Autori:

Pred Vianocami sudkyňa Okresného súdu Poprad, JUDr. Markéta Marečková, vydala pomerne zásadné rozhodnutie vo veci známej ako 60-eurové faktúry. Žalovaný, ProContet, s.r.o., sa odvolal a tak tento spor popri mnohých ďaľších beží dnes na Krajskom súde v Prešove. EISi získalo od súdu vyhotovenie tohto neprávoplatného rozhodnutia (sp. zn. 17C/113/2010). A ide o veľmi zaujímavé čítanie hneď na mnohých “frontoch”. Hoci sa osobne nestotožňujem so všetkým čo je v ňom uvedené, musím vyjadriť svoje prevládajúce potešenie a radosť.

Predmetné konanie je vedené dvoma žalobcami. Žalobcom v prvom rade je spotrebiteľské združenie, ktoré si uplatňuje kolektívne nároky podľa ZoOchrSp a druhým je priamo jeden z poškodených, ktorý žalovanej spoločnosti zaplatil predmetných 60 eur. Spotrebiteľské združenie žalovalo o zdržanie sa pokračovania v takomto spôsobe “podnikania” a o odstránenie protiprávneho stavu vydaním bezdôvodného obohatenia všetkým dotknutým spotrebiteľom, ktorý už zaplatili. Priamy poškodený žaloval o vydanie bezdôvodného obohatenia (60 EUR) a primerané zadosťučinenie v peniazoch (60 EUR) za vytrpenú ujmu. Sudkyňa Marečková všetky petity v zásade priznala, a následne aj ex offo určila veľké množstvo VOP za neprijateľné zmluvné podmienky. Myslím, že sa oplatí čítať ďalej.

Príbeh mnohých poškodených
Žalobca v 2/ rade na pojednávaní .. uviedol, že pravdepodobne v deň 10.09.2009, presný dátum uviesť nevedel, potreboval pre kamaráta zabezpečiť nejaký verš, blahoželanie k narodeninám. Pripojil sa na internet, objavil stránku žalovaného, následne vypísal prihlasovací formulár, aby ho stránka pustila ďalej. Keďže na stránke neobjavil vhodné verše, stránku opustil. Asi o jeden až dva mesiace obdržal zo strany žalovaného faktúru na sumu 60,- eur. Po doručení faktúry žalovaného emailovou komunikáciou žiadal o zrušenie registrácie. Žalovaný oznámil, že to nie je možné. Faktúru uhradil 25.11.2009 s poukazom na vyhrážky zo strany žalovaného. Pri registrácii na internetovom portáli sa neoboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného. Uviedol, že to bola síce jeho nezodpovednosť, avšak Všeobecné obchodné podmienky boli umiestnené na neviditeľnom mieste. Povedal, že internet používa aj v práci cca 10 rokov. Pri registrácii na stránke si nič nevšimol žiadne údaje, z ktorých by dedukoval spoplatnenie stránky. V prípade, že by o tomto mal vedomosť, neregistroval by sa. (z rozsudku)

Rozhodnutie obsahuje tieto zaujímavé problémy:
a) dôvody absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá cenu skrýva do VOP
b) aktívna legitimácia spotrebiteľského združenia podľa § 25 ods. 1 ZoOchrSp
c) druhy a formy neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ObčZ
d) druhy a formy nekalých obchodných praktík v zmysle § 7 ZoOchrSp
e) priznanie primeraného zadosťučinenia v spotrebiteľskom spore podľa § 3 ods. ZoOchrSp
f) požiadavky na e-contraktáciu podľa ObčZ
g) výklad priemerného spotrebiteľa využívajúceho internetové služby
h) uplatnenie zdržovacieho nároku v kolektívnej žalobe
I) výkon odstraňovacieho nároku spotrebiteľským združením vo forme žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia voči všetkým spotrebiteľom

Zosumarizovať všetky tieto právne problémy by bolo asi na dlho. Na druhej strane by som ich rád s Vami prediskutoval, keďže toto konanie je živá kauza, ktorá beží pred Krajským súdom v Prešove a má veľký spoločenský význam.

Rozhodnutie sudkyňe Marečkovej vôbec nie je suché čítanie. Sudkyňa vo svojom rozhodnutí napríklad píše “V právnom štáte súd nemôže povýšiť zmluvný vzťah, ktorý nerešpektuje základné pravidlá slušnosti a najmä morálky pri tvorbe zmluvných dojednaní takým spôsobom, aby mu poskytol právnu ochranu poukazujúc na zásadu aplikovateľnú aj v tomto prípade ius est ars boni et aqui - právo je umením dobrého a slušného. Nemožno opomenúť ani zneužitie princípu dôvery zo strany dodávateľa, ktorý je potrebné považovať za základný predpoklad fungovania komplexnej spoločnosti. V spoločnosti je nutné zabezpečiť princíp právnej istoty a dôvery druhého zmluvného partnera.”.

a) dôvody absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá cenu skrýva do VOP
Súd uvádza, že: “Po vykonanom dokazovaní k obsahu právnych úkonov, hodnotiac dôkazy jednotlivo I vo vzájomnej súvislosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že právny úkon uzavretý medzi žalobcom v 2/ rade a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s právnymi predpismi a pre rozpor s dobrými mravmi. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá vyvoláva účinky priamo zo zákona. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku. Takýto úkon nemožno konvalidovať. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo.” Súd potom analyzuje rozpor s článkom 4 Smernice 97/7/ES (str. 14 rozsudku), mnohými ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa, Zákona o elektronickom obchode, § 37 ods. 1 ObčZ, § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 ObčZ. Nesúhlasím, že zmluva môže byť absolútne neplatná aj pre rozpor s článkom 4 Smernice 97/7/ES, keďže toto ustanovenie nie je v tomto spore priamo aplikovateľné. Súd potom sumarizuje:

“V zásade najpodstatnejšou je podľa názoru súdu v súvislosti s nejasným dojednaním o spoplatnení služby skutočnosť, že zmluva ani Všeobecné obchodné podmienky nemôžu slúžiť na to, aby dodávateľ služby pri umiestňovaní údajov o cene služby využil lesť a nekalú obchodnú praktiku, tieto údaje umiestnil tak, aby priemerný spotrebiteľ mal problém pri orientácii v údajoch o spoplatnení služby a tým spôsobom dodávateľ služby získal väčší počet záujemcov o službu, než aký by bol získal, ak by údaj o cene služby v zmluve resp. Všeobecných obchodných podmienkach bol definovaný pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom.”

“Všeobecné obchodné podmienky obsahujú vysvetľujúce a doplňujúce dojednania.”

b) aktívna legitimácia spotrebiteľského združenia podľa § 25 ods. ZoOchrSp
Nie je mi úplne jasné či v tomto spore spotrebiteľské združenie žalovalo na základe svojej registrácie ako spotrebiteľského združenia na zozname podľa § 21 ods. 1 písm. b) alebo išlo o ad hoc aktívnu legitimáciu podľa § 21 ods. 1 písm. a), keďže takéto ciele sú jeho hlavnou náplňou. Z vykonaných dôkazov ale predpokladám, že išlo práve o “ad hoc” aktívnu legitimáciu.

c) druhy a formy neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ObčZ
Ak si prečítate enunciát rozsudku, podľa môjho názoru, nie všetky ustanovenia (cca 11) sú neprijateľnými zmluvným podmienkami. Napr. ak spotrebiteľ musí odstúpenie od zmluvy realizovať e-mailom alebo faxom, z dôvodu, že “komunikácia vo forme elektronickej pošty bez náležitého zabezpečenia je veľmi ľahko zneužiteľná a môže viesť k právnej neistote právneho statusu spotrebiteľov”.

f) požiadavky na e-kontraktáciu podľa ObčZ
Súd na strane 15 uvádza, že: "Pri posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu za podstatné náležitosti zmluvy súd považuje práve dojednanie o predmete zmluvy, cene služby a dĺžke trvania záväzkového vzťahu. Súd dospel k záveru, že ani jeden zo základných atribútov zmluvného vzťahu nebol v zmluve upravený jasným a určitým spôsobom. Je treba uviesť, že obsah celého zmluvného vzťahu bol neobvyklým spôsobom zakomponovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pričom je bežné a súčasťou obchodných zvyklostí, že podstatné náležitosti rozhodujúce pre prejav vôle spotrebiteľa uzatvoriť zmluvný vzťah sa nachádzajú v samotnej zmluve a Všeobecné obchodné podmienky obsahujú vysvetľujúce a doplňujúce dojednania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky bol až na konci úvodnej stránky, nebol osobitne zvýraznený, pričom takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy na úrovni poznámky uvedenej pod čiarou, keď priemerný spotrebiteľ má legitímne očakávanie, že v odkazových ustanoveniach Všeobecných obchodných podmienok sú len ustanovenia vysvetľujúceho a doplňujúceho charakteru vo vzťahu k podstatným náležitostiam uvedeným v samotnej zmluve a nie ustanovenia, ktoré sú podstatné a rozhodujúce pre rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť zmluvný vzťah. Samotná skutočnosť, že celý obsah zmluvy je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok sama o sebe nepredstavuje rozpor so zákonom resp. dobrými mravmi, i keď ako bolo konštatované ide o neštandartné konanie dodávateľa."

"Zo zobrazenia internetovej stránky www.basne-portal.sk je zrejmé, že stránka odkazuje pod čiarou s ornamentom na Všeobecné obchodné podmienky. Na úvodnej stránke je zvýraznený tučnejším písmom údaj o výhernej súťaži, avšak najpodstatnejší údaj o tom, či služba poskytovaná dodávateľom je bezodplatná resp. spoplatnená sa nachádza na konci úvodnej stránky bez osobitného zvýraznenia odkazu na"

"Všeobecné obchodné podmienky. Pokiaľ žalovaný namietal, že i nad zobrazením odkazu úvodnej stránky na Všeobecné obchodné podmienky je uvedený údaj o spoplatnení stránky, v konaní vzhľadom na tvrdenie žalobcu v 1/ a 2/ rade nebolo preukázané, že k 10.09.2009 takéto informácie na stránke boli. I keď žalobca v 2/ rade uvádzal, že Všeobecné obchodné podmienky nečítal, tvrdil, že z obsahu úvodnej stránky portálu nebolo zrejmé, že by sa na nej nachádzal údaj o spoplatnení služby. Napokon nič na právnom posúdení nemení i prípadná existencia údaju o spoplatnení služby nad odkazom vo Všeobecných obchodných podmienkach (viď čl. 17 spisu), keď vzhľadom na veľkosť písma (neprimerane menšie od ostatného písma informácií úvodnej stránky, ťažko čitateľné) je pravdepodobné, že obtiažna čitateľnosť údajov priemerného spotrebiteľa odradili od ich čítania. Uvedené údaje sú čitateľné skôr za pomoci optických prístrojov ako s bežným zaostrením zraku. Pokiaľ bol údaj o spoplatnení služby uvedený v čl. 4 a čl. 7 Všeobecných obchodných podmienok, treba uviesť, že ustanovenia čl. 4 len odkazujú na čl. 7, v ktorom bez optického zvýraznenia sú uvedené údaje o cene a dĺžke trvania zmluvného vzťahu. Neobvykle je aj cena v čl. 7 uvedená iba slovom, hoci bežne sa uvádza číslom i slovom."

g) výklad priemerného spotrebiteľa využívajúceho internetové služby
Na strane 16 rozhodnutia súd uvádza: “Podľa rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (C-201/96, C-220/98) bol ustálený pojem „priemerný spotrebiteľ“ ako spotrebiteľ daného tovaru, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný. Pokiaľ žalovaný zamietal, že v danom prípade priemerný spotrebiteľ vo vzťahu k ponúkanej službe je odlišný od priemerného spotrebiteľa nakupujúceho v maloobchode, súd je názoru, že priemerný spotrebiteľ využívajúci služby poskytované na internete sa vyvíja. V súčasnosti je priemerný spotrebiteľ využívajúci internetové služby v zásade zhodný s priemerným spotrebiteľom nakupujúcim v maloobchode, keď v súčasnosti internet používa značné množstvo priemerných spotrebiteľov nakupujúcich v maloobchode bez toho, aby osobitne ovládali prácu s počítačom, mali adekvátne vzdelanie. Podľa www.telecom.gov.sk v r. 2009 počet zákazníkov internetu v Slovenskej republike bol 2.218.199, teda užívateľov internetu nemožno odčleniť od priemerného spotrebiteľa na slovenskom trhu.”

i) výkon odstraňovacieho nároku spotrebiteľským združením vo forme žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia voči všetkým spotrebiteľom
Osobne považuje za osobitne zaujímavý tento spôsob výkonu kolektívneho odstraňovacieho nároku.Súd na strane 18 hovorí: “Rovnako súd ako pasívne legitimovaného žalovaného zaviazal na odstránenie protiprávneho stavu vydaním bezdôvodného obohatenia spotrebiteľom plniacim žalovanému titulom zmluvy o poskytovaní služieb obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky prostredníctvom internetového portálu www.basne-portal.sk . V tejto časti súd vychádzal z obsahu podania nie súc viazaný formuláciou petitu žaloby, predmetný petit upresnil a uložil žalovanému odstrániť protiprávny stav vydaním bezdôvodného obohatenia tým spotrebiteľom, ktorí plnili žalovanému obdobne ako žalobca v 2/ rade titulom zmluvy o poskytovaní služieb nie však akejkoľvek, ale zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré súd určil v enunciáte rozsudku.”

Aký máte názor? Rozhodnutie nájdete alebo si môžete stiahnuť z MicroBlogu priateľov EISi tu.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím