Autori:

Rád by som sa podelil o zaujímavú otázku aplikácie zásady res iudicata na rozhodnutia o predbežných opatreniach. Aplikuje sa táto zásada pri opätovnom žiadaní o identické predbežko (ktoré už raz bolo zamietnuté) v neskoršom štádiu konania? Inými slovami, ak v spore o určenie vlastníctva k pozemku žalobca požiada o predbežný zákaz stavania na pozemku a súd návrh zamietne (pretože neexistujú indície, že žalovaný sa chystá stavať) a ak v neskoršom štádiu žalobca opäť požiada o identické predbežko, pretože žalovaný na pozemok už zváža cement, mal by súd druhý návrh odmietnuť z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci?

Na túto problematiku som narazil pri čítaní rozhodnutia Krajského súdu Bratislava (predsedníčka senátu JUDr. Elena Erbenová), ktoré je citované nižšie. V rozhodnutiach slovenských súdov človeka žiaľ neprekvapí, keď sa súd s pomerne zložitou otázkou vysporiada v dvoch odsekoch bez citácie akejkoľvek odbornej literatúry alebo judikatúry. Z podobnej kategórie bolo aj citované rozhodnutie. A pritom si nemyslím, že takéto rozhodnutie musí byť nevyhnutne nesprávne (podobne ako rozhodnutie plné učených citácií nemusí byť správne). Je však škoda, keď sa zaujímavé právne otázky riešia úplne bez vysvetlenia sudcovských myšlienkových pochodov. A preto ma zaujíma, čo k tejto otázke vyvstane v diskusii.

Náčrt problému

Občiansky súdny poriadok uvedenú otázku priamo nerieši. Zásada res iudicata je upravená v § 159 ods. 3 OSP, ktorý sa podľa § 167 ods. 2 OSP primerane použije aj na uznesenia. Zákon však nevymedzuje, čo znamená "vec" ako tento pojem aplikovať na zmenené okolnosti pri návrhu na identické predbežné opatrenie.

Analýza by v tomto prípade podľa môjho názoru mala vychádzať v prvom rade z common sense. Domnievam sa, že ak žalobca každý deň podáva identický návrh na predbežné opatrenie, mal by mať súd možnosť, "hádzať tieto návrhy do koša". Zároveň existuje množstvo situácií, kedy predbežné opatrenie v istom štádiu konania nebolo odôvodnené, v neskoršom štádiu však už pri zmene skutkových okolností odôvodnené je. Právoplatné rozhodnutie o predbežnom opatrení by teda v niektorých situáciách malo vylučovať rozhodovanie o identickom návrhu, v iných nie. Tieto situácie sa odlišujú práve okolnosťami - ak došlo k zmene okolností, mal by sa súd meritórne zaoberať aj druhým návrhom na predbežné opatrenie, hoci petit aj strany sú identické.

Táto stredná cesta by sa podľa môjho názoru mala dať podchytiť aj teoreticky. Prekážka rei iudicatae nastáva v prípade, ak ide o "totožnú" vec, pričom totožnosť sa posudzuje podľa identity účastníkov, nároku, právneho dôvodu a skutkových tvrdení. V prípade opakovaného návrhu pôjde o totožných účastníkov a totožný petit, ale iné skutkové okolnosti a právne dôvody.

Uvedený výklad podľa môjho názoru potvrdzuje aj § 77 ods. 2 OSP, podľa ktorého je možné zrušiť predbežné opatrenie, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Je zjavné, že nejde o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým by sa rušilo právoplatné rozhodnutie, ale o osobitný dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré sa v dôsledku zmeny okolností stalo obsolétne. Ak je takto možné zrušiť právoplatné predbežné opatrenie, musí byť pri zmene okolností možné nariadiť aj nové predbežné opatrenie, hoci návrh na identické predbežné opatrenie už bol v minulosti právoplatne zamietnutý.

Česká a rakúska judikatúra

Uvedený záver potvrdzuje aj cudzokrajná judikatúra. Je zaujímavé, že podľa českej judikatúry rozhodnutie o predbežnom opatrení síce je res iudicata, čo ale neplatí v prípade zmeny okolností. Ako keby sa české súdy k vyššie popísanej strednej ceste dopracovali ústupom z pozície res iudicata (zatiaľ čo nižšie citovaný rakúsky judikát išiel opačným smerom).

Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky je nasledovná: "K tomu, zda nařízení opětovně navrženého předběžného opatření brání překážka věci pravomocně rozsouzené v případě, že soud předchozí návrh na nařízení předběžného opatření mezi týmiž účastníky a za stejného skutkového stavu zamítl, se Nejvyšší soud ve své rozhodovací praxi již dříve vyslovil. Učinil tak v usnesení ze dne 23. února 2005, sp. zn. 29 Odo 762/2004 [...]. Z tohoto usnesení se podává, že překážka věci pravomocně rozsouzené platí i pro řízení o návrhu na nařízení předběžného opatření." (NS ČR, 29 Cdo 841/2007).

"Ačkoli jsou ustanovení § 83 a § 159a systematicky zařazena v části třetí občanského soudního řádu, je k dosažení účelu sledovaného institutem předběžného opatření třeba je použít i v řízení o předběžném opatření podle části druhé hlavy druhé občanského soudního řádu." (NS ČR, 33 Odo 417/2005).

"V posuzované věci žalobkyně v návrhu na vydání předběžného opatření, ve kterém uplatňuje vůči totožné žalované tentýž nárok, opírající se o shodné skutečnosti, které tu byly v původním řízení. Za nové skutkové tvrzení, které by vedlo k závěru, že v novém řízení o vydání předběžného opatření jde o jiný stav, než který tu byl v době pravomocného rozhodnutí soudu, nemůže být skutečnost, že v původním řízení tvrdila žalobkyně pouze možnost započtení neexistující pohledávky žalované, zatím co v tomto řízení tvrdí, že žalovaná již tuto neexistující pohledávku částečně započetla. Touto skutečností se stav pro vydání totožného předběžného opatření na základě jinak stejných skutkových tvrzení nezměnil, v posuzovaném případě jde o totožný skutek a ve smyslu § 159a odst. 5 o. s. ř. o stejnou věc." (NS ČR, 32 Odo 712/2004). A contrario podľa môjho názoru vyplýva, že ak by sa stav zmenil viac, bolo by možné vydať predbežné opatrenie (podobne aj NS ČR, 28 Cdo 1110/2001).

Z rakúskej judikatúry som k uvedenej problematike našiel jedno rozhodnutie (aj keď som presvedčený, že Michal hneď vytiahne aspoň tri :-)). Z tohto rozhodnutia podľa mňa vyplýva, že rakúska judikatúra taktiež dospela k určitej strednej ceste, podľa ktorej je opakovaný návrh na predbežné opatrenie prípustný len pri zmene okolnosti. Zdá sa však, že k podobnému záveru ako český najvyšší súd, dospeli Rakúšania opačným postupom. Predbežné opatrenie v zásade nie je res iudicata, v prípade rovnakých skutkových okolností je však dôvod návrh odmietnuť. "Wenn auch der Grundsatz der res judicata auf Beschlüsse im Sicherungsverfahren nicht ohne weiteres angewendet werden kann, so verstößt ein Antrag auf Verlängerung einer einstweiligen Verfügung, wenn er - wie hier - ohne jede Änderung des Sachverhaltes gestellt wird, gegen die rechtskräftige Abweisung der bereits seinerzeit gewünschten zeitlichen Ausdehnung des Sicherungsantrages. Dieser Antrag wäre daher richtig zurückzuweisen statt abzuweisen gewesen." (OGH, 6Ob554/79).

Krajský súd Bratislava

Krajský súd v konaní pod sp. zn. 1 Cob 389/2010 ako odvolací súd riešil otázku, či rozhodnutie o predbežnom rozhodnutí zakladá prekážku rei iudicatae voči neskoršiemu návrhu v rámci toho istého konania na identické predbežné opatrenie odôvodnené však novými skutkovými okolnosťami. A vysporiadal sa s ňou nasledovne.

"Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava l [...] zrušuje a konanie zastavuje.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi v 2. rade zakázal na území Slovenskej republiky predávať alebo distribuovať [určité produkty] a to až do právoplatného skončenia veci samej.

[...]

Súd prvého stupňa po preskúmaní navrhovateľom popísaného skutkového stavu a po oboznámení sa najmä s emailovou korešpondenciou dospel k záveru, že je potrebné predčasne upraviť pomery navrhovateľa a odporcu v 2. rade ešte pred rozhodnutím vo veci samej. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca v 2. rade a žiadal napadnute uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi v 2. rade zastaviť, alternatívne napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.

V prvom rade namietal, že rozhodnutím súdu prvého stupňa došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Poukázal na uznesenie prvostupňového súdu z [dátum], ktorým bol identický návrh voči odporcovi na nariadenie predbežného opatrenia už zamietnutý. Toto rozhodnutie, ktoré je právoplatné, tvorí preto prekážku rozhodnutej veci.

[...]

K odvolaniu odporcu v 2. rade sa vyjadril navrhovateľ podaním zo [dátum] a doplňujúcim podaním z [dátum] a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. [...]

Uviedol, že zásada ne bis in idem v danom prípade nie je aplikovateľná, táto vyjadruje iba zákaz konať v merite veci v dvoch rôznych konaniach. Uviedol, že konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je konaním v merite veci, ale len procesným postupom súdu. Preto prekážka veci právoplatne rozhodnutej sa týka len právoplatných rozhodnutí vo veci samej, nie rozhodnutí procesnej povahy. Uviedol tiež, že svoje tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v novom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doplnil dôkazmi.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa [dátum] (pred podaním návrhu vo veci samej) sa navrhovateľ voči obom odporcom domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým okrem uloženia povinnosti odporcovi v 1. rade, žiadal odporcovi v 2. rade uložiť povinnosť zákazu predávať alebo distribuovať na území SR [produkty]. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tými istými skutočnosťami ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý je predmetom tohto sporu.

Je nepochybné, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa [dátum] súd prvého stupňa uznesením zo dňa [dátum] rozhodol voči odporcovi v 2. rade tak, že návrh voči nemu zamietol. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa [...]. Rovnako je nesporné, že ďalším návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa [dátum] (ktorý je predmetom tohto sporu) žiadal odporcovi v 2. rade uložiť identickú povinnosť ako v návrhu z [dátum] a oprel ho o tie isté skutkové tvrdenia a právne dôvody.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znovu.

Výklad pojmu „tá istá vec" znamená, že musí ísť o tých istých účastníkov konania a ten istý predmet konania. O totožnosť predmetu konania pôjde vtedy, ak ide o ten istý nárok a ten istý právny dôvod uplatneného nároku ako i rovnaké skutkové tvrdenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nariadeniu predbežného opatrenia, ktoré je predmetom tohto sporu, bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). V danom prípade ide o tých istých účastníkov konania, rovnaké dôvody na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v 2. rade. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p. zrušil a konanie zastavil podľa § 221 ods. 3 O.s.p."

Záver

Z rozhodnutia krajského súdu nevyplýva, či v predmetnej veci medzi právoplatným zamietnutím návrhu na predbežné opatrenie a návrhom na nové predbežné opatrenie došlo k dostatočnej zmene okolností. Z tohto dôvodu nie je bez bližšej znalosti spisu možné ani povedať, či rozhodnutie je v súlade s vyššie citovanou judikatúrou. Možno však konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia takmer vôbec nevysvetľuje myšlienkové pochody súdu, čo je škoda.

"Za zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie podľa § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku možno považovať aj zmenu posudzovania podmienok pre nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia súdom, vyvolanú neskoršou judikatúrou (najvyšších súdnych autorít) vo vzťahu k vymedzeniu toho, čo patrí do okruhu týchto podmienok (napr. podmienka vymáhateľnosti pohľadávky)."

ZSP 5/2024, Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo/13/2023

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím