lexforum.sk
Centralny register exekucii
 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Gabriel Volšík (2)
Roman Kopil (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Richard Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Jozef Kleberc (2)
Marek Maslák (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Adam Glasnák (2)
Bob Matuška (2)
Ladislav Pollák (2)
Tomáš Plško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Zeleňák (2)
Lukáš Peško (2)
lukasmozola (1)
Viliam Vaňko (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Pavlo (1)
Jakub Mandelík (1)
Martin Galgoczy (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Marják (1)
Mikuláš Lévai (1)
Peter Marcin (1)
Patrik Pupík (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Rostáš (1)
Ondrej Jurišta (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomas Kovac (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Korman (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vladislav Pečík (1)
Matej Gera (1)
Zuzana Klincová (1)
Patrik Patáč (1)
Matej Kurian (1)
jaroslav čollák (1)
Eduard Pekarovič (1)
Róbert Černák (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Košalko (1)
Ivan Priadka (1)
Peter Janík (1)
Andrej Majerník (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Kubina (1)
Martin Šrámek (1)
Vincent Lechman (1)
Michal Ďubek (1)
David Horváth (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Igor Krist (1)
Tomas Pavelka (1)
Martin Hudec (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Adamova (1)
Marcel Ružarovský (1)
Martin Poloha (1)
Emil Vaňko (1)
Bohumil Havel (1)
Miriam Potočná (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavel Lacko (1)
Petr Steiner (1)
Natalia Janikova (1)
Peter K (1)
Petr Kavan (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Demo (1)
Nora Šajbidor (1)
Robert Šorl (1)
David Halenák (1)
Martin Svoboda (1)
Dávid Kozák (1)
Pavol Chrenko (1)
Marcel Jurko (1)
Adam Pauček (1)
Petr Novotný (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavol Mlej (1)
peter straka (1)
Ján Pirč (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ivan Kormaník (1)
Bystrik Bugan (1)
Michal Jediný (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Martin Estočák (1)
Martin Bránik (1)
Juraj Lukáč (1)
Katarína Dudíková (1)
Gabriel Závodský (1)
Michaela Stessl (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?

Michal Hamar, 30. 08. 2011 v 12:12

V prvom rade by som chcel všetkých pozdraviť a poďakovať za zaujímavé články na tomto fóre, po prečítaní ktorých si musím uvedomiť, že aj po niekoľkých rokoch praxe som stále iba na začiatku „právnického poznania“.

Vzhľadom na to, že pracujem prevažne so správnym právom, môj príspevok bude smerovať niekde do tejto oblasti, zároveň by som ním chcel nadviazať na starší článok Rozkrádačka obecného majetku a čo s ňou.

V súčasnosti platné znenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 9a upravuje postup, ktorý musí obec dodržať pri prevode a prenájme obecného majetku. Ak použijeme jeden z vo verejnej správe často používaných pojmov, tými najtransparentnejšími spôsobmi nakladania sú obchodná verejná súťaž a dobrovoľná dražba, menej transparentným spôsobom je priamy predaj/prenájom a za najmenej transparentný možno považovať aplikáciu zákonom stanovených výnimiek z vyššie uvedených postupov. Následne podľa § 9b „(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, 22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.“ Zákon teda stanovuje jasné pravidlá a hrozbu sankcie pre všetky samosprávy, ktoré napadne postupovať pri nakladaní s verejným majetkom nehospodárne.

Jednou z najrozšírenejších možností, ako nepostupovať tými transparentnejšími z vyššie uvedených spôsobov, je konkrétne nakladanie s majetkom subsumovať pod dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých iste každého napadne, že môžu zakryť veľa naozaj „osobitných“ prípadov. Prax však ukázala, že ak chce obec postupovať v súlade so zákonom a pritom aj efektívne, uvedená výnimka je naozaj potrebná a je aj veľmi často uplatňovaná.

Po bližšom pohľade na dikciu zákona by sme mohli ustanovenie § 9b formulovať napríklad aj takto negativisticky: ak dôjde k prevodu majetku obce, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k prevedenému majetku

  1. nemožno, ak išlo o prevod na základe obchodnej verejnej súťaže, zároveň
  2. nemožno ani, ak išlo o prevod na základe dražby, rovnako
  3. nemožno ani vtedy, ak išlo o prevod priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu a napokon
  4. nemožno ani v tom prípade, ak išlo o niektorý z iných spôsobov prevodu, ktoré zákon pripúšťa.

Takže ak zákon „iný spôsob prevodu pripúšťa“ ak ide o pomerne široký pojem dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý je na výlučnom posúdení obecného zastupiteľstva („o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený“ - § 9a ods. 8 písm. e)), musí ísť skutočne o neobvyklý a inovatívny spôsob prevodu, ktorý by sa zastupiteľstvo rozhodlo použiť (nakoľko v zmysle zákona zastupiteľstvo schvaľuje aj spôsob prevodu nehnuteľného majetku a prevod pri priamom predaji), aby dalo občanovi možnosť obrátiť sa na súd. Uvádzaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany by tak bola teoreticky využiteľná napr. v prípade, ak by prevod schválil starosta bez vedomia obecného zastupiteľstva, v tomto prípade by však asi nijaká správa katastra nepovolila vklad.

Samozrejme, nie je vylúčené, že samospráva skutočne bude postupovať tak, že obíde všetky uvádzané možnosti, pričom pre priamy prevod majetku konkrétnej osobe nebude existovať nijaká zákonná výnimka a tento nebude ani označený ako dôvod hodný osobitného zreteľa, čím skutočne umožní aplikáciu § 9b, čo si však viem len ťažko predstaviť aj v tej najrázovitejšej obci. Napriek nesporne pozitívnej snahe zákonodarcu tak dikcia zákona v praxi neposkytuje ani nemôže poskytnúť veľa možností pre domáhanie sa súdnej ochrany, čím na druhej strane minimalizuje množstvo šikanóznych žalôb.

Ak má niekto skúsenosti s konaním na súde podľa § 9b, budem vďačný za akékoľvek informácie.


Názory k článku Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?:


  Juraj Gyarfas, 30. 08. 2011 v 14:20 - privítanie

Ďakujem za zaujímavý článok a som rád, že môžem privítať nového prispievateľa. K samotnej téme však neviem nič doplniť. Odkedy som písal o Rozkrádačke obecného majetku som nepočul o žiadnom konkrétnom prípade, kedy bola aktívna legitimácia podľa § 9b v praxi využitá. Aj keď určite by to bola dosť veľká zábava :-)

Budem preto tiež vďačný za akékoľvek praktické skúsenosti.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím