Odporovateľnosť právnych úkonov po druhé : dotyk praxe
Jaroslav Čollák, 21. 08. 2011 v 16:58
Prípad :
1. V roku 2006 bola založená Spoločnosť, s.r.o, ktorá má dvoch 50% spoločníkov, Alicu a Boba. Spoločnosť pravidelne vypláca spoločníkom veľkú časť podielu na zisku, ktorý je však minimálny - ročne 5tis. EURO. Spoločnosť svojou činnosťou počas prvého roka vytvorila know-how (software) v hodnote 1 mil. EURO.
2. Eva si v roku 2007 kúpila od Boba obchodný podiel v tejto spoločnosti za 500 tis. EURO, avšak cenu za prevod obchodného podielu Bobovi nezaplatila.
3. V roku 2008 vznikla Dávidovi pohľadávka voči Eve vo výške 400 tis EURO. (Zmluva o pôžičke).
4. V roku 2009 sa hodnota know - how Spoločnosti, s.r.o zvýšila na 10 mil. EURO.
5. Bob a Eva sú súrodenci, Bobovi je známe, že Dávid má voči Eve pohľadávku. V roku 2010, vzhľadom k výzve netrpezlivého Boba predáva Eva svoj obchodný podiel späť Bobovi, a to za cenu 500tis. EURO. Bob a Eva spoločne konštatujú, že započítavajú vzájomné pohľadávky za prevody obchodného podielu z roku 2007 a 2010. Vlastné imanie Spoločnosti, s.r.o. ( nerozdelený zisk) tvorí ku dňu prevodu sumu 10 tis EURO.
6. V roku 2010, potom, keď bol prevod obchodného podielu zverejnený v obchodnom registri, uplatňuje Dávid proti Bobovi odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bol prevedený obchodný podiel v Spoločnosti, s.r.o s tým, že z majetku Evy ušla hodnota vo výške 5 mil. EURO.
7. Bob argumentuje, že ak by sa Dávid domáhal voči Eve splneniu svojej pohľadávky exekučne, potom sa uplatní zásada, že pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti inak než prevodom podielu vzniká spoločníkovi právo na vyrovnanie (vyrovnací podiel). Výška vyrovnacieho podielu sa určí ku dňu zániku účasti spoločníka v spoločnosti z vlastného kapitálu zisteného z predbežnej, riadne alebo mimoriadnej účtovnej závierky zostavené ku dňu zániku účasti spoločníka v spoločnosti.
8. Podľa názoru Boba by tak Dávid v exekučnom konaní mohol získať iba čiastku 5tis. EURO a ak bol obchodný podiel prevedený za čiastku 500 tis.EURO, tak Dávid právnym úkonom, ktorým bol obchodný podiel prevedený z Evy na Boba, skrátený nebol.
9. Podľa znaleckého posudku, vypracovaného v roku 2011 v súdnom konaní, tvorí hodnota Spoločnosti, s.r.o. v roku 2010, ako aj v roku 2011 čiastku 10 mil. EURO, pričom existujú záujemcovia na odkúpenie obchodného podielu vo výške 50% za cenu 5mil. EURO.
10. Aký môže byť reálny výsledok sporu
- Spoločníkom je naďalej Eva a Dávid v exekučnom konaní realizuje postihnutie obchodného podielu Evy v spoločnosti (kde získava 5tis. EURO).
- Spoločníkom je naďalej Bob a je povinný Dávidovi zaplatiť sumu 400tis. EURO.
- Spoločníkom je naďalej Bob a je povinný Dávidovi zaplatiť sumu 5tis. EURO
- Spoločníkom je naďalej Bob a nie je povinný Dávidovi zaplatiť nič.
Názory k článku Odporovateľnosť právnych úkonov po druhé : dotyk praxe:
Milan Kvasnica, 22. 08. 2011 v 00:35 - David se může domáhat exekučně vypořádacího podílu
http://www.slv.cz/21 CDO4994/2007
není smlouva o převodu obchodního podílu neplatná (byla pouze odporována) a společníkem tak bude nadále Bob.
David se však může vůči Bobovi domáhat v exekučním řízení uspokojení své pohledávky z obchodního podílu, čímž zanikne účast Boba ve společnosti a společnost Davidovi vyplatí vypořádací podíl (5 tisíc euro, případně více). Toto opírám o rozhodnutí:
http://www.slv.cz/KSVYCHK21Co89/2005
Argument, že z majetku Evy nic neušlo, neobstojí, neboť převedla svůj obchodní podíl za 1/10 reálné hodnoty.
Jaroslav Čollák, 22. 08. 2011 v 01:19 - základ odporovateľnosti
a) ako Dávid dokázal/dokáže úmysel Evy o ukrátenie jeho samotného ?
b) po druhé, išlo vôbec o kvalifikované zmenšenie majetku Evy? ak nie, nie je dôvod odporovať právny úkon ..
c) pripúšťala spoločenská zmluva prevod obchodného podielu ( bob - eva)?
Kristián Csach, 22. 08. 2011 v 01:41 - takmer
Myslím (ale v oblasti exekúcie sú tu omnoho zdatnejší), že v ČR je iné riešenie exekúcie po odporovaní ako u nás ("príkazy" smerujú voči iným osobám, ak sa nemýlim). U nás by exekúcia mala smerovať voči A, lebo hmotnoprávne je (voči D) dlžníkom (v zásade) ona...
Btw, správna otázka znie: a kde je Cézar?
Jaroslav Čollák, 22. 08. 2011 v 01:52 - oprava + možnosť
.. a možno by sa na právny úkon, ktorým Eva previedla podiel naspäť na Boba dala chápať aj v zmysle, že Bob jej bol pod prizmou jej nezaplatenia ceny pôvodného prevodu podielu veriteľom dala našiť názorová platforma súdov ČR hovoriaca o tom, že nie je odporovateľným právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu iného jeho dlhu voči inej osobe ako osobe /žalujúceho/ veriteľa.
Ak sa nemýlim, tak pri prípadnom (možnom?) § 240 TZ – „zvýhodňovanie veriteľa“ - neplatnosť právneho úkonu má v tomto prípade prednosť pred jeho odporovateľnosťou (keďže odporovať je možné len platnému právnemu úkonu..)
Jaroslav Čollák, 22. 08. 2011 v 02:02 - judikát
"S názorem odvolacího soudu, že odporovatelným není ve smyslu ustanovení § 42a obč. zák. takový právní úkon dlužníka, který směřuje k uspokojení jeho jiného dluhu než u věřitele, který podal odpůrčí žalobu, lze souhlasit. To však neznamená, že by takové jednání dlužníka bylo nepostižitelné.
Dlužník, který není schopen plnit své splatné závazky, může zmařit (zcela nebo zčásti) uspokojení pohledávky svého věřitele také tím, že svým právním úkonem (jednostranným či dvoustranným) zvýhodní jiného svého věřitele. Takový postup je protiprávní (srov. § 256a tr. zák.). Právním následkem takového právního úkonu však není jeho odporovatelnost ve smyslu ustanovení § 42a obč. zák. Protože jde o právní úkon, který je v rozporu se zákonem, nastává jeho neplatnost ( § 39 obč. zák.)."
Milan Kvasnica, 22. 08. 2011 v 02:19 - odporovatelnost VS neplatnost
- v tomto případě soud vychází z toho, že odporovat nejde, neboť z majetku dlužníka ničeho neušlo, ale smlouva je neplatná pro zvýhodňování věřitele.
S tím zvýhodňováním si nejsem moc jist za situace, kdy by k započtení pohledávky nedošlo hned, ale až po nějaké době.
Nicméně v článku se uvádí, že byl převeden obchodní podíl v hodnotě 5M€ za částku odpovídající 1/10 této hodnoty, proto si myslím, že odporovat lze.
Jaroslav Čollák, 22. 08. 2011 v 02:56 - úvaha
Neuspokojím tvoju pochybnosť ak poviem, že zvýhodnenie veriteľa sa dá chápať a vidieť imho zreteľne už pri existencii ( a v právnom úkone aj zazmluvnenom) predpokladu budúceho započítania pohľadávky, ak k nemu dôjde ? Podmienka podmieňujúca započítania môže byť stranám (úmyselne) už vopred známa ako uskutočniteľná,čo robí z tejto situácie de facto jasné "skryté" zvýhodňovanie veriteľa .. ak k započítaniu nedôjde, tak to samozrejme neplatí..
Jaroslav Čollák, 22. 08. 2011 v 03:21 - ad Kristián
Kristián Csach, 22. 08. 2011 v 09:30 - ach jaj
^ez^, 22. 08. 2011 v 19:22 - inak
5. Bob a Eva sú súrodenci, Bobovi je známe, že Dávid má voči Eve pohľadávku. V roku 2010, vzhľadom k výzve netrpezlivého Boba prevadza Eva svoj obchodný podiel späť Bobovi, formou zmieru pred rozhodcom, vysledkom je rozhodcovsky rozsudok.
Milan Kvasnica, 22. 08. 2011 v 21:38 - také jinak
Michal Novotný, 23. 08. 2011 v 09:56 - Mňa by
Len na okraj, vyrovnací podiel sa vypočítava ( § 61 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka) podľa podielu na čistom obchodnom imaní, nie na vlastnom ímaní (že je to v účtovnej závierke prakticky to isté, je iná vec, ale Obchodný zákonník to v § 6 ods. 3 a 4 rozlišuje).
K tej argumentácii vyrovnacím podielom ešte drobnosť - je tam na prevod potrebný súhlas VZ podľa spoločenskej zmluvy? Ak nie, tak exekúciou nezaniká účasť spoločníka ( § 148 ods. 3 Obch. zák. a contrario), ale sa normálne predá v dražbe ( § 113b ods. 6 Ex. por.).
Ad Milan:
§ 41a ods. 2 druhá veta Obč. zák. by to mala riešiť - môže odporovať a nemusí skúmať, či to malo byť odstúpenie.
Kristián Csach, 23. 08. 2011 v 16:02 - ...
Ad vospolok. ... závery podľa slovenského / českého exekučného práva budú rozdielne, či nie?
a) v zásade predaj podielu dražbou / zánik účasti a vyrovnací podiel;
b) "exekúcia" (poverenie a príkaz) voči E + rozsudok o odporovaní / "exekučné uznesenie" voči Bobovi
Alebo ?
Jaroslav Čollák, 23. 08. 2011 v 18:38 - ?
BOB je vlastne Evin veriteľ tým, že mu nezaplatila cenu podielu - teda tým, že na neho previedla podiel späť uspokojila z pozície Dávida iného veriteľa a pod prizmou spomenutého judikátu takýto úkon odporovateľný nie je.. či?
^ez^, 23. 08. 2011 v 20:15 - nuž
1. sud zamieta odporovaciu zalobu D - úkon nie je odporovateľný
2. D podava zalobu na urcenie neplatnosti zmluvy (o vrateni podielu) medzi B a E
3. sud zamieta druhu zalobu z dovodu:
a) "súd je toho názoru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy uzatvorenej ..., nakoľko vyhovením žalobe by sa na ich právnom postavení nič nezmenilo."
b) "žalobca neosvedčil naliehavosť svojho právneho záujmu na takomto určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.. [...] zmluva zo dňa [...] majú všetky formálne a obsahové náležitosti stanovené právnymi predpismi, neboli uzatvorené v rozpore so zákonom a práva nadobudnuté na ich základe nadobudli ich účastníci dobromyseľne."
c) "K právnej povahe určovacej žaloby treba uviesť, že táto žaloba má preventívnu povahu. Jej cieľom je poskytnúť právnu ochranu navrhovateľovi skôr, ako dôjde k porušeniu jeho práva. Nie je teda opodstatnená tam, kde už právo porušené bolo."
d) "súd návrh na určenie jej neplatnosti zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal na takomto určení naliehavý právny záujem, nie je ani aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu, lebo nie je účastníkom zmluvy"
e) "Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to , že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný , ak sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. Takéto rozhodnutie súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy , by totiž nemohlo byť podkladom pre zápis / záznam / spoluvlastníckeho práva navrhovateľa do katastra nehnuteľnosti / § 34 ods.2 zák.č. 162/1995 Z.z. /."
Milan Kvasnica, 23. 08. 2011 v 22:25 - Rozdíly CZ/SK
a) v zásade predaj podielu dražbou / zánik účasti a vypořádací podíl
b) "exekúcia" (poverenie a príkaz) voči Eve + rozsudok o odporovaní / možnost domáhat se vůči Bobovi
ale také:
c) vyrovnací podiel sa vypočítava ( § 61 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka) podľa podielu na čistom obchodnom imaní / výše vypořádacího podílu se stanoví z vlastního kapitálu zjištěného z účetní závěrky, pokud společenská smlouva nestanoví, že se má zjistit z čistého obchodního majetku.
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím