rss
Talianske torpédo proti arbitráži a novela Nariadenia Brusel I
Juraj Gyarfas, 09. 04. 2011 v 10:35
O prípade West Tankers sme na tomto blogu už diskutovali tu. V krátkosti išlo o nasledovnú situáciu. Spor v určitom vzťahu sa mal podľa platnej rozhodcovskej doložky riešiť v londýnskej arbitráži. Jeden z účastníkov však siahol po osvedčenom talianskom torpédu a podal žalobu pred všeobecným súdom v Taliansku. Anglické súdy - mysliac si o zvyšku sveta a najmä o Taliansku nepochybne len to najlepšie - siahli po osvedčenej tradičnej zbrani proti talianskemu torpédu a vydali tzv. anti-suit injunction, t.j. predbežné opatrenie, ktoré účastníkovi zakazuje pokračovať v konaní pred talianskym súdom. Nemôžu samozrejme zakázať talianskemu súdu konať, ale môžu účastníkovi zakázať toto konanie iniciovať, resp. pokračovať v ňom. A ak sa nepodvolí, čakajú ho v Británii príslušné sankcie za pohŕdanie súdom (contempt of court).
ESD nesúhlasil. Napriek povesti talianskych súdov je európsky justičný priestor vybudovaný na fikcii vzájomnej dôvery a anglický sudca si síce súkromne o svojom talianskom kolegovi môže myslieť hocičo, ale oficiálne musí veriť, že taliansky súd dostatočne rýchlo spozoruje existenciu rozhodcovskej doložky a konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Rozhodnutie ESD vyvolalo v arbitrážnych kruhoch vlnu nevôle a najmä strachu, že Európa stratí svoj status arbitrážnej veľmoci. A tak Komisia dlho nelenila a začala situáciu riešiť v rámci pripravovanej novely Nariadenia (ES) 44/2001 (Brusel I).
Pripravovaná novela (technicky by nemalo ísť o novelu, ale o nahradenie pôvodného nariadenia) sa týka viacerých oblastí. Okrem iného ide o zrušenie uznávacieho konania (exequatur) a rozšírenie pôsobnosti nariadenia na niektoré situácie týkajúce sa tretích (nečlenských) štátov. V tomto poste by som však rád upozornil len na plánované posilnenie prorogačných a arbitrážnych doložiek a celkovo úpravu vzťahu medzi nariadením a arbitrážou.
Najprv však pár slov k príprave. Komisia na novele pracuje už niekoľko rokov, pričom o návrhu neustále diskutujú európski akademici aj praktici. Prvý návrh Komisie bol kritikou udupaný do zeme, Komisia potom pripravila ďalší návrh, o ktorom sa diskutuje na najrôznejších fórach. Celý materiál je k dispozícii tu.
Vzťahu medzi civilným konaním a arbitrážou ako aj talianskeho torpéda sa týkajú najmä navrhované úpravy čl. 29.
Čl. 29 ods. 2 sa snaží bojovať s talianskym torpédom vo všeobecnosti (nielen vo vzťahu k arbitráži). Ak jedna zo strán iniciuje konanie pred súdom určitého členského štátu, musia súdy ostatných členských štátov samozrejme v rovnakej veci prerušiť konanie, dokým prvý súd nerozhodne o svojej právomoci (lis pendens). Podľa nového ods. 2 však bude prvý súd povinný (s výnimkou výnimočných okolností) rozhodnúť o svojej právomoci do šiestich mesiacov. Nemalo by sa teda stávať, že obchodný súd v Hamburgu bude sedem rokov čakať, kým miestny súd v Palerme zistí, že vlastne nemá právomoc alebo kým zúfalý nemecký obchodník podpíše akékoľvek urovnanie, len aby sa táto nočná mora skončila.
Podľa navrhovaného čl. 29 ods. 4 musí súd členského štátu, ktorého jurisdikcia je spochybnená na základe arbitrážnej doložky, prerušiť konanie, akonáhle začne o platnosti rozhodcovskej doložky konať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd štátu, kde je miesto arbitráže. Takže taliansky súd, ak aj v rozpore s rozhodcovskou doložkou začne konať, musí prerušiť konanie, akonáhle bola vznesená námietka nedostatku právomoci a akonáhle o existencii rozhodcovskej doložky začal konať arbitrážny tribunál v Londýne alebo všeobecný anglický súd. Nie je potrebné, aby londýnsky súd alebo arbitrážny tribunál konal primárne o existencii alebo platnosti rozhodcovskej doložky. Stačí, že táto otázka sa rieši ako predbežná otázka (ide teda o každé rozhodcovské konanie). Navrhovaný čl. 33 ods. 3 upresňuje, ktorý moment sa považuje za začiatok rozhodcovského konania - ide zväčša o nomináciu prvého rozhodcu.
Návrhy písali a komentovali ľudia mnohokrát múdrejší ako autor tohto postu, takže si netrúfam uzavrieť toto krátke upozornenie nejakým mudrlantským hodnotením. Ale osobne si myslím, že návrhy sú rozumné a posilňujú právnu istotu účastníkov spoliehajúcich sa na arbitrážne doložky proti talianskym (a možno aj slovenským) torpédam . Fascinuje ma hĺbka celoeurópskej právnej diskusie. A som si istý, že k novele Nariadenia Brusel I sa na tomto blogu pred jej platnosťou ešte niekoľkokrát vrátime.
Názory k článku Talianske torpédo proti arbitráži a novela Nariadenia Brusel I:
Juraj Tkac, 11. 04. 2011 v 12:26 - moment zacatia rozhodovskeho konania
vopred dik
Juraj Gyarfas, 11. 04. 2011 v 13:51 - Ad JT
For the purposes of this Section, an arbitral tribunal is deemed to be seised when a party has nominated an arbitrator or when a party has requested the support of an institution, authority or a court for the tribunal's constitution
Michal Novotný, 11. 04. 2011 v 15:21 - Otázka
Nie je toto lepší a hlavne efektívnejší prostriedok boja proti talianskym torpédam vo všeobecnosti než čl. 29 ods. 2 návrhu (ktorý zjavne umožňuje tú 6mesačnú lehotu predĺžiť z vážnych dôvodov...)?
Juraj Tkac, 11. 04. 2011 v 16:05 - nominacia rozhodcu
nechcem aby bol spor dorieseny, tak navrhnem pre druhu stranu absolutne neprijatelneho rozhodcu, zalozil som prekazku konania pred sudom, a mozem si aj 2 roky pingopongovat mena rozhodcov....
Michal Novotný, 11. 04. 2011 v 17:46 - Postup ustanovenia rozhodcov
Len ako pars pro toto (lebo ho mám poruke) - čl. 1171 poľského OSP, ale koniec koncov aj náš zákon v § 8 ods. 2.
jakub jost, 12. 04. 2011 v 04:04 - arbitraz/sudne konanie
Ze ak namietam prislusnost torpedoveho sudu, hoci som vyuzil prorogaciu, musim si pockat 6 mesiacov, zatial co ak namietam prislusnost sudu voci rozhodcovskej dolozke, musi prerusit konanie okamzite?
Juraj Gyarfas, 12. 04. 2011 v 10:32 - Ad Michal
Ale paralelné konania podľa mňa nie sú veľmi šťastným riešením, keďže môžu viesť k odlišným výsledkom a k problémom s uznaním.
Michal Novotný, 12. 04. 2011 v 14:20 - No
Dokonca i torpédujúci štát by to mohol urobiť len na základe výhrady verejného poriadku (teda za predpokladu, že súdne konanie je naozaj vedené s cieľom torpédovať, a nie z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neplatná a pod.), ktorá si ale myslím, že nemôže ísť tak ďaleko, aby chránila aj litispendeciu pred domácimi súdmi (na rozdiel od rei iudicatae).
Inak, takéto ustanovenie obsahuje vlastne aj čl. 8 ods. 2 Vzorového zákona UNCITRALu (na to som absolútne zabudol). A je celkom zaujímavé si prečítať travaux preparatoires k tomuto ustanoveniu tu http://www.uncitral.org/uncitral/en/uncitral_texts/arbitration/1985Model_arbitration_travaux.html Paradoxne, jedny z najliberálnejších názorov na arbitráž tam má zástupca ZSSR s. Lebedev...
Juraj Gyarfas, 13. 04. 2011 v 15:54 - Ad Michal
Po prvé, myslím si, že paralelné konania sú a priori zlé, aj keby nespôsobovali problémy s uznaním. Prinášajú zvýšené náklady, právnu neistotu, atď. Táto motivácia vyplýva aj z bodu 20 odôvodnenia navrhovaného nariadenia:
"The effectiveness of arbitration agreements should also be improved in order to give full effect to the will of the parties. This should be the case, in particular, where the agreed or designated seat of an arbitration is in a Member State. This Regulation
should therefore contain special rules aimed at avoiding parallel proceedings and abusive litigation tactics in those circumstances. The seat of the arbitration should refer to the seat selected by the parties or the seat designated by an arbitral tribunal, by an arbitral institution or by any other authority directly or indirectly chosen by the parties."
Po druhé, podľa mňa môžu nastať aj problémy s uznaním. Nemám to ešte úplne do detailov premyslené, ale skúsim načrtnúť nasledovné príklady.
Príklad 1: Prebieha arbitrážne konanie vo Viedni, ktoré žalovaný torpéduje konaním pred slovenským súdom. Slovenský súd rozhodne o neplatnosti arbitrážnej doložky. Toto rozhodnutie bude podľa súčasného Nariadenia Brusel I záväzné aj pre rakúsky všeobecný súd, ktorý by inak mal právomoc na preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky a ktorý by jej platnosť potvrdil.
Príklad 2: Prebieha arbitráž vo Viedni, ktorú žalovaný torpéduje konaním pred slovenským súdom. Rozhodcovský súd vydá rozhodnutie skôr, ako rozhodne slovenský súd. Žalobca sa snaží dosiahnuť výkon rozhodcovského rozhodnutia v ČR. Český exekučný súd preruší konanie, lebo podľa čl. 27 súčasného Nariadenia Brusel I má litispendenciu voči slovenskému súdu.
Michal Novotný, 13. 04. 2011 v 18:33 - Ad Juraj
Ad 1: Nie celkom rozumiem. Podľa akého ustanovenia bude rozhodnutie slovenského súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky záväzné pre rakúsky súd, keď podľa čl. 1 ods. 2 písm. d) sa Brusel I nevzťahuje na rozdcovské konanie? Ja mám totiž dojem (porov. ESD, C-190/89, ale toto mám len z druhej ruky, nestihol som ho prečítať), že toto ustanovenie práve vylučuje aj konania o platnosti/neplatnosti rozhodcovskej doložky ako tzv. akcesorickú problematiku z pôsobnosti Bruselu I. Preto si myslím, že rozhodnutie vo veci platnosti/neplatnosti rozhodcovskej doložky by malo byť z oblasti aplikácie Bruselu I vylúčené, takže sa uplatnia národné pravidlá príslušnosti. Tomu by podľa mňa svedčalo aj ustanovenie čl. 27 ods. 4 toho nového návrhu, ktorý zdá sa predpokladá, že štát miesta rozhodcovského konania tu bude mať výlučnú príslušnosť (pritom takáto príslušnosť nie je zaradená v čl. 22).
Ad 2: Detto, ale v zelenom. Navyše, konanie o exequatur rozhodcovského nálezu nespadá do pôsobnosti Bruselu I jednak kvôli čl. 1 ods. 2 písm. d), ale aj preto, že "konaniami" v zmysle kapitoly II sa rozumejú len konania vo veci samej (obchodné resp. občianske), nie konania exekučné. Tam platia normálne národné úpravy. Takže čl. 27 sa nevzťahuje na českú exekúciu na základe rozhodcovského nálezu.
O tom, či je paralelita apriórne zlá - iste, ale na druhej strane istota, že rozhodcovský súd vydá svoj nález bez ohľadu na torpédujúce konanie, môže pôsobiť práve ako stabilizujúci a obmedzujúci faktor proti takému torpédovaniu a tým zasa náklady a neistotu eliminovať...
Juraj Gyarfas, 14. 04. 2011 v 16:05 - Ad Michal
Ak by slovenský súd rozhodoval aj meritórne, ale ako predbežnú otázku by riešil platnosť rozhodcovskej doložky, rozhodnutie by spadalo pod Brusel I (podľa March Rich a West Tankers). Aj takéto rozhodnutie by mohlo v ostatných členských štátoch spôsobiť problémy. Ako píše International Bar Association, "parties may be tempted to commence proceedings on the merits in an EU jurisdiction in which they believe they may be able to obtain a ruling that the arbitration agreement is not valid or not applicable. That ruling,
because it is made in the context of a claim the subject matter of which is the merits of the dispute and which therefore does come within the scope of the Regulation, will be entitled to recognition and enforcement under the Regulation. A party might then seek to rely on that judgment to seek to persuade the court at the seat to set aside an award or to persuade a court of another Member State to refuse enforcement of the award in circumstances where, under that member
state's law, the arbitration agreement would be valid."
Ak by slovenský súd rozhodoval len o platnosti rozhodcovskej doložky, bola by situácia asi komplikovanejšia a súdy iného členského štátu by toto rozhodnutie na základe arbitrážnej výnimky nemuseli uznať. Ale od rozhodnutia West Tankers ani to nie je isté, ako píše A. Vagenheim "one may wonder whether West Tankers did not in fact drastically reduce the scope of the arbitration exclusion that ... a court of a Member State would be compelled to recognize judgmenets even though ruling solely on the validity of the arbitration agreement." (VAGENHEIM, A.: Should Arbitration be Included in EC Regulation 44/2001?, In: ASA Bulletin, 3/2009).
Michal Novotný, 14. 04. 2011 v 18:21 - Idem
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím