rss
Je prejednávanie priestupkov prenesený výkon štátnej správy?
Michal Hamar, 04. 05. 2012 v 13:22
Najvyšší súd SR v niekoľkých svojich rozhodnutiach týkajúcich sa konaní o priestupku, napr. 5Sžo/38/2011, skonštatoval, že obec pri prejednávaní priestupkov plní úlohy v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, i keď to zákon neustanovuje, podľa uvedeného rozhodnutia cit. „pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o priestupku má vždy postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, i keď to zákon o priestupkoch v znení účinnom od 01. februára 2009 ani zákon č. 282/2002 Z. z. výslovne neurčujú.“ V cit. rozhodnutí išlo o priestupok na úseku držania psov.
Existujúci právny stav:
V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).
V zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 396/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak (osobitným predpisom by na účely tejto úvahy mohol byť napr. zákon o priestupkoch alebo zákon, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktoré však inak neustanovujú).
V zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.
Vychádzajúc z uvedených zákonov a zo skutočnosti, že som nenašiel osobitný predpis, ktorý by ustanovoval iný postup, mi jednoznačne vyplýva, že prejednávanie priestupkov by malo byť výkonom samosprávy. Nasvedčuje tomu aj to, že presun výkonu štátnej správy v oblasti prejednávania priestupkov na obec v zákone 416/2001 uvedený nebol. Na druhej strane, logicky sa určite dá súhlasiť aj s úvahou, že by mohlo ísť o prenesený výkon štátnej správy, ibaže zákonodarca to, ako zákonom 416/2001 prijaté pravidlo predpokladá, zabudol v niektorom z právnych predpisov ustanoviť.
Z dnes už ustálenej judikatúry NS tak vyplynul praktický záver, že prejednávanie priestupkov je preneseným výkonom štátnej správy, teda odvolacím orgánom by nemal byť súd ale iný orgán. Tento záver je v súlade s § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupu súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní – pričom je zrejmé, že súd nie je správnym orgánom. Nasvedčujú mu aj príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve.
Pokiaľ však odvolacím orgánom má byť pre takmer 3000 miest a obcí jediný orgán – ministerstvo, prípadné odvolacie konania ako aj iné úkony (napr. predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia) by minimálne nebolo možné vybavovať v lehotách predstaviteľných bežným človekom, aj keď je pravdou, že aspoň v uvádzanom príklade, príslušnosť iného odvolacieho orgánu stanovená nie je.
Vzhľadom na existujúcu právnu úpravu teda možno načrtnúť najmenej tri možnosti:
- prejednávanie priestupkov je výkon samosprávy, odvolací orgán je súd
- prejednávanie priestupkov je prenesený výkon štátnej správy, odvolací orgán je príslušné ministerstvo
- prejednávanie priestupkov je prenesený výkon štátnej správy, odvolací orgán by z hľadiska reálneho fungovania mal byť iný orgán štátnej správy
pričom ani jedna z možností nespĺňa súčasne znaky zákonnosti, pragmatickosti a za súčasného stavu ani reálneho predpokladu riadneho fungovania.
I keď nepochybne nejde o najvýznamnejší problém ani príklad konzistentnosti našej právnej úpravy, určite budem vďačný za prípadné názory, najmä od kolegov ktorí sa už stretli s priestupkovou agendou.
Názory k článku Je prejednávanie priestupkov prenesený výkon štátnej správy?:
Michal Novotný, 04. 05. 2012 v 16:52 - Letom svetom
Ja som v tejto veci príliš ovplyvnený rakúskym pohľadom, kde to tiež judikatúra dovodila z čl. 118 ods. 2 Spol. ústavy (kde sa zjednodušene hovorí, že v samosprávnej pôsobnosti obce sú všetky záležitosti, ktoré sú prevažne v záujme miestneho spoločenstva a sú spôsobilé, aby ich toto spoločenstvo spravovalo v rámci svojich územných hraníc - judikatúra povedala, že správne trestanie nie je "prevažne v záujme miestneho spoločenstva", ale spoločnosti), ale:
Argumenty NS sú jedna vec (že sú dosť slabé, je ešte o trochu horšie), ale objektívne ide o to, ako posúdime prejednávanie priestupkov. Existujú v zásade dve riešenia:
1. môže ísť o akcesorickú právomoc, ktorá zdieľa osud hlavnej právomoci (t.j. - ak určitý úsek verejnej správy je v samosprávnej pôsobnosti obce, je v samosprávnej aj správne trestanie na tomto úseku), alebo
2. ide o samostatnú právomoc (nazvime si ju "úsek správneho trestania") a nie je rozhodné, ktorého vecného úseku sa správne trestanie týka (t.j. či úseku samosprávy alebo prenesenej štátnej správy).
Celá štruktúra zákona č. 372/1990 Zb. skôr napovedá druhej možnosti, teda že prejednávanie priestupkov je skôr akýmsi samostatným úsekom štátnej správy. Osobne by som to asi odôvodnil high level tak, že správne trestanie je vlastne "spoločenským trestaním", tzn. že vyjadruje postoj spoločnosti ako celku k páchateľovi, a nie postoj "obce". Preto nie je jasné, prečo by mala napr. o výške sankcie alebo upustení od potrestania rozhodovať len obec v rámci vlastnej správnej úvahy (s následným preskúmaním ZÁKONNOSTI súdom), nie však štátny orgán (v konečnom dôsledku pod dozorom vlády ako "vrcholného orgánu výkonnej moci", ktorý je v zásade demokraticky legitimovaný, aby vyjadroval stanovisko "celej spoločnosti"). Podporil by som to dvoma vecami - ak naozaj by mali obce rozhodovať o priestupkoch v samosprávnej pôsobnosti, potom je s tým systémovo "mierne nekompatibilná" právomoc vlády udeľovať v tejto oblasti amnestiu (čl. 121 ústavy, § 90 priest. zákona). Low level odôvodnenie je ťažšie, dalo by sa snáď cez § 89 priest. zákona. (kde sa hovorí konzekventne o "štátnej správe vo veciach priestupkov").
Zostáva len, aby to niektorá obec potiahla na Ústavný súd cez čl. 127a a uvidíme, aká je "správna" odpoveď.
Sebastian Klokner, 05. 05. 2012 v 18:38 - Tak si vyber
Citované rozhodnutie NS SR, ale i ďalšie rozhodnutia NS SR v tejto veci (uvedené i v citovanom rozhodnutí), vychádzajú z konceptu „samostatnej právomoci“ resp. „úseku správneho trestania“ ako to nazval Michal. Iba v jednom z troch rozhodnutí NS SR, ktoré som si pozrel, však NS SR uviedol prečo sa kloní k tomuto konceptu (argument: záujem ŠTÁTU A JEHO ORGÁNOV postihovať protiprávne konanie, ktoré je za priestupok označené v zákonoch). Inak argumenty svedčiace takémuto prístupu, ako ich napr. dobre načrtol Michal, v rozhodnutiach chýbajú. Čo sa týka právnych noriem, o ktoré NS SR tento koncept oprel, jedná sa o § 89 priestupkového zákona a § 58-1 správneho poriadku. § 89 priestupkového zákona v podstate hovorí, že vo veciach priestupkov je vždy najvyšším orgánom niektorý z ústredných orgánov štátnej správy. Ak ho nie je možné určiť, tj. nie je možné určiť, ktorý rezort má konkrétny vecný úsek (vecnú problematiku) vo svojej pôsobnosti, je ním MV SR. § 58-1 správneho poriadku, ktorý sa podľa § 51 priestupkového zákona subsidiárne použije i v priestupkovom konaní, hovorí, že odvolacím orgánom je v zásade správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa „zákona o psoch“ rozhoduje o priestupkoch na tomto úseku obec. Keďže zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by bol v línii medzi obcou a ústredným orgánom štátnej správy (MV SR) nejaký iný, obci nadriadený orgán, je takýmto orgánom orgán vo veci priestupkov najvyšší (ústredný orgán štátnej správy). Odvolania je tak treba smerovať na MV SR.
So samotným konceptom „samostatnej právomoci“ resp. „úseku správneho trestania“ nemám problém. Mám však problém s výsledkom, k akému v konkrétnom prípade vedie (a k akému vedú rozhodnutia NS SR): predstava, že s takými vecami ako napr. že pes nemal evidenčnú známku pri prechádzke s pánom, že behal tam, kde nemal, že niekoho prípadne pokúsal, sa má zaoberať MINISTERSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY, mi príde úplne absurdná. Nechcem tvrdiť, že súdy majú nahrádzať zákonodarcu, keď ten nie je schopný racionálne upraviť pomery v štáte, ale som presvedčený, že pokiaľ to je možné, interpretácia predpisu by nemala byť mechanická, ale mala by viesť k racionálnym záverom – v danom prípade aby sa takýmito „prkotinami“ nezaoberalo ministerstvo štátu, ale lokálne úrady v mieste, kde sa priestupok stal.
Inak ako som si pozeral tie rozhodnutia NS SR, mám pocit, že súdy sa úplne zbytočne a vlastnou vinou dostali do situácie, keď „museli“ konštatovať postavenie MV SR ako odvolacieho orgánu a formulovať (to je možno – pri čítaní odôvodnení rozhodnutí NS SR - prehnane zvolené slovo) koncept „samostatnej právomoci“ resp. „úseku správneho trestania“, aby nedajbože nezrúcali dvojinštančnosť priestupkového konania a preskúmavanie iba právoplatných rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve. Mám totiž pocit, akoby si súdy nevšimli ustanovenie § 58-3 správneho poriadku, ktorý by i pri konštatovaní výkonu samosprávy zabezpečoval dvojinštančnosť priestupkového konania. § 58-3 správneho poriadku stanoví, že ak neexistuje nadriadený správny orgán a odvolací orgán tak nie je možné určiť, rozhoduje VEDÚCI správneho orgánu, ktorý rozhodoval v 1. stupni, NA ZÁKLADE NÁVRHU NÍM USTANOVENEJ OSOBITNEJ KOMISIE (čiže určitá obdoba inštitútu rozkladu) - v našom prípade asi primátor/starosta na základe návrhu ním ustanovenej komisie). Áno, nutne by sme sa museli prikloniť ku konceptu „akcesorickej právomoci“, ale je otázka, či by to nestálo za racionálnejšiu úpravu pomerov. Tiež by sa tak nemuselo ísť voči relatívne silným argumentom, ktoré nesvedčia tomu, že sa jedná o prenesený výkon štátnej správy (či už zmienený § 4-2 zákona č. 416/2001 Z.z., alebo § 4-1 toho istého zákona, ktorý stanoví, že obciam sa na prenesený výkon štátnej správy poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu. Mesto Banská Bystrica ako odvolateľ v jednom z uvedených rozhodnutí argumentovalo i tým, že na vybavovanie priestupkov na „úseku psov“ žiadne peniaze od štátu nedostáva, alebo tiež § 7-7 „zákona o psoch“ – tj., že výnos z pokút je príjmom rozpočtu obce).
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím