Lexforum.sk - Zuzana Hecko: Pokračujúci boj proti internetovému pirátstvu: precedentné rozhodnutia z Veľkej Británie a Holandska

Pokračujúci boj proti internetovému pirátstvu: precedentné rozhodnutia z Veľkej Británie a Holandska

Zuzana Hecko, 23. 02. 2012 v 16:44

Boj proti internetovému pirátstvu bol nedávno "posilnený" ďalšími 2 precedentnými rozhodnutiami. Jedno rozhodnutie prichádza od známeho Justica Arnolda z Veľkej Británie (prípad Dramatico Entertainment & others proti British Sky Broadcasting & others) a ďalšie z Holandska (prípad BREIN proti Ziggo a XS4ALL INTERNET BV). Obe sa týkajú známej pirátskej stránky The Pirate Bay.

1. Dramatico Entertainment a ďalší proti British Sky Broadcasting a ďalším

V tomto prípade držitelia práv (nahrávacie spoločnosti) žiadali, aby UK High Court prostredníctvom predbežného opatrenia nariadil 6 hlavným poskytovateľom internetového pripojenia, aby pirátsku stránku The Pirate Bay zablokovali pre územie Veľkej Británie. Toto rozhodnutie nadväzuje na podobné rozhodnutie v prípade Twentieth Century Fox Film Corp v Newzbin Ltd., [2010] EWHC 608(Ch), [2010] FSR 21.

The Pirate Bay obsahovala ustanovenia o vylúčení zodpovednosti, kde bolo uvedené:

"Žiadne súbory nie sú uložené na týchto serveroch. The Pirate Bay preto nie je zodpovedná za akékoľvek šírenie materiálu... Všetkým sťažnostiam od držiteľov autorských práv a ostatných lobistických organizácií sa vysmejeme a ich sťažnosti publikujeme na tejto webstránke ... 0 torentov bolo odstránených a 0 torentov bude odstránených."

Značné množstvo používateľov The Pirate Bay pochádza z Veľkej Británie. Systém funguje tým spôsobom, že užívateľ si nainštaluje na svojom počítači softvér, napr. uTorrent. Akonáhle je tento softvér nainštalovaný, v momente, keď sa tento počítač pripojí na internet, stáva sa súčasťou siete P2P. Keď je užívateľ členom siete P2P, môže si sťahovať súbory, ktoré sprístupnili ostatní (downloading). V tomto momente sa užívateľov počítač stáva tzv. uploaderom. Užívatelia siete P2P sú teda zároveň downloadermi aj uploadermi.

...žiadna charitatívna činnosť

Rozhodnutie uvádza, že táto činnosť nemôže byť v žiadnom prípade chápaná ako "charitatívna". Práve naopak, prostredníctvom click-through reklamy bol údajne za mesiac október 2011 vygenerovaný zisk vo výške 1,3 až 1,7 miliónov USD.

Užívatelia stránky The Pirate Bay porušujú autorské práva

Súd skonštatoval, že The Pirate Bay porušuje práva nahrávacích spoločností v dvoch rovinách: v nelegálnom vytváraní rozmnoženín a v nezákonnom sprístupňovaní verejnosti. V tomto bol tento rozsudok rozdielny ako v prípade Newzbin, kde bolo súdom skonštatované, že užívatelia porušili zákon vyhotovovaním rozmnoženín bez náležitej licencie a Newzbin porušil autorské práva nezákonným sprístupňovaním verejnosti.

Operátori stránky The Pirate Bay porušujú autorské práva

Súd zároveň skonštatoval, že operátori stránky umožnili užívateľom porušenie autorských práv. "Umožnenie" porušenia neznamená, že The Pirate Bay len "pripustilo" porušovanie, nakoľko operátori stránku indexujú za účelom ľahšieho vyhľadávania, súbory spracúvajú, radia užívateľom ako sťahovať súbory, ako sa dostať k súborom, ktoré boli zablokované a pod. The Pirate Bay rozdelila obsah na svojej stránke do niekoľkých kategórií, aby bolo možné súbory ľahšie vyhľadávať. Navyše, stránka je prístupná v 35 jazykoch a ako hovorí už i samotný názov, jej cieľom je pirátska aktivita. Porušovanie práv týmto spôsobom nie je len nevyhnutným následkom, ale cieľom a zámerom operátorov. The Pirate Bay autorizovala svojich používateľov na vyhotovovanie nelegálnych rozmnoženín a na sprístupňovanie verejnosti, čo jednoznačne prekračuje len "umožnenie" porušenia. Súd ďalej skonštatoval, že The Pirate Bay mohla predísť porušeniam, ak by chcela, avšak napriek mnohým rozsudkom v rôznych jurisdikciách zvolila naďalej aktívne podporovať porušovanie autorských práv na svojej stránke. Na základe toho je The Pirate Bay spoločne a nerozdielne s užívateľmi zodpovedná za porušovania autorských práv užívateľmi.

Súd teda skonštatoval, že práva nahrávacích spoločností boli porušené tak užívateľmi stránky, ako aj operátormi The Pirate Bay.

2. BREIN proti Ziggo a XS4ALL INTERNET BV

Ďalší prípad, kde súd nariadil zablokovanie známej pirátskej stránky The Pirate Bay pochádza z Holandska, kde národné zákony povoľujú sťahovanie chránených diel (teda sťahovanie-downloading je výslovne legálnou činnosťou). Prípad bol iniciovaný združením BREIN (zastupujúce držiteľov hudobných a filmových diel ako aj počítačových hier) proti dvom poskytovateľom internetového pripojenia.

Napriek tomu, že holandský súd v roku 2009 vydal rozhodnutie, že The Pirate Bay neporušuje autorské práva, rozhodol, že koná nelegálne, nakoľko systematicky umožňuje užívateľom stránky porušovať autorské práva. Sudca nariadil odstránenie všetkých torentov prostredníctvom ktorých sú diela na stránke vymieňané, avšak operátori tento príkaz nerešpektovali. Na to BREIN požiadal listom poskytovateľa internetového pripojenia Ziggo, aby stránku zablokoval. Ziggo odpovedal, že bez súdneho príkazu zablokovanie nevykoná. Následne BREIN podal na Ziggo žalobu, kde žiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktoré by zaviazalo Ziggo zablokovať všetky domény a subdomény vrátane IP adries, prostredníctvom ktorých The Pirate Bay pôsobí, a ak by The Pirate Bay začala pôsobiť prostredníctvom nových domén, subdomén či IP adries, do 24 hodín od komunikácie zablokovať aj tie. Následne do konania pristúpil aj ďalší poskytovateľ internetového pripojenia XS4ALL. BREIN tvrdil, že Ziggo a XS4ALL vedome a štruktúrovane umožňujú porušovania autorských práv užívateľmi (svojimi zákazníkmi), kde by na zabránenie pokračovania porušenia úplne postačovalo, aby "stlačili gombík".

Downloader = uploader, teda užívatelia stránky The Pirate Bay porušujú autorské práva

Napriek tomu, že downloading nie je v Holandsku nelegálny, uploading je. Zároveň keďže downloader je súčasne aj uploaderom, porušenie práv užívateľmi stránky The Pirate Bay nebolo namietané.

Blokovanie webstránky neznamená "aktívny monitoring"

Keďže služby (pripojenie k internetu) spoločností Ziggo a XS4ALL sú používané na porušovanie autorských práv a práv príbuzným autorskému právu, obe spoločnosti sa kvalifikujú ako "sprostredkovatelia" v zmysle článku 8(3) smernice 2001/29/ES, ktoré umožňuje vydanie predbežného opatrenia voči takýmto sprostredkovateľom. Takéto predbežné opatrenie môže sprostredkovateľa zaviazať aj k predchádzaniu porušení do budúcnosti (L'Oréal v eBay, C-324/09).

Ziggo ako aj XS4ALL namietali, že príkaz zablokovať webstránku znamená uvalenie "všeobecnej povinnosti monitorovania", čo je zakázané článkom 15 smernice 200/31/ES o elektronickom obchode. Súd nesúhlasil a uviedol, že na zablokovanie nie je potrebné vykonať tzv. "deep packet inspection" (teda nie je potrebné skúmať obsah súborov) a navyše, zablokovanie je limitované na porušovanie z konkrétnej webstránky. Toto odlišuje blokovanie od monitorovania (filtrovania).

Rozsudok: zablokovať The Pirate Bay

Rozsudkom teda súd zaviazal oboch poskytovateľov internetového pripojenia aby do 10 dní zablokovali všetky IP adresy ako aj domény a subdomény, ktoré sú používané stránkou The Pirate Bay.

Názory k článku Pokračujúci boj proti internetovému pirátstvu: precedentné rozhodnutia z Veľkej Británie a Holandska:

Milan Kvasnica, 23. 02. 2012 v 17:35 - anonymní server přes TOR

Je jen otázkou času, kdy bude Piratebay přístupný v .onion doméně přes TOR.

Zprovoznění je jednoduché: http://www.root.cz/clanky/provoz-anonymniho-serveru-s-domenou-onion-pres-tor/

Výše uvedené snahy ochránců práv sice pomohou, ale ne na dlouho.

Zuzana Hecko, 23. 02. 2012 v 20:53 - Zuzana Hecko

Naopak, práve v takýchto prípadoch bude efektívne žiadať o blokovanie stránky ako takej poskytovateľa internetového pripojenia, v tom prípade môže byť server hocikde, aj anonymný. Prístup ku stránke bude blokovaný.

Milan Kvasnica, 23. 02. 2012 v 23:08 - princip fungování TOR

No právě, že nebude. TOR = The Onion Router je síť několika anonymních serverů, přes které je provoz směrován.

V článku je uvedeno: "Pokud tedy bude Tor nasazen na obou stranách jako komunikační rozhraní, nebude ani jedna strana vědět o té druhé vůbec nic."

Pokud informaci o adrese nezná uživatel, nemůže ji znát ani poskytovatel připojení k internetu. Jedinou možností by bylo znemožnit použití TORu, ale to se neobejde bez toho, aby poskytovatel četl obsah paketů, což nesmí.

I v současné době, kdy servery Piratebay neběží v TORu, lze použít TOR klienta a omezení dané poskytovateli, je možné obejít.

Klient je dostupný zde: https://www.torproject.org/projects/torbrowser.html.en

Ano, připojení je pomalé, ale funguje to.

Martin Husovec, 24. 02. 2012 v 09:25 - ad posilnenie

Neviem či by som hovoril práve o poslinení, keď obidva prípady ešte nie sú ukončené a existuje k mnoho pochybností.

V prvom rade, Dramatico Entertainment ukazuje jeden zo základných problémov žalovania o zablokovanie webstránky. A síce, v tomto prípade sú žalovaní len poskytovatelia pripojenia na internet, nie samotný the Pirate Bay. Žaloba je výkonom zdržovacieho nároku voči sprostredkovateľovi tak ako ho definuje európske právo.V takomto konaní si súd musí v prvom rade predbežne vyriešiť otázku protiprávnosti stránky, ktorú chce prikázať zablokovať. Majiteľ žalovanej stránky pritom nie je stranou sporu. Takéto riešenie môže byť vhodné ako ultima ratio v prípade ak už existuje rozsudok,ktorý voči stránke konštatoval porušovanie práv (viď Newzbin I o porušovaní a Newzbin II.o blokovaní), no ako žaloba v prvom rade je to veľmi nebezpečný prostriedok a odníma majiteľovi stránky možnosť vyjadriť sa k veci. Takéto rozhodnutie okrem toho zasahuje do práva na slobodný výkon podnikania, práva slobodne príjimať a rozširovať informácie, a tiež potenciálne iných práv. Rozhodnutie preto musí byť veľmi dôsledné pomerané so základnými právami a slobodami. Myslím ši, že narozdiel od filtrácie ala Scarlet Extended a Sabam v. Netlog, tu nie je problém s článkom 15 SmerniceEO.

Ako som už napísal, Ziggo je v odvolačke a v Dramatico sudca ešte vydaní blokovacieho prípadu nerozhodol. Okrem zamyslenia sa nad základnými právami, totiž vyvstáva aj otázka výkladu "prostredníka" podľa informačnej smernice alebo smernice o vymáhateľnosti práv. Hoci v L´Oreal v. eBay konštruoval túto možnosť súdu veľmi široko, keď nevyžaduje pre nu vznik zodpovednosti v národnom práve (ako napr. Stoererhaftung), no v spomínaných Scarlet Extended a Sabam v. Netlog, už tieto možnosti súdu značne zúžil aj z dôvodu základných práv. Tiež je otázka či takéto rozhodnutie spĺňa požiadavky uvedených smerníc, najmä čo do vytvárania prekážok legitímneho obchodu, férovosti, proporcionality a pod. Navyše pri takýchto rozhodnutiach súdov je nutné zvážiť aj to či norma, na podklade ktorej sú vydávané má ešte kvalitu právnej normy (“prescribed by law”), ktorá umožňuje takýto intenzívny zásah do práv (pozri názor AG v Scarlet Extended).

Chcem pritom poukázať, že uloženie povinnosti blokovať stránku nie je rozhodované zatiaľ homogénne v EU, a preto by som nerobil nejaké rezuláty. Nemecké súdy nie sú veľmi za, napr. Landgericht Köln, 28 O 362/10 alebo Verwaltungsgerichts Köln, Az.: 6 K 5404/10 (nie v súvilosti s právami PDV).

Prehľad sporov v Európe (nevyčerpávajúci : napr. na mojom blogu)

Obidva prípady, t.j. aj Ziggo aj Dramatico sú teda dobrým materiálom pre prejudicálnu otázku na SDEU, kde asi najmä Ziggo čoskor aj príde.

Zuzana Hecko, 24. 02. 2012 v 10:52 - Zuzana Hecko

Ďakujem za názor. Otázka "protiprávnosti" stránky The Pirate Bay? ... toto nemôžete myslieť vážne :-) Ale OK, pojednáva o tom par. 4.27 rozhodnutia BREIN/Ziggo: "90-95 per cent z 3,5 miliónov torentov na stránke je ilegálnych" , hádam takýto počet postačuje, aby bolo skonštatované, že stránka JE protiprávna. Majitelia žalovanej stránky nie sú stranou v spore pretože: a) čl.8(3) umožňuje zakročiť voči sprostrekovateľom, b) majitelia stránky sa ukrývajú a teda žaloba smerovaná voči nim by nemala najmenší význam. Teda predbežné opatrentie nevidím ako "nebezpečný" prostriedok ochrany práv, ale skôr ako "efektívny" resp. "zmysluplný" prostriedok ochrany, najmä v prípade stránky ako The Pirate Bay... Obe rozhodnutia prichádzajú po rozhodnutí Scarlet Extended, oba súdy ich taktiež citujú v rozhodnutiach, a teda tento aspekt bol jasne braný oba súdmi do úvahy. Nevidím dôvod na prejudiciálnu otázku.

Martin Husovec, 24. 02. 2012 v 13:38 - reakcia

ďakujem za rekaciu. Len pre opravu. Ja som vôbec nepísal o protiprávnosti the Pirate Bay, ale iba o otázke blokovania stránok. Nie každý prípad je ako The Pirate Bay .. ja som nepovedal, že je nebezpečný ale, že môže byť nebezpečný, keď sa s ním nezaobchádza s dostatočným vyvažovaním hodnôt, ktoré sú v hre ..

Kristian Neugierig, 24. 02. 2012 v 13:42 - Kristian Neugierig

Celkovo je to problematické. Keďže nie je možné zakročiť proti porušovateľom práv, tak zakročíme proti "sprostredkovateľom". To slovo sprostredkovateľ mi znie až nápadne podozrivo. To je akoby teraz každý poskytovateľ prístupu do siete Internet bol aj sprostredkovateľom/prostredníkom toho nelegálneho obsahu. Ďalej si iste uvedomíme, že nie je možné vydať rozhodnutie voči všetkým poskytovateľom a to aj vočí tým, ktorí ešte prípadne ani nevznikli. To je ako bol s veternými mlynmi.
A to ešte ako spomenul Milan, nehovoríme o sieti TOR. Tam asi skončí každý Sancho Panza. Pokiaľ bude existovať ochrana súkromia, nikto nikdy nezakáže zdieľanie nelegálneho obsahu. A keby sa aj filtroval obsah komunikácie, stále to ničomu nepomôže. Obsah je možné kryptovať a nikto už nezistí absolútne nič.

Martin Husovec, 24. 02. 2012 v 13:48 - doplnenie

ospravedlnujem sa predsa som napisal ze nebezpecne ale myslel som moze byt :)

Tomáš Klinka, 24. 02. 2012 v 14:32 - aktuálne z Komisie

Európska komisia najnovšie (minulý týždeň) avizovala, že návrh novej smernice, ktorá zmení/doplní smernicú 2004/48/ES bude obsahovať 3 základné novinky: A.) Zmenu pravidiel ohľadom zadováženia si dôkazov od sprostredkovateľov, ktoré by mali byť po novom detailnejšie, tak aby sa dokázal odhaliť páchateľ porušujúci práva v komerčnom rozsahu. Uvedené si bude vyžadovať jasnejšiu definíciu, čo sa skrýva pod pojmom komerčný rozsah, aby sa dokázali rozlíšiť profesionálni porušovatelia práv od individuálnych užívateľov internetu. B.) Komisia ráta s možnosťou zavedenia tzv. rýchlych a finančne nenáročných civilných konaní (vrátane rýchleho nariaďovania súdnych príkazov, určenia škôd a využívania nápravných opatrení) v prípadoch, keď sú obeťami najmä malé a stredné podniky. C.) Za nevyhnutné označila Komisia tiež potrebu konať v prípade webových stránok, na ktorých sa nachádza obsah, ktorý porušuje pravidlá duševného vlastníctva.

Ďalej sa počíta s aktualizáciou Memoranda o porozumení k predaju falšovaného tovaru na internete a s prijatím iniciatívy – Upozorni a konaj (notice-and-action) v kontexte nelegálneho on-line obsahu. Má byť vypracovaná dopadová štúdia k smernici 2004/48/ES, ktorá by mala (okrem iného) objasniť aj úroveň proporcionality prijatých opatrení najmä s ohľadom na zachovanie základných práv a slobôd. Podľa predbežných informácií by Komisia mohla predložiť návrh revidovanej smernice do Rady EÚ v septembri 2012.

Martin Husovec, 24. 02. 2012 v 15:18 - Tomáš

Ďakujem Tomáš za info. Niečo som čítal z toho RoadMapu čo Komisia vydala. Je veľmi podozrivé ako zrazu idu meniť IPRED I. a veľa ustanovení zodpovedá práve obecným formuláciám z ACTA, viď napr. A,B,C

Tomáš Klinka, 24. 02. 2012 v 15:47 - Súvislosť s ACTA je otázna

Nespájal by som to automaticky s ACTA, i keď - uznávam - časová súvislosť sa ponúka sama... Pokiaľ ide o sprostredkovateľov a možnosť nariadenia súdnych príkazov a predbežiek proti nim (viď čl. 11 tretia veta + 9 ods. 1 písm. a smernice + bod 23 recitálu), už dlhšiu dobu bolo zrejmé, že niektoré členské štáty prebrali tento článok vo vzťahu k spostredkovateľom nedôsledne, neúplne (vrátane SR - pozri § 76 ods. 2 OSP); tiež vznikali problémy s jeho aplikáciou na súdoch (argumenty Komisie) - btw. prejudiaciálna otázka však na Súdny dvor podaná nebola (a to ani od takých aktívnych podávačov ako sú anglické súdy). Je tiež možné, že sa tento problém so sprostredkovateľmi chce využiť na prepašovanie prísnejších a adresnejších opatrení do smernice, ktoré budú zacielené špeciálne na porušovanie práv na internete. Ťažko posúdiť. Isté je, že tieto snahy de lege ferenda presahujú právny kontext našej diskusie a sú silne politicky podfarbené.

Martin Husovec, 24. 02. 2012 v 16:34 - suvislost

Súvislosť tam podľa mňa je (to je ale na dlhšiu a nie len právnu debatu).

Tie ustanovenia o sprostredkovateľoch sú hmotnoprávne, nie v OSP. Ustanovenie § 76 ods. 2 môže byť použité, ale skôr v inej súvislosti, keďže v týchto konania, ktoré tu boli spomínané v skutočnosti nejde o predbežné opatrenie ale o konanie vo veci samej. Predmetom je výkon zdržovacieho nároku, u nás konštruovaný ako hmotnoprávna zodpovednosť, aj keď to už s deliktnými záväzkami nemá veľa spoločného lebo, tak široko ako sú dnes formulované, nejde striktne vzaté často o porušenie právnej povinnsoti. Čiže povaha povinnosti zdržať je skôr kvazideliktnej povahy, niečo ako bezdôvodko čo do záväzkovo-právnej teórie.

U nás boli ustanovenia voči prostredníkovi transponované veľmi zle. Sú teda len v § 56 ods. 1 pism. a) a b)AZ, kde sa tato osoba oznacuje ako "osoba, ktorá sa nepriamo podieľa na ohrození alebo poruseni tohto práva". Pre ine PDV ustanovenie ak si spravne pamatam chyba. Samozrejme da sa dovodit vykladom.

Martin Husovec, 24. 02. 2012 v 17:52 - ešte dovysvetlenie

Prečo hovorím, že široko formulované. Do L´Oreal v. eBay si štáty používali svoje chápanie týchto negatórnych nárokov, ktoré napr. Nemci neimplementovali lebo sa spoľahli na svoj koncept Stoererhaftung, a Briti napr. prijali 97A.(1) CDPA: “The High Court (in Scotland, the Court of Session) shall have power to grant an injunction against a service provider, where that service provider has actual knowledge of another person using their service to infringe copyright.” Cize sprostredkovatel musel mat aspon actual knowledge aby zodpovedal co do odstranenia a zdrazania sa protipravneho stavu (clanok 12 a nasl. Smernice o EO sa tykaju iba monetarnych narokov, a umoznuju paralelne uplatnenie zdrzovacieho naroku aj ked sa monetarne nezodpoveda). Od L´Oreal je sa táto otázka má posudzovať - nezávisle od jeho vlastnej prípadnej zodpovednosti sprostredkovatela - co vsak nie je pre SK pravo take dolezite kedze my sme mali kusú úpravu od počiatku. Má to teda aspoň jednu výhodu :)

Martin Husovec, 24. 02. 2012 v 17:55 - koho zaujíma

výklad smernice o elektronickom obchode postupne tu skladám jeden na pokračovanie písaný komentár, ktorý však potrebuje update pár rozsudkov už.

Tomáš Klinka, 24. 02. 2012 v 19:39 - ešte k opatreniam proti sprostredkovatelovi

Súhlasím s tebou Martin, že nápravné opatrenia majú hmotnoprávnu povahu - ten poukaz na OSP bol z mojej strany zavádzajúci. A pokial dobre čítam zákony, kde bola smernica 2004/48/ES implementovaná, tak je tiež pravda, že zodpovednosť sprostredkovatela (napr. typicky provider web hostingu) nebola, okrem AZ, nikde zavedená. Osobitne to môže chýbať v § 11 až 13 zákona o ochranných známkach, z kt. dosť jasne vyplýva, že sú použitelné len proti porušovatelovi resp ohrozovatelovi práv z ochrannej známky. Dá sa tento nedostatok prekonať len výkladom podla teba?

Martin Husovec, 25. 02. 2012 v 13:53 - výklad

No neviem presne aká bola legislatívna história, ale ustanovenie AZ je výsledkom transpozície informačnej smernice. Smernica o vymožiteľnosti práv, ktorá zakotvuje rovnaké prostriedky voči sprostredkovateľom sa týkala všetkých ostatných práv duševného vlastníctva, a čo do autorského práva poukázala len na existenciu informačnej smernice. Kvalita týchto ustanovení je však totálne rovnaká.

K výkladu. Ja obecne zastávam názor, že hmotnoprávne nároky sú pri právach duševného vlastníctva, tak isto ako pri nekalej súťaži či práve na ochranu osobnosti zakotvené len demonštratívne. Viac o tom ak by niekto mal záujem M. Husovec. Uznávací nárok a uznávacia žaloba v práve duševného vlastníctva. In Justičná Revue č. 4/2011,

Kopírujem z toho: Demonštratívnosť však nie je u všetkých osobitných predpisov z oblasti práva duševného vlastníctva zrejmá. Z prísne jazykového výkladu by dokonca bolo možné usúdiť, že v prípade niektorých predpisov sú nároky vymedzené iba taxatívne, a naopak demonštratívne sú vymedzené iba v autorskom zákone a zákone o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat8. V ostatných predpisoch z oblasti práva duševného vlastníctva ako napríklad zákone o ochranných známkach, patentovom zákone, zákone o úžitkových vzoroch, zákone o dizajnoch, zákone o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a zákone o ochrane topografií polovodičových výrobkov, totiž absentuje jazykový indikátor demonštratívnosti (napr. vo forme „najmä“). Formálny výklad v prospech taxatívnosti nárokov poskytnutých za účelom ochrany konkrétneho práva duševného vlastníctva však podľa nášho názoru nie je správny. Nazdávame sa, že pri interpretácií týchto ustanovení je nutné reflektovať v prvom rade kontext týchto právnych úprav, ale aj ich cieľ a ústavnoprávny rozmer.

..

Z hľadiska histórie a systematiky týchto ustanovení v právnom poriadku, je nutné v prvom rade pripomenúť to, že všetky predstavujú implementáciu jednej a tej istej smernice, a síce smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. K novelizácií všetkých predpisov sa pristúpilo dokonca spoločným zákonom č. 84/2007 Z.z. Sledovaný účel mal byť jednotný, a síce, aby práva duševného vlastníctva požívali rovnocennú úroveň ochrany v celom Spoločenstve11,
a taktiež aby členské štáty stanovili opatrenia, postupy a prostriedky právnej
ochrany potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva12.
Uvedenú rovnocennosť je podľa nášho názoru nutné chápať nielen ako
rovnocennosť úpravy medzi členskými štátmi navzájom, ale v zásade aj medzi
jednotlivými právami duševného vlastníctva13. Ak by totiž smernica sledovala
rôznu úroveň ochrany jednotlivých práv, obsahovala by aspoň vodítka takýchto
odlišností. Čo sa však nestalo a smernica upravila prostriedky ochrany práv
duševného vlastníctva jednotne a spoločne. Nekoordinovaná „nerovnakosť
ochrany práv“ v jednotlivých členských štátoch by sa musela zákonite prejaviť
ako nerovnocenná úroveň ochrany aj navonok smerom do Spoločenstva.

Zuzana Hecko, 27. 02. 2012 v 10:44 - Zuzana Hecko

Rovnako by som nespájala revíziu smernice 2004/48/ES s ACTA. Na ACTA a revízii smernice v komisii pracovali dve úplne odlišné generálne riaditeľstvá, plus ACTA je medzinárodná dohoda, ktorá má za "cieľ" niečo úplne iné ako smernica. Revízia smernice 2004/48/ES bola avízovaná už niekedy v roku 2009 (pokiaľ sa dobre pamätám) a hlavným dôvodom revízie je masové porušovanie práv duševného vlastníctva na internete. Z toho možno samozrejme predvídať obsah nového návrhu. Ide o to, že skoro všetky členské štáty implementovali smernicu zle. Slovensko bolo medzi prvými kandidátmi na žalobu pred Súdnym dvorom, práve kvôli absencii "injunctions against intermediaries", ktorá je "krkolomne" kvázi-implementovaná (aj to dosť zle) len v AZ (tu však netreba zabúdať na ustanovenie §6 (5) zákona o elektronickom obchode ktoré môže byť veľmi nápomocné), avšak keďže štátov, voči ktorým by bolo potrebné podať žalobu za nesprávnu resp. absentujúcu implementáciu bolo príliš veľa, Komisia sa rozhodla revidovať smernicu. To však potvrdzuje, že keďže tých "kandidátov" na žalobu bolo veľa, zrejme text smernice nie je príliš jasný. Plus, aj keby sme dostali návrh novej smernice už v roku 2012, znamená to prijatie Komisiou 2013-2014, plus implementácia ... čiže ešte dlhá doba...
Okrem toho Komisia pripravuje špecifickú smernicu na "Notice and Take Down", konzultácia so spoločnosťami, ktorých sa to najviac týka, sa už začala.
V každom prípade, čakajú nás zaujímavé časy.

Martin Husovec, 28. 02. 2012 v 08:25 - Suhlas + otazka

Dakujem za pohlad toho co sa zvazovalo voci SR. To som netusil, a skoda aj :)

To máte pravdu čakajú nás zaujímavé časy. Právna úprava notice and takedown, bude znamenať veľa pre podnikanie na internete, najma ked sa implementuje namiesto ferovejsieho notice-and-notice, abuzivny notice-and-takedown ...

To ze na ACTA pracuje dve rozdielne DG stoho nerobi dve nespojitelne veci. Ak to co vravite je pravda , aky ""cieľ" niečo úplne iné ako smernica" teda sleduje?

Tiez si myslim, ze §6 (5) zákona o elektronickom obchode "súd môže nariadiť poskytovateľovi služieb ich odstránenie z elektronickej komunikačnej siete aj vtedy, ak sa poskytovateľ služieb o ich protiprávnosti nedozvedel." moze byt napomocne, ale narok je vzdy potrebne dovodit demonstrativnym vypoctom narokov a eurokonformnym vykladom, kedze toto ustanovenie malo skor iny vyznam a nezaklade hmotnopravny narok .. co je v celom zbabranom § 6 je dost necitatelne

Martin Husovec, 08. 07. 2012 v 09:19 - Zuzana, prejudiciálka

Zdá sa, že sme na tu prejudiciálku nemuseli ani čakať dlho. Rakúsky OGH ju už položil na konci mája, sledovať ju môžeme ako UPC Telekabel Wien C-314/12.

Viac info http://husovec.blogspot.de/2012/07/new-cjeu-referral-is-website-blocking.html

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím