Som len študent, preto sa vopred ospravedlňujem, ak je táto téma príliš primitívna, alebo sa vo viacerých veciach v článku, resp. otázke mýlim.

Zaujímalo by ma na základe čoho Policajný zbor poskytuje súčinnosť dopravnému podniku, pokiaľ ide o totožnosť cestujúceho. Ide o to, že podľa § 14 ods. 2, zákona č. 56/2012 o cestnej doprave : Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti.

Čiže, ja ako cestujúci mám povinnosť, ak nezaplatím, poskytnúť tieto údaje, ale čo ak si nesplním túto povinnosť a odmietnem ich poskytnúť? Prídu policajti a budú odo mňa žiadať preukázanie totožnosti v zmysle § 18, zákona o PZ. Kde sa uvádza: Policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.

Čo ma zaujíma je, že akú úlohu podľa zákona o PZ plní PZ v tomto prípade? Vyšetruje priestupok? Alebo za akým účelom žiadajú preukázanie totožnosti?. Dôležité je, či som tým, že som neposkytol revízorovi tieto moje identifikačné údaje naplnil skutkovú podstatu nejakého priestupku, napríklad: § 21 ods. 1, písmeno b, zákona o priestupkoch : Priestupku sa dopustí ten, kto : úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplny údaj orgánu štátnej správy alebo obci, inej právnickej osobe alebo im požadovaný údaj zatají, hoci má povinnosť takýto údaj uviesť. Hm? Neviem.

A ak to aj je priestupok a PZ v tomto prípade odhaľuje priestupok a zistí moje údaje, alebo aj keby to nebol priestupok, verím, že policajti by nejaký dôvod našli, aby mohli odo mňa vyžadovať preukázanie mojej totožnosti, každopádne dostávame sa ku podstate, že aj keď zistia moje identifikačné údaje, na základe čoho sú oprávnení tieto moje osobné údaje potom poskytnúť dopravnému podniku ako PO, a.s., ktorá ich potrebuje na to, aby odo mňa vymáhala zmluvnú pokutu zo zmluvy o preprave osôb, ktorú som porušil tým, že som nemal platný cestovný lístok.

Čiže, ak by som ja uzavrel teoreticky s niekým nejakú zmluvu podľa OZ a čisto teoreticky by som nevedel jeho identifikačné údaje, aby som ho mohol potom žalovať na súde, tak môžem sa obrátiť na PZ, aby mi zistil totožnosť tejto osoby, s ktorou som uzavrel zmluvu? Asi ťažko. Teda ako je to v tomto prípade, pokiaľ ide o vzťah PZ - Dopravný podnik, a.s. ? Čo si myslíte ?

Ešte raz sa ospravedlňujem, ak je to hlúposť, alebo nejaká primitivita. Ďakujem.

vidím, že ti otázka stále nedá :) Odpoveď na túto časť, je IMHO trochu inde, pozri si napr. toto rozhodnutie NSCR (1 As 34/2010) a viac vecí sa ti vyjasní. Súčinnosť polície pokiaľ ide o ochranu zmluvného plnenia zo súkromnoprávneho vzťahu, by som však videl skôr v § 5 ObčZ ako v niektorom z priestupkov.

:) nedá mi to no:) Vraj o tom písal článok doktorand z našej univerzity v Justičnej revue a včera mi na sociálnej sieti odpovedal aspoň takto krátko, čo si on myslí : Keďže som spomínaný článok napísal, tak stručne odpoviem. Poskytovanie a sprístupňovanie osobných údajov PZ iným osobám upravuje § 69d zákona o PZ. Z tohto ustanovenia a z § 7 ods. 5 zákona o ochrane osobných údajov pri veľmi extenzívnom výklade podľa môjho názoru vyplýva možnosť sprístupniť osobné údaje dopravcovi. Ale zdôrazňujem je to tak extenzívny výklad, že mám obavy, či to poskytovanie osobných údajov je v súlade so zákonom. Zásade celý postup prepravnej kontroly v prípade, že cestujúci dobrovoľne nenadiktuje osobné údaje je niekde v šedej zóne ak nie rovno za hranicou zákonnosti.Ja som spokojný s takouto odpoveďou:) Nie žeby som bol nejaký čierný pasažier:)

... za nastolenie zaujímavej otázky. Právna analýza tých "najkaždodennejších" otázok je často najťažšia, lebo sa nad tým nikto nezamýšla. Mňa by zase zaujímalo, aká je civilnoprávna povaha "pokuty" v MHD, keďže o zmluvnú pokutu asi nemôže ísť, lebo tá by sa musela dohodnúť písomne.

Juraj: Povaha "pokuty" v MHD je naozaj civilnoprávna (a z tohho vyplývajú viaceré praktické problémy, viď spomínaný článok do JR). Nejde o zmluvnú pokutu, ale o tzv. sankčnú úhradu, pričom povinnosť jej zaplatenia je daná zákonom ( § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave).

Martin: Mohol by si sa trochu rozpísať k tomu § 5 OZ? Takto na pohľad mi to ako platforma na "súčinnosť polície" formou nejako nestačí....

interesant, tú § 14 ods. 2 som nepoznal. Ale nič to nemení na mojom pôvodnom predpoklade, že pokuta je čisto civilnoprávny nárok zo zmluvy o preprave osôb, presnejšie zmluvná pokuta. To, že to § 14 ods. 2 nazýva sankčná úhrada je IMHO nepodstatné, je zrejmé, že suma vyplýva z prepravného poriadku (resp. tarify - nepriameho zmluvného dojednania), a že je to sankčné plnenie za porušenie zmluvnej povinnosti = ergo zmluvná pokuta.

Prečo nestačí? § 5 ObčZ chráni pokojný stav - z troškou predstavivosti možno vidieť vybavenie lístkom v doprave za bežný pokojný stav - a stav, kedy nemá dotyčný nič, ale naopak rád by utekal od revízora, ktorý by eventuálne mohol zakročiť za účelom ochrany majetku zamestnávateľa (svojpomoc), za narušenie tohto stavu. Nie každý súkromný delikt bude aj priestupok, a je IMHO normálne, že v týchto prípadoch bude FO alebo PO chcieť súčinnost polície aby vôbec mohla uplatniť svoj nárok na súde (na SK nemožno pokiaľ viem podať žalobu voči neznámemu) .. inak FO alebo PO hovoríme, že má síce nárok, ale nijak jej nepomôžeme aby si ho mohla reálne uplatniť .. žiadnu hlbokú analyzú som tomu ale nevenoval ..

teraz som si všimol ešte tú podmienku formálnosti čo do písomnej formy (to je tak narýchlo diskutovať), ale keďže tu Ondrej poukázal na ustanovenie, o ktoré také ujednanie vyslovene opiera, problém nevzniká = povahou je to ale stále zmluvná pokuta, aj keď by normálne nesplnila podmienku formy podľa § 544 II ObčZ

Ja viem, že je to asi blbosť, ale chcem sa opýtať akú povahu ma takáto zmluva o preprave osôb? Nemožno povedať, že ide o spotrebiteľskú zmluvu? Lebo ak vychádzam z § 52 OZ :Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Možno hovoriť teda o spotrebiteľskej zmluve v tomto prípade? Lebo ak áno, tak ako je to potom so zmluvnými podmienkami, ktoré nemám možnosť ja, ako cestujúci ovplyvniť, môžem len buď nastúpiť do vozdila, alebo nenastúpiť a tým pádom, odmietnúť takúto zmluvu. Alebo už hovorím veľmi z cesty :P ? Neviem..opravate ma prosím, lebo fakt s Občanom v podstate len začínam.

K tej "zmluvnej pokute". Asi sa zhodneme, že nejde o zmluvnú pokutu stricto sensu, to by sme ju museli uzatvárať písomne. Navyše sankčná úhrada nie je dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti (tak, ako je to pri zmluvnej pokute), ale je daná priamo ex lege (akurát jej výška potom vyplýva z tarify).
Ale v širšom slova zmysle ide o zmluvnú pokutu, ktorá nie je zmluvná a formálne ani pokuta :)))

Pokiaľ ide o § 5 OZ, vzhľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mám reštriktívnejší pohľad (nehovorím, že som o jeho správnosti na 100 pro presvedčený...). V tomto všeobecnom ustanovení sa navyše hovorí o obci, nie Policajnom zbore....jedine, že by sme zákonné zmocnenie na takýto postup našli inde, napr. v zákone o PZ.

ad1 - nemyslím si, že forma v akej musí byť niečo uzatvorené je jej pojmový znak, v iných krajinách môže byť zmluvná pokuta aj neformálnejší inštitút, a predsa ide o obsahovo to isté - paušalizovanú sankciu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Nesúhlasím, že povinnosť platiť je "ex lege", podľa toho by MHD teoereticky ani nemohlo mať systém bez zmluvných pokút (Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.). Význam § 14 vidím skôr v tom, že takáto sankcia je dojednaná nepísomne, a že povinnosť hradiť pokutu je stanovená ihneď za určitých okolností.

ad2 - obec = mestská polícia.

Áno, je to spotrebiteľská zmluva, ale s iným inkorporačným mechanizmom ( § 17 ods. 3) a so zákonom stanovenou možnosťou sankcie ( § § 14 ods. 2, 17 ods. 2).

Smernica 93/13/EHS samozrejme takéto úpravy predpokladala, preto v čl. 1 ods. 2 vylúčila zmluvné klauzuly, kopírujúce normatívne predpisy zo skúmania (podobne ako individuálne dojednané). My sme to netransponovali, ale dá sa interpretovať, že takáto výnimka platí aj u nás. Judikatúra ale v niektorých prípadoch bežne kontroluje zákonom upravené - resp. dovolené mechanizmy (stálica je § 262 ObchZ - aj keď tu je to komplikovanejšie, nechcem tému otvárať).

Niektoré vplyvné osoby v oblasti ochrany spotrebiteľa si ale myslia, že aj zákon-preberajúce ustanovenia sa majú kontrolovať (nevediac však o výnimke v smernici), takže nedám ruku do ohňa za to, že takéto klauzuly budú mať vždy imunitu pred súdnym prieskumom.

Klasická odpoveď :) : Viac v Štandardných zmluvách s. 225-227 (ale ešte k starému zákonu č. 168/1996 a stavu judikatúry k začiatku roku 2009, v podstate sa ale nič nezmenilo).

V podstate je to ale test citlivosti posudzovateľa na prijateľnosť ako takú - v MHD sú záväzné zmluvné podmienky, o ktorých ani spotrebiteľ nemá šancu vedieť (sankcia vo výške 100-násobku síce znie dramaticky, ale podstatný je základ, ktorý je pomerne malý). Je však zaujímavé, že súdy sa vo vzťahu k týmto zmluvám pomerne ústretové, v porovnaní s inými sektormi hospodárstva, asi sa cestovanie v MHD považuje za dôležitejšiu službu ako vedenie účtu v banke. :D

Čo poviete, dáme žalobu o určenie neplatnosti a rozvrátime dopravné tepny? Nech sme trochu prospešní. :-)

Možno tvrdíme to isté, len každý svojimi slovami. Ja hovorím, že (a v tom sa asi všetci zhodneme), že nejde o zmluvnú pokutu podľa OZ alebo ObZ. Súhlasím s tvrdením, že neplatí:
"forma v akej musí byť niečo uzatvorené je jej pojmový znak". Ja podstatný rozdiel (minimálne v kontexte slovenského pr. poriadku) vidím v tom, že na zmluvnej pokute sa musíme dojednať, t.j. aby som ju platil, musím sa k nej zmluvne zaviazať, no k sankčnej úhrade ma zaväzuje zákon (samozrejme musí byť reálne naplnená hypotéza pr. normy.

Ad polícia: Myslel som, že celý čas hovoríme o príslušníkoch PZ, nie o mestskej polícií. PZ sa spomína aj v Dávidovom príspevku...S hanbou sa však priznávam, že aj keď MHD využívam pravidelne, pri revízii som mal vždy platný cestovný lístok a tak prax (či sa privoláva mestská polícia, alebo "štátna") nepoznám :D

ustanovenie § 544 ods. 3 Občana? Ja viem, je tam slovo penále, ale čo tak využiť kreatívny výklad?

Potom by totiž bolo možné umožniť zmluvnú pokutu priamo moderovať podľa § 545a.

Inak s tými osobnými údajmi - nie je to skôr tak, že nárok na osobné údaje má poškodený (resp. domnelý poškodený) priamo voči škodcovi (domnelému škodcovi), priamo ako nejaký akcesorický nárok z hmotného práva, a že policajti ho v podstate len presadzujú (t.j. osobné údaje nezbierajú policajti pre seba, ale pre poškodeného, preto netreba riešiť otázku, či sú oprávnení mu ich odovzdať)? Je to výstrel do tmy, určite to už niekto niekde (Nemecko?) riešil...

Zasa ale pripadá mi v rozpore s nejakou elementárnou predstavou spravodlivosti, aby som nemohol poznať osobné údaje osoby, ktorá mi spôsobuje škodu, inak než nahliadnutím do spisu v rámci trestného/priestupkového konania.

Keďže je tu spomenutý môj názor a článok, tak musím zaujať postoj :)
Ad Martin Husovec: V ČR skutočne exisutje spomínaný judikát. Ten však vychádza z odlišnej právnej úpravy:
Cestující je dále povinen na výzvu pověřené osoby ji následovat na vhodné pracoviště veřejné správy ke zjištění totožnosti, anebo na výzvu pověřené osoby setrvat na vhodném místě do příchodu osoby oprávněné zjistit totožnost cestujícího, a to nesplní-li povinnosti uvedené v písmenu b). t. j. na výzvu pověřené osoby se prokázat platným jízdním dokladem; neprokáže-li se platným jízdním dokladem z příčin na své straně, zaplatit jízdné z nástupní do cílové stanice nebo, nelze-li bezpečně zjistit stanici, kde cestující nastoupil, z výchozí stanice vlaku a přirážku k jízdnému nebo se prokázat osobními údaji potřebnými na vymáhání zaplacení jízdného a přirážky k jízdnému, pokud cestující nezaplatí na místě.( § 37 ods. 5 psím. b) a d) zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach v znení neskorších predpisov).
Policista je oprávněn vyzvat k prokázání totožnosti osobu na žádost jiné osoby, která má na zjištění totožnosti právní zájem, jakož i osobu, která o prokázání totožnosti policistu žádá, a zjištěné osobní údaje předat osobě, která o prokázání totožnosti požádala. ( § 63 ods. 1 písm. k) zákona o č. 273/2008 Sb. o Policii České republiky).
U nás však ani jedno z týchto ustanovení neexistuje, resp. som ho nenašiel, čo podľa môjho názoru podstatne mení situáciu.
V minulom zákone o cestnej doprave (zákon č. 168/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov) existovalo ustanovenie § 11 psím. e), ktoré cestujúcemu ukladalo povinnosť strpieť zistenie totožnosti privolaným príslušníkom Policajného zboru, ak pri kontrole jej preukázanie odmietne. V súčasnom zákone však toto ustanovenie nie je a prečo to vie asi len zákonodarca a úradníci, ktorí ten zákon pripravovali. A však pokiaľ povinnosť cestujúceho strpieť zistenie totožnosti privolaným príslušníkom Policajného zboru, ak pri kontrole jej preukázanie odmietne, bola výslovne uložená v zákone, a však už nie je, otázka je, či táto povinnosť cestujúcemu zostala.

Čo sa týka veci: cestovanie bez platného lístka = priestupok. V prípade úmyselného cestovania bez lístka ide podľa môjho názoru o priestupok proti majetku, len si neviem v praxi dobre predstaviť akoby sa dokazoval úmysel.

A k otázke zmluvnej pokuty: V jednom z komentárov k OZ som sa dočítal, že v prípade cestovania bez platného lístka ide o zodpovednostný vzťah z bezdôvodného obohatenia a osobne sa s týmto možno menšinovým názorom stotožňujem. Ale práve možno i názvom týchto "pokút" ako sankčných úhrad, resp. prirážok chcel zákonodarca povedať, že ide o určitú občianskoprávnu sankciou sui generis podobnú zmluvnej pokute, ale predsa nejde o zmluvnú pokutu. :)
Chcem dodať, že som rád, že sa o probléme rozviedla celkom plodná diskusia. :)

Nechem aby to vyznelo zle, ale táto diskusia je tak trošku mišung - zo všetkého všetko a vlastne k ničomu úplne .. bavíme sa tu o tom

a) aká je povaha vzťahu medzi dopravcom a čiernym pasažierom
b) akú povahu má sankcia za čierne pasažierstvo
c) ako to, že polícia poskytuje súčinnosť
d) ako to, že môže získať poškodený osobné údaje
e) a ďalšie random veci ..

Ad a) IMHO je zrejmé, že ide o zmluvný (spotrebiteľský) vzťah. To, že ide o "o zodpovednostný vzťah z bezdôvodného obohatenia" je podľa mňa nesprávne. Ako sa má potom viazať sankcia na porušenie zmluvnej povinnosti ak nejestvuje zmluvný vzťah? strácam sa ..

Ad b) nechápem to "sui generisovanie" - je to sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti? áno ..

Ad c) Marek neviem na čo si poukázal - ja som predsa svoj argument o § 5 vôbec neopieral o ten judikát. Ten judikát sa netýka ani takej situácie, keďže o priestupok revízora ak si dobre pamatám.

Ad d) Michal to čo spomínaš Nemci vymysleli dávnejšie, presne ako píšeš, hmotnoprávny nárok ako súčasť nároku na náhradu škody ak si dobre pamatám (neviem či to nevyšlo z UWG ako prvé, pretože nebolo ako uplatniť nárok zo škody, tak sa v prípade pravdepodobnosti nároku mohol uplatniť nárok na informácie - musím to ale pozrieť presne ako to bolo)- v PDV je tento nárok postavený už ako samostatne stojaci nárok.

Neberte moju úvodnú poznámku zle (viem ako vyznievajú komentáre), ale nerád diskutuje o všetkom a o ničom.

PS: Kristián "niektoré vplyvné osoby v oblasti ochrany spotrebiteľa si ale myslia, že aj zákon-preberajúce ustanovenia sa majú kontrolovať" - vieš rozviesť? to ako ustanovenie, ktoré kopíruje dispozitívnu úpravu? a súd má potom povedať čo? neviem si to predstaviť .. máš na mysli výnimku typu § 307 III BGB?

a) problém pri čiernom pasažierovi je vo vôli - on predsa NECHCEL uzatvoriť odplatnú zmluvu s tým, že chce zaplatiť za zmluvu. Ak niekto potiahne vec v obchode (tak dobre: v automate) asi ťažko odargumentuješ, že chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu, len porušil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Nemci v tridsiatych rokoch na to vyvinuli teóriu faktických zmlúv, že faktické uchopenie sa fakticky ponúknutého plnenia vytvára zmluvu. A tak im tento problém akože odpadol. "Akože" preto, lebo teóriu opustili ako contra legem.

Od "nás" napríklad Filip Melzer argumentuje, že faktické akty (vstup do prostriedku MHD) sa majú vykladať tak, ako ich spoločenstvo všeobecne vníma (je to niekde v metodológii, alebo vo výklade ... ak ma prinútiš, tak to nájdem, ale inak nie :)). To je myslím opinio communis v súčasnej germánskej oblasti.

Z doktrinálneho pohľadu ale skutočne nie je 100% istota, že ide o zmluvný vzťah stricto senso. Aj zákonodarca si je toho vedomý ale problém (správne) koncepčne obchádza. Preto je formulácia v § 760, "ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok" úplne odlišná od iných základných ustanovení vymedzujúcich jednotlivé typy. Našťastie (?) euroúnijný (?) koncept zmluvy je širší a pokrýva aj tieto prípady, takže pre účely ochrany spotrebiteľa nie je čo riešiť.

Bezdôvodné obohatenie ale veľa nevyrieši, lebo o čo sa bezdôvodne obohatil? o cestovné, prípadne trhové náklady transportu .... nie o jeho 100-násobok. To, že sa použijú zaklínadlá "zodpovednostný vzťah z BO" sankciu nevysvetlí (aj keď logika argumentu je jasná ako scrabble: povieme, že ide o zodpovednosť - tak tam musí byť zodpovednosť - a to je vlastne sankcia).

b) je to jedno, je to zákonná možnosť súkromnoprávnej sankcie. Otázne je, či je možné analogicky použiť niečo zo zmluvnej pokuty, či poplatku.

c)-d): neviem, nerozmýšľal som o tom :)
e) random veci ja rád. Inak, na JP sa už dávnejšie diskutovalo o sankciách za jazdu čiernych pasažierov najmä vo vzťahu k svojpomoci... http://jinepravo.blogspot.sk/2010/12/jezdit-na-cerno-se-nesmi.html

PS: áno, § 307 ods. 3 BGB. V podstate je otázka, či ak do VOP-iek prepíšeš "dispozitívne" (v úvodzovkách, lebo podľa panujúceho názoru žiadne dispozitívne normy v spotrebiteľskom práve štandardných zmlúv neexistujú, sú len jednostranne kogentné) ustanovenie zo zákona, slovo za slovom, tak či to súd môže posúdiť ako neprijateľné, alebo je to unfair-proof. Podotázka je, či postačí vyberanie hrozienok (jednotlivých ustanovení), alebo sa sleduje celkový účinok takto vybraných ustanovení.

Test odolnosti v extrémnych prípadoch: v zmluve je klauzula podľa § 262 ObchZ. Výsledok judikatúry: neprijateľná. Tento príklad je trochu špecifický, uznám. Iný príklad - test odolnosti 2: predstav si, že by rozhodcovský zákon definoval štandardnú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských veciach. Ak by ju niekto napísal slovo za slovom... mala by byť podriadená kontrole neprijateľnosti?

Ad a) + b) Martin to je práve to, že môj názor spolu s názorom z komentáru (snáď zajtra nájdem, kde som to čítal) vychádza z toho, že je otázne, či vôbec v prípade, ak cestujúci cestuje bez platného lístka došlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy. V prípade ak k uzavretiu zmluvy nedôjde, nemôže ísť v prípade sankčnej úhrady o zmluvnú pokutu. Podľa § 489 OZ však záväzky nevznikajú len zo zmlúv.
To kedy vlastne zmluva o preprave osôb je uzavretá nie je vôbec jednoznačné a jednotné.
Napr. článok A.3.1 PP Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. stanovuje: Práva a povinnosti vo vzťahu k dopravcovi vznikajú cestujúcemu zakúpením cestovného dokladu a rovnako i nástupom do vlaku bez platného cestovného dokladu. V prípade nástupu do vlaku bez platného cestovného dokladu sa postupuje podľa čl. A.5, a čl. B.4.
Článok A.3.2. toho istého PP: Zakúpením cestovného dokladu alebo označením cestovného dokladu vo vlaku dochádza k uzatvoreniu prepravnej zmluvy medzi dopravcom a cestujúcim. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je: záväzok dopravcu prepraviť cestujúceho z nástupnej do cieľovej stanice vlakmi uvedenými v CP za podmienok stanovených PP ZSSK, záväzok cestujúceho zaplatiť cenu za prepravu a dodržať podmienky stanovené PP ZSSK.
Čl. 4 ods. 1 PP autobusového dopravcu Slovak Lines, a. s. pre prímestskú dopravu: Zmluva o preprave osôb je uzavretá zaplatením cestovného podľa príslušnej tarify cestujúcim.
Je pravda, že mnohé mestské dopravné podniky predpokladajú uzatvorenie prepravnej zmluvy nástupom do vozidla, ale ako vyplýva z vyššie uvedeného vôbec nemožno povedať, že existuje jednotné pravidlo, ktoré hovorí, kedy a či vôbec dochádza k uzatvoreniu prepravnej zmluvy v prípade, ak cestujúci nemá platný lístok, a okrem vyššie spomenutých názorov, aj preto treba podľa mňa tieto sankčné úhrady brať ako inštitút sui generis.
Pre lepšiu predstavu, zoberme konkrétny prípad: Čierny pasažier je vo vozidle dopravcu Slovak Lines bez platného lístka, na základe čoho ho môže dopravca postihnúť, keď sám dopravca tvrdí, že nedošlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy?
Ad c): Ten judikát som spomenul preto, lebo si tvrdil, že tam možno nájsť o problematike niečo bližšie, tak som len upozornil na to, že česká právna úprava je v tomto dosť odlišná od našej. :) A k § 5 OZ: Použitie tohto ustanovenia na náš prípad sa mi nehodí.
Na záver ešte podotknem, že v mojom článku som sa obmedzil vzhľadom na limitovaný rozsah a jeho zameranie na konštatovanie, že sankčné úhrady sú súkromnoprávne sankcie. Z pohľadu praxe osobne považujem celú debatu o tom, či ide o zmluvnú pokutu, alebo nie skôr za akademickú debatu, keďže ukladať tieto sankcie umožňuje dopravcom zákon.

Ahojte,

a) díky za insight Kristián, no stále si myšlím, že je to zmluva. To, že môžeme diskutovať o tom, že či existuje vôla uzatvoriť zmluvu je legitímny argument. Lenže v prípade ak nejde o jednostranný neadresný úkon, tak vôle je iba jedno z kritérií výkladu (podľa nášho ObčZ ani nehovoriac § 35 ods. 2 môže viesť k absurdným záverom ..). Ak je vôla čierneho pasažiera odlišná od vôle dopravcu, rozhodujúci je objektívny horizont akceptanta ( § 35 ods. 2, 3). A ten dospieva k tom čo cituješ u Melzera. Až do momentu, keď dopravca nezistí, že osoba nemá lístok, bolo by nemožné zistiť či a ktoré osoby sú vlastne zákazníci. Možno som len nepochopil hĺbku argumentu ktorý uvádzaš, ale mne to príde ako vec pre § 133, 153 BGB aj v Nemeckom práve (objektive Empfängerhorizont).

V linkovanom rozhodnutí aj Z. Kühn (sudca v danej veci) píše rovnako nasledovné: "Přistavení trolejbusu do zastávky za účelem umožnit nástup cestujících je konkludentní nabídkou na uzavření smlouvy, nástup osoby do trolejbusu je konkludentní akceptací nabídky. Smlouva je tak uzavřena. Pro vznik smlouvy je irelevantní, zda cestující zaplatil či nezaplatil stanovené jízdné. Smlouva tedy platně vznikne i ve vztahu k cestujícímu, který nezaplatil stanovené jízdné („černý pasažér“) (srov. k tomu Ondřej Frinta in: Eliáš, K. a kol. Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 2. svazek. Praha, Linde 2008, s. 2245-2246)."

Marek hádam nechceš dovodzovať moment vznik zváväzku z prepravného poriadku?

Ad b) akademická debata by to bola, keby to nemalo dopad na výklad ..

Ad c) Marek "A k § 5 OZ: Použitie tohto ustanovenia na náš prípad sa mi nehodí." nie je argument do diskusie. Mne sa nehodí veľa vecí, a predsa ich musím odôvodniť ak chcem niekoho presvedčiť :)

ad PS: si to ešte prečítam raz.

Podobné problémy riešia/riešili aj naši západní susedia, zaujímavé čítanie:

http://www.argedaten.at/php/cms_monitor.php?q=PUB-TEXT-ARGEDATEN&s=46436uzt

http://derstandard.at/3155727?sap=2&_seite=4

Martin H. - horizont adresáta je práve otázny pri opačnom výslovnom prejave (protestatio facto contraria). Dokonca ani v germánskom priestore to nie je celkom opinio communis - napríklad Rakúšania onen známy "Hamburger Parkplatzfall" výslovne odmietajú, pretože podľa nich jednoducho faktické konanie nemôže nahradiť zreteľne chýbajúcu vôľu. Osobne mi nikdy nebola táto myšlienka celkom jasná, ale to len tak na dokreslenie (vraj sa to dá podľa nich "ausreichend" riešiť napríklad cez náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie - viď napr. tu http://books.google.at/books?id=4faNCZw9kMIC&pg=PA725&lpg=PA725&dq=protestatio+facto+contraria+%C3%B6sterreichischem+recht&source=bl&ots=6ktQaYAf7V&sig=178jFTgqBaSAP5oLG19t3u7uFCs&hl=de&sa=X&ei=xCMSUdDZGceh4gTM54GgBw&ved=0CCwQ6AEwAA#v=onepage&q=protestatio%20facto%20contraria%20%C3%B6sterreichischem%20recht&f=false).

Ten český judikát mi príde zvláštny, nie tak doktrinálne, ale z iného dôvodu: v ČR dodnes platí vyhláška č. 175/2000 Zb. o prepravnom poriadku vo verejnej dráhovej a cestnej doprave, ktorá v § 3 obsahuje tieto dva odseky:

(2) Přepravní smlouva je uzavřena, jestliže cestující využije svého práva k přepravě z jízdního dokladu tím, že nastoupí do vozidla nebo vstoupí do označeného prostoru přístupného jen s platným jízdním dokladem (dále jen "nástup do vozidla").

(3) Přepravní smlouva je též uzavřena, umožní-li dopravce cestujícímu nastoupení do vozidla bez jízdenky a jízdné cestující zaplatí bezodkladně po nástupu do vozidla.

Mne z toho vychádza, že ten, kto nastúpi do vozidla bez cestovného lístku, a cestovné bezodkladne nezaplatí, neuzavrel prepravnú zmluvu. Ale možno mi len niečo uniká.

U nás ale boli tieto prepravné poriadky (vo forme všeob. záv. PP) zrušené, hoci Obč. z. na ne stále odkazuje. Takže ako píše Kristián, je otázka, kedy je vlastne zmluva uzavretá, podľa nášho práva asi naozaj otvorená. Pritom nie sú úplne nepoužiteľné ani prepravné poriadky vydávané dopravcami, lebo napr. podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 56/2012 Z.z. prepravný poriadok má upraviť napríklad spôsob uzavretia prepravnej zmluvy. Je to teda zvláštne, že prepravný poriadok, ktorý má povahu VOPiek, ktorých inkorporácia predpokladá uzavretie zmluvy, má upravovať otázku, ako sa zmluva uzatvára. Ale faktom je, že by sa to dalo vnímať ako splnomocnenie na jednostranné rozšírenie záväznosti týchto VOPiek aj do prezmluvných vzťahov...

Vo výsledku ide asi o akademickú debatu, lebo aj ja súhlasím, že pri bežnom nastúpení do otvoreného vozidla MHD, kde sa predpokladá cvaknutie lístka až po nástupe, ide z hľadiska horizontu adresáta o konanie, ktoré nemôže vyhodnotiť ináč než vôľu prepraviť sa za daných podmienok.
(Kristiánov príklad krádeže v automate podľa mňa nie je porovnateľný, lebo krádež z automatu nie je spôsob, ktorý možno objektívne považovať za prejav vôle využiť možnosti automatu za podmienok daných prevádzkovateľom.) Aj keď napr. § 11 ods. 1 písm. c) zák. č. 56/2012 Z.z. tu ponúka mnoho priestoru na ďalšiu diskusiu.

Paradoxne to ale vedie k inému záveru v prípade, že by napr. cestujúci prekĺzol do medzimestského autobusu, kde sa bežne platí pri nástupe vodičovi...

Čiže vo výsledku je - ako píše Kristián - asi najsprávnejší záver, že ide o zákonnú možnosť súkromnoprávnej sankcie (niečo ako nový § 369c obchodu), čo je koniec koncov aj napragmatickejšie, pretože nemusíme uvažovať nad tým, čo a ako s prepravnou zmluvou.

Ad a): Martin prepravné poriadky pre moment uzavretia zmluvy relevantné sú. Pozri si ASPI komentár k § 760 OZ, kde je uvedené "Ustanovenie § 760 presnejšie nevymedzuje formu a spôsob uzatvorenia zmluvy o preprave osôb. Ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy."
Taktiež § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej doprave uvádza nasledovné: "Prepravný poriadok obsahuje prepravné podmienky dopravcu potrebné na uzavretie prepravnej zmluvy, najmä spôsob uzavretia a platnosť zmluvy o preprave osôb alebo zmluvy o preprave tovaru."
Takže ten prepravný poriadok nie len podľa môjho názoru na moment uzatvorenia zmluvy určitý vplyv má.
A k tvojmu názoru, že čierny pasažier uzavrie nástupom do vozidla prepravnú zmluvu, ten ti neberiem. Ale podľa môjho názoru, pokiaľ je zmluva o preprave odplatnou zmluvou, a ja nastupujem do autobusu s tým, že nechcem zaplatiť cestovné, ale chcem len neoprávnene využiť službu, tak k uzatvoreniu zmluvy nedôjde. Aj literatúra uvádza: "V právnom vzťahu s dopravcom je však aj tzv. čierny pasažier (zodpovednostný právny vzťah z bezdôvodného obohatenia)" (Svoboda J. a kol. OZ a súvisiace predpisy, V. vydanie, s. 724)Keďže sa s tým bezdôvodným obohatením vzhľadom na
1. výšku tej úhrady a
2. to, že cestujúci je povinný popri tejto úhrade zaplatiť i cestovné
úplne nestotožňujem, zastávam názor, že prirážka/úhrada je občianskoprávna sankcia sui generis.
Ad b): To som veľmi nepochopil, čo si tým chcel povedať, pokiaľ sa zhodneme na tom, že ide o súkromnoprávnu sankciu.
Ad c): Tu súhlasím s Ondrejom - čl. 2 ods. 2 ústavy plus je otázne, či sa zásah do pokojného stavu v prípade cestovania bez lístka neodstráni už faktickým vylúčením čierneho pasažiera z prepravy.

K tomu uzavretiu zmluvy - ono nie je podstatné, čo si myslíme, ale čo hovorí zákon.

Martin H. tu trefne poukázal na § 35 ods. 3 Občana, ktorý hovorí jasne: Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Teda vôľa je len jeden z komponentov, podľa ktorého sa má len korigovať objektívny význam úkonu, a to navyše pri zohľadnení toho, či adresát - ak bol dobromyseľný - mohol túto vôľu rozumne poznať/zistiť/predpokladať.

Takže to, že niekto nechce uzavrieť odplatnú zmluvu, ale urobí konkludentný čin, ktorý môže dobromyseľný adresát (dopravný podnik) vyhodnotiť ako súhlas s reálnou ofertou dopravného podniku, a túto svoju vôľu pritom nedá nijako najavo, treba hodnotiť len ako mentálnu rezerváciu, ktorá je nepodstatná.

Ale vo výsledku súhlas, ani ja nevidím príliš veľký praktický význam týchto úvah vo vzťahu k čiernemu pasažierovi a prirážke (keď navyše zákon viaže povinnosť jej platenia výslovne na nepreukázanie sa cestovným lístkom, nie na porušenie povinnosti zo zmluvy (t.j. inak povedané - neprichádza do úvahy liberácia, že som v skutočnosti cestovné zaplatil).

Ale s tými osobnými údajmi to vyzerá biedne. Síce by prichádzala do úvahy cesta cez priestupkové konanie (uplatnenie náhrady škody a získanie tak postavenia účastníka s právom nahliadať do spisu), ale stroskotá to na tom, že osobu páchajúcu priestupok nemožno len tak zadržať - takže veselo môže ujsť.

Jediným riešením je čierneho pasažiera slovne vybičovať do napadnutia revízora no a potom ju zadržať za podozrenie zo spáchania trestného činu (cez § 85 ods. 2 Tr. p.).

Tak myslím si, že cez priestupkové konanie by to šlo, ale len v prípade, že : po prvé, revízor môže cestujúceho zadržať v rámci nutnej obrany, tak ako sa to uvádza v tom českom judikáte čo pridával Martin, u nás to rezvízori však bežne robia, že zadržujú cestujúceho, no neviem, či to môžu robiť... a po druhé, že ide o priestupok, no ja stále neviem o aký priestupok ide, žiadny špecificky som nenašiel v zákone o priestupokoch ani v zákone o doprave, jedine, že ide o priestupok proti majetku.