Často dochádza k odkúpeniu pohľadávky bez súhlasu dlžníka, pričom postupca od dlžníka vymáha sumu, ktorá je vyššia ako platba, ktorú postupníkovi zaplatil.

[Doplnené 26.4.2011 12 hod:
Ďakujem za upozornenie Jaroslavovi Čollákovi v príspevku 26. 04. 2012 o 10:35 – plus a ospravedlňujem sa všetkým za chybu, ktorú som urobil pri písaní. Správne má byť " ...postupník od dlžníka vymáha sumu, ktorá je vyššia ako platba, ktorú postupcovi zaplatil".]

Právny názor na postúpenú pohľadávku vyjadril generálny advokát Súdneho dvora Philippe Léger, vo svojich návrhoch, prednesených 12. februára 2004 (C 397/02): 21. Pojem „prechod práv“ označuje nahradenie jednej osoby alebo veci inou. Právne pojem „osobný prechod práv“, jediný, ktorý nás v tejto súvislosti zaujíma, znamená vo väčšine členských štátov vstúpenie osoby, postupníka, do práv spojených s pohľadávkou, ktorej majiteľom bola iná osoba, postupca, zaplatením prvej osoby v prospech druhej. Prechod práv teda pozostáva v prevode pohľadávky z postupcu na postupníka v dôsledku zaplatenia, ktoré vykonal druhý prvému. Tento prevodný účinok prechodu práv je následne charakterizovaný dvoma obmedzeniami týkajúcimi sa práv prevedených na postupníka voči skutočnému dlžníkovi: na jednej strane, platby, vykonané samým postupníkom, na druhej strane práva postupcu. To znamená, po prvé, že postupník môže vymáhať od dlžníka len platby, ktoré sám zaplatil postupcovi. Z toho po druhé vyplýva, že od okamihu, keď postupník nahradí postupcu vo vzťahu medzi nimi a dlžníkom, nemôže mať voči dlžníkovi viac práv, ako ten, na koho miesto nastúpil. Dôsledkom tohto druhého obmedzenia je skutočnosť, že prechod práv nemôže zhoršiť situáciu dlžníka. Tento dôsledok je úplne logický, keďže k prechodu práv dochádza nezávisle na dlžníkovi, bez toho, aby sa vyžadoval jeho súhlas.

Podobný význam má aj právny názor súdu, uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu 4 Obo 84/2010, keď nepriznal postupníkovi časť pohľadávky, ktorá presahovala odplatu.

Zákonné obmedzenie pohľadávky pre prípad jej postúpenia bez súhlasu dlžníka opisuje aj komentár k Občianskemu zákonníku od JUDr. Jaromíra Svobodu a kol.: Nepostupiteľnosť pohľadávky teda spôsobuje jednak vlastnosť pohľadávky samej a vyplýva priamo zo zákona, jednak platná dohoda medzi dlžníkom a veriteľom. Účelom tejto úpravy je ochrana dlžníka, ktorého postavenie sa postúpením pohľadávky nemení, najmä sa nemôže zhoršiť.

Podľa mňa je to do určitej miery trojnásobná mystifikácia:

1. C-397/02: IMHO sa žiada čítať kontext, sociálne zabezpečenie, vstup "poisťovne" a podobn (aj vo vzťahu k nároku poškodeného uplatniť si náhradu škody nad rámec jemu poskytnutého odškodnenia): "...článok 85a služobného poriadku má byť vykladaný v tom zmysle, že nepriznáva Spoločenstvám právo obdržať od tretej osoby zodpovednej za úmrtie úradníka úhradu celej sumy pozostalostného dôchodku vyplatenej pozostalému manželovi v zmysle článkov 79 a 79a uvedeného služobného poriadku, ak zákon uplatňujúci sa na pohľadávku náhrady škody stanovuje, že právo na pozostalostný dôchodok nemá nič spoločné s povinnosťou pôvodcu protiprávneho činu nahradiť celú škodu a ak škoda, ktorú utrpel pozostalý manžel z dôvodu straty príjmov zosnulej manželky, je nižšia ako výška pozostalostného dôchodku, ktorý mu je vyplácaný."

2. NS 4 Obo 84/2010: Podstata nie je v tom, že by postúpenie malo účinok iba čo do výšky protiplnenia, ale v tom, že: "..súd má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky...je pre neprimeranosť výšky postúpenej pohľadávky a výšky odplaty, ktorá je 14-násobne nižšia ako pohľadávka, a so zohľadnením skutočnosti, že žalovaní v 2. aj 3. rade nadobudli pohľadávku v rámci žalovaným v 2. rade predloženého plánu reštrukturalizácie spoločnosti úpadcu, ktorého cieľom bolo ozdravenie spoločnosti úpadcu, pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (neplatná, pozn.). ... Keďže súd Zmluvu o postúpení pohľadávky ... považuje pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú v časti postúpenia pohľadávky vo výške nad sumu 613 732,-- Sk, t.j. vo výške 7 876 872,42 Sk, potom má za to, že (po ďalšom postúpení, pozn.) žalovaný v 3. rade postúpenú pohľadávku v sume 7 876 872,42 Sk nenadobudol, a preto ju v uvedenej časti nemohol platne postúpiť na žalovaného v 4. rade, pretože podľa zásad občianskeho práva, nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám." Druhá vec je to, či je odôvodnenie NS dostatočné a presvedčivé...

3. Hovoríš asi o § 525 ods. 2 OZ. A kde je problém, resp. súvislosť s protiplnením za postúpenie? Uznám, že problém právnych následkov porušenia dohody o nepostúpení pohľadávky existuje, ale neviem, či si mal na mysli toto...

Ale oprav ma, ak sa mýlim.

Ad 1. C-397/02:
Bod 21. návrhu nasleduje za bodom 20.: Aby bol úplne pochopený zmysel a dosah ustanovení článku 85a služobného poriadku, je potrebné zdôrazniť, čo je obsahom právneho pojmu „prechod práv" v rôznych vnútroštátnych právnych poriadkoch a aký bol jeho vývoj.
Teda bod 21 je všeobecný výklad pojmu „prechod práv" bez ohľadu na služobný poriadok.

Ad 2. NS 4 Obo 84/2010:
Uvedomujem si, že rozhodnutie sa opiera aj o iné skutočnosti, preto som uviedol, že ide o podobný význam. Aj keď je zmluva neplatná, časť pohľadávky prešla na postupníka v dôsledku zaplatenia.
V tom je podobnosť s názorom generálneho advokáta: "Prechod práv teda pozostáva v prevode pohľadávky z postupcu na postupníka v dôsledku zaplatenia, ktoré vykonal druhý prvému."

Ad 3.
Nie, "postúpiť nemožno pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil" je uvedené v § 525 ods. 1 prvá veta OZ.

Mojim príspevkom som chcel poukázať výlučne na postúpenie peňažných pohľadávok bez súhlasu dlžníka a obmedzenie práv postupníka z dôvodu, že sa postavenie dlžníka nemôže zhoršiť.

1.Subrogácia:
http://en.wikipedia.org/wiki/Subrogation

2. "Aj keď je zmluva neplatná, časť pohľadávky prešla na postupníka v dôsledku zaplatenia." Práve že nie, nie je taký vzťah medzi príčinou a dôsledkom. Je to iba súhra náhod...

3. A aký to má vzťah k názoru, že postúpenie má mať účinky iba do výšky odplaty?

@peter marcin:

Takže pokud osoba A postoupí osobě B pohledávku v nominální hodnotě 1.000€ za cenu 300€, může osoba B od dlužníka vymáhat jen 300€? Hm? Myslíte to vážně?

Mám za to, že si naprosto pletete smluvní postoupení pohledávky se zákonnou subrogací (v důsledku plnění věřiteli namísto dlužníka), stanovisko GA jste proto vůbec nepochopil, a docházíte proto k závěrům natolik absurdním až (s prominutím) komickým, že stále pochybuji, zda to není jen hloupá mystifikace...

Postoupení pohledávky se v tržních podmínkách přeci děje prakticky vždy za cenu nižší než nominál, jinak by to stěží dávalo ekonomicky smysl.

Skutečnost, že postoupení pohledávky je vůči dlužníkovi účinné bez ohledu na obsah smlouvy o postoupení (natož bez ohledu na výši ceny za postoupení), je ostatně potvrzována i judikaturou (např. rozhodnutí velkého senátu 31 Cdo 1328/2007).

Navíc vzhledem k tomu, že závazkové právo není na úrovni EU harmonizováno, je argumentace (navíc nepochopeným) stanoviskem generálního advokáta v této věci s nadsázkou asi stejně relevantní jako argumentace názorem přednosty okresní hygienické stanice v Ostravě-Porubě...

Odkiaľ beriete tú istotu: "Postoupení pohledávky se v tržních podmínkách přeci děje prakticky vždy za cenu nižší než nominál" ?
Faktoringové spoločnosti vždy vyplatia celú odplatu za pohľadávku. Časť v peniazoch a časť započítaním odplaty za postúpenie, ktorá sa pohybuje vo výške bežných úrokov.

Aký ekonomický zmysel má pre postupcu vzdať sa 70 % svojich peňazí ? Myslím teda poctivý obchodný zmysel.

Otázku platnosti postúpenia súdy vyhodnotili v minulosti rôzne. V súčasnosti sa skôr pripúšťa možnosť namietať aktívnu legitimáciu, ktorú postupca musí preukázať.

Podľa môjho názoru bez súhlasu dlžníka nemožno postúpiť časť peňažnej pohľadávky za 0 €, lebo by sa postavenie dlžníka zhoršilo. Logicky. Aj prakticky.

Nevím, možná žijeme oba na jiných planetách. Chápu, že hranice mezi originálním názorem a naprostým nepochopením může být tenká, ale tady se, obávám, pohybujete už tragicky daleko za ní...

"Faktoringové spoločnosti vždy vyplatia celú odplatu za pohľadávku." To je skvělá zpráva, myslím nyní se už nikdo nebude muset soudit a plýtvat peníze za právníky a poplatky, když tu máme takto skvělé služby.

"Aký ekonomický zmysel má pre postupcu vzdať sa 70 % svojich peňazí?" Že by kreditní riziko?

"Podľa môjho názoru bez súhlasu dlžníka nemožno postúpiť časť peňažnej pohľadávky za 0 €, lebo by sa postavenie dlžníka zhoršilo. Logicky. Aj prakticky" Pletete si hrušky s jablky. Náš oblíbený příklad: osoba a má pohledávku 1.000€ za dlužníkem. Může tedy proti dlužníkovi vymáhat 1.000€ a příslušenství. Nyní pohledávku postoupí osobě B za 300€, nebo třeba za 0€, nebo třeba za osm jablek, to je totiž úplně jedno. A co se nestane? Osoba B překvapivě stále může vymáhat od dlužníka 1.000€ plus příslušenství. Postavení dlužníka se tak nijak nezhorší. Ani prakticky. A logicky tedy už vůbec ne.

že je to nezmysel.

Stačí si uvedomiť, že § 527 ods. 1 Obč. zák. začína slovami "Ak sa dojednalo postúpenie za odplatu, ...", z čoho a contrario ľahko plynie, že postúpenie možno dojednať aj bez odplaty. Potom ale by to znamenalo, ze keď odplata nie je, tak nemôže postupník od dlžníka vymáhať nič? To je zjavný nezmysel, pre ktorý v celom texte § 524 až 530 nemožno nájsť žiadnu oporu.

Argumentovať § 525 ods. 1 (!) je, ako tu správne uviedol kolega Ondřej Neumann, argumentačne holý nezmysel už len preto, pretože tam sa hovorí o NEPOSRUPITEĽNOSTI pohľadávky, nie o jej nevymáhateľnosti pri bezodplatnom postúpení.

O tom, čo je to subrogácia/legálna cesia a aký je jej rozdiel oproti postúpeniu zmluvnému už bolo popísané dosť...

Ale celkovo mám taký zvláštny pocit, ako keby Peter Marcin bol niekto iný, kto tu už niekedy vystupoval pod iným menom... ale dúfam, že sa mýlim.

§ 527 ods. 1 Obč. zák. začína slovami "Ak sa dojednalo postúpenie za odplatu, ..." - táto odplata je tzv. faktoringový poplatok, ktorý platí postupca postupníkovi za službu.
Je to podobné ako podľa Obchodného zákonníka § 499 "Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa." Bolo by skutočne zvrátené z toho vyvodzovať, že ak úver poskytne nebankový subjekt, dlžník nemusí vrátiť poskytnuté peniaze.
§ 527 ods. 2 hovorí o "ručení do výšky prijatej odplaty ..." (za pohľadávku, nie službu), čoho dôsledkom je, že na postupcu prechádza riziko zo zaplatenia.

§ 525 ods. 1 " Postúpiť nemožno pohľadávku ..."
§ 525 ods. 1 " Nemožno postúpiť pohľadávku ..."
Podľa mňa prehodením slov nedochádza k zmene významu, v oboch prípadoch zmluvou nedôjde k platnému prevodu pohľadávky pre rozpor so zákonom. Uvedomujem si, že súdy často uvádzajú v odôvodnení "postúpením sa nemení postavenia dlžníka", pričom jediným argumentom je samotné znenie zákona § 525 ods. 1.

Výraz "oprávnený vymáhať" som zrejme nesprávne použil. Chcel som vyjadriť, že postupca také právo nenadobudol a preto by mu nemalo byť priznané. Na obhajobu môjho tvrdenia "postúpením by došlo k zhoršeniu postavenia dlžníka" uvediem pár viet.
V § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka "V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie" V pôvodnej dôvodovej spáve je uvedené "Toto ustanovenie súčasne znamená, že zákon žiadnemu účastníkovi neposkytuje výhodnejšie postavenie." Tým je, myslím, povedaná aj zásada, že postavenie dlžníka sa nemôže zhoršiť, ak nemá možnosť ovplyvniť zmenu veriteľa.
Výnimka z tejto zásady je uvedená v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka "Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi".
Príklad 1.
Záväzkový vzťah vznikne medzi dodávateľom (A) a odberateľom (B). Záväzkový vzťah vzniká aj medzi postupcom (A) a postupníkom(C). Vzájomné plnenia by mali byť v rovnováhe. Pokiaľ ale ekonomická hodnota postupovanej pohľadávky (1000) je rovnaká, ako jej nominálna (1000), ale postupník ju nadobudne za zlomok (300), dostane sa do výhody. Výhodu postupník získa na úkor dlžníka (B). Pôvodný účastník zmluvy (A) na základe vlastného rozhodnutia dostane zo vzájomného obchodného vzťahu len 300, ale dlžník (B) zaplatí 1000.
Na pestrejšiu ilustráciu si môžeme dosadiť A – poskytovateľ internetovej zábavy, B – klikač na internetové faktúry, C – Lawyer Factoring Limassol, rozsah: 33 287 žalôb, KS Košice.
Príklad 2.
Samozrejme, môže byť aj právny dôvod v zmysle § 3 ods. 1, kde to bude rozumné akceptovať aj zo strany dlžníka. Zaujímavé čítanie je v tomto napríklad vec C-93/10 z 27. októbra 2011 (odprúčam najprv návrhy generálneho prednostu stanice a až potom rozuzlenie - rozsudok).

Nie som fantóm, dá sa overiť na meno zavináč priezvisko bodka sk, alebo sk-nic. Príspevky na tomto fóre s potešením čítam od polovice januára t.r. A nemyslím, že ma od toho odradia predchádzajúce pobúrené reakcie.

Už nemá smysl reagovat. Toto není jen pitomost, to je obyčejný trolling.

Začnem od konca - určite nikto nikoho nechce odradiť, všetky komenty sú myslené dobre... a to doslovne.

Skúsim ešte aj ja posledný krát reagovať, ale mám pocit, že si natoľko mimobežný so všetkými ostatnými názormi, že sa diskusia nedá viesť úplne zmysluplne...

1. Tvoja interpretácia § 527 je úchvatná alebo úsmevná. Takže podľa teba to je situácia, keď POSTUPCA zaplatil POSTUPNÍKOVI? Takže ak postupca zaplatil postupníkovi, tak ešte naviac aj zodpovedá za obsah pohľadávky? To by bolo v našom práve úplné nóvum (viď principálny § 499), kedy ten, kto platí, ešte aj zodpovedá.

2. Systematicky ods. 2 v § 527 nadväzuje na ods. 1, z ktorého plynie, že "odplatou" v ods. 2 je presne tá istá odplata, o ktorej je reč v ods. 1, teda odplata postupníka postupcovi.

3. Výhoda pre veriteľa nerovná sa vždy (ba takmer pravidelne) zhoršenie pre dlžníka. Áno, ak faktor získa 1000 €-ovú pohľadávku od veriteľa za 300 € a následne ju od dlžníka vymôže, získa "výhodu" v sume 700 €, ale na postavení dlžníka sa tým nič nezmení (to už tu bolo povedané).Podstatné je, že na seba berie kreditné riziko, teda riziko, že môže aj nezískať nič (ak napr. dlžník padne do konkurzu).

4. Je úplne jedno, koho si za tieto vzťahy dosadíme - ak má klikač na internetové faktúry zaplatiť x € poskytovateľovi internetovej zábavy, je to to isté, ak ich zaplatí Lawyer Factoring Limassol. To isté platí o ďalších 33286 prípadoch.

5. Prípad C-93/10 sa týkal otázok dane z pridanej hodnoty, čiže je úplne irelevantný v tomto prípade. ESD i GA tu skúmali, či odkúpenie "klasifikovanej" pohľadávky za protihodnotu, ktorá bola určená zodpovedave nominálu pri zohľadnení konkrétnych rizík z pohľadávky, je zdaniteľným obchodom a či je oslobodený od DPH. Toť vše, s civilistickou stránkou veci to nemá nič spoločné (pozitívna ani negatívne).

Na rozdiel od kolegu Neumanna si ešte nie som istý, či ide o trolling, nakoľko som žiaľ videl aj iné podobné (pardon:) "streštené" myšlienky z úst a hláv našich právnikov. Tak sa nechám prekvapiť poslednou odpoveďou...

Ako sa teda zhorší postavenie dlžníka, keď najprv dlžil 1000 osobe A a potom dlží 1000 osobe C? Predmet jeho záväzku je predsa identický.

Pokiaľ ide o ekvivalenciu plnení medzi postupcom a postupníkom, treba do toho počítať kreditné riziko, náklady na vymáhanie. A o ekvivalencii plnení sme predse diskutovali tu http://www.lexforum.cz/283. Ale stále nerozumiem, ako ekvivalencia plnení medzi A a B má akýkoľvek vplyv na postavenie osoby C.

Myslel som samozrejme ekvivalenciu plnení podľa zmluvy o postúpení medzi postupcom (A) a postupníkom (C) a vplyv na dlžníka (B).

V záväzkovom vzťahu, ktorý pokračuje aj po postúpení, bude postavenie veriteľa a dlžníka porušením zásady ekvivalencie plnení. Nový veriteľ poskytol plnenie (300), ktoré je v hrubom nepomere k povinnosti dlžníka (1000).

Pokiaľ sa zmluvné strany rozhodnú upraviť svoj vzťah nerovnovážne, posudzovať to treba tak, ako je uvedené v diskusii Leasio enormis a dobré mravy. Pri postúpení pohľadávky bez súhlasu dlžníka však nemožno aplikovať zásadu zmluvnej slobody, preto je zakázané postavenie dlžníka zhoršiť.

Ak sa pôvodný veriteľ rozhodne vzdať nároku vo výške 700, múže tak urobiť na základe dohody s dlžníkom o odpustení zvyšku dlhu.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, vrátane zabezpečenia. Riziko, ktoré bolo pred postúpením je po postúpení rovnaké.

Existuje také zariadenie v aute, ktoré po aktivácii vystrelí vankúš do hrude a tváre vodiča. Silný úder vankúša vodičovi spravidla ublíži. Volá sa to airbag. Kto o tom ešte nepočul, môže to označiť za absolútny nezmysel, veď ako môže niekto montovať takú nebezpečnú vec do auta. A nájdu sa aj takí, ktorí aj keď to pochopia, uzavrú "aj tak je celý airbag nezmysel – auto má byť bezpečné".
Týmto som v žiadnom prípade nechcel naznačiť podobnosť faktoringu s airbagom.

FAKTORING
Dodávateľ A sa dohodne s odberateľom B na dodávkach tovaru v ročnom období s mesačnou fakturáciou a splatnosťou faktúry 90 dní. Dodávateľ A uzatvorí s faktoringovou spoločnosťou C rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z jednotlivých faktúr za podmienok:
- po vystavení faktúry ju dodávateľ A doručí odberateľovi B s oznámením o postúpení pohľadávky a tie isté doklady doručí aj spoločnosti C
- spoločnosť C vyplatí 80 % hodnoty faktúry dodávateľovi A do 3 dní od doručenia faktúry (súčasť je protokol o prevzatí tovaru) a oznámenia o postúpení
- za služby spoločnosti C sa dohodne odplata vo výške 3% z hodnoty faktúry
- faktoringová odmena podlieha DPH, preto C vystaví faktúru za službu dodávateľovi A vo výške 3 % z hodnoty faktúry + DPH
- pohľadávku z faktúry za služby je spoločnosť C oprávnená započítať oproti záväzku zaplatiť odplatu za pohľadávku
- zvyšok záväzku (20 % mínus faktúra za služby) spoločnosť C zaplatí dodávateľovi A do 3 dní od pripísania platby (100%) od odberateľa B na účet spoločnosti C
- v prípade, že nedôjde k úhrade faktúry od odberateľa B, dodávateľ A je povinný prijaté plnenie z postúpenia vrátiť, nárok za faktoringové služby je A povinný uhradiť
- dodávateľ A predloží spoločnosti C súhlas odberateľa B s postúpením pohľadávky

Financovanie obchodov pomocou faktoringu je bežné a túto službu poskytuje viacej bánk. Napríklad na www.slsp.sk/faktoring.html sa uvádza
"Regresný faktoring - je to postúpenie vašich pohľadávok na banku s tým, že vaša spoločnosť zodpovedá za uhradenie pohľadávky vaším odberateľom, pričom Slovenská sporiteľňa nepreberá žiadne riziko súvisiace s insolventnosťou alebo neochotou odberateľa platiť. Dodávateľ ručí našej banke za riadne splnenie pohľadávky do plnej výšky poskytnutej zálohovej platby."

Pred uzatvorením faktoringovej zmluvy sa skúma bonita dodávateľa A a odberateľa B podobne ako pri poskytovaní úverov.

Názorné info je aj na cs.wikipedia.org/wiki/Faktoring

Nie je možné urobiť hrubú čiaru medzi zákonom o DPH a občianskym právom. Obchádzanie ustanovení zákona o DPH je, podobne ako obchádzanie zákona o dani z príjmov alebo trestného zákona, neprípustné.

Budem citovať zo stránky http://www.bmbleitner.sk/sites/default/files/Mailing_BMB_02_2012_en.pdf
názor k rozsudku C-93/10 (GFKL Financial Services AG):
Praktické dopady:
- Využitie tohto „rozhodnutia v praxi“ vyžaduje dôkladné zdokumentovanie určenia skutočnej ekonomickej hodnoty pohľadávok, aby daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno pred správcom dane.

A ešte jeden pohľad na úpravu obchodných vzťahov v EU - výrok uznesenia C-381/09:
Úžernícke požičiavanie peňazí, ktoré je porušením vnútroštátneho trestného práva, spadá napriek svojej nedovolenosti do pôsobnosti šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia. Článok 13 B písm. d) bod 1 tejto smernice sa musí vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže túto činnosť zaťažiť daňou z pridanej hodnoty, keďže podobná činnosť poskytovania pôžičiek s primeraným úrokom je od tejto dane oslobodená.

Toto je asi najbizarnejšia diskusia, akú sme tu kedy mali. A kúzelným spôsobom dopĺňa skúsenosti zo sporovej praxe, že diskutovať s úplne nezmyselným názorom, je v práve jedna z najťažších vecí vôbec. Hlavne keď sa na podporu tohto názoru splieta subrogácia so zmluvným postúpením a daňové právo s civilným (osobitne v kontexte toho, že citované daňové judikáty jasne dokazujú, že postupovanie pohľadávok za nižšiu odplatu ako je ich nominál, je úplne štandardná prax a riešia sa len daňové implikácie). Všetko už bolo napísané Kristiánom, Ondřejom a Michalom, takže neviem čo by som doplnil.

Len mi stále nie je jasné, kde vidíte zhoršenie postavenia dlžníka, keď jedného dňa dlžil 1000 osobe A a na druhý deň dlží úplne identických 1000 osobe C.

.. z pozície nestranného čitateľa sa do tejto (už) pamätnej témy zapájam a to spôsobom, že Petrovi Marcinovi odporúčam nenabalovať na riešenú kauzu zbytočné ďalšie inštitúty, ale vyjasniť si pôvodný kameň úrazu, kvôli ktorému pravdepodobne vznikol aj príspevok:

"V záväzkovom vzťahu, ktorý pokračuje aj po postúpení, bude postavenie veriteľa a dlžníka porušením zásady ekvivalencie plnení. Nový veriteľ poskytol plnenie (300), ktoré je v hrubom nepomere k povinnosti dlžníka (1000)."

- kde nepomôže rozum, pomôže spomenutá ceruzka a papier... postavenie dlžníka sa v žiadnom prípade nezhorší, to je tu viac ako jasné... dlžil 1000 osobe A, teraz dlží 1000 osobe C... a to, ako ohodnotia záväzok osoby A a C ide od pozície B nezávisle, je to na ich negociačných a iných možnostiach ...
- po druhé, je to v skutočnosti nepresné tvrdenie, lebo ide o dva vzťahy, 300 je plnenie nezávislé od dlžníka, a je postavené iba na dohode medzi A a C, za akú odplatu preberie záväzok, a čo je podstatné, môže tak byť učinené aj bezodplatne ...ako tvrdia Juraj, Michal, Kristián, Ondrej (prepáčte ak som niekoho zasväteného zabudol vymenovať), pozícia dlžníka sa v žiadnom smere nijakým spôsobom nemení...tu nie je o čom diskutovať...

- postavme situáciu naopak: ak A bude vedieť, že 1000 (pohľadávka osoby B voči nej) je viac menej stratených, prevedie tento záväzok za 10 na C, a ten nevymôže nič, tak povieme niečo iné teraz, a niečo iné, ak by C 1000 vymohlo? to je už spomenutá mystifikácia...

- súhlasím s Michalom ak sa nechal počuť, 527OZ - a contrario - možné dohodnúť aj bezodplatne - potom neviem, načo tu riešime siahodlhou diskusiou problém, ktorý neexistuje... ak by platilo čo tvrdíš Peter a dodržali by sme myšlienkový konštrukt ktorý prezentuješ (skrze ekvivalenciu plnení), pri bezodplatnom prevedení by C nemohol od B vymáhať nič, čo je zjavný (obludný) nezmysel.....

... už prvá veta a tvrdenie v tvojom príspevku: "Často dochádza k odkúpeniu pohľadávky bez súhlasu dlžníka, pričom postupca od dlžníka vymáha (vymohol - vzhľadom na tvoje úvahy)sumu, ktorá je vyššia ako platba, ktorú postupníkovi zaplatil" - je vyvrátená situáciou, ak platba za postúpenie pohľadávky bola napr. 600, a od dlžníka B osoba C vymohla 400 ... táto situácia je de facto a de iure vporiadku, ale pod prizmou toho čo tvrdíš, nemôže byť jedinou, ktorá by bola v danej situácii kóšer...

Ďakujem za upozornenie a ospravedlňujem sa všetkým za chybu, ktorú som urobil pri písaní. Správne má byť " ...postupník od dlžníka vymáha sumu, ktorá je vyššia ako platba, ktorú postupcovi zaplatil".
Keďže ide o pomerne rozsiahlu diskusiu, považoval som za potrebné výnimočne zasiahnuť aj do pôvodného textu príspevku.

Ďakujem za porozumenie.

sa mi na tomtu úžasnom "právnickom blogu" stalo, že som prepadol syndrómu nepozorného čítania, niekedy sa prikmotril aj syndróm nepochopenia či mojej osobnej hlúposti, no nedá mi ...

- v akom roszahu sa mení rozsah a presahy tejto debaty po tvojej korektúre?

Nic ve zlém, to je jako chtit zmenit text "Všichni modří delfíni se živí žlutými velbloudy" na "Všichni žlutí velbloudi se živí modrými delfíny"... :-)

Myslím, že by byla škoda nezachovat text tohoto památného blogpostu pro další generace jako přelomové dílo právního dadaismu.

... bola to síce chyba (štylistická s dopadom na obsah diskutovanej veci), ale presahy z diskusie pod článkom ako aj diskusia samotná sa imho niesla v správnom smere.

Ondřej, v konaní pod C-559/10 Súdny dvor judikoval, že "camel meat must be classified under subheading 0208 90 40 as 'other game meat' if the camels from which that meat comes lived in the wild and were hunted". Z toho je úplne zrejmé, že modrí delfíni sa nemôžu živiť žltými ťavami, ale a contrario z toho zároveň vyplýva, že žlté ťavy by sa naozaj mohli živiť modrými delfínmi .... :-)

Juraj, musím s tebou nesouhlasit. Generální advokát ve věci C-405/92 přeci jasně uvedl, že "The provision at issue was not adopted in order to preserve resources, since stocks of Atlantic tuna are renewed faster than they are reduced by fishing, but for ecological reasons, in that the regulation is primarily and essentially designed to protect dolphins." Pokud by se žlté ťavy, příslušníci Společenství, živili modrými delfíny, bylo by to zcela neslučitelné s právem Společenství, a jakýkoliv případ ulovení modrého delfína žltou ťavou by tak byl nepochybně stižen absolutní neplatností podle § 39 obč. zák. :o)

Sledujem túto zaujímavú diskusiu a naozaj som celkom out

Ad. Peter Marcin/
1./ Zhodnime sa, že pohľadávka, ktorú mám voči inej osobe je súčasťou môjho majetku. Peňažná pohľadávka je definovaná nejakým peňažným vyjadrením (povedzme pohľadávka 1000 EUR).
2./ Aj keď pohľadávka je nominálne 1000EUR, ako aktímum môho majetku môže predstavovať niekedy 1200 EUR,inokedy 1000 EUR, niekedy však možnože len 10 EUR. Táto hodnota sa môže meniť neustále.
3./ Postúpenie pohľadávky (prevod majetku) "pod cenu" samozrejme môže byť problémom pre daňovoprávne normy, keďže ide o spôsob "vyťahovania" majetku z korporácie. Ide však o problém, ktorý má a musí byť riešiteľný týmito normami, nie ohýbaním normálnych pravidiel občianskeho práva, bez ktorých existencie tu nebude existovať normálna trhová výmena.
4./ Ak si za pohľadávku dosadíme akúkoľvek majetkovú hodnotu inej povahy - klavír- tak v preklade prezentovaný názor vedie k absurdnému výsledku a síce, že ja ak si dnes kúpim klavír za 1000, tak ak ho predám za 300, ten, kto ho odo mňa kúpi, ho nemôže tretej osobe predať za 400?
5./ Samozrejme môže byť namietané, že to je "iná" situácia, ale ono tá situácia vo svojej podstate iná nie je.
6./ S vylúčením podvodu, predsa pohľadávka voči osobe X, môže mať pre mňa hodnotu 10, ale pre tretiu osobu, ktorá následne započíta nominál pohľadávky voči tejto osobe, môže mať "hodnotu" diamertálne odlišnú.
7./ Prinám sa, napriek tomu, že sa veľmi snažím pochopiť spôsob uvažovania v tomto prípade, nedarí sa mi ho "uchopiť", ak rozvážim, čo znamenajú pojmy
a) pohľadávka
b) majetok
c) hodnota
8./Pri postupovaní pohľadávok ( resp. presnejšie)pri pripustení jednoduchého postupovania pohľadávok v každom prípade existujú problémy a domniíevam sa, že aj široký prioestor na diskusiu, avšak z iných dôvodov a v iných ohľadoch napr. fiduciárna povaha zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, avšak v ohľade ktorý sa nadniesol tu, nejaký zásadnejší priestor na objavovanie tohto priestoru nevzhliadam.

Ešte raz ďakujem za správnu pripomienku a vyhodnotenie chyby. Je to tak, že v ďalšej diskusii som mal za to, že je to v príspevku napísané správne (ako v nadpise) a už som to nekontroloval. Moja chyba. Preto si radšej pomáham pri písaní označovaním ABC. A som rád, že zatiaľ nepíšem o poukazníkovi, poukazcovi a poukázancovi.

Ďakujem za príklad, ale odôvodnenie možnosti previesť bezodplatne sa odvoláva len na zásadu § 527 OZ - a contrario - , pričom zhoršenie postavenia dlžníka sa posudzuje len z pohľadu matematiky s výsledkom 1000 je 1000. Presne tam smeruje moja kritika ustálenej judikatúry, že otázku zmeny postavenia dlžníka odôvodňuje len konštatovaním "lebo sa nemení". Ja namietam (zjednodušene), že darovať pohľadávku vylučuje ustanovenie § 525 ods. 1. prvá veta v spojení so zásadou rovnakého postavenia účastníkov zmluvy podľa § 2 ods. 2. Navyše, veriteľ sa nemôže jednostranne vzdať nároku na zvyšok plnenia, ale k odpusteniu dlhu môže dôjsť dohodou strán podľa ustanovení § 574 odsek 1, § 572, odsek 2, odsek 3 alebo § 570. Zhoršenie postavenia neposudzujem z pohľadu výšky plnenia, ale z pohľadu zmeny vzájomného postavenia veriteľa a dlžníka, ktoré nastalo po postúpení. Na jednej strane je veriteľ, ktorý dal 300, na druhej dlžník, ktorý má plniť 1000, čo je vo vzájomnom nepomere. Možno by stálo za to, prehodnotiť jednoznačné odmietnutie podobnosti zmluvného prevodu pohľadávky so zákonným prechodom pohľadávky a skúsiť tam nájsť spojenie – zmena veriteľa nezávisle na vôli dlžníka.

Vcelku prirodzený je pohľad Michala Novotného (25. 04. 2012 o 10:48) na náväznosť odseku 1 a odseku 2 § 527 , ktorý je "zdokonalený" v § 1885 odsek 1 nového Občianskeho zákonníka (CZ) spojením do jednej vety. Napriek zverejneným informáciám o aktuálnej afére kupovania legislatívnych ustanovení si dovolím pochybovať o vôli zákonodarcu zaviesť inštitút darovania v neprospech tretej osoby takýmito zadnými dvierkami do zákona. Na druhej strane, z novo zavedeného inštitútu postúpenia zmluvy podľa § 1895 a nasl. len so súhlasom postupníka môže vyplývať zákaz postúpiť zmluvu obídením týchto ustanovení cez inštitút postúpenia pohľadávky. O nevýhode sa píše aj v dôvodovej správe nOZ ČR "Postoupením pohledávky nelze totiž převést celý závazek, nýbrž právě jen pohledávku jako právo na plnění. To je z praktického hlediska nevýhodné v případech, kdy smlouva zavazuje obě strany k vzájemnému plnění."

Povinnosť dlžníka (pod hrozbou preklúzie) oznámiť pohľadávky, spôsobilé na započítanie bez zbytočného odkladu je mimoriadnym zásahom do pokojného stavu. Počet postúpení pohľadávky nie je obmedzený, pohľadávku je možné rozdeliť na značný počet deliteľných plnení. Na takýto postup zasahovania do pokojného stavu musí byť právny dôvod, a preto ho je potrebné vždy posudzovať podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka "Výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných".

V tejto súvislosti chcem spomenúť rozhodnutie Ústavného súdu číslo II. ÚS 7/00. Je to síce z obdobia, keď senáty Ústavného súdu nerozhodovali a contrario, ale príklad logického výkladu v odôvodnení rozhodnutia môže byť prínosom aj dnes.

Príklad zhoršenia postavenia dlžníka - predaj nehnuteľnosti:
Predávajúci A uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s kupujúcim B za cenu 1000. Podľa znaleckého posudku je cena 300. Záloha na kúpnu cenu (300) je splatná pri podpise zmluvy, zvyšok ceny sa má platiť v polročných splátkach odo dňa reálneho odovzdania priestorov. Zmena vlastníka sa zapíše do katastra po podpise zmluvy. Uzatvorili aj záložnú zmluvu, ktorou zabezpečili pohľadávku z kúpnej ceny. Práva a povinnosti zo zmluvy zanikajú až doplatením kúpnej ceny.
Po tom, ako kupujúci B prevezme nehnuteľnosť, predávajúci A mu odovzdá písomné oznámenie o postúpení pohľadávky (700) na svoju neter C.
Po troch mesiacoch kupujúcemu padne časť strechy, preto sa bude chcieť s predávajúcim dohodnúť na zľave z kúpnej ceny. Predávajúci kupujúcemu vysvetlí, že pohľadávku postúpil, preto o zľave musí rokovať s novým veriteľom C.
Došlo k splatnosti sumy 100, ktorú kupujúci B zaplatil veriteľovi C.
Kupujúci B podal návrh na súdny zmier s predávajúcim A a veriteľom C .
Došlo k splatnosti ďalšej sumy 100, ktorú kupujúci B zaplatil veriteľovi C.
Neter C oznámil kupujúcemu B, že postúpila zvyšok pohľadávky svojej mame D.
Na pojednávaní si sudca vypočul stanoviská zúčastnených:
Kupujúci B povie, že strechu si opravil svojpomocne, čo ho stálo asi 250, z toho materiál 200. Žiada znížiť cenu aspoň o 200. Najlepšie by pre neho bolo započítať tých 200 oproti najbližším splátkam.
Predávajúci A povie, že by aj súhlasil, ale pohľadávku postúpil a zo zálohy čo dostal, si kúpil byt. Neter C sa k nemu nespráva ako sa patrí, mala by mu vrátiť pohľadávku.
Neter C povie, že dostala len 200 a vrátiť nič nemusí, lebo to nebol dar. Pohľadávku už nemá a mama D odcestovala na Cyprus.

Ako by povedala Dory "just keep trolling" ;)

"Predávajúci kupujúcemu vysvetlí, že pohľadávku postúpil, preto o zľave musí rokovať s novým veriteľom C."

No jo, skvelá úvaha. Postúpením pohľadávky zo zmluvy dochádza k zmene v subjekte zmluvy a prechode povinností zo zodpovednosti za vady. Geniálne riešenie.

Ale na druhú stranu rozmýšľam, či je vôbec v nejakej učebnici občana vysvetlená subrogácia ...

Každopádne, ďakujem za odkaz na v poste citované rozhodnutie NS, pôvodne som myslel, že celý post/problém má okľukou otvoriť debatu o ňom, ale, ako vidím, mýlil som sa, ten problém je skutočne myslený vážne.

S tým zjavným nezmyslom rokovanť B s C o zmluve ani ja nesúhlasím. Ale žiaľ, takto sa to deje, keď do súdneho sporu o pohľadávke vstúpi postupník. Môj názor je vyjadrený účastníkmi súdneho zmieru. A myslím, že po postúpení pohľadávky by nový veriteľ mohol byť len vedľajším účastníkom.

Viem si predstaviť, ak by na tomto fóre napísal sudca Štefanko príspevok s názorom na vec - právo - sporná pohľadávka, že by bol najprv označený za trolla z inej planéty.

... vstúpi nový veriteľ
(nie postupník)
Ospravedlnujem sa.

si rovnako priekopnícky ako sudca Najvyššieho súdu. A po takomto vyznamenaní predsa všetci túžime, nie?

Môj základný názor je v diskusii zahmlený úvahami o hodnote pohľadávky - aktíva. Je zrejmé, že som k tomu prispel aj ja.

Základ môjho tvrdenia spočíva v tom, že pokiaľ je predmetom prevodu peňažná pohľadávka, nemôže získať viac práv ako mu vznikli v dôsledku zaplatenia. Platí pre prípad, že dlžník o tom nevie.

Ja nie.
Priekopníci budú teraz v CZ, keď platia nové ustanovenia o postúpení zmluvy.

Tento článok i diskusiu som si prečítal až teraz... Zaujala ma však v inom smere. Ukazuje úroveň tu distujúcich ľudí. Inde by už vypukla hádka o mieri na blízkom východe a tu sa všetci (až na autora článku) držia, resp. snažia sa priblížiť k téme. Ale istý odklon predsa len badať, viď sudca Štefanko... ;-)
Také príjemné piatkové uvoľnenie...

Pro případ optimistické varianty, že Peter Marcin skutečně není troll, ale jen ufon...:

Myslel jsem, že následující zásady musí být známé i absolventům kurzu právního minima pro pomocné kuchaře. Evidentně ne. Tedy (není-li dohodnuto jinak):

- k postoupení pohledávky není třeba souhlas dlužníka (mj. i proto, že postavení dlužníka se nezmění),
- k převzetí dluhu je třeba souhlasu věřitele (tedy věřitel postoupit bez souhlasu druhé strany může, dlužník nikoliv),
- k postoupení práv a povinností ze synalagmatické smlouvy ("převod smlouvy") je třeba souhlas druhé strany právě proto, že kromě pohledávek jsou zde i závazky (dluhy), které bez souhlasu druhé strany postoupit nelze. Postoupení smlouvy podle §1895 NOZ tento princip respektuje a na podstatě věci nic nemění.

Pokud vím, tyto zásady platí více méně ve všech civilizovaných zemích. Stejně jako to, že pohledávku může věřitel postoupit (a zpravidla i postupuje) za cenu nižší než je její nominální hodnota.

Nie je dôležité, či niekto absolvuje kurz právneho minima pre policajtov, daňových úradníkov, účtovných poradcov, poistných agentov, projektantov, závozníkov, nezamestnaných, dôchodcov alebo netrollov. Postúpenie pohľadávky sa aj bez kurzu môže dotknúť kohokoľvek.

Každý občan môže spôsobiť škodu a bude povinný zaplatiť regres poisťovni. Popri tom škodu, nekrytú poistkou, poškodený bezodplatne prevedie na tretiu osobu. Občan bude v situácii, ktorú som na začiatku popísal. Určite mu niekto správne vysvetlí, že regres musí zaplatiť vo výške ako plnila poisťovňa, ale musí zaplatiť aj vymáhačovi, ktorý za škodu nezaplatil nič.

Možno niekto takému nešťastníkovi ukáže rozhodnutie 25 Cdo 1074/2003, kde je uvedené „Odvolací soud provedl důkaz smlouvou o postoupení pohledávky ze dne 4. 5. 1999, jíž A. R. bezplatně postoupil O. R. pohledávku odpovídající nároku na náhradu škody vůči JUDr. J. S., advokátu advokátní kanceláře, ve výši nejméně 200.000,- Kč s přísl. ...“, aby sa pod hrozbou trov prebral z úvah o zmieri v zmysle § 450 OZ.

Skúsim podobne extralegálne (rozumej útok na city).

Chudák (-ci) spotrebiteľ (-lia) je poškodený zlým podnikateľom, ale nedokáže alebo sa mu nechce uplatniť si náhradu škody (bojí sa tých zlých súdov a advokátov). Združenie si ho nevšíma (napríklad skončili fondy EÚ). Tak príde biely ritier a odkúpi od neho pohľadávku na náhradu škody, na vydanie BO, ... (doplň podľa ľubovôle) a to za 50 % jej nominálnej hodnoty, platba vopred. Biely ritier potom tam niekde na východe uplatní postúpené pohľadávky voči tomu zlému podnikateľovi a:

a) súd uloží podnikateľovi zaplatiť 50 % škôd, ktoré spôsobil spotrebiteľom (50 % postúpenej pohľadávky) a 50 % si podnikateľ bude môcť nechať a tešiť sa z nich

b) súd uloží podnikateľovi povinnosť zaplatiť celú škodu (celú postúpenú pohľadávku)

a nadôvažok, genius loci (aby sme v hanbe neostali):

c) súd uloží podnikateľovi zaplatiť 50 % postúpenej pohľadávky bielemu ritierovi a 50 % priamo spotrebiteľovi (-om)...

asi som sa ešte nezobudil a písal som prirýchlo.
- není ritier jako rytier :)
- v celom komente sa predpokladá aj agregovanie postúpených pohľadávok (teda všade môže byť množina spotrebiteľov)
- a vždy bez ohľadu na právny dôvod vzniku pohľadávky spotrebiteľa (teda delikt, BO, zmluva).

Rozumiem, že môže existovať motív / záujem na tom, aby niekto mimoriadne nezbohatol na postúpení pohľadávky (onehdá sa hovorilo o postupovaní pohľadávok spotrebiteľov voči SPP kvôli zlej cenotvorbe z dôvodu "protiústavnej" regulácii ÚRSO a o niekom, kto na tom chcel zarobiť miliardy s tým, že spotrebitelia by následne - možno - získali ako odplatu za postúpenie 40 % pohľadávky).

No, ja by som spotrebiteľovi poradil nepostupovať celú pohľadávku, ale na vymáhanie nezaplatenej časti pohľadávky uzatvoriť príkaznú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka so sľubom odškodnenia bieleho rytiera podľa Obchodného zákonníka. V každom prípade vypracovanie zmlúv dať právnej kancelárii.

Naozaj nechcem odbočiť od témy, ale z diskusie si myslím, že musím doplniť:
Pohľad na cenu pohľadávky ako na neustále meniacu sa veličinu je nesprávny. Na pohľadávku sa treba pozerať napríklad ako na pohľadávku na vyplatenie mzdy robotníkovi vo VW - jednoducho sa nedá spochybniť. Alebo ako na faktúru za elektrinu doma – predsa nebudem uvažovať že budem platiť menej, alebo nezaplatím.
Už „25. 04. 2012 v 00:12“ som uviedol v Príklade 2, že sú prípady, kedy aj pri predaji pohľadávky za nižšiu cenu bude zachovaná ekvivalencia plnení, ktorá nezmení postavenie dlžníka. Veď práve v súčasnosti je aj otázka predaja toxických aktív mediálne známa. Na internete to treba hľadať pod slovom sekurizácia. Nový CZ Občiansky zákonník to už zaviedol v § 1895 (tiež sa opakujem).
Ocenenie súčasnej hodnoty rizikovej pohľadávky sa dá, ale príklady s tým robiť nemá význam, lebo sa tým celá téma zahmlieva.

Ohľadom ekvivalencie plnení pri zmluvách sa toho popísalo naozaj dosť. To čo som doteraz namietal je tiež porušenie tejto zásady. Pri zmluvách sa porušenie zásady do určitej miery pripúšťa, ale zákon priamo zakazuje porušiť tento princíp, ak sa jedná o postúpenie bez súhlasu dlžníka. Nový CZ OZ to zdôrazňuje v § 1881 „ Nelze postoupit pohledávku, jejíž obsah by se změnou věřitele k tíži dlužníka změnil.“ Čiže aj tu oproti pôvodnému zneniu, na ťarchu účastníkov zmluvy o postúpení sa zmeniť do prijateľnej miery môže, lebo je to ich právny úkon. Ale to je, myslím, len tá teoretická hranica, kedy by sa toxické aktíva nesprávne ocenili. (A zase mimo témy.)

Možno sa nerovnováha plnení bude dať porozumieť z krátkeho víkendového príbehu s „dobrým“ koncom.

Občan A vojde do supermarketu a na chodbe stretne slečnu B, ktorá ho osloví s ponukou darčeka. Po krátkej komunikácii dojde k dohode, že darček – voňavku si občan A kúpi za 1000. Voňavku si zoberie a dohodnú sa, že ide ešte nakúpiť, vybrať hotovosť z bankomatu a donesie dohodnuté peniaze.
Slečna B postúpi pastierovi C pohľadávku 1000 na zaplatenie ceny - za úplatu vo výške 100.
Pri nakupovaní občan A uvidí v obchode takú istú voňavku, ako kúpil vonku, ale za cenu 100. Rozhodne sa, že voňavku, čo kúpil za 1000, vráti slečne B a potom si ju pôjde naspäť do obchodu kúpiť za menší peniaz.
Po stretnutí so slečnou B táto mu oznámi, že pohľadávku postúpila pastierovi C, preto tých 1000 musí vyplatiť jemu.
Občan B povie, že je to neprimerané plnenie, lebo má zaplatiť 1000 za niečo, čo má hodnotu iba 100, preto treba zmluvu zrušiť a on jej dáva naspäť voňavku.
Slečna B mu oznámi, že vzájomné plnenia sú ekvivalentné, lebo ona mala tú voňavku tiež z obchodu za 100 a teraz sa jej len peniaze vrátili. Predtým mala voňavku za 100, teraz má hotovosť 100. Podľa nej, ak si občan A myslí, že má voňavku v hodnote 100, tak to bol rovnocenný obchod. Slečna B má zo zmluvy 100, Občan A má zo zmluvy voňavku v hodnote 100, takže plnenia sú rovnaké. Slečna mu povedala, že pastier C dozerá, aby sa jej nič nestalo, keď sa občan A s ním chce porozprávať, nech sa páči.
V rozhovore pastier C povedal, že na postavení občana A sa nič nezmenilo, pred postúpením mal zaplatiť 1000, aj teraz má zaplatiť 1000, taká je spravodlivosť.
Občan B teda zaplatí 1000 pastierovi C a spokojný s vysvetlením sa s darčekom ponáhľa domov k manželke.

V závere som premenoval občana.

Ešte pre Kristiána:
Ak je rytier z toho transparentného mesta, čo má v znaku bieleho koňa, odporúčal by som aj poistenie právnej ochrany.

Nejprve si dovolím poukázat na to, že autor článku má mé hluboké sympatie, neboť v diskusi uvedl: "V každom prípade vypracovanie zmlúv dať právnej kancelárii."

Pravdou je, že to je asi tak jediná z myšlenek, se kterou se dá souhlasit.

Píši sem, protože mne zaujala věta: "Občan B povie, že je to neprimerané plnenie, lebo má zaplatiť 1000 za niečo, čo má hodnotu iba 100, preto treba zmluvu zrušiť a on jej dáva naspäť voňavku."

Na Slovensku máte funkční institut zákazu zkrácení přes polovinu hodnoty (laesio enormis)?

... možno tú, už spomenutú ceruzku a papier, a ak nepomôže ani ona, tak: Čorba,J.: Nevyváženosť zmluvných plnení a jej následky.

prítomné na: http://www.upjs.sk/files/ba0dcbd4aae3dae6762f69e4f9822f04.pdf

"3.1 ... Ak sú dohodnuté zmluvné plnenia navzájom v hrubom nepomere, možno uvažovať o aplikácii ustanovenia § 49 OZ, v zmysle ktorého strana, ktorá uzavrela zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, môže od zmluvy odstúpiť. ... (treba to posudzovať)
3.2 Rozpor s dobrými mravmi ... Na Slovensku nie je publikovaných veľa rozhodnutí zaoberajúcich sa touto problematikou, ak tak sa prikláňajú k rozporu neprimeranosti plnení s dobrými mravmi už na základe hrubého nepomeru...
3.3. Poctivý obchodný styk ... ( § 265 ObchZ) ...
3.4. Moderačné právo súdu ..."
... Záver. Žiaden moderný právny poriadok neumožňuje domáhať sa neplatnosti či neúčinnosti zmluvy iba s ohľadom na nevyváženosť vzájomných plnení. ..."
(Zdroj: JUDR. Jozef ČORBA, PF UPJŠ KE, prezentované a linkované na LEBlog so súhlasom autora).

Trochu mi to trvalo, kým som prepísal, lebo ten*.pdf v odkaze je chránený pred ctrl-c. Takže som to už čítal pred písaním predchádzajúceho príspevku.

Tú "ceruzku a papier" skúsim na posledný príklad:
Slečna B mala vec kúpenú v hodnote 100, teraz má peniaze 100 = ani zisk, ani strata.
Pastier C mal 0, teraz má 900 peňazí = má zisk 900.
Občan A mal 1000 peňazí, teraz má nehnuteľný majetok účtovne za 1000. Účtovníctvo musí dávať reálny obraz o stave majetku a záväzkov a na základe informácií, ktoré už vie, musí vytvoriť opravnú položku k majetku vo výške 900, čo mu spôsobí stratu vo výške 900. V majetku bude mať po zaúčtovaní 100.

Nic proti moc pěknému příběhu s občanem A, slečnou B, voňavkou a pastierom C, ale není problém občana A pouze a jenom v tom, že si koupil předraženou voňavku??? :-)

Souvislost s podmínkami postupování pohledávek ani se základní tezí vašeho článku tam bohužel žádná není...

Ďakujem za vecnú pripomienku. Súvislosť sa pokúsim preukázať.
_______________________
Najprv, žiaľ, musím znovu opraviť svoju chybu – v „kalkulačkovom“ výpočte som omylom zmenil voňavku na nehnuteľný majetok.
_______________________

Súvisu mojej tézy s príkladmi sa dotkol Kristián 27. 04. 2012 o 09:50, keď citoval moje slová
"Predávajúci kupujúcemu vysvetlí, že pohľadávku postúpil, preto o zľave musí rokovať s novým veriteľom C."
a pridal
„No jo, skvelá úvaha. Postúpením pohľadávky zo zmluvy dochádza k zmene v subjekte zmluvy a prechode povinností zo zodpovednosti za vady. Geniálne riešenie.“
Moja odpoveď bola
„S tým zjavným nezmyslom rokovať B s C o zmluve ani ja nesúhlasím.“

Tézy sa priamo dotkol aj príklad v príspevku Kristiána s bielym rytierom. V tom, že dôjde k súdnemu konaniu. Z príkladu vyplýva, že zo sporu bude vždy zaviazaný podnikateľ, teda musí byť účastníkom na strane odporcu. Nie je uvedené, či žalobcom bude spotrebiteľ, biely rytier, alebo obaja. Z rozhodnutia vyplýva len, že priznané právo v prípade c) bude zaplatené bielemu rytierovi.

Za jedno z mála podporných stanovísk v týchto príspevkoch považujem vyjadrenie Juraja 26. 04. 2012 o 09:35: „ je v práve jedna z najťažších vecí vôbec“. V žiadnom prípade to nepovažujem za súhlas s mojim názorom, ale podporu vidím v tom, že som zatiaľ nepreukázal podstatu môjho názoru.

Veľmi sa mi páčilo od Kristiána „extralegálne (rozumej útok na city)“. Áno, taká je podstata sporov, a opisovať záležitosti občanov právnymi formuláciami je ťažké a vždy to do istej miery ovplyvňuje úsudok, prípadne už rozhodnutie, či „ísť do toho“. ( Do zátvorky: Pri oprave chyby mena občana som uviedol „V závere som premenoval občana“. Dalo sa to aj extralegálne „Zmena označenia občana z písmena A na písmeno B nie je náhodné, lebo po tom, ako mu slečna oznámila postúpenie pohľadávky, správal sa ako vymenený“, alebo krajšie “Keď mu slečna povedala, že nechce jeho darček, správal sa ako vymenený. A nespamätal sa z toho ani po odchode“.)

K vyjadreniu Ondřeja „Souvislost s podmínkami postupování pohledávek ani se základní tezí vašeho článku tam bohužel žádná není.“.
Najprv kriticky: Dalo sa to napísať aj tak, že „ súvislosť nevidím, môžeš to doplniť ?“
Ale ja to hodnotím kladne, lebo som dostal informáciu, že to treba doplniť. Preto vďaka.
___________________

Teraz k môjmu príkladu – či je súvislosť so základnou tézou môjho článku.

V mojom príklade je súvis so základnou tézou vyjadrený:
1. Kupujúci (občan A) nedostal možnosť rokovať o uzavretej zmluve s predávajúcou (slečna B).
2. Výsledkom kúpnej zmluvy bola tržba predávajúceho B vo výške 100 a náklad kupujúceho A vo výške 1000.
3. Predávajúcemu sa majetok nezmenil (predajná cena 100 mínus jej hodnota v účtovníctve 100 = 0).
4. Kupujúcemu sa majetok nezmenil (mal 1000 peňazí mínus 1000 zaúčtovaná hodnota majetku = 0).
5. Body 3. a 4. môžu vytvárať dojem, že sa nič nestalo. Z toho vychádzajú aj všetky ostatné diskusné príspevky: zaviazal sa zaplatiť, nech zaplatí, nič sa nezmenilo.
6. Výsledkom normálneho obchodu je, že ak kupujúci zaplatil 1000, predávajúci mal dostať 1000.
7. Výsledkom normálneho obchodu je tiež, ak predávajúci dostal 100, kupujúci mal zaplatiť 100.
8. Body 2., 6. a 7. poukazujú na nerovnováhu v uskutočnenom obchodnom prípade
9. Podľa môjho názoru nerovnovážny obchod je dôsledkom zmluvy o postúpení, ktorá postavenie dlžníka zhoršila. Bez možnosti, aby to dlžník ovplyvnil.
__________________

Z právneho hľadiska som nenašiel na moju tézu priame námietky. Vyjadrenia na moju osobu autoritami tohto fóra skôr podvedome bránia ďalším čitateľom zaujať vecné stanovisko, alebo položiť otázku. Vyjadrenia že si to pletiem a že to nesúvisí - bez ďalšieho vyvrátenia mnou označených ustanovení zákona - mi veľmi nepomáhajú.

Diskusia sa uberala tým smerom, že existuje súdna prax, podľa ktorej postavenie dlžníka sa nezhoršuje a nie je potrebné sa s tým zaoberať.
__________________________

ZÁKLADNÁ TÉZA MOJHO ČLÁNKU
spočíva v posúdení právneho stavu po postúpení bez súhlasu dlžníka pre prípad, že odplata za pohľadávku bude nižšia ako samotná pohľadávka.
Môj názor je v úvodnom článku prezentovaný tým, že právo prešlo len do výšky odplaty za pohľadávku, lebo na to dlžník nedal súhlas. Dokumentujem to názorom GA, že postavenie dlžníka sa nemôže zhoršiť, ak dochádza k prechodu bez toho, aby sa vyžadoval jeho súhlas. Poukázal som aj na podobne posúdený rozsah prechodu práva podľa SK súdu.

Moja snaha je preukázať že to, čo označil GA ako logický dôsledok, platí aj pre prípad zmluvného postúpenia pohľadávky bez súhlasu dlžníka
______________________

Je potrebné si postupne zodpovedať niektoré otázky.
1. Môže nastať prípad, že v dôsledku zmeny veriteľa sa postavenie dlžníka zhorší ?
2. Vyplýva zo zákona, že pre taký prípad je nemožné takú pohľadávku postúpiť ?
3. Aký má dôsledok zmluva, ktorej obsahom je postúpenie pohľadávky podľa bodu 1 na účastníkov pôvodnej zmluvy ?
4. Aký ma dosah taká zmluva na výšku plnenia dlžníka, ak odplata za pohľadávku je nižšia ?

Na pomoc s odpoveďou dám príklad.
Domovník A uzatvorí so susedom B zmluvu, podľa ktorej sused B ako dlžník bude domovníkovi A ako veriteľovi každý týždeň nosiť nové číslo časopisu a domovník A mu pri podpise zmluvy zaplatí cenu časopisu (10) a donášky (10) na 50 vydaní dopredu = 1000 peňazí. Miesto plnenia je určené ako do rúk veriteľa.
Po čase postúpi domovník A svojmu bratrancovi C pohľadávku zo zmluvy. Pohľadávka je opísaná ako predplatená služba na donášku novín do rúk veriteľa. Za obsah pohľadávky, 20 nasledujúcich výtlačkov, bola dohodnutá odplata 300, ktorá bola pri podpise zaplatená.
Po podpise zmluvy o postúpení bolo oznámené susedovi B, že má plniť novému veriteľovi C, ktorý býva v susedne dedine.

Potrebujem odpoveď na otázku: zmení sa postavenie dlžníka po postúpení ?
Stále platí zásada „predtým mal dlžník nosiť noviny veriteľovi, teraz má dlžník nosiť noviny veriteľovi, nič sa nezmenilo“ ?

Ja mám naozaj problém s tým, aby som mohol logicky vyvodiť, že postavenie dlžníka sa po zmene veriteľa v takomto prípade nezmenilo.

Celý problém diskusie zatiaľ vidím v tom, že iba ja uvedené príklady považujem za príklady zhoršeného postavenia dlžníka. Potom sa mi ťažko vysvetľujú dôsledky takého zhoršeného postavenia.

(Ak sa za uvedeného stavu postavenie suseda B zmení, môžem bratranca C presťahovať, alebo pohľadávku postúpiť domovníkovej manželke).

Vo svojom článku riešim dôsledok zmluvy o postúpení peňažného plnenia za nižšiu odplatu. Preukazovanie toho dôsledku, ak postúpením pohľadávky sa NIKDY nemení postavenie dlžníka, je predčasné.

Takže zopakujem: je možné, aby zmenou veriteľa došlo k zhoršeniu postavenia dlžníka a zaoberá sa tým zákon ?

Moc se všem omlouvám za hrubost, ale na tohle se snad dá už napsat jen: Proboha, už to nehul! Končím a přeji všem příjemný letní víkend :-)

Aspoň niečo máme z tej vety spoločné (komerčný preklad názvu filmu). Ja mám negatívny postoj k prvej časti, ty k druhej.

Tým by sme boli vyrovnaní v zmysle § 50 odsek 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Ešte dlhujem odpoveď k otázke „ ...ale není problém občana A pouze a jenom v tom, že si koupil předraženou voňavku??? :-)

Nie. To, že sa voňavka dala kúpiť v obchode, bolo dobré iba na to, aby občan žiadal zrušiť kúpnu zmluvu. Aj v prípade, že by voňavka za 100 nebola v ponuke, nemalo by to vplyv na ekonomické vyjadrenie obchodu = tržba 100 na strane predávajúceho / náklad 1000 pre kupujúceho. Pri uvedenom postupovaní pohľadávky.
V prípade, ak by k postúpeniu nedošlo, bol by obchod vyvážený = tržba 1000 / náklad 1000. Nákupná cena voňavky, alebo jej reálna cena na trhu to z účtovného hľadiska neovplyvní (pokiaľ kupujúci o tom nevie, alebo to nepovažuje za významné).

Domnívám se, že autor si bohužel - například v příkladu roznášky novin a úplaty - plete cesi pohledávky a cesi smlouvy. Faktem je skutečnost, že doktrinálně je zhoršení postavení dlužníka v případě cese pohledávky tak trochu Popelkou. Autor postu formuluje v příspěvku ze dne 29/4/2012 (09:27) docela zajímavé dotazy, o kterých by možná mělo smysl diskutovat; pokusím se o to nějakým rozumným postem. Tímto všechny účastníky zdravím, najmě Kristiána (velký dík ještě jednou za info k občanským kodifikacím!), a touto cestou potvrzuji, že přihlášení k diskusi i příspěvkům je skutečně pro trouby jako já :-D

V niekoľkých bodoch sa pokúsim obhájiť môj príklad.

1. Budem citovať z príspevku Jaroslava Čolláka, 26. 04. 2012 o 10:23 „ ...ako tvrdia Juraj, Michal, Kristián, Ondrej (prepáčte ak som niekoho zasväteného zabudol vymenovať), pozícia dlžníka sa v žiadnom smere nijakým spôsobom nemení...tu nie je o čom diskutovať...“

2. Budem citovať z príspevku Ondřeja Neumanna, 27. 04. 2012 o 14:42 „- k postoupení pohledávky není třeba souhlas dlužníka (mj. i proto, že postavení dlužníka se nezmění),“

3. Pri písaní úvodného príspevku som nepredpokladal, že hlavným argumentom proti môjmu názoru bude tvrdenie „ postavenie dlžníka sa nemení“ a to je vlastnosťou každej pohľadávky.

4. V úvodnom článku som svoj názor podložil tromi odkazmi. Ten tretí odkaz som citoval iba sčasti. Aby bolo zrejmé, že som v príklade nechcel zameniť cesiu zmluvy s cesiou pohľadávky, budem citovať komentár od JUDr. Jaromíra Svobodu a kol. (3. vydanie, Eurounion, apríl 1998) v širšom rozsahu:
„Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je spôsobilý predmet postúpenia, t. j. aby išlo o postupiteľnú pohľadávku.
Podľa § 525 nemožno postúpiť:
a) pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa,
b) pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenil zmenou veriteľa,
c) pohľadávky, ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia,
d) pohľadávky, postúpenie ktorých odporuje dohode veriteľa a dlžníka.
Nepostupiteľnosť pohľadávky teda spôsobuje jednak vlastnosť pohľadávky samej a vyplýva priamo zo zákona, jednak platná dohoda medzi dlžníkom a veriteľom. Účelom tejto úpravy je ochrana dlžníka, ktorého postavenie sa postúpením pohľadávky nemení, najmä sa nemôže zhoršiť, ako aj ochrana nového veriteľa, najmä v prípade nepostupiteľnosti pohľadávky, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
...
Na ochranu dlžníka sa tiež ustanovuje, že sa nemôže postúpiť taká pohľadávka, obsah ktorej by sa zmenou veriteľa zmenil. Účelom postúpenia totiž je, aby došlo k zmene veriteľa, a nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky. Preto ak by zmena v osobe veriteľa mala vplyv aj na obsah pohľadávky, nemohlo by dôjsť k platnému postúpeniu bez súhlasu dlžníka, ktorý inak nemá vplyv na uskutočnenie postúpenia a ktorého postavenie by preto mohlo byť zmenou obsahu sťažené (napr. postúpenie pohľadávky na reálne plnenie veci postupníkovi bývajúcemu na podstatne vzdialenejšom mieste, ktoré by dlžníkovi sťažilo plnenie).
... “

5. Uviedol som príklad so záväzkom dlžníka doniesť týždenník do rúk veriteľa. V príklade som chcel uviesť záväzok, ktorý je reálnym plnením v zmysle všeobecnej úpravy záväzkového vzťahu podľa Občianskeho zákonníka. Ak sa mi to nepodarilo, mrzí ma to. Príklad som uviedol preto, aby som konečne presvedčil diskutujúcich, že existujú nepostupiteľné pohľadávky.
Ostatne, uviedol som, že ak sa za uvedeného stavu postavenie suseda B zmení, môžem bratranca C presťahovať, alebo pohľadávku postúpiť domovníkovej manželke. Teda zaoberať sa tým, či sa niečo na postavení dlžníka zmenilo, ak pohľadávka v hodnote 400 bola postúpená za 300.

6. Na problém rozlišovania medzi postúpením pohľadávky a postúpením zmluvy som sám upozornil 27. 04. 2012 o 13:19 „Priekopníci budú teraz v CZ, keď platia nové ustanovenia o postúpení zmluvy“.

To, co píšete v odpovědi, je korektní, ale v mnou citované odpovědi jste doslova uvedl /cit./: "Stále platí zásada „predtým mal dlžník nosiť noviny veriteľovi, teraz má dlžník nosiť noviny veriteľovi, nič sa nezmenilo“? Což evokuje, díky možná nepovedené formulaci, že počítáte s přenosem povinnosti nosit noviny, což je věcně vadně. Pokud jste uvedl tento příklad, tak pokud by došlo k postoupení pohledávky, bez ohledu na jiné bydliště nového věřitele se postavení dlužníka ohledně postoupené pohledávky nezmění - je-li splněno, co splněno býti má (notifikace), má dlužník povinnost plnit jinému věřiteli, a zde bez ohledu na donášku. Vy z toho vyvozujete dokonce "nepostupitelnou" pohledávku jako existentní, ale měl byste lépe formulovat: jak jste to vlastně myslel, týká se to případu donášky, nebo jste jen mínil, že v obecném smyslu existují (nějaké, ad hoc) nepostupitelné pohledávky? Já myslím, že v donáškovém případě určitě nepůjde o nepostupitelnou pohledávku!
Nicméně, co se týče zhoršení postavení dlužníka, k němuž se stále snažíte propracovat, domnívám se, že v rámci "donáškového" případu a vůbec cesí obecně mám možnost dojednat si zákaz cese ( § 525 odst. 2 ObčZ). Pokud to neudělám, musím přijmout následky předvídané právní úpravou pro postoupení pohledávky. Právní úprava týkající se zhoršení postavení dlužníka neexistuje - hovoří se o změně obsahu ( § 525 odst. 1 ObčZ). Jak se může změnit obsah pohledávky, pokud mám jasně parametrizované plnění, u něhož dojde jen ke změně subjektu? Tím, že změním bez souhlasu dlužníka jeho věřitele, nezměním obsah pohledávky - rozhodně změnu obsahu nevidím v tom, že nový věřitel použije vůči dlužníkovi stejně jen ty prostředky k dobytí cedované pohledávky, které by měl původní věřitel (který to z nějakých důvodů udělat nechce).