Autori:

Stručný opis problematiky: SKP vyzval v súlade s § 79 ZoKR (v znení platnom k 31.12.2011) tretiu osobu (záložcu), aby splnila pohľadávku veiteľa úpadcu na správcov účet v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Záložca splnil (po cca. 50 dňoch od doručenia výzvy) pohľadávku priamo záložnému/zabezpečenému veriteľovi. Správca podal na súd návrh na vydanie platobného rozkazu voči veriteľovi na vydanie "neoprávnene prevzatých peňažných prostriedkov". Okresný súd v Prešove v konaní 1Cbi/6/2011 uložil veriteľovi zaplatiť prijatú čiastku spolu s úrokom z omeškania odo dňa prijatia prostriedkov do zaplatenia.

Z odôvodnenia:

- Pohľadávku za úpadcu treba splniť správcovi; nie zabezpečenému veriteľovi, ktorý okrem iného nemá ani právo požadovať od tretej osoby plnenie za úpadcu. (Eurokódex, Poradca podnikateľa, spol. s r.o.:Zákon o konkurze a reštrukturalizácii s komentárom)

- Majetok tretej osoby podlieha konkurzu len potiaľ, pokiaľ zabezpečuje záväzok úpadcu. Ak potom zabezpečovacie právo zanikne, majetok tretej osoby prestáva podliehať konkurzu a musí byť bezodkladne vylúčený zo súpisu. (Eurokódex tamtiež)

- súd dospel k záveru, že pohľadávku za úpadcu mala tretia osoba splniť navrhovateľovi ako správcovi, nie odporcovi. ... Nakoľko tretia osoba plnila neoprávnenej osobe, súd má za to, že žaloba navrhovateľa je v plnom rozsahu dôvodná.

Moja argumentácia (veriteľa) spočívala v:

§ 44 ZoKR ods. (3) Pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi. - sa na tento prípad nevzťahuje vzhľadom na skutočnosť, že záložca v tomto prípade úpadcovým dlžníkom nie je

§ 79 ZoKR ods. (1) Pred tým ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy splnila za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojím majetkom. Ak tretia osoba na výzvu správcu záväzok za úpadcu nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu. - z gramatického i logického výkladu mi vychádza, že keď má niekto splniť pohľadávku "za úpadcu" tak predsa neplní pohľadávku úpadcovi zastúpenému správcom, ale veriteľovi zabezpečenej pohľadávky. Tu mi nedá sa neposťažovať, že správca tretiu osobu vyzval až po dvoch písomných urgenciách, zopár telefonátoch a podanom návrhu na jeho odvolanie. :)

§ 332 ObZ ods. (1) Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. - veriteľovi v tomto prípade zo zákona vznikla povinnosť prijať prostriedky od záložcu, keďže dlžník je v konkuze, pohľadávka bola riadne prihlásená a je zrejmé, že dlžník svoje záväzky ďalej neplní záväzok sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka - s týmto argumentom sa súd nevyporiadal vôbec.

§ 559 OZ ods. (1) Splnením dlh zanikne. - z komentárov mi vyplýva, že dlh nemusí splniť výlučne dlžník, ale môže záväzok splniť i ručiteľ, záložca, zamestnávateľ, iná osoba, ktorá splnenie dlhu zabezpečuje. Takže po zániku záväzku jeho splnením záložcom som vydala kvitanciu a požiadala správcu o vylúčenie majetku zo súpisu z dôvodu, že zanikol záväzok, ktorý zabezpečuje a že teda zaniklo záložné právo zo zákona a majetok prestáva podliehať konkurzu.

Popravde, ešte stále nerozumiem, prečo tak súd rozhodol a ak niekto zdieľa jeho názor, budem rada, ak mi vysvetlí, akým spôsobom sa k takémuto rozhodnutiu dá dospieť. Nechce sa mi totiž ani zamýšľať nad tým, koľko z tej sumy po uspokojení nákladov proti podstate ostane, keďže všetok ostatný majetok bol speňažený asi za 900 EUR.. Príde mi tiež nespravodlivé, aby sa tretia osoba podieľala svojim majetkom na uspokojení pohľadávok proti podstate, keď svojim majetkom ručila iba za pohľadávku úpadcu výlučne voči veriteľovi.

"Von Absonderungsrecht spricht man nur, wenn das Recht an einem zur Insolvenzmasse gehörenden Gut besteht. Daher hat ein Gläubiger, dem ein Dritter zur Besicherung einer Forderung gegen den Schuldner ein Pfandrecht bestellt hat, kein Absonderungsrecht. Die Rechtsdurchsetzung gegen den Dritten ist vielmehr vom Insolvenzverfahren in keiner Weise betroffen. Umgekehrt wirkt sich aber die Befriedigung aus diesem Pfandrecht (Gleiches gilt bei Zahlungen etwa aufgrund einer Bürgschaft oder Garantie durcheinen Dritten) nicht auf die Rechtsstellung des Gläubigers im Insolvenzverfahren aus: Dieser kann seien Forderung weiter in voller Höhe geltend machen, bis diese vollständig bezahlt ist. Hingegen führt die Hereinbringung eines Teils der Forderung durch Verwertung eines Absonderungsrechts zu einer entsprechenden Reduktion der Insolvenzforderung. "

Kodek, G. E. Insolvenzrecht. facultas: Wien 2021, s. 54.

_______

"Gläubiger, deren Forderungen durch den Plan beeinträchtigt worden sind, behalten allerdings ihre Haftungsansprüche gegen Dritte in voller Höhe. Hat sich beispielweise ein Dritter für die Forderung des Gläubigers verbürgt, so kann der Gläubiger den Bürgen jetzt bis zur Höhe des ursprünglich vom Schuldner zu zahlenden Betrages in Anspruch nehmen, nicht nur auf den im Plan festgesetzten Betrag. Der Regress des Bürgen gegen den Schuldner ist dagegen auf die im Plan vorgesehene Summe beschränkt, da die mit dem Plan beabsichtigte Regelung sonst unterlaufen würde. Der Bürge wird dadurch nicht schlechter gestellt, da er ohne den Plan auf seine Regressforderung auch nur die Quote bekommen hätte. Unberührt bleiben nach § 254 Abs. 2 InsO auch die bestellten oder durch Vormerkung gesicherten dinglichen Sicherungsrechte am Vermögen Dritter."

Bork, R. Einführung in das Insolvenzrecht. 10., aktualisierte Auflage. Mohr Siebeck: Tübingen, 20021, s. 227

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím