Autori:

O novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa na tomto blogu pred prijatím zákona č. 348/2011 Z. z. diskutovalo tu, tu a ešte dávnejšie tu. Od prijatia novely sa však akosi žiadny z miestnych insolvenčných expertov nepodujal na podrobné zhodnotenie.

Na takéto podrobné zhodnotenie sa necítim. Ale keď už sa k tomu Juraj A., Martin ani nikto iný nerozhýbal, rád by som aspoň načal diskusiu na jednu z obzvlášť kurióznych otázok novely - ako to vlastne zákonodarca myslel s tou automatickou podriadenosťou pohľadávok spriaznených veriteľov. A či vôbec ešte ostane niečo nepodriadené.

Kľúčovým ustanovením je nový § 95 ods. 3 ZKR, podľa ktorého "Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada."

Podľa dôvodovej správy spriaznení veritelia "negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevylučuje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť, čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia, mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto možnosť nemali. Nová trieda [podriadených veriteľov] zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v Nemeckej právnej úprave, príp. Anglosaských právnych úpravách."

Zákonodarca teda zrejme chcel zabrániť tomu, aby konkurzné konanie efektívne ovládli spriaznení veritelia. Novelizované znenie však podľa mňa zašlo oveľa ďalej.

Kľúčový problém je totiž v širokej definícii spriaznenej osoby, ktorej sa novela nedotkla (aj keď možno, aspoň na účely podriadených pohľadávok, mala). Podľa § 9 ZKR sú spriaznenými osobami najmä fyzické osoby vo vedení právnickej osoby (štatutári, vedúci zamestnanci, atď.), ich blízke osoby a všetky materské, sesterské a dokonca sesternicovské spoločnosti prepojené 5% účasťou.

Čo to teda v praxi znamená?

Podľa mňa to v prvom rade znamená, že podriadené môže byť takmer všetko. Nielen, že všetci sme viac alebo menej spriaznení cez Adama a Evu, ale v praktickom živote je hranica 5% tak nízka, že môže zasiahnuť aj osoby, ktoré vôbec nekonajú ako spriaznené a na svoje rozhodovanie nemajú žiadny vplyv. Problémom je tiež, že podriadenosť zasahuje aj pohľadávky, ktoré boli v rukách spriaznených osôb v minulosti a to dokonca aj osôb, ktoré boli v spriaznené v minulosti. Takže napríklad pohľadávky, ktoré v rámci faktoringu prešli cez ruky banky, ktorej materská spoločnosť zhodou okolností vlastní 5% akcií materskej spoločnosti dlžníka. Alebo pohľadávky vzniknuté pri delení koncernov (v súvislosti s predajom časti koncernu). Alebo - pri obzvlášť formalistickom výklade - pohľadávky osoby A voči osobe B, ak tieto osoby boli kedysi v minulosti, dávno pred vznikom pohľadávky, súčasťou jednej skupiny.

Podobne absurdných príkladov by sa asi dali vymyslieť desiatky. Zaujímali by ma však dve konkrétne otázky.

Po prvé, pri absencii prechodných ustanovení, podriadi táto úprava aj pohľadávky, pri ktorých rozhodujúca skutočnosť (t.j. spriaznenosť veriteľa a dlžníka) nastali ešte pred účinnosťou zákona?

A po druhé, ako sa na tento účel budú interpretovať pohľadávky štátu a spriaznenosť cez štát? Budú napríklad podriadené všetky pohľadávky medzi dvoma štátnymi firmami? Budú automaticky podriadené všetky pohľadávky medzi dvoma súkromnými firmami, ktoré v minulosti boli štátne? A bonusová otázka na záver - budú automaticky podriadené všetky pohľadávky daňového úradu voči firmám, v ktorých štát priamo alebo nepriamo vlastní 5% akcií?

"Pre posúdenie pohľadávky veriteľa ako podriadenej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) sa pri jednoznačnom preukázaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 ZKR zohľadňuje jedine časové hľadisko vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Moment vyhlásenia konkurzu je zároveň relevantný iba v súvislosti s tým, či bol vyhlásený pred účinnosťou novely ZKR realizovanou zákonom č. 348/2011 Z. z. alebo po nej. Otázka času vzniku pohľadávky je z tohto dôvodu irelevantná."

R 70/2020 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. mája 2020, sp. zn. 4Obdo/43/2019)

„V takomto konaní sa potom bude aplikovať aj ustanovenie § 95 ods. 3 konkurzného zákona, podľa ktorého sa pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom, uspokojí ako podriadená pohľadávka, teda až z výťažku, ktorý zvýšil po uspokojení ostatných nezabezpečených veriteľov. Z textu odôvodnenia uznesenia krajského súdu (pozri bod 5) je zrejmé, že krajský súd neodkázal na toto ustanovenie, aby odôvodnil správnosť uznesenia okresného súdu, ktorý vo veci rozhodoval 13. decembra 2011 a logicky nemohol predpokladať, že konkurzné konanie nebude začaté pred 1. januárom 2012. Krajský súd len uviedol, že v čase jeho rozhodovania je právny stav taký, aký vyplýva z konkurzného zákona účinného od 1. januára 2012, a na tento stav je povinný prihliadať. Ako už bolo uvedené, tento záver (teda aplikácia právnej úpravy účinnej od 1. januára 2012 v konkurznom konaní začatom po zamietnutí reštrukturalizačného plánu úpadcu) ústavný súd nepovažuje za arbitrárny ani ústavne neudržateľný, pretože má svoj racionálny základ v doslovnom znení uvedeného ustanovenia. Samozrejme, možno uvažovať nad tým, či ustanovenie § 95 ods. 3 konkurzného zákona je v súlade s ústavnými normami, najmä s rovnakou ústavnou ochranou vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy. Citované ustanovenie totiž automaticky podriaďuje všetky pohľadávky, ktoré patria alebo patrili spriaznenej osobe, a to bez ohľadu na dôvod vzniku (bežný obchodný styk v. skrytá kapitalizácia), bez ohľadu na mieru prepojenia (spriaznenosť vzniká už pri 5 % podiele tej istej osoby na základnom imaní, pričom § 9 ods. 1 konkurzného zákona napríklad vôbec nerozlišuje medzi akcionármi hľadajúcimi len investičnú príležitosť a akcionármi, ktorí sa aktívne zúčastňujú na riadení spoločnosti), ako aj bez ohľadu na čas vzniku (počas existencie prepojenosti, pred ňou či po nej). Tieto otázky však principiálne nespochybňujú záver krajského súdu, že sa ustanovenie § 95 ods. 2 konkurzného zákona bude aplikovať v konkurznom konaní vyhlásenom na úpadcu po zamietnutí reštrukturalizačného plánu. Sťažovatelia [medzi nimi najmä český ZEPRIS, keďže on je spriaznený s úpadcom prostredníctvom toho istého jediného spoločníka, porov. § 9 ods. 1 písm. e) v spojení s ods. 3 konkurzného zákona] budú môcť tieto námietky uplatniť v prebiehajúcom konkurznom konaní, prípadne (v prípade popretia ich pohľadávok, pozri bod 6) v incidenčnom konaní, a to podľa potreby aj iniciovaním návrhu súdu podľa čl. 144 ods. 2 ústavy. “

II. ÚS 273/2012

Rád by som upozornil na veľmi dôležitý a dôkladne vyargumentovaný článok na tému, či by sa banka vzhľadom na zmluvné dojednania priznávajúce jej určitú mieru "kontroly" nad dlžníkom mohla vzhľadom na širokú definíciu spriaznenej osoby v ZKR považovať za takto spriaznenú osobu a tým pádom byť v konkurze podriadená:

Žitňanská, L. Veriteľ ako spriaznená osoba v konkurze a ako spoločník pre účely financovania v kríze a zákazu vrátenia vkladu. Súkromné právo, 2/2022, s. 53.

Dovolím si citovať zo záveru: "Z uvedeného, podľa nášho názoru, vyplýva záver, že by sa § 9 ods. 1 písm. b) a e) v spojení s § 9 ods. 3 ZKR, ako aj § 67 ods. 2 OBZ či ostatnými uvedenými ustanoveniami mali interpretovať tak, že spriaznenou osobou nie je taký veriteľ spoločnosti, ktorý má v dôsledku financovania pri trhovo štandardných formách zabezpečenia možnosť ovplyvňovať konanie spoločníka s účasťou presahujúcou 5% podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, najmä ak ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred splnením tejto podmienky a veriteľ vzhľadom na mieru prepojenia a dôvod vzniku pohľadávky nemá porovnateľné postavenie ako spriaznený veriteľ.

V každom prípade ale možno de lege ferenda uvažovať o tom, aby táto otázka, ktorou sa zaoberá najmä banková prax, bola jednoznačne legislatívne vyriešená podľa rakúskeho vzoru."

"Okresný súd po preskúmaní všetkých skutočností mal za to, že žalobca ako veriteľ vykonával vplyv na riadení úpadcu/dlžníka a priamo vplýval na jeho rozhodovacie procesy a disponoval so širokými oprávneniami. Formálne síce orgány úpadcu v konečnom dôsledku rozhodovali o realizácii jednotlivých úkonov, čomu však predchádzal schvaľovací proces u orgánov žalobcu, dokonca ako aj akcionára /EGAP/ z titulu poistnej zmluvy... V súvislosti s možnosťou žalobcu uplatňovať kvalifikovaný vplyv, t.j. vplyv zodpovedajúci aspoň 5 % podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach právnickej osoby, odvolací súd s poukazom na Zmluvu o úvere zo dňa 27.06.2008 v znení jej dodatkov /najmä článku 15.2 písm. i), článku 16.2 písm. c), písm. d), e), g) uviedol, že prijatie určitých významných rozhodnutí alebo uskutočnenie právnych úkonov v spoločnosti úpadcu bolo výslovne podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom žalobcu, ktoré by inak boli výlučne v kompetencii valného zhromaždenia úpadcu. Takýmto spôsobom sa... žalobca nepriamo dostal do pozície rovnajúcej sa právnej pozícii väčšinového akcionára. Takto dohodnuté podmienky a obmedzenia úpadcu (aj keď len za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky), sa javili odvolaciemu súdu za postup, ktorý umožňuje uplatňovanie kvalifikovaného vplyvu na právnickú osobu - úpadcu. ... Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že odvolací súd dospel na základe vyššie uvedených skutočností k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobca je spriaznenou osobou úpadcu v súlade s ust. § 9 ods. 1 písm. b) a e) a ods. 3 ZKR s priamym aj nepriamym vplyvom na riadení spoločnosti úpadcu, a to v pozícii rovnajúcej sa právnej pozícii väčšinového akcionára, resp. z obsahu rozhodnutia ustáleného vplyvu na riadení úpadcu zodpovedajúcemu aspoň 5 % podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach právnickej osoby – úpadcu... . "

NS SR, sp. zn. 2 Obdo 37/2020
ústavná sťažnosť odmietnutá II. ÚS 317/2022

Volný, M., Janotová, P. Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4 CoKR 27/2018 z 27.2.2019 (spriaznenosť bankového veriteľa). Súkromné právo 1/2023, s. 19-25.

Zákon č. 309/2023 Z. z.:

V § 9 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Za možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby podľa odseku 3 sa nepovažujú zmluvné dojednania alebo zákonné oprávnenia veriteľa, ktorých účelom je ochrana práv alebo oprávnených záujmov veriteľa v súvislosti s poskytnutím finančných služieb dlžníkovi vrátane ich zábezpeky.“.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím