizované závery. Považujem za potešujúce, že toto ústavný súd potvrdil.

Názory k článku Rozhodcovským rozsudkom v exekúcii svitá na lepšie časy:

Juraj Gyarfas, 10. 06. 2014 v 13:21 - NS SR k zastaveniu exekúcie

Zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2012 sp. zn. 7 Cdo 57/2012; zbierka stanovísk 4/2014)

Juraj Gyarfas, 11. 08. 2014 v 19:22 - I. ÚS opačne

Vo veci I. ÚS 547/2012 prvý senát zaujal opačný postoj a rozhodol, že zamietnutím žiadosti o udelenia poverania na výkon exekúcie (teda potvrdením tohto uznesenia odvolacím súdom) základné právo oprávneného z rozhodcovského rozsudku porušené nebolo. Veľmi kriticky sa pritom vyjadril o vyššie citovanom náleze II. ÚS a dokonca naznačil, že išlo o "akt jurisdikčnej svojvôle".

" Keďže namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. K podobnému názoru ? ako v tejto veci ? ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m. IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS 455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch návrhy sťažovateľky boli eventuálne prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým vyhovel sťažovateľke ? okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 160/2013 (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť ? rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa § 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov (k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázi meritórne rozhodnutia, pozn.). Preto toto opačné rozhodnutie senátu II. ÚS možno bez ďalšieho považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Pri rozhodovaní (nielen) ústavného súdu je potrebné mať na zreteli predovšetkým záujem na stabilite súdnych rozhodnutí. Judikatórne zmeny by sa mali – skôr výnimočne – diať na pozadí zmeny právnej úpravy alebo zmeny spoločenských pomerov a aj to zákonom predvídaným spôsobom ( § 6 zákona o ústavnom súde). Pokiaľ takáto zmena nie je náležite odôvodnená a/alebo neprešla požadovanou zákonnou procedúrou, možno ju považovať za akt jurisdikčnej svojvôle. "

Juraj Gyarfas, 11. 08. 2014 v 19:27 - ... a Ľalíkov "powerful" disent

K rozhodnutiu pripojil svoje odlišné stanoviska sudca Ľalík, ktorý sa veľmi jednoznačne vymedzil voči pro-spotrebiteľským excesom všeobecných súdov.

Citujem: " všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.

3. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov.

4. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy).

…

10. Preto som presvedčený o tom, že ústavný súd mal v tejto veci uplatniť svoju kasačnú právomoc, lebo výsledok konania pred všeobecnými súdmi je zjavným excesom, a teda popretím účelu a funkcie súdnej ochrany práv vo vzťahu k veriteľovi. Inými slovami, som presvedčený, že označené základné práva sťažovateľky neboli napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov vôbec ochránené. "

Juraj Gyarfas, 11. 08. 2014 v 19:29 - ...

identicky aj I. ÚS 38/2013

Juraj Gyarfas, 11. 08. 2014 v 22:04 - ... a plénum ...

PLz. ÚS 1/2014

"Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní."

Juraj Gyarfas, 15. 06. 2018 v 16:07 - ÚS SR k prieskumu notárskej zápisnice v exekučnom konaní

„Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.“ (ÚS SR, III. ÚS 8/2018)

Tomáš Čentík, 17. 06. 2018 v 17:34 - hmm

Nie som si istý či tento záver ešte platí aj po novele Exekučného poriadku (zákon č. 2/2017), ktorá je účinná od 1.4.2017. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) EP, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Z toho mi vyplýva, že po novele EP je exekučný prieskum notárskych zápisníc širší a exekučný súd môže preskúmať aj hmotnoprávny základ (bližšie k exekučným notárskym zápisniciam tu http://www.ulpianus.sk/blog/exekucna-notarska-zapisnica-v-aplikacnej-praxi-a-jej-deformacie/).

Juraj Gyarfas, 21. 06. 2018 v 09:17 - námietka započítania v exekúcii

Ďakujem Tomáš. Už dlhší čas by som chcel napísať niečo o meritórnom prieskume exekučných titulov v exekučnom konaní. Podľa môjho názoru ide o jeden z najväčších problémov exekúcie na Slovensku. A veľká novela EP v tomto smere ešte skomplikovala situáciu exekučného prieskumu spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov, pretože zrušila obnovenie lehoty na žalobu o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku podľa § 56 ods. 5 EP (odkaz v § 46 ods. 3 ZoSRK však ostal). Tak sa zrejme opäť predpokladá, že prieskum budú vykonávať exekučné súdy, hoci § 53 ods. 3 písm. f) EP to nepredpokladá.

Ale k tomu sa ešte musím dostať. Teraz som len chcel poukázať na výborný český článok o námietke započítania v exekučnom konaní (Petr, B. K problematice námitky započtení pohledávky v řízení o zastavení exekuce. Právní rozhledy 10/2018, s. 366). Autor kritizuje „[masové pošlapávanie zásady „pacta sunt servanda“] v insolvenčním oddlužování fyzických osob, při ex offo přezkumu rozhodčích doložek v exekučních řízeních a potažmo i v dalších řízeních o zastavení exekuce z jiného důvodu“.
Ďalej kritizuje prax, podľa ktorej exekučné súdy meritórne riešia existenciu započítavanej pohľadávky. “Je s podivem, že v době formulářových podání všeho druhu, elektronizace justice, tedy jinými slovy její barbarizace, se právě od exekučního soudu očekává ta nejsofistikovanější činnost. Např. pohledávku z dříve obchodní věci, kterou by v nalézacím řízení řešil v prvním stupni krajský soud a vrchní soud jako soud odvolací, najednou jen tak na okraji své rozhodovací činnosti řeší exekuční soud, tedy primárně soud okresní. Mimochodem, exekuční soud takovou „kauzu“ řeší bez zaplacení soudního poplatku. ”

A v neposlednom rade poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budejoviciach, ktorý dospel k nasledovnému záveru: “ Odvolací soud nepopírá, že i v průběhu exekuce se lze výjimečně bránit námitkou započtení, mělo by se tak ale dít toliko výjimečně a s přísným respektem k dikci § 1987 odst. 2 ObčZ. Ačkoliv relevantní judikatura nevylučuje, aby byly v exekuci započítávány i pohledávky nejudikátní (k tomu viz usnesení NS z 26. 6. 2013, sp. zn. 20 Cdo 1106/2013), a v této souvislosti dovozuje povinnost exekučního soudu se i těmito pohledávkami blíže zabývat, na straně druhé právě tyto pohledávky nejvíce tendují ke spornosti a nejistotě, přičemž odstranění zmíněných nedostatků mnohdy přesahuje rámec přezkumné činnosti exekučního soudu. Je potřeba zdůraznit, že exekuční soud není povolán k tomu, aby suploval činnost nalézacího soudu. Pokud povinný považuje aktivně započítávané pohledávky z titulu smluvní pokuty za oprávněné, nechť své nároky uplatní žalobou u nalézacího soudu, jelikož odstranění pochybností o jejich existenci a výši významně přesahuje rámec předmětného řízení o zastavení exekuce.”

Martin Ilavský, 22. 06. 2018 v 07:36 - obrana započítaním

Pozdravujem všetkých čitateľov a prispievateľov lexfora.
Obrana započítaním je zaujímavá. Vnímanie tohto spôsobu obrany závisí z môjho pohľadu od konkrétnych okolností, predovšetkým od spornosti/reálnosti pohľadávky, ktorá má spôsobiť zánik vymáhanej pohľadávky, ale tiež od toho, na ktorej strane sa nachádzame.
Stretol som sa s vecou, kedy bola žalovaná pohľadávka, ktorú žalovaný nespochybnil, a svoju obranu založil na započítaní svojich pohľadávok, ktoré žalobca neuznal. Napriek opakovaným námietkam súd (ešte za účinnosti OSP) nevylúčil vec na samostatné konanie, hoci žalovaný odporom uplatnil sumu vyššiu ako bola suma žalovaná (vzájomný návrh). Neskôr žalovaný sumu, ktorú chcel započítať znížil tak, aby sa rovnala sume uplatnenej žalobou. Nároky, ktoré proti sebe stáli sa týkali tých istých účastníkov, iné „spojenie“ neexistovalo.
Spor o pohľadávky, ktoré mali podľa žalovaného spôsobiť zánik žalovanej pohľadávky, ktorá opakujem nebola spochybnená trvá už 5 rokov, vo veci sa uskutočnilo 8 pojednávaní (množstvo pojednávaní bolo odročených z dôvodov na strane žalovaného, alebo jeho právneho zástupcu), boli vypočuté desiatky svedkov (niektorí odpovedali na otázky písomne už podľa CSP), prvý rozsudok, ktorým prvostupňový súd žalobu zamietol, odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania (predovšetkým svedeckými výpoveďami) súd žalobu opäť zamietol a s pravdepodobnosťou na hranici istoty bude znovu podané odvolanie.
Rozdiely medzi úpravou OSP a CSP pokiaľ ide o spojenie vecí ( §112 OSP vs §166 CSP) a vylúčenie vecí na samostatné konanie ( § §97,98 OSP vs §147 CSP) považujem za kozmetické. Chcel by som veriť, že v tomto konkrétnom prípade išlo o exces.
S ohľadom na konkrétne okolnosti by bolo možné vylúčiť na samostatné konanie pohľadávku, ktorej uplatnenie je celkom zjavne zneužitím práva, argumentujúc aplikáciou základného princípu CSP (čl. 5), predtým §2 OSP.
Na druhej strane, ak by som bol nútený brániť sa započítaním, tak by som trval na tom, že k vylúčeniu veci na samostatné konanie (ak by boli splnené podmienky na spojenie vecí) by dôjsť nemalo. Predovšetkým preto, že započítanie vychádza zo starej rímskej zásady dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est (zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť). Možno namietať, že obrana započítaním (predovšetkým pri skutočne sporných pohľadávkach) resp. posudzovanie pohľadávky, ktorá má spôsobiť zánik nespornej (judikovanej) pohľadávky nie je fér. Avšak v tom, že súd túto obranu posudzuje možno vidieť naplnenie základných princípov CSP (čl. 2 ods. 1), predtým §1 OSP. Mohlo by byť nespravodlivé pristupovať k obrane zápočtom tak, že bude vec vylúčená na samostatné konanie. V extrémnom prípade by mohlo dôjsť k situácii, že žalovaný splní svoj záväzok, avšak napriek tomu, že by vo veci svojej žaloby (vylúčenej na samostatné konanie) bol úspešný, reálne by nemusel byť jeho nárok uspokojený, pretože by ten, ktorému plnil nebol schopný splniť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a vynútiť splnenie povinnosti by sa nemuselo podariť ani súdnemu exekútorovi.
Samozrejme je možné, že súd v konkrétnej veci vydá neodkladné opatrenie, alebo zriadi záložné právo (zabezpečovacie opatrenie) ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Nie je ale vo všeobecnosti lepšie (spravodlivé a praktické), aby súd konal o vzájomných nárokoch strán v jednom konaní?

Martin Friedrich, 22. 06. 2018 v 09:47 - @Martin

Súd by mal spraviť rázny poriadok so stranou konania, ktoré nevie riadne uplatniť či už kompenzačnú námietku alebo vzájomný návrh. No na druhej strane si myslím, že súd postupoval správne, ak vzájomný návrh aj s odkazom na zásadu hospodárnosti konania nevylúčil na samostatné konanie.

Juraj Gyarfas, 04. 07. 2018 v 09:18 - NS SR k exekučnému prieskumu

"Žalobca 2/ sa následne mohol žalobou na súde domáhať zrušenia rozhodcovského nálezu z dôvodov uvedených v ustanovení § 25 ods. 1 zákona č. 218/1996 Z.z., v ktorom konaní je súd oprávnený skúmať namietanú neplatnosť uzavretého zmieru a s tým aj súvisiacu otázku platnosti dohody z 12. apríla 2002. V tomto ustanovení sa premieta princíp „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „zákony sú písané pre bdelých" alebo „nech si každý stráži svoje práva"). Nevyužitie postupu podľa uvedeného ustanovenia znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovský nález žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., keď právoplatným rozhodnutím o povinnosti plniť je vyriešená aj prejudiciálna otázka existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu, z ktorého povinnosť plniť vzišla, pričom k zodpovedajúcej náprave bolo možné v prejednávanej veci dospieť inak, než predmetnou určovacou žalobou, ktorú možnosť však žalobca 2/ nevyužil.

[...]

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že doručený rozhodcovský nález, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľným rozhodnutím.

Keďže právoplatný rozhodcovský nález je exekučným titulom a má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný s ním nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom, a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Treba mať ale na zreteli, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný ( § 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku)."

NS SR, sp. zn. 4 MCdo/8/2012

Juraj Gyarfas, 29. 10. 2018 v 17:47 - k exekučnému prieskumu rozhodcovského rozsudku

"... možnosť účastníka konania namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní." ÚS SR, II. ÚS 300/2018

"Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ( § 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ( § 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné." NS SR, sp. zn. 6 ECdo/7/2013

Juraj Gyarfas, 29. 10. 2018 v 17:50 - preklúzia námietky nedostatku právomoci

"Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti mimoriadneho dovolania je, či v prípade, ak účastníci rozhodcovského konania, nepodajú námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. nemôžu sa na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy. Skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ v rozhodcovskom konaní námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nenamietali sporná nie je a ani to, že obidva konajúce súdy sa s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutí zaoberali.

...

Obmedzenie lehoty na podanie námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. tak znamená, že jej nesplnením sa rozhodcovské konanie právoplatne skončí bez vyriešenia otázky právomoci rozhodcovského súdu, ktorého rozsudok (s výnimkou tzv. nearbitrovateľných sporov) už nebude možné napadnúť žalobou o zrušenie na všeobecnom súde."
NS SR, sp. zn. 3 MObdo 5/2013
ÚS SR, I. ÚS 483/2014

hudzo, 31. 10. 2018 v 10:11 - Nie celkom súhlasím

Fajn rozhodnutie v tom zmysle, že exekučný súd nesmie na každý rozsudok rozhodcovského súdu reagovať ako býk na červené súkno a robiť ex offo zo seba pátrača a v tomto smere s ním súhlasím.
Na druhej strane princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ nie je ťažiskový princíp práva, hoci som za jeho veľké uplatnenie a to aj vo vzťahu spotrebiteľom. Myslím si však, že sú princípy, ktoré sú v pomyselnom rebríčku princípov vyššie. Napr. princíp legality a teda nemožno z nepráva robiť právo a prikazovať exekučnému súdu robiť zo seba mŕtveho chrobáka, ak prima facie vidí pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, že napr. rozhodcovský súd porušil a prekročil § 1 ods. 3 zákona č. 244/2009 Z. z. Na tom závere ani prijatie zákona č. 335/2014 Z. z. nič nezmenilo a to ani nové ust. § 2 zákona rozhodcovskom konaní. Ustálená judikatúra umožňuje exekučnému súdu preskúmavať z hľadiska právomoci (teda posudzovanie „paktov“) a to počas celej exekúcie rozhodnutia civilných, trestných, správnych súdov, správnych orgánov, ale nespotrebiteľských rozhodcovských súdov nie ??? Lebo „vigilantibus iura scripta sunt“ ???
Celé rozhodnutie mi pripadá trošku nešťastné a to v tom smere, že Ústavný súd SR rozhodnutie trenčianskeho krajského súdu „odpálkoval“ na tom, že sa nevysporiadal s odklonom od uznesenia NS SR sp. zn 6 ECdo7/2013 zo 26. júna 2013 s poukazom na 29. odsek odôvodnenia tohto uznesenia, akoby táto časť rozhodnutia bola nejaká ustálená judikatúra. Neviem o tom, že by táto veta (tento odsek) bola publikovaná v Rc judikátoch, ale až sa mýlim, rád sa dám opraviť. Preto si myslím, že Krajský súd Trenčín nemusel postupovať podľa 220 ods.3 CSP. Skôr prax súdov mi príde iná, pátračská, s čím ako som uviedol vyššie, nesúhlasím. V tejto súvislosti príde mi najlepšia paralela so skúmaním platnosti právnych úkonov. Tu tiež súd nepátra, resp. by nemal pátrať po neplatnosti, lebo napr. tam je určitý „typický subjekt alebo predmet zmluvy“, ale ak niečo je tu „do očí bijúce“, nemôže na to nečinne pozerať. Súdna ochrana sa poskytuje existujúcim právam nie neexistujúcim. Preto mi príde vytknutie chyby krajskému súdu za príkre a skôr som by som v tomto zmysle očakával, že ÚS SR si dá námahu a povie, prečo skúmanie exekučné titulu, kde bola prekročená právomoc lebo je tu taká pochybnosť, samozrejme vyplývajúca z priebehu konania, je z pohľadu exekúcie neprípustné. Lebo nemožno považovať za správny záver, ktorý sa tu nepriamo podsúva, že akty rozhodcovských súdov (nespotrebiteľských) majú lepšiu pozíciu v exekučnom konaní, ako akékoľvek ostatné exekučné tituly.

Juraj Gyarfas, 06. 11. 2018 v 10:43 - Ad hudzo

Ďakujem veľmi pekne za reakciu. Zdá sa mi, že je potrebné rozlišovať medzi dvoma otázkami.

Po prvé, ide o objektívnu arbitrabilitu. Je rozumné, aby exekučný súd túto podmienku skúmal a v prípade rozhodcovského rozsudku vydaného v objektívne non-arbitrabilnej veci výkon rozhodnutia odoprel. To platí vo veciach podľa § 1 ods. 3 ZRK a podľa môjho názoru takisto aj v spotrebiteľských veciach rozhodnutých v režime komerčnej arbitráže. Takéto riešenie som si dovolil navrhnúť aj v komentári k ZRK (s. 611).

Po druhé, ide o neexistenciu rozhodcovskej zmluvy vo veciach, ktoré sú inak objektívne arbitrabilné. Ak v tomto prípade žalovaný neexistenciu rozhodcovskej zmluvy nenamieta, nastáva podľa § 4 ods. 7 fikcia vzniku rozhodcovskej zmluvy. V takom prípade je podľa môjho názoru nesprávne, aby exekučný súd túto podmienku skúmal. To isté platí aj v prípade, ak žalovaný neexistenciu rozhodcovskej zmluvy síce namietal, ale nevyužil procesné nástroje podľa § 21 ods. 4 alebo žalobu podľa § 40. Domnievam sa, že toto sú jediné prostriedky na prieskum vád vymenovaných v § 40 ods. 1 písm. a). Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (s výnimkou dôvodov, na ktoré súdy prihliadajú ex offo) by sa nemala suplovať v exekučnom konaní.

Nemyslím si, že tento režim priznáva rozhodcovským rozsudokm lepšiu pozíciu v exekučnom konaní, ako majú iné exekučné tituly. Nikto napr. v exekučnom konaní neskúma právomoc civilného súdu a už vôbec nie v prípadoch, kedy došlo k tichej prorogácii podľa čl. 26 Nariadenia Brusel I (čo je koncepčne ekvivalent § 4 ods. 7 ZRK). Takisto sa v exekučnom konaní neskúmajú procesné vady nachádzacieho konania a to ani v prípade, ak mohli zakladať prípustnosť a dôvodnosť odvolania alebo dovolania (čo by bolo ekvivalentom iných vád podľa § 40 ods. 1 písm. a)).

hudzo, 07. 11. 2018 v 14:30 - pár poznámok

Začnem od konca :
Ad1/ Samozrejme, že súd neskúma procesné vady nachádzacieho konania, ani dokonca vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré je právoplatné. Stará známa zásada „Res iudicata pro veritate accipitur.“ Avšak ide o to, že paakt nemôže mať objektívne vlastnosť právoplatnosti a teda nie je nikto týmto aktom viazaný, samozrejme, ak sa to právoplatne vyhlási.
Ad 2/ V exekučnom konaní sa neskúma právomoc civilného súdu, ale môže. Teraz pritiahnuté za vlasy: ak civilný súd uloží napr. pokutu „žalovanému“ napr. podľa zákona o potravinách, hoci nato nemá právomoc tak, ak takýto exekučný titul príde na exekúciu, exekučný súd sa tu nemôže hrať na to, že však je právoplatné, resp. že žalovaný sa nebránil cez opravné prostriedky a teraz je to jeho chyba. To isté platí pre správny súd, správne orgány atď.
Tým však nechcem povedať to, čo som už naznačil v predchádzajúcom príspevku, že v exekučnom konaní sa bude ipso fakto skúmať právomoc rozhodcovského súdu len preto, že exekučný súd má na stole exekučný titul rozhodcovský rozsudok.
Ad 3/ To čo naznačujem vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom znamená, že tieto ako exekučný titul nie sú ničím výnimočným od iných exekučných titulov – rozhodnutí. Takže právomoc rozhodcovský súd objektívne má alebo nemá, bezohľadu na to či je alebo nie je daná arbitrabilita veci alebo platná rozhodcovská zmluva. Je potrebné sa pozerať na dôsledok nie na príčinu dôsledku, nakoľko ten dôsledok (vydaný paakt) je aspoň pre exekučné konanie smerodatný.
Ad 4/ Nakoniec by som to trochu pokušiteľsky obrátil v zmysle zásady, že obe strany sú rovnako zodpovedné za výsledky svojich zmluvných dojednaní a teda že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ zasahuje nielen žalovaného - povinného ale i žalobcu -oprávneného. Ak tento má so žalovaným férovú a riadnu rozhodcovskú zmluvy, nemusí sa v exekúcii ničoho báť.

Juraj Gyarfas, 07. 11. 2018 v 17:24 - Paakty a právomoc

Podľa mňa je dôležité najprv definovať, čo myslíme paaktom. Paaktom je podľa mojich vedomostí právny akt, ktorý je mimo právomoci, ktorú zákon zveruje orgánu verejnej moci. To znamená, že paaktom je napr. rozhodnutie civilného súdu ukladajúce pokutu podľa zákona o potravinách. Ale paaktom nie je rozhodnutie civilného súdu o plnení zo zmluvy, ak napr. podľa čl. 7 Nariadenia Brusel I mal mať právomoc súd iného členského štátu.

Je v poriadku, že exekučný súd odoprie výkon rozhodnutia civilného súdu, ktorým súd uložil pokutu podľa zákona o potravinách. Ale nezdá sa mi, že exekučný súd by mal znovu skúmať výklad Nariadenia Brusel I, na ktorom civilný súd v civilnej veci založil svoju právomoc.

To isté by mohlo platiť aj v arbitráži. Súhlasím, že rozhodcovský rozsudok, ktorým bola uložená pokuta podľa zákona o potravinách, je paaktom. Ale rozhodcovský rozsudok o plnení zo zmluvy, v ktorom sú pochybnosti o platnosti rozhodcovskej zmluvy, nie je paaktom. Na vyriešenie otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy slúži konanie podľa § 21 a § 40 ZRK, ale na tento účel by, podľa môjho názoru, nemalo slúžiť exekučné konanie.

hudzo, 09. 11. 2018 v 10:41 - ďakujem za odpoveď

No zrejme sa na tejto otázke nezhodneme t.j. na možnosti namietať v exekučnom konaní teraz v návrhu na zastavenie exekúcie namietať neplatnosť rozhodcovoskej zmluvy ergo neprávomoc rozhodcovského súdu a teda ergo nejudikovanosť a nevykonateľnosť nároku.
Otázka existencie judikovaného nároku je alfou a omegou celej exekúcie. Z toho pohľadu k tomu aj pristupovala súdna prax pre exekúcie. Ustálená judikatúra teda hovorí dúfajme že stále , že existencia takého judikovaného nároku tu musí od začiatku exekučného konania až po jej koniec a exekučný súd musí k tomu pri starých exekúcii t.j. do 1. 4. 2017 pristupovať ex offo v nových je trochu odlišnejšie ale to je na dlhší rozbor. Teda ak judikovaný nárok vychádza rozhodnutia toto rozhodnutie musí existovať v právnom slova zmysle a teda nestratilo napr. účinnosť, nebolo zrušené a aj právom aprobovaným spôsobom vzniklo teda vydal ho právomocný orgán .
Názor uvedený v rozhodnutiach II ÚS SR 300/2018 a 6ECdo/7/2013 nezdieľam a to v časti Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné." Po prvé rovnako ako § 45 z.č. 244/2002 Z.z. pre rozhodcovské rozsudky máme tu § 420 CSP (237Os.p.) pre civilné rozhodnutia. Podstata obidvoch inštitútov t.j. žaloby na zrušenie RR a dovolania podľa § 420 , je rovnaká teda odstránenie zmätočnosti rozhodnutia Nikto by sa neopovážil tvrdiť že nevyužtím práva podať dovolanie , kde sa tiež prejavuje zásada „vigilantibus iura scripta sunt povedať že exekučný súd nemá možnosť preskúmať právomoc orgánu , ktorý exekučný titul vydal. Po druhé ani priznanie tejto právomoci exekučnému súdu nespôsobuje nadbytočnosť ustanovenia §40 konkrétne ods, 1 písm c. ) čo bolo vydrené v uvedených rozhodnutiach Táto premisa mylne vyplýva z toho, že každý RR je nutne exekučný titul. No nie je tomu. Aj tu na tomto fóre ste mali diskusiu o arbitrabilite určovacích žalôb.
A nakoniec efektivita a materiálny právny štát: právo musí byť efektívny tak pre žalobcu a oprávneného ako aj žalovaný povinný. Ak mu teda právny poriadok ( 1. ustálená súdna prax dáva možnosť preveriť si RR - riadnosť rozhodnutia cez návrh na zastavenie exekúcie a 2. právny predpis riadnosť rozhodnutia cez žalobu na zrušenie RR) tak to nechajme na to účastníkovi akú stratégiu si v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, zvolí.
Treba povedať, že niekedy sa môže stať, že úspech žaloby o zrušenie RR bude dobre tak akurát, že žalobca si môže toto rozhodnutie tak zarámovať a vyvesiť na stenu ( napr.potom čo voči nemu bola exekúcii zrealizovaná napr. oprávnený v čase začatia novej exekúcie už nemá majetok alebo zanikol alebo je konkurze)

Juraj Gyarfas, 09. 11. 2018 v 17:37 - ad hudzo

Ďakujem za reakciu. Rád odpovediem obšírnejšie, len na úvod niekoľko kontrolných otázok, aby som si bol istý, že rozumiem prezentovanej pozícii.

- Mal by exekučný súd skúmať, či mal civilný súd v nachádzacom konaní právomoc v zmysle Nariadenia Brusel I a či ho správne vyložil? Mal by preskúmavať, či bola prorogačná dohoda podľa čl. 25 Nariadenia Brusel I platne uzatvorená?

- Mal by exekučný súd skúmať, či je exekučný titul zaťažený vadami zmätočnosti podľa § 420 CSP (nad rámec zjavného vybočenia z civilnej právomoci súdov – teda civilný rozsudok ukladajúci pokutu podľa zákona o potravinách – kde sa asi zhodneme, že ide o paakt)?

hudzo, 10. 11. 2018 v 09:38 - Ad Juraj Gyarfas

Ak som sa nepresne vyjadril a chcete vedieť moju pozíciu. Pokojne to tu zhrniem :
1. Nie som za súdny aktivizmus a to ani v exekúciách ( Tu, na tomto vlákne zverejnený Ľalíkov disent, je ešte podľa mňa mierny)
2. Ak sa exekučný javí ,, košer,, exekučný súd by nemal nadmieru kontrolovať a to je jedno či je to RR, exekučný titul podľa Brusel I či súdne rozhodnutie. ( mimo nechávam notárske zápisnice a spotrebiteľské RR tie majú trochu zvláštny režim)
3. Teda ex offo rieši iba exekučné tituly - prima facie-bludy.
4. Nikomu nemožno zobrať právo podať si v exekúcii návrh na zastavenie exekúcie s tým, že v ňom uvedie dôvod zastavenie neprávomoc orgánu, ktorý exekučný titul vydal.
5. Tento musím riadne odôvodniť a nielen tak povinného ,, odkúriť,, že si mal podať opravný prostriedok či už §40 ZRR resp. 420 CSP (ak povinný je napr. ,,masochista,, a chce predlžovať svoju agóniu exekúcie tým, že podá návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu že súd nebol právomocný pričom exekučný titul je na zaplatenie kúpnej ceny tak zamietavom uznesení mu musím povedať, že vec ozaj patrí do právomoci civilných súdov)( až ma zbavíte tejto povinnosti fajn argumentáciou, verte, budem len rád)
6. Prečo je tomu tak som formuloval predchádzajúcom príspevku, ktorý bol celý o posudzovaní právomoci v exekučnom konaní na základe návrhu na zastavenie exekúcie veď i o tom bol nález II ÚS SR 300/2018 (tam boli námietky, čo je dnes detto a povedal som, že argumentácia nadbytočnosťou je nesprávna )
7. Exekučný súd v exekúcii neskúma všetky dôvody zmätočnosti nachádzacieho iba ten, ktorý má vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu teda určite iba právomoc.
Môj pohľad na Brusel I som Vám odpovedal stručne v bode 2. viacej Vám zámerne neodpovedám, lebo mi nejak uniká prečo je posudzovanie právomocí smerodatný. Ak by sme neboli členmi EU už by bol názor na posudzovanie paaktov exekučnom konaní iný?

Juraj Gyarfas, 22. 11. 2018 v 16:48 - Ad hudzo

Ďakujem. Asi sa zhodneme, že exekučný súd by mal riešiť len "prima facie-bludy". Nie som si však istý, či je jasne definované, čo sú "prima facie bludy". Sám v tom nemám úplne jasno, ale ide o jednu z kľúčových otázok exekučného konania a preto by som túto diskusiu rád využil na analyzovanie tohto pocitového argumentu. Z hľadiska metodológie by som navrhoval, aby sme si najprv vymedzili pozíciu pre rozhodnutia civilných súdov. Potom môžeme zvážiť, či tieto závery platia aj na rozhodcovské rozsudky, ale pripadá mi prehľadnejšie, ak do toho v prvom kole nebudeme miešať koncepčné otázky súvisiace s arbitrážou. Konkrétne v súvislosti s právomocou je totiž problém ešte aj v tom, že pod týmto pojmom sa skrýva niekoľko inštitútov - jeden je právomoc v zmysle kompetencie civilných súdov a druhá je právomoc v zmysle medzinárodnej príslušnosti.

Pokiaľ sa teda držíme civilných súdov, uvažoval by som nasledovne. Akonáhle je rozsudok ako akt verejnej moci právoplatný, nemôže ho v zásade opätovne preskúmavať nikto. To je podľa mňa východzie pravidlo. Výnimkou z tohto sú zákonom výslovne stanovené postupy - napr. mimoriadne opravné prostriedky alebo konanie o ústavnej sťažnosti. Avšak exekučný súd žiadnu takúto právomoc výslovne priznanú nemá a teda exekučný titul nemôže preskúmavať.

Možno pripustiť ešte druhú výnimku a to je doktrína o paakte. Ako som písal vyššie, paakt je akt verejnej moci vydaný vo veci, v ktorej zákon tomuto orgánu nezveruje žiadnu právomoc. Paaktom by teda bolo rozhodnutie civilného súdu o uložení trestu podľa TZ. Pri paakte možno napriek absencii výslovnej zákonnej normy vychádzať z toho, že v materiálnom zmysle nejde o akt verejnej moci a teda ho exekučný súd ani nie je povinný vykonať.

V tomto smere by som však rozlišoval medzi absenciou právomoci v zmysle právomoci priznanej civilným súdom a absenciou právomoci v zmysle medzinárodnej príslušnosti. Civilný rozsudok ukladajúci trest podľa TZ je paaktom, pretože túto právomoc zákon civilným súdom nepriznáva. Ale civilný rozsudok slovenského súdu o majetkovom spore, o ktorom mal podľa správneho výkladu Nariadenia Brusel I rozhodovať rakúsky súd, asi nie je paaktom. Exekučný prieskum absencie medzinárodnej príslušnosti je problematický a nezdá sa mi, že exekučný súd by mal preskúmavať, či napr. strany uzatvorili platnú prorogačnú dohodu podľa čl. 25 Nariadenia Brusel I. Táto vada môže byť uplatnená v odvolacom a zrejme aj v dovolacom konaní, ale mala by byť mimo exekučného prieskumu.

Ak by sme tieto závery aplikovali na rozhodcovský rozsudok, tak rovnako platí, že ide o res iudicata a v zásade ho už nemá preskúmavať nikto. Výnimkou je ustanovený postup podľa § 40 ZRK (kde zákon výslovne používa slovíčko “len”). Ďalšou výnimkou by mohla byť doktrína o paakte. Avšak paaktom by nemal byť rozhodcovský rozsudok vo veci, ktorá je objektívne arbitrabilná, avšak nebola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. V tomto duchu napr. Vrchný súd v Prahe konštatoval, že za ničotný právny akt nemožno považovať rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe neplatnej (neexistujúcej) rozhodcovskej zmluvy v arbitrabilnej veci. Ničotný právny akt je napr. rozhodcovský rozsudok o rozvode manželstva (34 Icm 2288/2012).

S výnimkou ničotných rozhodcovských rozsudkov (teda najmä rozhodcovských rozsudkov vydaných v objektívne non-arbitrabilných veciach) je podľa môjho názoru problematické, aby exekučný súd uplatňoval prieskum, ktorý sa má realizovať výlučne v konaní podľa § 40 ZRK.

Juraj Gyarfas, 22. 11. 2018 v 16:52 - ÚS SR k exekučnému prieskumu

Veľmi zaujímavý prípad v tomto kontexte sa riešil v rozhodnutí ÚS SR, IV. ÚS 484/2018. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí rozsiahlo cituje z odôvodnenia exekučného súdu, ktoré je mimoriadne dôkladné a presvedčivo napísané.

V pôvodnej zmluve nebola žiadna rozhodcovská doložka. Žalobca do návrhu na zmier zakomponoval rozhodcovskú doložku, ktorá však bola značne neštandardná, pretože nebolo jasné, či ide o mediáciu alebo rozhodcovské konanie a žalobca sám vyberal osobu, ktorá mala spor vyriešiť. Okrem toho však žalovaný na tento pokus o zmier nikdy nereagoval a teda nemohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 3. Žalobca vec napriek tomu zažaloval pred rozhodcom. Žalovaný ostal v konaní úplne pasívny a podľa exekučného súdu tak nemohlo dôjsť ani k vzniku rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 7, pretože takýto vznik rozhodcovskej zmluvy by si vyžadoval aktívnu účasť žalovaného v rozhodcovskom konaní.

Keďže žalovaný zostal úplne pasívny, sporné bolo v konaní doručovanie. Rozhodcovský súd doručoval zásielky na adresu uvedenú v Registri obyvateľov. Podľa návratky bol však adresát na uvedenej adrese neznámy a rozhodcovský súd sa nepokúšal o iné doručenie. Písomnosti tak boli doručené len na základe fikcie.

Exekučný súd ďalej analyzoval § 35 ZRK, pričom z dikcie “účinky pre účastníkov” dovodil, že zámerom zákonodarcu nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Preto exekučný súd musí skúmať materiálnu aj formálnu vykonateľnosť (teda aj to, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou). V opačnom prípade ide podľa exekučného súdu o ničotné, resp. nulitné rozhodnutia (paakt).

Ústavný súd v rámci svojho obmedzeného prieskumu prisvedčil “názoru okresného súdu, že je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť na zistenú nulitu aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto povinnosti exekučným súdom nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci, ako to tvrdí sťažovateľ”.

Odôvodnenie exekučného súdu je veľmi dôkladne napísané a presvedčivé. Ale stále mám pochybnosti o tom, či by exekučný súd mal preskúmavať vady rozhodcovského rozsudku, ktoré sú v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) ZRK v dispozícii strán. Skúmanie právomoci rozhodcovského súdu si môže vyžadovať rozsiahle dokazovanie. Exekučný súd sa odôvodnení snažil diferencovať medzi platnosťou a existenciou rozhodcovskej zmluvy, ale nie som si istý, či je toto delenie pri súčasnom chápaní absolútnej neplatnosti dostatočne jasné. Hlavný problém však vidím v tom, že bdelá strana mala využiť žalobu podľa § 40. Chápem, že v tejto konkrétnej kauze boli asi silné dôvody na zamietnutie exekúcie, ale možno by sa dalo vychádzať z absencie riadneho doručenia (tým pádom sa rozhodcovský rozsudok nestal právoplatný) alebo z rozporu s verejným poriadkom (ak jediného rozhodcu ustanovil žalobca, ide o záavžné porušenie elementárnych pravidiel rozhodcovského konania, ktoré by mohlo mať intenzitu rozporu s verejným poriadkom). Ale obávam sa argumentácie o nulitnosti z dôvodov, ktoré mal žalovaný uplatniť v konaní podľa § 40, pretože to podľa môjho názoru otvára priestor na exekučný prieskum, ktorý obchádza § 40 ZRK, a okrem toho to rozširuje doktrínu o paakte na akty, ktoré síce vykazujú vady, ale nie sú paaktami.

Juraj Gyarfas, 26. 11. 2018 v 10:58 - komparatívny pohľad

Ešte som uvažoval nad komparatívnym hľadiskom.

Väčšina právnych poriadkov nepovažuje rozhodcovský rozsudok automaticky za exekučný titul. Podľa Modelového zákona UNCITRAL by aj v rámci výkonu dochádzalo k skúmaniu dôvodov na zrušenie (čl. 36). Modelový zákon podriaďuje tuzemské aj cudzie rozhodcovské rozsudky kontrole taxatívne vymedzených vád.

Podľa § 1060 nemeckého ZPO musí byť domáci rozhodcovský rozsudok najprv vyhlásený za vykonateľný. Avšak v rámci konania o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa skúmajú len dôvody zodpovedajúce dôvodom zrušenia podľa nášho § 40 ZRK. Objektívna arbitrabilita a rozpor s verejným poriadkom sa skúma vždy (s výnimkou prípadu, ak už bola právoplatne zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). „Dispozitívne“ dôvody zrušenia, teda dôvody zodpovedajúce nášmu § 40 ods. 1 písm. a), sa vôbec neskúmajú v prípade – a toto je podľa mňa veľmi dôležité – že už uplynula lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ( § 1060 ods. 2 ZPO).

Nášmu režimu sa najviac podobá rakúska úprava (tiež ide o jeden z mála právnych poriadkov, v ktorých sa rozhodcovský rozsudok bez ďalšieho považuje za exekučný titul). V rakúskom práve platí, že ak je rozhodcovský rozsudok vydaný v objektívne non-arbitrabilnej veci alebo ak je v rozpore s verejným poriadkom, tak sa na neho v inom (napr. exekučnom) konaní neprihliada ( § 613 rakúskeho ZPO). Iné vady rozhodcovského rozsudku vrátane vád zodpovedajúcich nášmu § 40 ods. 1 písm. a) sa však už v exekučnom konaní neskúmajú. („Abgesehen von dem hier geregelten Fall bleibt aber ein Schiedsspruch voll wirksam, solange er nicht mit Urteil aufgehoben ist. Die einredeweise Geltendmachung der Aufhebungsgruende ist nicht moeglich (OGH 14.12.1994, SZ 67/228). Ebenso wenig koennen die Aufhebungsgruende mit Rekurs gegen die Exekutionsbewilligung geltend gemacht werden (Fasching, Lehrbuch, Rz 2223) “, Zeiler, G. Schiedsverfahren. § § 577 − 618 ZPO idF des SchiedsRÄG 2013. Kommentar. 2., aktualisierte und erweiterte Auflage. Viedeň : NWV Verlag, 2014, s. 360).

Z tohto mi vychádza, že aj v príbuzných právnych poriadkoch sa „dispozitívne“ dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa nášho § 40 ods. 1 písm. a) ZRK – vrátane neplatnosti rozhodcovskej zmluvy – neskúmajú v exekučnom konaní (s výnimkou nemeckej úpravy, kedy sa tieto dôvody v konaní o vyhlásení vykonateľnosti uplatniť môžu, ale len v prípade, ak ešte neuplynula lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku).

Juraj Gyarfas, 16. 01. 2019 v 12:20 - ešte k exekučnému prieskumu

... ešte k exekučnému prieskumu rozhodcovských rozsudkov. Tentokrát v trochu inom kontexte, pretože exekúcia nebola vedená na podklade rozhodcovského rozsudku, ale išlo o započítanie pohľadávky priznanej rozhodcovským rozsudkom.

"Prvým dôležitým momentom je to, že sťažovateľka si nemohla v exekučnom konaní jednostranne započítať pohľadávku voči oprávnenej ako postupníkovi bez toho, aby ju doložila exekučným titulom. Druhým momentom je to, že sťažovateľka získala exekučný titul v rozhodcovskom konaní, ktoré iniciovala po začatí exekučného konania, a v ktorom žalovala právneho nástupcu pôvodného veriteľa Ako vyplynulo z napadnutých rozhodnutí, sťažovateľka nemala dojednanú rozhodcovskú doložku alebo uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu ani so zaniknutou , ani s jej právnym nástupcom no napriek tomu predložila okresnému súdu rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul spôsobilý na započítanie. Z uvedeného dôvodu podala spoločnosť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

36. Na uvedené nadväzuje posledný okruh námietok sťažovateľky týkajúci sa preskúmavania exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na zistenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý v prvom napadnutom uznesení uviedol, že konanie pred rozhodcovským súdom « inicioval povinný, ktorý zostavil prostredníctvom právneho zástupcu dokument „Pokusu o zmier“ zo dňa 09. 01. 2018. Podľa uvedeného Pokusu o zmier, bol povinný vyzvaný neodkladne do 3 dní uhradiť dlžnú sumu vo výške 400.000,00 Eur a „ Zároveň, v prípade neuhradenia vyššie uvedených faktúr, sa klient obráti na mediátora/rozhodcu , , za účelom riešenia sporu. V prípade odmietnutia mediácie, resp. mediačnej výzvy, nastáva platnosť rozhodcovskej doložky.“ Povinný sám vybral osobu, ktorá mala spor vyriešiť, pričom z takto formulovanej výzvy nevyplývalo jednoznačne, či sa mal spor rozhodnúť pred rozhodcom alebo mediátorom. Bez ohľadu na tento fakt, nebolo možné takúto výzvu považovať za rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku. Predmetný Pokus o zmier bol jednostranným právnym úkonom urobený povinným, adresovaný Dohoda (rozhodcovská zmluva) by sa považovala za uzavretú, ak by vyjadrenie súhlasu adresáta ( bez výhrad došlo včas navrhovateľovi (povinnému). V predmetnej veci nebol ani doručený dokument „Pokus o zmier“. K akceptácii návrhu zo strany povinného nedošlo nijakým spôsobom, neuvádza to povinný a nevyplýva to ani z predloženého rozhodcovského spisu. Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že písomná forma rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky nebola platne dojednaná, keďže mlčanie nemožno považovať za súhlas s rozhodcovskou doložkou. Zároveň súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vôľu s konaním pred rozhodcovským súdom.».

37. Sudca okresného súdu k tomu nadväzne v druhom napadnutom uznesení uviedol, že „vyšší súdny úradník v prejednávanej veci postupoval rovnako ako pri každom exekučnom titule, keď sa zaoberal formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a to bez rozdielu či ide o rozsudok všeobecného súdu alebo o rozsudok rozhodcovského súdu. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný vyriešiť otázku, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.“. Zároveň sa okresný súd pozrel na vec z opačnej strany, uvádzajúc, že pokiaľ by exekučný súd neposudzoval formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (t. j. či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným k tomu právomocou), poskytol by takému titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Taktiež by to znamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať rozhodca v akejkoľvek veci bez založenia jeho právomoci a bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, čo by bolo neakceptovateľné a v rozpore s právom na súdnu a inú ochranu. Napokon zdôraznil, že pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a postup súdu nijako nesmeroval k zrušeniu rozhodcovského rozhodnutia. Ústavný súd musí prisvedčiť okresnému súdu, že exekučný súd je (aj naďalej) oprávnený a zároveň aj povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný, tým ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Pokiaľ tak okresný súd v aktuálne posudzovanej veci postupoval, nemožno mu ani v tomto smere nič vytknúť."

III. ÚS 378/2018

Juraj Gyarfas, 24. 04. 2019 v 22:06 - notárska zápisnica ako exekučný titul

" Notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle subjektov súkromného práva (kontraktačnej slobody) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má prispievať k právnej istote, a aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna. "

II. ÚS 427/2018

Juraj Gyarfas, 09. 05. 2019 v 16:40 - KS NR

"Exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Povinný v predmetnom konaní nie je spotrebiteľom, súd preto nie je oprávnený skúmať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Činnosť súdu v exekučnom konaní pred vydaním poverenia sa vo veciach exekúcie, ktorých účastníkom nie je spotrebiteľ, resp. nejde o rozhodcovské rozsudky vydané v spotrebiteľských sporoch, obmedzuje len na preskúmanie exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Existenciu rozhodcovskej zmluvy v iných prípadoch ako v spotrebiteľských sporoch, súd nie je oprávnený skúmať. Takéto preskúmavanie prináleží priamo rozhodcovskému súdu, ktorý musí túto skutočnosť skúmať na začiatku rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku, nakoľko od existencie rozhodcovskej zmluvy odvodzuje rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať. Exekučný súd preto nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok v rozsahu, či bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva. Túto právomoc má exekučný súd len v exekučných spotrebiteľských konaniach."

KS NR, sp. zn. 2CoE/41/2017 (ide o závery súdu prvej inštancie, ale odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením)

Juraj Gyarfas, 09. 05. 2019 v 16:44 - ... a v prospech exekučného prieskumu

"Ústavný súd už vyslovil vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu v nespotrebiteľskej veci, že je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť na zistenú nulitu aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto povinnosti exekučným súdom nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci (IV. ÚS 484/2018). Od tohto záveru sa ústavný súd nemá dôvod odchýliť ani v tejto veci.

[...]

Na tom nič nemôže zmeniť ani argumentácia sťažovateľky o tom, že povinní nenapadli uznesenie rozhodcovského súdu o vyslovení jeho právomoci. Tento názor sťažovateľky je potrebné považovať za natoľko formalistický, že by poprel podstatu a zmysel založenia právomoci rozhodcovského súdu rozhodcovskou zmluvou a z nepráva by urobil právo, čo považuje ústavný súd za prístup, ktorý nekorešponduje povinnosti všeobecných súdov nachádzať spravodlivé riešenie prejednávaných vecí."

II. ÚS 50/2019

(V tomto rozhodnutí, resp. v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo predmetom ústavnej sťažnosti, sa riešia aj zaujímavé otázky týkajúce sa interakcie medzi arbitrážou a konkurzom.)

Juraj Gyarfas, 13. 05. 2019 v 18:18 - nulitný akt v správnom práve

"Platný právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje pojem „ničotné (nulitné) správne rozhodnutie“, ako je tomu napríklad v Českej republike, kde zákonodarca uvádza povahu, znaky ničotného rozhodnutia v správnom konaní a upravuje aj postup, t. j. kedy a za akých podmienok po zistení ničotnosti z dôvodov stanovených v zákone, vyhlasuje ničotnosť príslušný správny orgán, resp. vyslovuje súd. Napriek absencie obdobnej právnej úpravy v Slovenskej republike, odvolací súd vychádzajúc z existujúcej judikatúry, či z poznatkov procesnej teórie, sa v predmetnom prípade zaoberal otázkou, či nie je daná nulita rozhodnutia odporcu v dôsledku nedostatku právneho základu, nedostatku právomoci, najťažších vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, požiadavky nedovoleného (trestného) plnenia, požiadavky plnenia fakticky nemožného, neurčitosti a nezmyselnosti, neexistencie vôle a podobne. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je ničotným (nulitným) z dôvodu, že odporca vydal rozhodnutie proti zomrelej osobe - R. V. a tým rozhodol právach a povinnostiach zomrelej osoby, ktorá nemala v čase vydania rozhodnutia odporcu procesnú subjektivitu."

NS SR, sp. zn. 8 Sžr/52/2016 , ZSP 2/2019 (ale v ZSP bola publikovaná iná právna veta)

Martin Serfőző, 16. 05. 2019 v 14:05 - Nulitné rozhodnutie

Ako barlička mohol poslúžiť § 64 Daňového poriadku účinný od 01.01.2012.

Juraj Gyarfas, 21. 06. 2019 v 16:44 - ad František Wágner

Mám veľkú radosť, že téma exekučného prieskumu rozhodcovských rozsudkov vyvoláva diskusiu. Téma je zaujímavá a mimoriadne dôležitá pre arbitrážne právo aj celkovo pre procesné právo a exekúcie. Veľmi sa teším, že František Wágner sa do tejto diskusie zapojil na májovej konferencii na PF UK a teraz aj článkom na najprave. Snáď mi bude odpustené, ak budem reagovať tu, ale keďže diskusia na túto tému tu už prebieha, rád by som držal čo najviac príspevkov k jednej téme na jednom mieste, aby sa s tým v budúcnosti dalo pracovať.

Vzhľadom na absenciu jasnej právnej úpravy ťažko možno formulovať jednoznačný záver. Rád by som však uviedol moje argumenty v prospech reštriktívnejšieho exekučného prieskumu - teda konkrétne proti exekučnému prieskumu platnosti rozhodcovskej zmluvy s výmimkou prípadov objektívnej non-arbitrability.

Samozrejme súhlasím, že exekučný súd musí návrh na exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku preskúmať tak, ako aj každý iný návrh. František Wágner nesúhlasil s mojou vetou, že "Exekučný poriadok taktiež neobsahuje žiadny osobitný prieskum ne-spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov". Kľúčové v tejto vete je však slovíčko "osobitný". EP samozrejme ustanovuje všeobecný režim prieskumu každého exekučného titulu. Ale neobsahuje žiadny osobitný prieskum ne-spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov nad rámec všeobecného režimu akýchkoľvek návrhov na exekúciu. (Ak mi v tomto smere nejaké relevantné ustanovenie uniklo, prosím o upresnenie.)

Môžeme sa zhodnúť, že všeobecný prieskum návrhu na exekúciu zahŕňa prieskum vykonateľnosti exekučného titulu - a to tak materiálnej ako aj formálnej. Keďže ide o všeobecný režim bez osobitnej úpravy pre rozhodcovské rozsudky, nemal by sa tento prieskum podľa môjho názoru líšiť od prieskumu vykonateľnosti iných exekučných titulov vrátane súdnych rozhodnutí. Preto samozrejme súhlasím, že exekučný súd skúma napr. určitosť výroku exekučného titulu. Ak je výrok neurčitý, ide o nevykonateľný titul - a to bez ohľadu na to, či je to rozhodcovský rozsudok alebo rozsudok súdu.

Jediný bod, kde sa myslím nezhodneme je, či v rámci prieskumu materiálnej vykonateľnosti súd skúma aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľa môjho názoru túto skutočnosť exekučný súd nemá skúmať, pretože ju môže skúmať len súd v konaní podľa § 21 alebo § 40 ZRK. František Wágner uvádza, že súd ju skúmať musí, pretože v opačnom prípade ide o ničotný právny akt, ktorý nie je materiálne vykonateľný.

A tu by som sa rád pristavil. František Wágner uvádza, že "[a]k rozhodnutie, titul vydal orgán, ktorý na to nemá zákonom zverenú právomoc, ide o ničotné rozhodnutie" (zvýraznenie doplnené). S týmto súhlasím. Ak by išlo o právomoc, ktorú orgánu nezveril zákon, ide o ničotné rozhodnutie. V tomto smere bude ničotným rozhodnutím napr. rozhodnutie civilného súdu o trestnej sankcii, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o povolení stavby alebo rozhodnutie rozhodcovského súdu o rozvode manželstva. Takéto rozhodnutie nie je vykonateľné, exekučný súd by na to mal ex offo prihliadnuť a odoprieť jeho výkon.

Skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy vo veci, ktorú zákon umožňuje zveriť rozhodcovskému súdu (teda v objektívne arbitrabilnej veci), však podľa môjho názoru patrí do inej kategórie. Exekučný súd nebude skúmať miestnu príslušnosť civilného súdu, ktorý vydal exekučný titul. Takisto nebude skúmať ani platnosť prorogačnej doložky podľa Nariadenia Brusel I alebo podľa ZMPS. Dôvodom je, že tieto otázky už právoplatne vyriešil súd v základnom konaní a jeho rozhodnutie nie je ničotné (pretože ide o veci, ktoré patria do zákonnej právomoci civilných súdov). Okrem toho ich nebude skúmať, pretože exekučné konanie na to nie je stavané a opätovné skúmanie týchto otázok by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania.

Rovnaký záver podľa môjho názoru platí aj pre skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak § 35 ZRK nemá byť obsolétnou normou, tak rozhodcovský rozsudok musí mať pri absencii špecifických ustanovení EP rovnaké postavenie v exekúcii ako civilný rozsudok. Tento záver potvrdzuje aj EP, ktorý pre exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku neustanovuje žiadne osobitné odchýlky (s výnimkou odlišnej lehoty). V takom prípade by teda aj prieskum rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní mal byť rovnaký ako prieskum civilného rozsudku. To znamená, že možno skúmať ničotnosť (teda absenciu zákonom zverenej právomoci), možno skúmať určitosť výroku, ale nemožno skúmať napr. platnosť prorogačnej alebo rozhodcovskej doložky.

Martin Friedrich, 01. 07. 2019 v 15:18 - Prieskum notárskych exekučných zápisníc v exekučnom konaní - spotrebiteľ

Rozsudok SD EÚ vo veci C‑407/18:

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má s ohľadom na zásadu efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na nariadenie exekúcie na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom vo forme priamo vykonateľnej notárskej zápisnice, neumožňuje či už na návrh spotrebiteľa alebo bez návrhu preskúmať, či podmienky obsiahnuté v takejto zápisnici nemajú nekalú povahu v zmysle tejto smernice, a z tohto dôvodu odložiť navrhovanú exekúciu.

Martin Friedrich, 01. 07. 2019 v 15:18 - Prieskum notárskych exekučných zápisníc v exekučnom konaní - spotrebiteľ

Juraj Gyarfas, 26. 08. 2019 v 19:36 - rozhodcovský rozsudok ako verejná listina

"Z § 28 odst. 2 zákona o rozhodčím řízení plyne, že pravomocný rozhodčí nález má stejné účinky jako soudní rozhodnutí, tj. že má povahu veřejné listiny."

NS ČR, č.j. 29 ICdo 72/2016-76

Juraj Gyarfas, 27. 08. 2019 v 09:27 - preferencia platnosti sa týka aj rozhodcovských doložiek

ÚS ČR, III.ÚS 1336/18

Juraj Gyarfas, 27. 08. 2019 v 10:45 - uplatnenie verejného poriadku v exekúcii

"Mohl-li povinný uplatnit námitku výhrady veřejného pořádku v řízení o prohlášení vykonatelnosti cizozemského rozhodnutí podle Nařízení Brusel I a neučinil tak, nelze se jich s úspěchem domáhat ve fázi návrhu na zastavení exekuce. Námitka výhrady veřejného pořádku jako jiného důvodu ve smyslu § 268 odst. 1 písm. h) o. s. ř., pro který bude výkon rozhodnutí zastaven, zůstane tedy zachována jen potud, pokud nemohla být uplatněna, případně, jejíž argumentace nemohla být použita, již v řízení o prohlášení vykonatelnosti."

NS ČR, sp. zn. 20 Cdo 981/2018

Juraj Gyarfas, 08. 10. 2019 v 11:41 - k nulitným rozhodnutiam

"Nulitné rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré trpí tak extrémnou vadou, že nevyvoláva právne účinky napriek tomu, že nebolo formálne zrušené. V právnej praxi sa za nulitné považuje napríklad rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak došlo k evidentnému prekročeniu jeho právomoci. Pojmy nulita rozhodnutia a materiálna nevykonateľnosť sa v značnej miere prekrývajú."

Tomašovič, M. In: Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 358.

Juraj Gyarfas, 13. 12. 2019 v 16:44 - exekučný prieskum

"Exekučný súd má, v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku,
povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda,
okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku
vykonateľný. Súd pri tomto zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť.
Za inú zmenu v osobe dlžníka, tak ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2
ZoRK (zákon o rozhodcovskom konaní) nemožno považovať zodpovednostný
vzťah konateľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľom, nakoľko tu ide o iné
subjekty zodpovednostného vzťahu, ale aj o iný obsah záväzku (náhrada škody).
Na uvedenom nič nemení ani to, že veriteľ (oprávnený) môže uvedený nárok na
náhradu škody uplatňovať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Považovať rozhodcovskú zmluvu za písomne uzavretú aj vtedy, ak je jej
existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej
rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne, nie je možné, nakoľko
podmienky § 4 ods. 7 ZoRK splnené neboli, pretože žalobná odpoveď
povinného nebola rozhodcovskému súdu doručená. Pokiaľ niet žalobnej
odpovede, nie je možné považovať podmienky uvedené v § 4 ods. 7 ZoRK za
splnené. Zo žiadneho ustanovenia ZoRK nemožno vyvodiť, že by pasivita a
nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie sa
právomoci rozhodcu. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania, sa
vychádza zo zásady, že nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy
považovať za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje, resp.
súhlasí."

ÚS SR, I. ÚS 381/2019

Juraj Gyarfas, 28. 02. 2020 v 17:10 - exekučný prieskum

"Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu."

ÚS SR, IV. ÚS 104/2019

Juraj Gyarfas, 24. 04. 2020 v 17:24 - exekučný prieskum

"Prieskum exekučného titulu exekučným súdom sa v zásade obmedzuje len na
skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Právna úprava oprávňuje
exekučné súdy na preskúmanie tých skutočností, ktoré boli rozhodné pre právne
posúdenie vymáhaného (judikovaného) nároku ešte v štádiu pred vydaním
exekučného titulu, len vo výslovne ustanovených prípadoch, a to predovšetkým
pri osobitných kategóriách exekučných titulov, akými sú práve rozhodcovské
rozsudky a notárske zápisnice."

IV. ÚS 160/2019

Juraj Gyarfas, 23. 07. 2020 v 17:26 - exekučný prieskum v spotrebiteľských veciach

"Pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Bolo by ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 1 ústavy, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou
vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu
toho, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú
neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana neposkytuje."

ÚS SR, II. ÚS 299/2019

Juraj Gyarfas, 11. 09. 2020 v 16:43 - ÚS SR k prieskumu notárskej zápisnice

"Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 je nutné vykladať v spojení s § 44 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ktorý zakotvuje súdny prieskum exekučného titulu. Jeho účelom je zabezpečenie ochrany v prípadoch, keď obsah exekučnej notárskej zápisnice nezodpovedá zákonným požiadavkám či princípom."

III. ÚS 52/2019

Juraj Gyarfas, 11. 09. 2020 v 16:55 - vylúčenie exekučného prieskumu

"Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní."

ÚS SR, IV. ÚS 22/2020

Juraj Gyarfas, 20. 09. 2020 v 22:11 - ešte z odôvodnenia IV. ÚS 22/2020

"[Z]ávery o vylúčení skúmania právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní sa v prípade, ak ide o spor z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, zjavne vzťahujú a primerane použijú aj na možnosť exekučného súdu v rámci svojej pôsobnosti preskúmať uplatnenie rozhodcovskej doložky z hľadiska toho, či pokrýva aj nárok podľa § 135a Obchodného zákonníka.

[...]

41. S poukazom na už uvedené právne posúdenie (čl. V odôvodnenia) ústavný súd konštatuje, že v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.

42. Ústavný súd zastáva názor, že nosné právne názory vyslovené v jeho náleze sp. zn. II. ÚS 300/2018 sú naďalej uplatniteľné aj pri posudzovaní prípadov, na ktoré sa s účinnosťou od 1. apríla 2017 vzťahuje novela Exekučného poriadku (zákon č. 2/2017 Z. z.).

43. Vzhľadom na to, že okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľky (v postavení oprávneného) proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 44 Ek 1208/2018 z 13. septembra 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým bol návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie zamietnutý z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vydaný v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako exekučný titul v exekučnom konaní nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, odoprel sťažovateľke poskytnúť ochranu jej základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo bolo dôvodom na vyslovenie ich porušenia (bod 1 výroku nálezu)."

ÚS SR, IV. ÚS 22/2020

Dušan Ďurian, 19. 04. 2021 v 20:39 - Dušan Ďurian

rovnako nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 148/2020 zo dňa 09.03.2021

Juraj Gyarfas, 15. 11. 2021 v 22:35 - ÚS SR k exekučnému prieskumu

"Okresný súd aplikoval zákonné ustanovenie, podľa ktorého má exekúciu zastaviť, ak sú tú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom za túto skutočnosť považoval to, že v spore bolo právoplatne rozhodnuté, že ad hoc rozhodca nemal právomoc rozhodnúť spor právneho predchodcu sťažovateľky a žalovanej. Opačný prístup okresného súdu ako exekučného súdu by znamenal, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať akýkoľvek subjekt v akejkoľvek veci bez založenia právomoci rozhodcovskou zmluvou. Takýto prístup by mohol byť v rozpore s právom na súdnu ochranu druhej strany domnele platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a v konečnom dôsledku aj v rozpore s právomocou exekučného súdu skúmať exekučný titul ako nevyhnutný predpoklad prípustnosti exekúcie. Preto namietané rozhodnutie okresného súdu nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci (IV. ÚS 484/2018, II. ÚS 50/2019).
10. Čo sa týka druhého okruhu námietok sťažovateľky, ktoré vychádzajú z toho, že rozhodcovský rozsudok nebol zrušený, treba uviesť, že dôvodom na zastavenie exekúcie nie je len to, že exekučný titul bol zrušený, ale aj to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti. Záver okresného súdu o tom, že výsledok sporu žalovanej a z exekučného titulu oprávnenej o tom, že ad hoc rozhodca nemal právomoc rozhodovať ich spor z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky a rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu nespĺňa predpoklady ustanovené zákonom na prijímanie rozhodcovských rozsudkov, je dôvodom na zastavenie exekúcie, nie je záverom, ktorý by bolo možné považovať za či už arbitrárny alebo svojvoľný, keďže má základ v pomerne všeobecnej a širokej norme § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktorá umožňuje zastavenie exekúcie v prípade iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zjavná neplatnosť rozhodcovskej doložky a predovšetkým to, že ad hoc rozhodca nespĺňa zákonné predpoklady na prijímanie rozhodcovských rozsudkov, je ústavne akceptovateľným dôvodom na konštatovanie dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Takáto úvaha okresného súdu zodpovedá tomu, že z ústavného hľadiska exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po formálnej i materiálnej stránke, a ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, musí byť v každom štádiu konania zastavená. Tak ako rozhodcovské súdy môžu spory rozhodovať len základe splnomocnenia zákonom, tak musí štátom zriadený všeobecný súd dozerať na to, že k exekúcii môže dôjsť na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný rozhodcom, ktorý mal právomoc na rozhodnutie sporu.
11. K tvrdeniu sťažovateľky o tom, že zatiaľ v inom spore nebolo rozhodnuté o zrušení rozhodcovského rozsudku, na tomto závere nič nemení, keďže z § 61k ods. 1 Exekučného poriadku nevyplýva, že exekúciu by bolo možné zastaviť len v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku. Názor sťažovateľky opomína pomerné široké vymedzenie dôvodov zastavenia exekúcie a sťažovateľkou podsúvaný záver o právnej istote plynúcej z nezrušeného rozhodcovského rozsudku opomína princíp legality, ktorý možno vztiahnuť aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný (tak ako bolo právoplatne rozhodnuté) subjektom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc."
III. ÚS 607/2021

Juraj Gyarfas, 05. 12. 2021 v 21:06 - nedostatok rozhodcovskej právomoci a dopad na exekúciu

Zaujímavé závery ústavného súdu v situácii, kedy RS uznesením potvrdil svoju právomoc, všeobecný súd v konaní podľa § 21 ZRK konštatoval nedostatok právomoci, avšak medzitým už bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý mal byť predmetom exekúcie. Exekučný súd však exekúciu zastavil.

"18. Oproti sťažovateľovej požiadavke na dogmatické a konečné vymedzenie právomoci exekučného súdu na prieskum nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku ústavný súd považuje za potrebné zamerať svoj prieskum na inú, v okolnostiach veci dôležitejšiu otázku predstavujúcu zároveň podstatu dôvodov napadnutého uznesenia. Ide o otázku posúdenia vplyvu právoplatného rozhodnutia všeobecných súdov o neexistencii právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutia (rozhodcovský rozsudok a rozhodcovské uznesenie), ktoré boli vydané pred rozhodnutím všeobecného súdu na základe predchádzajúceho pozitívneho uznesenia rozhodcovského súdu o jeho právomoci. Okresný súd práve na takomto skutkovom podklade založil svoju argumentáciu o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie, resp. vyhovenie sťažnosti povinnej proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Vyhodnocoval teda v prvom rade účinky právoplatného rozhodnutia príslušného všeobecného súdu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prebiehajúce exekučné konanie o vymoženie poplatku vzniknutého v rozhodcovskom konaní. To všetko za situácie, keď žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. RD/35/2017 z 11. júla 2017, ktorým bolo rozhodnuté v merite veci, bola zamietnutá ako oneskorene podaná a o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. RD/35/2017 z 1. júla 2019, ktorým bolo rozhodnuté o trovách rozhodcovského konania, nebolo rozhodnuté.

19. Sťažovateľ tvrdí, že nezrušený rozhodcovský rozsudok je stále riadnym exekučným titulom podľa zákona o rozhodcovskom konaní, aj ak by existovalo rozhodnutie súdu o nedostatku právomoci rozhodcu. Exekučným titulom v posudzovanej veci je však rozhodcovské uznesenie z 29. mája 2017, hoci sťažovateľ po vydaní poverenia predložil (doplnil) aj rozhodcovský rozsudok z 1. júla 2019 s rovnakým znením uloženej povinnosti, ktorý by navyše mohol byť samostatným exekučným titulom.

20. Podľa zistenia okresného súdu využila povinná dostupné právne prostriedky na bránenie sa proti vedeniu rozhodcovského konania podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Výsledok jedného z nich (návrhu podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní), t. j. rozsudok všeobecného súdu vyhovujúci námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, musí vyvolať adekvátne právne účinky. Rozhodnutie rozhodcovského súdu o jeho právomoci (pozitívne) bolo záväzné aj pre exekučný súd, ktorý na tom základe vydal poverenie. Ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní však explicitne predpokladá možnosť, aby účastník rozhodcovského konania napadol rozhodnutie rozhodcovského súdu o existencii jeho právomoci na všeobecnom súde. V prípade následného rozhodnutia všeobecných súdov o tom, že právomoc rozhodcovského súdu daná nie je, zanikli aj právne účinky skoršieho (a žalobou napadnutého) rozhodnutia rozhodcovského súdu o jeho právomoci. Je preto logický a racionálny záver okresného súdu, že rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní bez právomoci rozhodcovského súdu majú stratiť svoje účinky.

21. V prebiehajúcom rozhodcovskom konaní by sa (právoplatné) rozhodnutie všeobecného súdu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu malo prejaviť v rozhodnutí o zastavení rozhodcovského konania ( § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní s následkami podľa § 6 ods. 3 CSP). Reálne však je v čase rozhodovania všeobecného súdu rozhodcovské konanie už skončené a vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatný a vykonateľný ( § 44 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Otázka právnych účinkov rozhodnutia o nedostatku právomoci na už existujúce rozhodcovské rozhodnutia sa preto môže prejaviť vo vykonávacom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní takúto situáciu neupravuje. Okresný súd ako súd exekučný vyslovil záver, že následkom rozhodnutia všeobecných súdov o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorým je uznesenie vydané v rozhodcovskom konaní, je zastavenie exekúcie vedenej na jeho vykonanie.

22. Ústavný súd v nadväznosti na ťažiskovú argumentáciu okresného súdu konštatuje, že nezistil, že by výklad a závery okresného súdu v napadnutom uznesení boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa stotožnil s argumentáciou povinného v jeho sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd považoval tento hlavný okruh námietok sťažovateľa za neopodstatnený. Úvahy okresného súdu sú dostatočné pre vyvodenie záveru ústavného súdu, že v prerokúvanej veci nejde o extrémny nesúlad medzi skutkovým stavom a závermi okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu ide primárne o otázku zákonnosti (namietanie nesprávneho právneho výkladu), nie o otázku ústavnú. O použitom výklade nemožno hovoriť ako o zjavne nevhodnom alebo vedúcom k absurdnému dôsledku.

23. Na námietky sťažovateľa okresný súd reagoval primeraným spôsobom a neopomenul zaoberať sa žiadnou jeho podstatnou výhradou. Pokiaľ ide o sťažovateľom odkazované rozhodnutia ústavného súdu či Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v žiadnom z nich nebola riešená otázka, na ktorej okresný súd založil svoj hlavný záver v tejto veci. Skutkový stav ani v jednej zo sťažovateľom uvedených vecí nenasvedčuje, že bol využitý postup podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ako to bolo v teraz prerokúvanej veci, že by navyše všeobecné súdy rozhodli o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a že by exekučný súd na takomto právoplatnom rozhodnutí založil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie. Exekučným titulom nebolo rozhodcovské uznesenie o trovách konania (ako napr. vo veciach IV. ÚS 320/2020, I. ÚS 542/2019, I. ÚS 375/2019). Ako však zo sťažovateľom citovaných rozhodnutí vyplýva, prístup ústavného súdu je individuálny s rešpektovaním konkrétnych okolností veci.

24. Okresný súd napadnutým uznesením neprípustne neprekročil svoju právomoc obchádzaním postupu stanoveného v § 21 ods. 4 a § 40 zákona o rozhodcovskom konaní (pozri III. ÚS 148/2020, II ÚS 298/2020), ale podriadil sa výsledkom zákonného rozhodovacieho postupu kauzálne príslušného súdu. 25. Ústavný súd s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu dospel k záveru, že okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré boli nastolené sťažovateľom. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu je zrejmé, že právne závery o nevyhnutnosti zastaviť exekúciu vo veci sťažovateľa boli náležite vysvetlené." ÚS SR, IV. ÚS 553/2021

Juraj Gyarfas, 16. 12. 2021 v 15:43 - prieskum notárskej zápisnice v exekúcii

"1.Predmetom exekučného konania nemôže byť výkon takého exekučného titulu, ktorý svojou hmotnoprávnou podstatou právnemu poriadku odporuje (v prejednávanom prípade obchádza účel právnych noriem), a už vôbec nie iba s odvolaním sa na procesné zakotvenie inštitútu exekučnej notárskej zápisnice. Keďže procesné právo plní funkciu práva smerujúceho k presadeniu hmotného práva, zmyslom zakotvenia inštitútu exekučnej notárskej zápisnice nemôže byť presadenie nepráva.

2.Autonómia vôle subjektov súkromného práva je preto v prípade mimosúdnych exekučných titulov obmedziteľná, ak vyjadruje vôľu konať v rozpore s právnym poriadkom. V uvedenom zmysle je napokon judikovaná aj opodstatnenosť materiálneho prieskumu exekučných notárskych zápisníc."

III. ÚS 33/2020

Juraj Gyarfas, 16. 12. 2021 v 15:49 - ÚS SR k započítaniu v exekúcii

"Slová „po začatí exekúcie“ v ustanovení § 61e Exekučného poriadku je potrebné vykladať largo sensu tak, že exekučný súd neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ je teda potrebné interpretovať vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“."

IV. ÚS 48/2019
________________

"Pokiaľ sa exekučný súd odmietne zaoberať povinným vznesenou obranou o jednostrannom započítaní nejudikovanej pohľadávky, ktorej započítanie bolo uplatnené (ako hmotnoprávny úkon doručený oprávnenému) v čase pred začatím exekúcie, dochádza jeho postupom k ústavne neudržateľnej interpretácii a aplikácii § 61e Exekučného poriadku, ktorého následkom je porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru."

III. ÚS 359/2020

Juraj Gyarfas, 05. 03. 2022 v 19:24 - ÚS SR k exekučnému prieskumu

"V súvislosti s podstatou námietok sťažovateľa, čo sa týka právomoci exekučného súdu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ústavný súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie v obdobnej veci, a to uznesenie č. k. IV. ÚS 484/2018 z 13. septembra 2018, na ktoré odkázal aj okresný súd v napadnutom uznesení a v ktorom ústavný súd konštatoval, že je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť na zistenú nulitu aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto povinnosti exekučným súdom nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci. Ústavný súd považuje argumentáciu okresného súdu za ústavne akceptovateľnú a udržateľnú a nemá dôvod odkloniť sa od svojej skoršej judikatúry (zhodne napr. III. ÚS 378/2018)."

ÚS SR, I. ÚS 180/2021

__________

"Nevyužitie postupu podľa zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozsudku, pozn.) v iných ako spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti spochybňovať rozhodcovskú zmluvu v exekučnom konaní na strane žalovaného účastníka rozhodcovského konania, ktorý znáša svoju procesnú zodpovednosť za včasné uplatňovanie účinných prostriedkov ochrany, ktoré mu právny poriadok priznáva."

ÚS SR, II. ÚS 298/2020 , I. ÚS 282/2020 , I. ÚS 265/2020

___________

"Kým v prejednávanom prípade predchádzala vydaniu rozhodcovského rozsudku písomná rozhodcovská zmluva zahŕňajúca aj uplatnenie pohľadávky voči konateľom spoločnosti, vo veci sp. zn. IV. ÚS 484/2018 išlo o tacitne založenú právomoc rozhodcovského súdu s nedostatkom v doručovaní písomností povinnému. Vychádzajúc z uvedeného, ide o rozhodnutie ojedinelé, zohľadňujúce špecifické okolnosti prípadu, ktoré nemá zásadnejší vplyv na judikatúrnu líniu."

ÚS SR, I. ÚS 265/2020

Juraj Gyarfas, 21. 06. 2022 v 21:36 - exekučný prieskum objektívnej non-arbitrability

"Vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 22/2020 ústavný súd zrušil rozhodnutie všeobecného súdu s tým, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Na správnosti tohto záveru ústavný súd zotrváva. Avšak o takú situáciu v aktuálne prejednávanej veci nejde, keďže dôvodom zastavenia exekúcie nebolo skúmanie rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, ale to, že exekučným titulom sa stalo rozhodnutie v objektívne non-arbitrabilnej veci (vo veci, ktorú zákonodarca vôbec neumožňuje zveriť rozhodcovskému súdu). "

I. ÚS 228/2021

Juraj Gyarfas, 12. 07. 2022 v 18:37 - ESĽP k odopretiu výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku

Nárok vyplývajúci z rozhodcovského rozsudku požíva ochranu čl. 1 Dodatkového protokolu a odopretie výkonu takéhoto rozhodcovského rozsudku z arbitrárnych dôvodov tak môže zakladať porušenie základného práva.

BTS Holding, a.s. v. Slovensko, (Application no. 55617/17)

Možno odporučiť aj prečítanie celého rozsudku, keďže historické súvislosti sú zaujímavé (išlo o spor súvisiaci s neúspešnou privatizáciou bratislavského letiska) a dôvody, na základe ktorých slovenské súdy odopreli výkon, sú miestami skutočne divoké (povinnosť FNM zaplatiť značnú sumu je v rozpore s verejným poriadkom, lebo by sa negatívne dotkla daňových poplatníkov).

Juraj Gyarfas, 25. 10. 2022 v 17:26 - prieskum rozhodcovského rozsudku v exekúcii

„21. Zákon o rozhodcovskom konaní ani Exekučný poriadok v čase rozhodovania okresného súdu neobsahovali ustanovenia, ktoré by umožňovali exekučnému súdu vykonať prieskum rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach v exekučnom konaní z hľadiska rozsahu rozhodcovskej zmluvy. Naopak, s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodovanie o tom, či má byť zrušený rozhodcovský rozsudok v nespotrebiteľskej veci, osobitný zákon zveruje do vec-nej príslušnosti kauzálne príslušných súdov podľa § 28 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Tieto súdy sú kompetentné posudzovať okrem iného to, či sa rozhodcovským rozsudkom „rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky“, ako jeden zo zákonných dôvodov zrušenia takéhoto rozhodcovského rozsudku.

22. Oprávnenie účastníka namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a oprávnenie podať žalobu o zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku kauzálne príslušnému súdu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, o ktorých je oprávnený a po-vinný rozhodovať zákonom určený civilný súd, nepripúšťajú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zo strany exekučného súdu v rozsahu, ktorý patrí civilnému súdu. Nevyužitie postupu podľa zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozsudku, pozn.) v iných ako spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti spochybňovať rozhodcovskú zmluvu v exekučnom konaní na strane žalovaného účastníka rozhodcovského konania, ktorý znáša svoju procesnú zodpovednosť za včasné uplatňovanie účinných prostriedkov ochrany, ktoré mu právny poriadok priznáva (m. m. II. ÚS 298/2020).“

II. ÚS 43/2022

Juraj Gyarfas, 26. 12. 2022 v 17:24 - exekučný prieskum platobných rozkazov

"Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal."

PLz. ÚS 1/2022-9

Juraj Gyarfas, 08. 01. 2023 v 19:18 - ÚS SR dvakrát k exekučnému prieskumu notárskej zápisnice

"Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov, ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle subjektov súkromného práva (kontraktačnej slobody) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má prispievať k právnej istote, a aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna (II. ÚS 427/2018). Právna úprava teda dovoľuje účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, aby si zabezpečili exekučný titul vo forme notárskej zápisnice bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal súd v civilnom spore, a bez toho, aby o tom bolo vydané definitívne a záväzné rozhodnutie súdu. Nepochybne tým zákonodarca prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov mimosúdnym spôsobom. Na ich vôli ponechal rozhodnutie o tom, či spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho. Notárska zápisnica ako forma exekučného titulu sa následne považuje za plnohodnotný exekučný titul rovnocenný s rozhodnutím súdu, ak okrem formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z nich je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Tak to bolo aj vo veci sťažovateľov, keď z dvoch možných alternatív akceptovali povinným predloženú notársku zápisnicu, v ktorej povinný vymedzil (okrem iného) i právny dôvod vzniku pohľadávky – bezdôvodné obohatenie. Hoci vo vzťahu k obchodných spoločnostiam sťažovateľov by konanie povinného bolo eventuálne možné posúdiť ako rozporné s § 135a Obchodného zákonníka, nič to nemení na tom, že pohľadávka sťažovateľov nebola takto hmotnoprávne posúdená – právne kvalifikovaná všeobecným súdom v rámci civilného sporu. Sťažovatelia sa rozhodli viesť exekučné konanie z vlastnej vôle bez súdneho sporu na podklade povinným predloženej a nimi akceptovanej notárskej zápisnice. Podľa názoru sťažovateľov to, že povinný sám uviedol do notárskej zápisnice právny dôvod vzniku pohľadávky, malo viesť exekučný súd k náprave povinným (údajne nesprávne) zadefinovaného právneho dôvodu vzniku pohľadávky, a to tým, že prihliadne na obsah popísaného konania povinného, ktoré zodpovedá spôsobeniu škody. Nešlo by však o nič iné ako o hmotnoprávne posúdenie veci. Takéhoto postupu sa však nemožno domáhať až vo vykonávacom konaní od exekučného súdu, keďže na to nemá zákonné zmocnenie. Posúdenie dôvodu vzniku pohľadávky by išlo nad rámec skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, tak ako to konštatoval i okresný súd.
I. ÚS 522/2022

______

"Predmetom exekučného konania nemôže byť výkon takého exekučného titulu, ktorý svojou hmotnoprávnou podstatou právnemu poriadku odporuje, a už vôbec nie iba s odvolaním sa na procesné zakotvenie inštitútu exekučnej notárskej zápisnice. Keďže procesné právo plní funkciu práva smerujúceho k presadeniu hmotného práva, zmyslom zakotvenia inštitútu exekučnej notárskej zápisnice nemôže byť presadenie nepráva."
III. ÚS 435/2020

Juraj Gyarfas, 26. 12. 2023 v 21:21 - ÚS SR opäť k prieskumu rozhodcovských rozsudkov v exekúcii

"35. Na uvedený právny záver nadväzuje aj právny záver okresného súdu, podľa ktorého exekučný súd nemá oprávnenie preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na preskúmavanie právomoci a iných otázok slúžia totiž inštitúty podľa zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Uvedený právny názor okresného súdu vychádza z rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Okresný súd v tomto smere odkázal na tri nálezy ústavného súdu (IV. ÚS 282/2020, I. ÚS 63/2019 a I. ÚS 265/2020). Priamu relevanciu majú len nálezy č. k. IV. ÚS 282/2020 z 10. novembra 2020 a č. k. I. ÚS 265/2020 z 15. decembra 2020, keďže v náleze č. k. I. ÚS 63/2019 z 19. novembra 2019 ústavný súd priame odpovede na otázky rámcujúce právnu vec sťažovateľa neposkytol. V nálezoch sp. zn. IV. ÚS 282/2020 a sp. zn. I. ÚS 265/2020 ústavný súd odkázal na svoju judikatúrnu líniu, ktorú začal nález č. k. II. ÚS 300/2018 z 5. septembra 2018, a na ďalšie nadväzujúce rozhodnutia (II. ÚS 395/2019, IV. ÚS 22/2020, II. ÚS 298/2020), ktorými ústavný súd reflektoval na zmenu právnej úpravy od 1. januára 2015, keď nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“). Oddelením zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského konania, ku ktorému došlo zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, sa markantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní spočívajúci predovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu a nadväzujúceho rozhodcovského konania. V inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní však je potrebné vychádzať z aplikácie už prezentovaného právneho názoru o nemožnosti preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu exekučným súdom v exekučnom konaní.

36. Neobstojí potom odkaz sťažovateľa na uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 50/2019 zo 6. februára 2019 a č. k. I. ÚS 228/2021 z 1. júna 2021, keďže obe tieto uznesenia vychádzajú z rozdielnych skutkových okolností. V oboch týchto veciach totiž išlo o prípady non-arbitrability v zmysle § 1 ods. 3 písm. d) zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. o spory, ktoré nie je prípustné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, v uvedených prípadoch spory, ktoré vznikli v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Samotný ústavný súd sa už v uvedených uzneseniach vysporiadal s nemožnosťou aplikovať právne závery vyslovené v náleze sp. zn. II. ÚS 300/2018 a v nadväzujúcich rozhodnutiach na prerokúvané veci (porovnaj bod 46 uznesenia sp. zn. II. ÚS 50/2019 a bod 21 uznesenia sp. zn. I. ÚS 228/2021) práve s ohľadom na vymedzenú skutkovú odlišnosť. Ústavný súd zároveň v uznesení sp. zn. I. ÚS 228/2021 zotrval na správnosti právnych záverov vymedzených v náleze sp. zn. II. ÚS 300/2018 a nadväzujúcich rozhodnutiach, reprezentovaných právnym názorom o nemožnosti preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu v rámci nespotrebiteľského rozhodcovského konania v exekučnom konaní exekučným súdom.

37. V tomto smere je daná skutková odlišnosť aj napriek námietke sťažovateľa, že počas rozhodcovského konania bol už vyhlásený konkurz na jeho majetok. Okresný súd vo vzťahu k tejto námietke poukázal na právnu kvalifikáciu pohľadávky oprávneného voči sťažovateľovi vyjadrenú v rozhodcovskom rozsudku, podľa ktorej išlo o tzv. konkurzom nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú môže veriteľ uplatňovať v osobitnom konaní aj napriek vyhlásenému konkurzu na majetok dlžníka. Okresný súd pritom vychádzal z viazanosti uvedeným právnym posúdením v rozhodcovskom rozsudku, od ktorého sa nemôže v exekučnom (vykonávacom) konaní odchýliť. Aj táto okolnosť predstavuje dôvod, pre ktorý na sťažovateľovu právnu vec nemožno aplikovať uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 50/2019 a sp. zn. I. ÚS 228/2021.

38. Pri ďalších námietkach sťažovateľa (o rozhodcovskej doložke, účinkoch reštrukturalizácie a konkurzu na majetok spoločnosti , celkovom právnom posúdení konania sťažovateľa, nepreukázaní úmyselného zavinenia a pod.) možno konštatovať, že ide o námietky vecného charakteru týkajúce sa veci samej, ktoré bolo možné uplatňovať primárne v rozhodcovskom konaní, prípadne v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a nie v exekučnom konaní."

ÚS SR, IV. ÚS 195/2023

Juraj Gyarfas, 29. 12. 2024 v 16:51 - prieskum rozhodcovskej právomoci v exekučnom konaní

"Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo právomoc rozhodcovského súdu v žalobnej odpovedi alebo prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je exekučný súd v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a právomoc rozhodcovského súdu a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej veci so zákonom znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Len platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní."

ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 364/2022 (právna veta podľa najpravo.sk)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím