V tomto článku by som chcel poukázať na možnú medzeru v TZ. Budem rád, ak ma niekto argumentačne vyvedie z omylu, pretože túto otázku sa mi nepodarilo zodpovedať, pričom do úvahy boli brané rôzne aspekty a normatívna úprava v tomto nepustí.

Teória trestného práva pozná pojem nepriameho páchateľstva, ktorý je možný naplniť viacerými variáciami. Pre tento článok bude podstatné nasledovné: "Kto použil na spáchanie činu osobu trestne nezodpovednú (napr. pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť, alebo požívajúcu hmotnoprávnu exempciu) považuje sa za nepriameho páchateľa.

Pre vyššie uvedené je nevyhnutné, aby tzv. nepriamy páchateľ použil túto osobu úmyselne, resp. mal úmysel spáchať trestný čin prostredníctvom tejto trestne nezodpovednej osoby ako "živého nástroja" . Tento úmysel však musí zahŕňať aj skutočnosť, že "živý nástroj" nie je trestne zodpovedný.

Ak by teda absentoval úmysel využiť na spáchanie t.č. trestne nezodpovednú osobu, išlo by o prípad účastníctva in concreto vo forme návodu. Vzhľadom na zásadu akcesority by uvedené viedlo k záveru, že návodca nebude trestne zodpovedný.

Tu príchádza na scénu zásada samostatnosti kedy možno vziať návodcu na zodpovednosť formu prípravy na zločin.

A tu je ten kameň úrazu, že príprava je trestná len pri zločine a vyššie naznačené bolo namierené na situáciu, že ide o prečin. Keďže v trestnom práve hmotnom je analógia in malam partem zakázaná priviedlo ma toto skúmanie do slepej uličky, resp. k záveru o beztrestnosti návodcu, čo tiež nepovažujem za schodné riešenie.

P.S.: Navyše mi nie je jasné prečo vôbec teória vyžaduje výlučne na nepriame páchateľstvo zavinenie páchateľa vo forme úmyslu a prečo nepostačuje aj nedbanlivosť. Ako potom kvalifikovať situáciu, keď koná z nedbanlivosti.

ako moze niekto neumyselne vyuzit trestne nezodpovednu osobu ale zaroven byt ucastnikom vo forme navodu (pricom logicky mi z toho vyplyva ze ak davam navod tak konam umyselne). to sa podla mna logicky vylucuje. mas nejaky priklad na ktorom by si dokazal objasnit ?

On využije tú trestne nezodpovednú osobu úmyselne, ale jeho úmysel sa nevzťahuje na skutočnosť, že osoba je trestne nezodpovedná. Inak povedané je daný úmysel spáchať t.č. prostredníctvom určitej osoby (ktorá je trestne nezodpovedná), ale úmysel nepokrýva práve tú skutočnosť, že osoba je trestne nezodpovedná. Čiže páchateľovi táto skutočnosť nie je známa.

Príklad: Osoba A chce ublížiť osobe B na zdraví, ale chce tak urobiť prostredníctvom osoby C (ktorú navedie), ktorá je má menej ako 14 rokov, ale táto skutočnosť osobe A nie je známa, resp. pokrytá úmyslom.

neviem preco by mal umysel pokryvat tu skutocnost ze osoba je trestne nezodpovedna. nemyslim ze to vyplyva zo zakona.

to je ako povedat, ze na to, aby islo o utok so zbranou pri pouziti noza musi umysel pokryvat skutocnost ze utocnik vie ze noz je ostry a ze moze sposobit zranenie obeti.

neposobim dlho na tomto fore, ale myslim si ze elementarnou slusnostou by bolo zucastnovat sa na tomto fore pod vlastnym menom a nie pod nejakou alibistickou znackou pre pripad ze reagujes uplne od veci...keby ze niekto na mna reaguje vecne pod vlastnym menom tak rozvyjiem svoje uvahy, ale nie som ochotny diskutovat s niekym, kto vzdy musi povedat B, ked niekto povie A, pritom keby ze niekto povie B, tak povies A...to som mohol vypozorovat z viacerych diskusii...je lepsie povedat uplnu blbost a poucit sa z nej ako sa skryvat za nejaky pseudodym. to je len taka technicka poznamka...ked mas zaujem provokovat tak na to je priestor aj inde...je mi luto ze na takomto fore, ktore povazujem na urovni, musim pisat taketo riadky, ale rad by som vedel, kto so mnou diskutuje...mozno to vnimam subjektivne, ale bohuzial, ked sa niekto skryva za nejaku skratku, tak to moze vyzniet ako provokacia, zvlast ked stale utoci neprimeranym, resp. nevecnym a zhadzujucim sposobom...aspon ja som si to tak vysvetlil, ze tento priestor je urceny na vecnu diskusiu a nie na neustale invektivne atakovanie..moja reakcia sa netyka len tejto temy, ale celkovo vsetkych tvojich reakcii...mozno by to cele vyznelo inak keby si uviedol svoje meno a priezvisko ako vsetci diskutujuci, ktorym to nerobi problem..potom som ochotny reagovat na tvoje pripomienky...este raz sa ospravedlnujem ostatnym ked som sa nejakym sposobom dotkol urovne tohto fora, ale nemohol som nereagovat na tuto skutocnost

Nerozmýšľal si o tom, či by nemohlo ísť o omyl? V tomto prípade o pozitívny skutkový omyl.

Podstatným znakom nepriameho páchateľstva je úmysel spáchať trestný čin prosredníctvom iného. Úmysel nepriameho páchateľa musí zahŕňať skutočnosť, že "živý nástroj" nekoná v trestnoprávnom zmysle alebo nekoná zavinene, resp. nekoná so špecifickým motívom (pohnútkou). Pokiaľ by sa nepriamy páchateľ mýlil, posudzovalo by sa to podľa zásad o skutkovom omyle... (Ivor a kol. Trestné právo hmotné I. 2006, s. 257).

Ak by teda išlo o pozitívny skutkový omyl, teória pripúšťa posúdenie páchateľovej činnosti aj podľa zásad o zodpovednosti za pokus.

som čítal článok Príbelského v Bulletine slovenskej advokácie, č. 4/2006, o trestnosti nespôsobilého pokusu. Nepamätám si už presne, ale myslím že tam riešil aj otázku pozitívneho skutkového omylu a jeho trestnosti. Skús pozrieť, možno to pomôže.

rovnakou otázkou sa zaoberal v oblasti českého trestného práva Říha v Zborníku príspevkov O novém trestním zákoníku. Ak k tomuto zborníku nemáš prístup, tak to mám zhodou okolnosti odfotené v počítači a môžem to poslať na mail. V Čechách je príprava trestná dokonca až pri obzvlášť závažných trestných činoch, čo vytvára ešte väčšiu (asi) medzeru. Myslím však, že Říha tiež odpoveď nenašiel, a preto zrejme veľmi nepomôžem.

Ja si myslím, že príprava by mala byť trestná aj pri úmyselných prečinoch. Ale tento fakt nepokladám ani tak za právnu medzeru.

Čo mi však nie je jasné, je skutočnosť, že podľa teórie trestného práva sa vyžaduje, aby úmysel pokrýval aj skutočnosť, že ide o trestne nezodpovednú osobu. Práve aplikácia tohto názoru spôsobuje medzeru pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti.(nenašiel som totiž ani jednu publikáciu, ktorá by poskytla opačný výklad)

Podľa mňa už sama skutočnosť, že nepriamy páchateľ má úmysel spáchať trestná čin prostredníctvom inej osoby (tzv. živého nástroja), je postačujúcim argumentom, že tento úmysel sám o sebe by mal byť dostatočný na jeho trestnú zodpovednosť, pričom je irelevantné, či sa úmysel vzťahuje aj na skutočnosť, že tento živý nástroj je trestne nezodpovedný, pretože inak je podľa mňa tento páchateľ istým spôsobom privilegizovaný.

Osoba A navedie osobu B na prečin, pričom osoba B je nepríčetná. Ak úmysel osoby A pokrýva aj to, že je táto osoba nepríčetná, tak ide o nepriame páchateľstvo.

Ak ale úmysel vyššie uvedenú skutočnosť nepokrýva, išlo by o účastníctvo, ktoré však kvôli zásade akcesority neprichádza do úvahy, tak prechádzame na prípravu, a tá je trestná len pri zločine.

Aký je teda rozdiel medzi týmito dvoma prípadmi. Obidva sú rovnako nebezpečné. Prečo by mala byť osoba A nezodpovedná len preto, že nevedela, že ide o trestne nezodpovednú osobu (napr. nepríčetnú), keď v obidvoch prípadoch má úmysel spáchať trestný čin prostredníctvom iného.

mal by som k tejto téme nasledovnú otázku, nedalo by sa na pozerať na osobu A ako na návodcu, na osobu B ako na páchateľa s tým, že sa preukáže že u osoby B boli v čase spáchania činu okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť, preto nebude trestne zodpovedná, ale na osobu A sa bude hľadieť ako na návodcu (účastníka) podľa § 21 TZ a jej konanie bude trestné podľa odseku 2... to, že osoba B bola v čase spáchania t.č. napr. nepríčetná by som nesubsumoval pod vetu odseku 2 § 21, to by som považoval za okolnosť, ktorá sa týka len trestnej zodpovednosti tejto osoby B... či ?

otázne je, ako by sme potom rozlíšili nepriame páchateľstvo od návodu. Inými slovami, či stačí to, že "nepriamy páchateľ má úmysel spáchať trestný čin prostredníctvom inej osoby" na odlíšenie od návodcu, ktorý má úmysel vzbudiť v inom rozhodnutie spáchať trestný čin. Skrátka, či potom nepôjde o totožné konanie - obaja vzbudzujú z určitého dôvodu rozhodnutie spáchať trestný čin u inej osoby.
A tu to začína byť zaujímavé. Prušák vo svojej knihe Studie o účastenství z roku 1909 spomína názor Bindinga, ktorý za nepriameho páchateľa označuje tri situácie, pre nás je však podstatná len táto:
1.nepriamy páchateľ je aj pôvodca rozhodnutia spáchať trestný čin, ktorý vnukne inej osobe toto rozhodnutie.
Binding konštatuje, že "že pri uvedenom ponímaní pojmu nepriameho páchateľstva je inštitút návodcu nepotrebný a neudržateľný." A jeho ponímanie sa podobá tvojmu.
Zhrnutie: ak by sme nevyžadovali od nepriameho páchateľa úmysel použiť na spáchanie trestného činu osobu trestne nezodpovednú, pravdepodobne by nám to znemožnilo rozlíšiť ho od návodcu. Ale ako už pred vyše sto rokmi písal Binding, návodcu nám ani pri takto vymedzenom nepriamom páchateľovi netreba.

Ad Peter: Osobu A nemožno považovať za návodcu podľa § 21 TZ ods. 1 písm. b) TZ, pretože § 21 ods. 1 TZ definuje účastníka ako toho, kto sa jedným zo štyroch uvedených spôsobov zúčastni na TRESTNOM ČINE. Ak by čin vykonala osoba napr. trestne nezodpovedná, nešlo by o trestný čin ale o ČIN INAK TRESTNÝ. Vzťah účastníka a páchateľa sa riadi zásadou akcesority. Postih osoby A za návod je zrejme vylúčený.

medzi nepriamym páchateľstvom a návodcovstvom je iba v tom, že pri návode "navedená" osoba koná v trestnoprávnom zmysle, kým pri nepriamom páchateľstve tomu tak nie...je to rovnako ako pri neživom nástroji napr. zbrani, ktorá je predĺženou rukou páchateľa

Totiž to čo sťažuje situáciu je tá akcesorita a keby nebola, tak v tom prípade by sa dalo hovoriť o splývaní návodcu a nepriameho páchateľa, resp. význam ich rozlíšenie by bol nanajvýš teoretický.

V § 21 ods. 2 by mohla byť fikcia, že aj keď navedená osoba nie je trestná, tak sa na ňu hľadí ako keby bola.

tá fikcia by podľa môjho názoru nemohla byť v § 21 TZ, lebo ten hovorí o úmyselnej účasti na trestných činoch - zatiaľ čo osoba, ktorá nie je trestná (napríklad pre nedostatok veku) nepácha trestný čin, pácha čin inak trestný. Trestne nezodpovednú osobu preto nemožno naviesť.
aj by som chcel vymyslieť riešenie, ale naozaj ma žiadne nenapadá, okrem extrémnych: všeobecná trestnosť prípravy alebo oživenie zásady samostatnosti.

TZ hovorí, že o návod ide vtedy, ak návodca úmyselne naviedol "iného". Čiže možno naviesť, lebo úmysel sa vzťahuje na návod. Potom bude podstatne to, že sa uplatní zásada samostatnosti, a nie závislosti. Ak navediem trestne nezodpovednú osobu, ale neviem, že ide o takúto osobu, tak nepriame páchateľstvo je vylúčené, ale môže ísť o návod, ale posudzovaný ako príprava na zločin vo forme návodu, a nie ako účasť na trestnom čine vo forme návodu.

ak by sme dôraznejšie oddeľovali spáchanie činu od trestnej zodpovednosti, tak nemusíme konštruovať nepriame páchateľstvá, a hľadať zásadu akcesority, samostatnosti... ak som sa dopustil konania, ktoré má znaky podľa osobitnej časti TZ, tak sa jedná o trestný čin podľa tejto osobitnej časti; ak sú na mojej strane okolnosti (napr.vek), ktoré ma zbavujú zodpovednosti, tak som trestne nezodpovedný, ale to neznamená, že som nespáchal čin, ktorý by bol inak (bez prekážky veku) trestný (v zmysle, niesol by som zodpovednosť)... moje konanie objektívne porušilo záujem chránený zákonom, to iba ja - pre nedostatok veku- nebudem trestne stíhaný a odsúdený... preto sa mi vidí konštrukcia nepriameho páchateľa ako zbytočná, dokonca chybná, pretože návodca vedel a chcel, aby som spáchal trestný čin a (možno aj) počítal s tým, že som trestne nezodpovedný, ale to predsa nemôže viesť k záveru, že aj návodca bude trestne nezodpovedný len preto, že na mojej strane je nedostatok veku...

Trošku sa odbočilo od hlavnej podstaty, ktorú som predostrel na začiatku, kde som chcel hlavne konfrontovať názor teórie trestného práva, s ktorým úplne nesúhlasím pokiaľ ide o jednu z foriem nepriameho páchateľstva.

Ale pokiaľ ide o reakciu na P.N., tak chcem povedať, že nerozumiem oddeľovaniu spáchania t.č. od trestnej zodpovednosti, pretože práve základom trestnej zodpovednosti je spáchanie t.č., a nemôžeme vyvodzovať voči niekomu trestnú zodpovednosť, ak t.č. nespáchal.

A zásada akcesority nie je nejaký výmysel ale je výslovne upravená v TZ: "na trestnú zodpovednosť účastníka (návodcu) sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa."

...to sa mi vidí ako gramatický (zužujúci) výklad - ktorý indikuje "rovnakosť" trestnosti; ja si vykladám odsek 2 zhruba ako odkaz na skutkovky + § 38 písm. i) a písm. k) skôr ukazujú na opačný smer výkladu... ; je neudržateľné, aby sa osoba zbavila zodpovednosti len preto, že používa trestne nezodpovedné osoby, alebo osoby, kde zjavne chýba úmysel (napr. poštový doručovateľ pri preprave zásielky s drogami) etc.

samozrejme drogy sú príliš, ale povedzme nejaká odcudzená vec;

s tým ani ja nesúhlasím aby bol zbavený trestnej zodpovednosti. Na začiatku diskusie som popísal o čom chcem diskutovať, ale nejako sa to ubralo iným smerom...tam som uviedol jeden názor teórie, ktorý sa mi zdá nie celkom odôvodnený...a to, že úmysel nepriameho páchateľa musí pokrývať aj tú skutočnosť, že osoba je trestne nezodpovedná...jednoducho povedané teória dáva taký výklad, že úmysel sa nemá vzťahovať len na to, že nepriamy páchateľ chce využiť inú osobu na spáchanie t.č., ale aj na to, že táto je trestne nezodpovedná..a práve táto druhá podmienka sa mi zdá absurdná, pretože už samotný úmysel spáchať t.č. prostredníctvom iného je dostatočný, a to či už sa vzťahuje na to, či je trestne nezodpovedná je právne irelevantné...

Inak Peter dobrý príklad si dal, ale nesúvisí s tým, o čo mne išlo (to čo si vyššie uviedol je nespochybniteľné ide o nepriame páchateľstvo, kde osoba koná v skutkovom omyle alebo kulpózne- poznáme totiž viacero druhov nepriam. páchat.)...chcel som riešiť výklad niečoho iného, nechce sa mi to dookola opakovať, lebo už som to tu dvakrát spomínal možno aj viac...ale predsa ešte raz skúsim, ale na príklade lebo teoreticky to nemám silu vysvetľovať, lebo vedie to potom inam ako som plánoval

Osoba A presvedčí osobu B (trestne nezodpovednú pre vek), aby ukradla určitú vec, ktorú aj ukradne. Podľa teórie (MADLIAK, IVOR, SOLNAR a spol.)osoba A nielen, že má chcieť spáchať t.č. prostredníctvom osoby B, ale má aj vedieť, že je trestne nezodpovedná a chcieť využiť práve takúto osobu, aby išlo o nepriame páchateľstvo..ak pokračujeme ďalej v intenciách teórie, tak pre prípad, že úmysel nekryje aj to, že ide o trestne nezodpovednú osobu, ale iba to, že osoba A chce spáchať t.č. prostredníctvom iného (osoby B), tak nepôjde o nepriame páchateľstvo, ale mohlo by ísť o návod, ale zásada závislosti (akcesority)vylučuje trestnú zodpovednosť osoby A...potom by ešte prichádzala do úvahy príprava vo forme návodu, ale tá je trestná iba na zločin (a vyššie naznačené som tendoval k tomu, že ide o prečin)...predsa trošku teórie:)

Podľa môjho názoru je celú situáciu potrebné posúdiť podľa zásad platných pre pokus trestného činu (prípadne aj nespôsobilého).