Autori:

Zákon o ochrane osobných údajov, konkrétne v paragrafe 2a hovorí nasledovné :

„Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu osobných údajov, ktoré

• a) spracúva fyzická osoba pre vlastnú potrebu v rámci výlučne osobných alebo domácich činností, ako je vedenie osobného adresára alebo korešpondencia,
• b) boli získané náhodne bez predchádzajúceho určenia účelu a prostriedkov spracúvania, bez zámeru ich ďalšieho spracúvania v usporiadanom systéme podľa osobitných kritérií a nie sú ďalej systematicky spracúvané.

Začiatkom uvediem, §2a explicitne neupravuje formu, v akej musí byť tento zoznam vedený, po druhé, odsek b) podľa môjho názoru čiastočne odporuje odseku a), pretože ak si niekto vedie zoznam osôb za účelom korešpondencie s nimi prípadne iný osobný adresár[1], určite tento zoznam a mená v ňom neboli získané náhodne bez predchádzajúceho určenia účelu, bez zámeru ich ďalšieho spracúvania v usporiadanom systéme a podľa osobitných kritérií a tieto paradoxne sú ďalej systematicky spracúvané ( zoznam hockoho z nás nielen v mobilnom telefóne je toho dôkazom) – tieto požiadavky kladené na spracúvanie osobných údajov sú podľa môjho názoru týmto zoznamom imanentné a bez nich by akákoľvek tvorba týchto zoznamov skladajúcich sa z osobných údajov bola nelogická, ba neuskutočniteľná.

Situácia :

1. Pán Jozef, starší pán, sa rozhodol, že si bude viesť zoznam neplatičov, prípadne problémových zákazníkov hotela LEXHOTEL, ktorý vlastní jeho syn Peter. Tento zoznam si bude viesť ako fyzická osoba z dôvodu, aby týmto ľuďom neskôr vo svojom mene napísal morálne orientovaný list, v ktorom by ich pokarhal za ich správanie s poučením, že za využité sa služby sa má riadne zaplatiť (bez bližšej špecifikácie – teda nenapíše im, že vtedy a vtedy ste nezaplatili v tom a tom hoteli toľko a toľko, jeho morálna výzva na morálne zlepšenie správania bude formulovaná abstraktne). Odhliadnuc od spomenutého, Jozef sa rozhodne viesť si tento zoznam formou internetovej stránky, avšak – zaheslovanej (dajme tomu nedobytným heslom :) ), teda – verejnosti neprístupnej. Jozef získa v súlade s nevyhnutným postupom zakladania internetovej stránky štatút registrátora domén ako fyzická osoba, následne si zaregistruje doménu www.mojsen.sk ( teda v žiadnom prípade ani názov neinformuje o účele stránky ani ho nijakým spôsobom nešpecifikuje ako napríklad www.zľavostroj.sk). Takto zaregistrovanú doménu si teda prenajme – neskôr odkúpi do osobného vlastníctva od providera, teda stránka je jeho vlastníctvom, a hneď začne s budovaním zoznamu neplatičov, prípadne ako bolo spomenuté, problémových hostí hotela jeho syna Petra. Po spustení stránky (zaheslovanej), vizualizácia na predmetnej adrese je nasledovná : čierne pozadie, iba textové pole na vpísanie hesla ( 24 poličkového). Do zoznamu za prvý rok fungovania pribudne 25 mien osôb, ktoré spĺňajú hore spomenuté požiadavky, stránka je verejnosti neprístupná.

2. O tomto zámere pána Jozefa sa dopočuje s hotelom LEXHOTEL spolupracujúci penzión PENZIÓN Oáza s tým, že je ochotný poskytnúť pánovi Jozefovi do tohto zoznamu zoznam hostí, s ktorými mal aj tento penzión spomenuté problémy – veď nech im napíše, možno sa napravia.

3. Časom (stále je to verejnosti neprístupná stránka) sa z tohto zoznamu stane de facto „blacklist“ hostí ubytovaných v hoteloch, ktoré boli ochotné do tohto zoznamu ( súkromnému zoznamu pána Jozefa) poskytnúť mená ich problémových hostí.

4. Pán Jozef sa rozhodne, že heslo tejto stránky poskytne ďalším 5 fyzickým osobám (bezodplatne), konkrétne 5 majiteľom iných hotelov v meste, predsa, postup v jeho korešpondenčnom morálnom karhaní previnilcov bude jednoduchší, ak mu tieto hoteli priebežne budú tento zoznam aktualizovať a dopĺňať samé, s vedomím, že tento je neverejný a slúži spomenutému cieľu.

Otázky vyplývajúce z hore uvedenej skutkovej situácie znejú nasledovne :

a) dovoľuje zákon svojou dikciou zriadenie takejto stránky?

- tu osobne nevidím žiaden problém, forma vedenia zoznamu cestou internetovej stránky nie je v spomenutom zákone vylúčením tejto formy zakázaná, a preto si myslím, že formou vedenia takejto stránky pán Jozef neporušuje zákon. Obdobne, ak by si niekto viedol na takejto (zaheslovanej, pozn aut.) stránke svoj phone-number list, taktiež by som v tom nevidel žiaden problém. Povedzme si na rovinu, ak niekomu diktujeme svoje číslo a meno ( dokonca tým pádom s naším súhlasom) vôbec nemáme istotu, že si ho zapisuje práve do mobilného telefónu, zošita, firemnej databázy či prípadne takto vytvorenej internetovej – súkromnej stránky.

b) je získavania ďalších mien do tohto zoznamu protizákonným pod prizmou uvedeného rozporu medzi odsekom b) a a) ?

- v tomto ohľade by som získavanie mien (z pozície pána Jozefa!) nevidel ako protiprávne, no problematickým je skôr zverejňovanie týchto samotnými hotelmi, penziónmi iným osobám. Obchodné tajomstvo(?) je tým pádom narušené a takto poskytnutá informácia nie je celkom v súlade s kostolným/zákonným poriadkom.

c) je vedenie takéhoto zoznamu viacerými ako jednou fyzickou osobou protizákonné?

- tu tiež pod prizmou uvedeného nevidím problém, ak táto stránka bude spĺňať vlastnosť „neverejná“. Zákonom dovolený zoznam „korešpondenčný“ či obdobne „telefonický“ je v podmienkach praxe častokrát vedený viacerými osobami a dokázať jeho protiprávnosť by bolo problematické, ak nie nemožné ( telefónny zoznam vedený napr. rodinou, tj. otec, matka, syn, dcéra... )

d) nemá podnikateľ právo viesť si zoznam osôb, ktoré v obchodnom styku s ním konali podvodne prípadne si nesplnili voči nemu všetky povinnosti?

Myslím, že ak tento zoznam nebude verejný a bude slúžiť iba pre súkromné účely podnikateľa ( PO), neexistuje zákonná dikcia zakazujúca existencia takéhoto zoznamu. Z toho de facto usudzujem, že aj vedenie tohto zoznamu cestou kvalitatívne vyššie opísanej internetovej stránky nie je zakázané. V praxi sa veľakrát stretneme s internetovými stránkami, ktoré na základe svojich Všeobecných obchodných podmienok zverejňujú mená osôb, ktoré nepreberajú zásielky nimi objednané na predmetnom webshope – tu je práve opak spomenutého, tieto zoznamy zverejňujú. Je to problém?

Je isté, že osobný adresár neplatičov de iure zakázaný nie je. Našepkať by nám mohol v tomto prípade aj samotný zákon o ochrane osobných údajov.

• §17 odsek 1 hovorí, že „osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak“

• §17odsek (4) : „ ďalej bez súhlasu uvedeného v odseku 1 možno osobné údaje spracúvať len vtedy, ak ... : “

b) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán alebo na zavedenie predzmluvných vzťahov alebo opatrení na žiadosť dotknutej osoby,

f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme, alebo

g) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva a slobody dotknutej osoby a svojím konaním neoprávnene nezasahuje do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia.

Záver :

Na konci príspevku by som úsmevne dodal, o tejto stránke by sa via facti nikto okrem osôb znalých hesla tejto stránky nedozvedel ( eventualitu hackerského útoku vynechajme – rovnako sa dá stratiť zošit v ktorom sa tieto osobne údaje nachádzajú), preto som sa špekuláciou o možnosti zverejnenia tejto stránky a tým pádom takto zverejneného zoznamu nezaoberal.

Akékoľvek reakcie, pripomienky, vyvedenia z omylu alebo potvrdenia spomenutých myšlienkových konštrukcií privítam, ba im zatlieskam. Praktický dopad existencie takejto stránky je myslím každému jasný a je nesporné, že by sa de facto dala „ospravedlniť“ jej klasifikovaním ako vedenie zoznamu neplatičov za účelom korešpondencie s nimi pri uvedomení si faktu, že zákon o ochrane osobných údajov explicitne neprikazuje, v akej forme je dovolené viesť si tieto zoznamy obsahujúce osobné údaje tretích osôb.

[1] Chcem upozorniť, že zákon neupravuje ani kvalitatívnu požiadavku na takto vedený adresár, teda je de facto úplne jedno, adresár koho ( akých ľudí) si fyzická osoba pre „svoje“ potreby vedie za v zákone spomenutým účelom.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím