Anonymizace soudních rozhodnutí
Milan Kvasnica, 30. 08. 2012 v 20:54
Při provozování Salvie se občas setkám s rozhořčenými uživateli justice, jejichž jméno, případně i adresa a datum narození se ocitne vyhledatelné googlem.
V insolvenčním rejstříku se objeví například rozhodnutí o incidenčním sporu mezi stranami a během několika dnů jej lze nalézt googlem po zadání jména strany tohoto sporu.
Nastává tak otázka: co s tím?
Zanonymizovat název právnické osoby, kde účetní zpronevěřila milion korun?
Zanonymizovat jméno ženy, která se natahuje o vypořádání společného jmění manželů?
Zanonymizovat jméno ženy, která byla bílým koněm ve společnosti, kterou ovládal bývalý manžel?
Zanonymizovat jméno muže, který nezvládl své dluhy a jehož insolvenční správce vyvolal incidenční spory proti nebankovním společnostem?
Já jsem proti jakékoliv anonymizaci údajů a zastáncem otevřené justice. Nicméně jaký mají názor ochránci osobních údajů?
V insolvenčním rejstříku se objeví například rozhodnutí o incidenčním sporu mezi stranami a během několika dnů jej lze nalézt googlem po zadání jména strany tohoto sporu.
Nastává tak otázka: co s tím?
Zanonymizovat název právnické osoby, kde účetní zpronevěřila milion korun?
Zanonymizovat jméno ženy, která se natahuje o vypořádání společného jmění manželů?
Zanonymizovat jméno ženy, která byla bílým koněm ve společnosti, kterou ovládal bývalý manžel?
Zanonymizovat jméno muže, který nezvládl své dluhy a jehož insolvenční správce vyvolal incidenční spory proti nebankovním společnostem?
Já jsem proti jakékoliv anonymizaci údajů a zastáncem otevřené justice. Nicméně jaký mají názor ochránci osobních údajů?
Názory k článku Anonymizace soudních rozhodnutí:
Ondrej Pivarči, 05. 09. 2012 v 14:30 - osobne si myslím
Anonymizovať by sa mali iba údaje o ľuďoch, ktoré sú súčasťou ich informačného súkromia. Aspoň vidno následok tej "praštenej" idey volať umelé entity a ľudí jednými názvom "osoby", s podmnožinami "fyzické osoby" a "právnické osoby". Ako keby som kravy a kone volal spoločne "kone", pričom kone by som volal "konské kone" a kravy "kravské kone".
Považujem za legitímne, keď môj sused nevie, že sa s bývalým manželom naťahujem o BSM. Nemusí pchať do všetkého nos, nakoniec, ani ja sa mu nestarám do toho, k akému očnému chodí. Čiže ľuďom by bolo vhodné nechať aj v zákonnej rovine možnosť, aby mali právo na sebaurčenie a v rámci neho oprávnenie rozhodnúť o tom, či sa ich sused dozvie, že sa naťahujú o BSM. Nemyslím, že by bolo vo verejnom záujme, aby takýto fakt bol všeobecne známy.
Tu podotýkam najmä fakt, že medziľudské vzťahy nefungujú vždy na racionálnej báze. Najmä tí, ktorí čo to tušia o masmédiách, vedia, že aj iracionálne ohováranie, stigmatizácia a spol. majú vplyv na ľudí, ktorí taktiež konajú iracionálne, na základe emócií, dojmov a pod. Máme natoľko racionálnu spoločnosť, aby sme mohli zverejňovať o každom aj veľkosť topánky bez toho, aby ho to neovplyvnilo? (pritom v rozsudkoch je často fúra súkromných informácií, ktoré po priradení ku konkrétnej osobe ...) Stačí si pozrieť, ako profilovanie ľudí zneužívajú marketéri (a čo dokáže účinná agregácia vhodných dát).
O tom bielom koni ... ľudí treba anonymizovať. Umelé entity nie. A kto chce, vyhľadá si, kto bol v určitom čase konateľom, ktorého žaluje spoločnosť a ktorý je v danom rozhodnutí anonymizovaný.
Myslím si, že k vecnej diskusii o "produktoch" justície nepotrebujeme poznať konkrétne mená či iné osobné data v rozhodnutiach.
Už dnes sú napríklad verejné údaje subjektov, ktoré vstupujú do zmlúv s orgánmi verejnej moci (so štátom) v rozsahu meno, priezvisko, adresa. Do zmluvného vzťahu s orgánom verejnej moci, resp. priamo štátom však tieto subjekty vstupujú dobrovoľne. Do súdnych sporov však zriedka vstupujú ľudia dobrovoľne, a ani navrhovateľ, hoci disponuje návrhom, nie je "dobrovoľná strana" a neviem odôvodniť, prečo by malo byť podmienkou toho, aby zahájil konanie, zverejnenie jeho údajov.
Vhodná agregácia osobných dát dokáže neuveriteľné veci (už dnes po pokombinovaní dát z rôznych verejných registrov typu živnostenský register, katasterportál, DB dlžníkov soc. poisťovne + registrov s možnosťou opt-out (napr. telefónny zoznam) a pod. možno vyskladať neuveriteľné profily ľudí) a ľahko sa môže stať nástrojom vydierania a šikany.
Z pohľadu verejné v. súkromné mi príde dnešná spoločnosť neuveriteľne "verejná". Samozrejme, ťažia z toho najviac tí, ktorí najviac vlastnia. Isteže, nikto nemusí mať profil na sociálnej sieti, vlastniť nehnuteľný majetok, podnikať, a aj z telefónneho zoznamu sa dá vyškrtnúť ... ale jednak byť na sociálnej sieti je pomaly sociálnym štandardom (opak = deprivácia), jednak nemať nehnuteľnosť a žiť "na cudzom" je vždy väčšia neistota, jednak bez podnikateľov spoločnosť existovať nemôže atď. Takže nejaké tie dáta človek vždy o sebe zverejní. Všeobecne platí, že raz zverejniť na internete = stratiť spod úplnej kontroly, vo väčšine prípadov z rozumnej miery kontroly (dáta sa ľahko šíria aj hľadajú).
Keďže podstatou práva na informačné sebaurčenie (vymedzenie tu) je kontrola (podľa možností "ovládateľná") informačného a komunikačného súkromia, možno povedať, že zverejnením na internete sa každá informácia z tejto sféry stráca. A tak predmet informačného sebaurčenia (základ súkromnej sféry) dnes pripomína evaporujúcu čiernu dieru, kde z nej uniká žiarenie (dáta), ktoré je priťahované najmä gravitáciou (túžbou po speňažení) subjektov, ktoré ich využívajú najmä na marketing či iné oblbováky na podvedomie a emócie ľudí. A ako sa cíti človek vo verejnej klietke ... to trefne vystihol už Warren a Brandeis v 19.storočí, a to ešte nejestvovali elektronické médiá ako TV a rozhlas, nieto internet.
Tak ako je "duševné vlastníctvo" nezmyselným pojmom, lebo držba a tým aj "absolútne právne panstvo nad vecou" ako imanentná súčasť vlastníctva (= in concreto druhotným predmetom PDV, napr. dielom) je v prípade "duševného vlastníctva" nereálna, tak aj informačné sebaurčenie je nezmyslom v prípade, keď spoločnosť chce všetko verejné a potláča súkromné a keď na primeranú sociálnu integráciu je nutné zverejniť čoraz viacej dát o sebe. Inak povedané: "s VKBT sa proti tanku brániť nedá".
Vrátiac sa priamo k téme, ak chceme pomôcť tanku, pokojne neanonymizujme, ak držiteľovi VKBT, tak doporučujem anonymizovať osobné dáta týkajúce sa "fyzických osôb". A áno, týka sa to aj muža, ktorý nezvládol dlhy voči nebankovým spoločnostiam (ozaj, ako môže v rozumnej spoločnosti existovať "nebanková spoločnosť" s charakteristikami, aké majú tieto dnes?), pretože by človek až neuveril, akú komplexnú charakteristiku vie dobrý psychológ dostať z popisu v jedinom rozsudku o danej osobe. No a samozrejme, kto chce, aby jeho marketing bol účinnejší, akúkoľvek citlivú informáciu tohto typu uvíta, veď nakoniec, ak človek raz nezvládol svoje dlhy, je predpoklad, že ich bude brať znovu a znovu ich nezvládne (inak by sa nedostal do situácie, ked ich nezvládne, ani raz vďaka know-how), preto mu "marketér" opäť ponúkne pôžičku, samozrejme s patričnými znalosťami aktuálnej spotrebiteľskej legislatívy ju narafičí tak, že dlžník bude zas obeť.
A vtom som sa zobudil a neďaleko odo mňa vidím farmu plnú prasiat, píše sa rok 1984 ...
Považujem za legitímne, keď môj sused nevie, že sa s bývalým manželom naťahujem o BSM. Nemusí pchať do všetkého nos, nakoniec, ani ja sa mu nestarám do toho, k akému očnému chodí. Čiže ľuďom by bolo vhodné nechať aj v zákonnej rovine možnosť, aby mali právo na sebaurčenie a v rámci neho oprávnenie rozhodnúť o tom, či sa ich sused dozvie, že sa naťahujú o BSM. Nemyslím, že by bolo vo verejnom záujme, aby takýto fakt bol všeobecne známy.
Tu podotýkam najmä fakt, že medziľudské vzťahy nefungujú vždy na racionálnej báze. Najmä tí, ktorí čo to tušia o masmédiách, vedia, že aj iracionálne ohováranie, stigmatizácia a spol. majú vplyv na ľudí, ktorí taktiež konajú iracionálne, na základe emócií, dojmov a pod. Máme natoľko racionálnu spoločnosť, aby sme mohli zverejňovať o každom aj veľkosť topánky bez toho, aby ho to neovplyvnilo? (pritom v rozsudkoch je často fúra súkromných informácií, ktoré po priradení ku konkrétnej osobe ...) Stačí si pozrieť, ako profilovanie ľudí zneužívajú marketéri (a čo dokáže účinná agregácia vhodných dát).
O tom bielom koni ... ľudí treba anonymizovať. Umelé entity nie. A kto chce, vyhľadá si, kto bol v určitom čase konateľom, ktorého žaluje spoločnosť a ktorý je v danom rozhodnutí anonymizovaný.
Myslím si, že k vecnej diskusii o "produktoch" justície nepotrebujeme poznať konkrétne mená či iné osobné data v rozhodnutiach.
Už dnes sú napríklad verejné údaje subjektov, ktoré vstupujú do zmlúv s orgánmi verejnej moci (so štátom) v rozsahu meno, priezvisko, adresa. Do zmluvného vzťahu s orgánom verejnej moci, resp. priamo štátom však tieto subjekty vstupujú dobrovoľne. Do súdnych sporov však zriedka vstupujú ľudia dobrovoľne, a ani navrhovateľ, hoci disponuje návrhom, nie je "dobrovoľná strana" a neviem odôvodniť, prečo by malo byť podmienkou toho, aby zahájil konanie, zverejnenie jeho údajov.
Vhodná agregácia osobných dát dokáže neuveriteľné veci (už dnes po pokombinovaní dát z rôznych verejných registrov typu živnostenský register, katasterportál, DB dlžníkov soc. poisťovne + registrov s možnosťou opt-out (napr. telefónny zoznam) a pod. možno vyskladať neuveriteľné profily ľudí) a ľahko sa môže stať nástrojom vydierania a šikany.
Z pohľadu verejné v. súkromné mi príde dnešná spoločnosť neuveriteľne "verejná". Samozrejme, ťažia z toho najviac tí, ktorí najviac vlastnia. Isteže, nikto nemusí mať profil na sociálnej sieti, vlastniť nehnuteľný majetok, podnikať, a aj z telefónneho zoznamu sa dá vyškrtnúť ... ale jednak byť na sociálnej sieti je pomaly sociálnym štandardom (opak = deprivácia), jednak nemať nehnuteľnosť a žiť "na cudzom" je vždy väčšia neistota, jednak bez podnikateľov spoločnosť existovať nemôže atď. Takže nejaké tie dáta človek vždy o sebe zverejní. Všeobecne platí, že raz zverejniť na internete = stratiť spod úplnej kontroly, vo väčšine prípadov z rozumnej miery kontroly (dáta sa ľahko šíria aj hľadajú).
Keďže podstatou práva na informačné sebaurčenie (vymedzenie tu) je kontrola (podľa možností "ovládateľná") informačného a komunikačného súkromia, možno povedať, že zverejnením na internete sa každá informácia z tejto sféry stráca. A tak predmet informačného sebaurčenia (základ súkromnej sféry) dnes pripomína evaporujúcu čiernu dieru, kde z nej uniká žiarenie (dáta), ktoré je priťahované najmä gravitáciou (túžbou po speňažení) subjektov, ktoré ich využívajú najmä na marketing či iné oblbováky na podvedomie a emócie ľudí. A ako sa cíti človek vo verejnej klietke ... to trefne vystihol už Warren a Brandeis v 19.storočí, a to ešte nejestvovali elektronické médiá ako TV a rozhlas, nieto internet.
Tak ako je "duševné vlastníctvo" nezmyselným pojmom, lebo držba a tým aj "absolútne právne panstvo nad vecou" ako imanentná súčasť vlastníctva (= in concreto druhotným predmetom PDV, napr. dielom) je v prípade "duševného vlastníctva" nereálna, tak aj informačné sebaurčenie je nezmyslom v prípade, keď spoločnosť chce všetko verejné a potláča súkromné a keď na primeranú sociálnu integráciu je nutné zverejniť čoraz viacej dát o sebe. Inak povedané: "s VKBT sa proti tanku brániť nedá".
Vrátiac sa priamo k téme, ak chceme pomôcť tanku, pokojne neanonymizujme, ak držiteľovi VKBT, tak doporučujem anonymizovať osobné dáta týkajúce sa "fyzických osôb". A áno, týka sa to aj muža, ktorý nezvládol dlhy voči nebankovým spoločnostiam (ozaj, ako môže v rozumnej spoločnosti existovať "nebanková spoločnosť" s charakteristikami, aké majú tieto dnes?), pretože by človek až neuveril, akú komplexnú charakteristiku vie dobrý psychológ dostať z popisu v jedinom rozsudku o danej osobe. No a samozrejme, kto chce, aby jeho marketing bol účinnejší, akúkoľvek citlivú informáciu tohto typu uvíta, veď nakoniec, ak človek raz nezvládol svoje dlhy, je predpoklad, že ich bude brať znovu a znovu ich nezvládne (inak by sa nedostal do situácie, ked ich nezvládne, ani raz vďaka know-how), preto mu "marketér" opäť ponúkne pôžičku, samozrejme s patričnými znalosťami aktuálnej spotrebiteľskej legislatívy ju narafičí tak, že dlžník bude zas obeť.
A vtom som sa zobudil a neďaleko odo mňa vidím farmu plnú prasiat, píše sa rok 1984 ...
Milan Kvasnica, 19. 09. 2012 v 20:10 - částečná anonymizace
Děkuji za názor. Přestože nesouhlasím (obsah rozhodnutí je volně neanonymizovaný dostupný v insolvenčním rejstříku), jména a data narození jsou nyní díky Vaší argumentaci strojově z insolvenčních rozhodnutí anonymizována.
Milan Kvasnica, 11. 09. 2013 v 14:30 - konec anonymizace?
Ústavní soud v letošním roce změnil interní předpisy a již se rozhodnutí neanonymizují
marceljurcaga, 09. 11. 2015 v 19:31 - Anonymizace rozhodnutí vydaných v insolvenčním řízení
Stále platí, že rozhodnutí vydaná v insolvenčním řízení se neanonymizují?
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím