Lexforum.sk - Juraj Straňák: Predaj veci podľa § 501 OZ

Juraj Straňák, 16. 10. 2010 v 21:48

Zdravím celé "osadenstvo". Síce som pravidelným čitateľom lexfora, avšak aj s ohľadom na to, že som zatiaľ stále len študentom, k prvému príspevku som sa odhodlal až teraz.

Zaujímal by ma názor väčšieho okruhu ľudí na problematiku § 501 OZ - predaja veci tak ako stojí a leží, konkrétnejšie akú vec je takto možné predať a najkonkrétnejšie - je možné takto predať motorové vozidlo?

Judikatúra (napr 33 ODO 777/2004 ) a rovnako aj komentár sa zhoduje v tom, že predmetom predaja veci ako stojí a leží môžu byť len veci určené úhrnne bez určenia "druhu, množstva a akosti". Avšak na množstve web-stránkach o radách ako predať auto je formulka "predáva tak ako stojí a leží" odporúčaná ako "nepriestrelná" zmluva o predaji mot. vozidla. Na moje počudovanie žiaden judikát venujúci sa konkrétne predaju mot. vozidla podľa § 501 som nenašiel.

Podľa môjho názoru auto ako vec kt. je zapísaná v evidencii vozidiel, je charakteritzované jedným sériovým číslom čiže dostatočne identifikované ako predmet predaja - nespľnuje túto požiadavku (ak by som predával vyradené auto ako šrot, ako súhrn súčastiek tak by to podľa mňa možné bolo). Taktiež neverím, že by vôľou zákonodarcu pri tvorbe tohto ustanovenia bolo dať niekomu možnosť zbaviť sa zodpovednosti za vady (čo iné by sledoval predajca auta). Veľmi ma však zarazilo rozhodnutie NS ČR - 32 Cdo 2066/2007 - v ktorom súd (okrem iného) poukázal:

(leasingová zmluva sa týkala mot. vozidla)
"Pokud žalobce uplatňuje slevu z kupní ceny najaté věci, není jeho nárok rovněž oprávněný, neboť podle bodu 4.2.1. koupil leasingový nájemce (žalobce) věc tak jak věc stojí a leží, tudíž s předmětnou vadou, jak odvolací soud správně dovodil. "

Skutočne je teda možné mot. vozidlo takto predať?
Ospravedlňujem sa ak už tu táto otázka bola riešená (pri mojom hľadaní som na takúto tému nenarazil) alebo ak je príliš triviálna :) Vopred ďakujem za Vaše názory.

Názory k článku Predaj veci podľa § 501 OZ:

^ez^, 17. 10. 2010 v 00:17 - rozpad prava

je to uplne jednoduche a jednoznacne, staci si precitat zakon:

" § 501 Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil."

cize gramatickym vykladom dojdeme k tomu, ze prenechat je mozne kazdu vec, unikatnu alebo urcenu co do druhu, mnozstva a akosti.

na neprestrielnu zmluvu je treba hlavne zmiast sudcu-spotrebitelskeho aktivistu:

1) jasne pomenovat zmluvu ako "nepomenovana zmluva o prevodne vlastnickeho prava za odplatu uzatvorena podla OBZ" aby nahodou nenapadlo niekoho pouzivat analogicky ustanovenia o kupnej zmluve
2) vyhnut sa oznaceniu stran ako kupujuci a predavajuci
3) napchat tam vela viet zacinajucich na "kupujuci prehlasuje, vyhlasuje a berie na vedomie..."
4) rozhodcovska dolozka, najlepsie u r.sudu ktory rozhoduje pripady pre uzernikov, rozsudok dat bez odvodnenia (aby sa nahodou nespokojny kupujuci nemohol opriet nieco co rozhodca (ne)napise do rozsudku) a kazda strana znasa svoje vlastne trovy. cim vyssie poplatky u rozhodcovskeho sudu tym lepsie.

Ondrej Jurišta, 17. 10. 2010 v 13:09 - Ernesto Z. - faktická....

Len malá poznámočka - bod 3) odporuje bodu 2), asi by tam malo byť uvedené skôr nadobúdateľ :)
Inak nepriestrelné naozaj niekedy nebývajú zmluvy, ale skôr rozhodcovské rozsudky.

Milan Kvasnica, 17. 10. 2010 v 16:31 - občanskoprávní VS obchodněprávní režim

Vítám nového autora a uvádím, že danou problematiku jsem komentoval zde:
http://www.lexforum.cz/122

Podstatné je, v jakém režimu je uzavřena smlouva, viz:
http://www.slv.cz/32 CDO5430/2007

Ohledně výkladu §501 OZ tedy nedošlo k žádné změně.

^ez^, 17. 10. 2010 v 17:15 - zdovodnenie (ad MK)

ani v 32 Cdo 5430, ani v 25 Cdo 1741 (odkaz v clanku) nie je uvedene ako sud dosiel k tomu ze slovo "vec" (jednotne cislo) v §501 treba vykladat ako veci (mnozne cislo) urcene uhrnne.

Milan Kvasnica, 17. 10. 2010 v 21:50 - logika zákonodárce

Já myslím, že je zcela zřejmé, že pokud je uvedeno "přenechá věc jak stojí a leží", že je tím myšlena vada jedné z věcí, které byly přenechány tak, že některé stojí a některé leží (tedy hromada věcí).

Jedna věc totiž nemůže ležet a stát současně.

^ez^, 18. 10. 2010 v 11:13 - logika veci

no zrejme to teda nie je. ak sa prenecha JEDNA vec ako stoji a lezi tak tym absolutne nemoze byt myslene ze sa PRENECHAVA VIAC VECI a slovom "vec" je myslena jedna z veci. trivialny protiargument: preco zakonodarca nepouzil v §501 slovo "veci" ked mal na mysli viac veci, ide o uplne trivialnu zmenu zakona.

ja rozumieme tomu ze sudcovia-spotrebitelski aktivisti mali potrebu zuzit vyklad §501 natolko aby sa nahodou nemohol kupujuci a predavajuci slobodne dohodnut na zodpovednosti za vady, nerozumiem len tomu preco a hlavne ako vyvodili z §501 ze musi ist o uhrnne urcene veci. preco napriklad nevylozili §501 tak ze vecou sa mysli nehnutelnost, lebo tie "stoja a lezia" zaroven. davalo by to aj vacsi prakticky zmysel, kupujuci by mal byt pri kupe nehnutelnosti opatrnejsi a preto nie je dovod poskytovat mu zvysenu ochranu.

Juraj Gyarfas, 18. 10. 2010 v 11:37 - nerozumiem

V prvom rade ďakujem za zaujímavý príspevok. Vždy sa tešíme z nových prispievateľov a zaujímavých tém.

Túto tému som nikdy osobitne neriešil, ale vždy som predpokladal, že § 501 sa môže aplikovať na hocijaké veci. Dokonca sa mi marí, že v škole nás toto ustanovenie učili práve s príkladom motorového vozidla. Nerozumiem, z čoho literatúra alebo judikatúra vyvodzujú, že musí ísť o hromadu vecí.

Kristián Csach, 18. 10. 2010 v 12:39 - Kristian Csach

Aj podľa mňa môže byť 501 aplikovaná na akúkoľvek vec. Podčiarkuje dispozitívnosť zodpovednosti za vady (a iba v rámci jej dispozitívnosti sa aplikuje).

Dôvod, prečo sa výkladom vzťahuje iba na druhovú vec je IMHO historický. Pri druhových veciach sa plus mínus nezodpovedalo za vady mechanizmom zodpovednosti za vady, ale inak (myslím, že ius commune + germánske doplnenie, v common law sa tá istá myšlienka prejavuje v specific performance), ale niekto ma snáď doplní/opraví, nemám chuť a čas to hľadať.

Juraj Straňák, 18. 10. 2010 v 12:52 - uhrn veci

Áno v škole učia § 501 presne na príklade motorového vozidla a na moje upozornenie že to ale nemusí byť tak celkom pravda som si vyslúžil nechápavé pohľady :)

Nad otázkou odkiaľ súdy vyvodzujú že musí ísť o hromadu vecí som sa veľmi nepozastavoval. Keďže nám v škole prízvukovali že ide o historický inštitút, skúsil som to historicky. Po tom ako som si precital znenie starsich obc. zakonnikov platnych na nasom uzemi myslim ze je jasne odkial sud a komentare beru fakt ze musi ist o hromadu veci.

OZ z roku 1950 uvadza :

"Přenechají-li se věci, jak stojí a leží (úhrnkem), neodpovídá zcizitel za jejich vady, ledaže věci nemají vlastnost, o níž zcizitel ujistil, že ji mají, nebo kterou si nabyvatel výslovně vymínil."

a OZ z roku 1937 :

Odevzdají-li se věci úhrnkem, totiž tak, jak stojí a leží, jako celek a nikoli se zřetelem k počtu, míře a váze, neodpovídá zcizitel za vady, které se na nich shledají, leč by věci neměly některé vlastnosti, o které zcizitel v odporu se skutečností ujistil, že ji mají, nebo kterou si nabyvatel vymínil.

Dovolil by som si teda tvrdit ze zmena "vecí" na "vec" vo velkej novele OZ 509/1991 bola skor chybou ako umyslom aj vzhladom na to ze dovodova sprava k zakonu celu stat o zodpovednosti za vady odbije len jednou vetou.

Skusim este oprasit v kniznici nejaky ten OZ z 1950 s komentarom :)

^ez^, 18. 10. 2010 v 13:10 - skor chybou?

znenie platneho zakona ideme opravovat podla znenia starsich, teraz uz neplatnych, pripadne za komunizmu prijatych zakonov?

to bude zabavy po rekodifikacii ked budeme novy OZ vykladat podla znenia dnesneho. z tohto pohladu je vlastne rekodifikacia zbytocna kedze odchylenie sa od teraz platneho OZ bude povazovane za omyl.

Kristián Csach, 18. 10. 2010 v 14:08 - ach jáj

zase mi ten hnusný škriatok niečo pri písaní vymazal; Samozrejme mám na mysli špecifiká druhových A hromadných vecí v oblasti zodpovednosti za vady (historicky iný prechod nebezpečenstva, čiastočne aj iné vecnoprávne riešenia, atď., atď...).

Ale späť k problému, dnešný zákon podľa mňa iba vyjadruje spoločenský úzus, podľa ktorého, ak sa vec predáva "ako stojí a leží", priemerný občan vie, čo to znamená (že nemá nároky z vád) a že sa má viac starať o cenu ako o nádej na budúce nároky z vád. A tento spoločenský úzus je iba normativizovaný, dodávam, že správne (V Európe, napríklad "wie es steht und liegt" sa tiež neviaže iba na hromadnú vec). Eazy má Recht.

Martin Friedrich, 11. 11. 2015 v 12:39 - ÚS SR - § 501 OZ pri súbore vecí

Opätovne otváram túto staršiu tému, lebo som našiel celkom zaujímavý nález ÚS SR (i keď si myslím, že to mohlo byť napísané jednoznačnejšie)

"Zjavným účelom citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je regulácia zodpovednosti za vady prenechanej veci vo vzťahu medzi zmluvnými stranami, na čo poukázal i krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku. Vyplýva to zo systematického zaradenia ustanovenia v Občianskom zákonníku. Zásadné vylúčenie zodpovednosti scudziteľa za vady veci, ktorá je prenechaná tak, ako stojí a leží (výnimka z tejto zásady plynúca z citovaného ustanovenia nie je pre posudzovaný prípad rozhodná), je však dôsledkom právom aprobovaného zámeru jednej zmluvnej strany prenechať druhej zmluvnej strane veci určené súhrnom (per aversionem). Znamená to, že nadobúdateľ preberá všetky veci ako celok bez ohľadu na ich kvantitu a kvalitu a bez ohľadu na to, či ide o veci určené individuálne alebo druhovo. Najvyšší súd Českej republiky k tomu uviedol, že požiadavku určitosti predmetu kúpnej zmluvy pri predaji vecí určených súhrnne je nutné vzťahovať na vymedzenie tohto súhrnu za použitia údajov určených napríklad miestom, kde sa veci v určitom čase nachádzajú, na ich druhové určenie a podobne; nemožno ju naopak stotožňovať s konkretizáciou (individualizáciou) jednotlivých predávaných vecí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 32 Odo 441/2003 z 26. novembra 2003). " Nález ÚS SR III. ÚS 48/2012-25 z 28.03.2012

Pokiaľ tomuto nálezu správne rozumiem, tak ÚS potvrdil, že § 501 sa má aplikovať len v prípade, ak sa prevádza súbor vecí a to bez ohľadu na to, či ide o veci určené individuálne alebo druhovo.

Ľuboslav Sisák, 14. 01. 2024 v 18:23 - Alexander Bröstl ml. k téme

Dávam do pozornosti príspevok k téme od dr. Bröstla ml. s názvom "Doložka "ako stojí a leží" - právna úprava a aplikačná prax" v Súkromnom práve 4/2021

Elena Szabóová, 04. 03. 2024 v 17:54 - Ad Martin Friedrich - ÚS SR - § 501 OZ

To, že ÚS SR potvrdil, mi ešte nepopiera správnosť názorov Kristián Csach, Juraj Gyarfas a pod. - teda, že ustanovenie § 501 sa vzťahuje aj na jednotlivo určenú vec, a že to zákon nevylučuje.
Jednak, vec je zmienená v jednotnom čísle (na rozdiel od NOZ bez prídomku "úhrnkom"), a tak úhrnok, osobitne pri zmene dikcie zákona z množného (veci) na jednotné číslo (vec) nemá oporu v zákone - naposledy mala, ako uvádza Juraj Straňák, v Obč.z. z roku 1937 a 1950, s účinnosťou do 31.3.1964.
Ako to podrobne rozobrali kolegovia https://www.relevans.sk/moznosti-aplikacie-dolozky-tykajucej-sa-prenechania-veci-ako-stoji-a-lezi/, ide aj o zásah do zmluvnej voľnosti podľa § 2 ods. 3 Obč.zák.., nehľadiac na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.
Žiaľ, ani upozornenie na konkrétne rozhodnutia ÚS SR -
"Zovšeobecnene vyjadrené, ústavne konformný výklad právnej normy, resp. výklad právnej normy vôbec nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad, ale o faktickú novelizáciu právnej normy." - II. ÚS 244/09
a "Podľa názoru ústavného súdu právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom" - II. ÚS 796/2016,
nie je spôsobilé názor súdov k aplikácii § 501 zmeniť.

Martin Friedrich, 08. 03. 2024 v 11:12 - @Elena Szabóová

Problém § 501 OZ je, podľa mňa, hlavne v tom, že sa hojne používa na vylúčenie zodpovednosti za vady individuálne určených vecí. Je to v podstate pasca na kupujúceho, ktorý tomuto ustanoveniu nerozumie. A ako vyplýva z tejto debaty, kupujúci nie je jediný, kto je zmätený... Preto z pohľadu zodpovednosti za vady § 501 OZ dáva zmysel pri hromadne určených veciach,

Pokiaľ by konštrukcia § 501 OZ z pohľadu zodpovednosti za vady bola vyskladaná kauzálnejšie, zrejme by sme tieto debaty nemali.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím