Autori:

V posledných mesiacoch pred voľbami sa už na stránke Ministerstva spravodivosti v pripomienkovom konaní neobjavovalo veľa legislatívnych návrhov z oblastí, ktorým sa tento blog primárne venuje. Je však po voľbách, nová vláda prichádza so zaujímavými návrhmi a preto by som rád nadviazal na pomaly sa rozbiehajúcu tradíciu diskusií o navrhovaných zákonoch.

Dnes pôjde o navrhovanú antikorupčnú novelu Občianskeho zákonníka a infozákona, ktorá bola predminulý týždeň predložená do pripomienkového konania.

Na tomto mieste by som sa rád venoval len časti návrhu, ktorá by mala novelizovať Občiansky zákonník. Hlavná idea návrhu by sa dala zhrnúť jednou vetou: Účinnosť takmer všetkých zmlúv uzatváraných s verejnoprávnymi subjektami bude podmienená ich uverejnením na webe. Okrem toho bude možné od týchto zmlúv do 10 dní odstúpiť a nebude možné uzatvárať zmluvy na dobu neurčitú bez možnosti vypovedania (resp. obchádzať tento zákaz cez automatickú prolongáciu).

Štát týmto podľa môjho názoru priznáva, že interné mechanizmy kontroly nakladania s verejným majetkom nie sú dostatočne účinné a časť nákladov tejto kontroly je potrebné externalizovať na súkromné subjekty. Tento mechanizmus môže byť podľa môjho názoru pomerne účinný. Samotné súkromné subjekty obchodujúce so štátom by z dôvodu právnej istoty mali tlačiť na uverejnenie zmlúv a tým pádom môže nastúpiť verejná kontrola.

Náklady súkromných subjektov

Vidím dva typy nákladov, ktoré štát týmto externalizuje na súkromné subjekty. Po prvé ide o obmedzenie možnosti utajiť obchodne relevantné informácie. Tento náklad je podľa môjho názoru fér. Veľká časť týchto informácií už bola (alebo mala byť) prístupná na základe infozákona aj podľa doterajšieho právneho stavu. A je podľa môjho názoru fér, aby subjekty obchodujúce so štátom museli počítať s väčšou mierou otvorenosti.

Druhý typ nákladov je podľa môjho názoru zníženie právnej istoty. Účastníci právnych vzťahoch so štátom budú musieť okrem kontroly samotnej zmluvy, oprávnenia konajúcej osoby konať a iných štandardných náležitostí kontrolovať aj zverejnenie. Tento aspekt sa môže javiť ako drobná technikalita, ale napriek tomu by nemal byť podceňovaný. Zmluva môže byť zverejnená, nasledujúci deň nadobudne účinnosť a následne môže byť zvesená (a účinnosť už nestratí). Ak by som pri due diligence narazil na zmluvy so štátom, asi by som rád videl aj potvrdenie, že tieto zmluvy boli zverejnené a nadobudli účinnosť. Potvrdenia o obsahu určitej webstránky vydávajú notári (prípadne by mohlo ísť o elektronický odpis alebo výstup v zmysle zákona č. 275/2006 Z. z.). Osobitne pri zmluvách o prevode nehnuteľností, kde sa právna neistota môže v dôsledku absencie materiálnej publicity katastra ťahať až desať rokov by podľa môjho názoru bolo vhodné takéto potvrdenie nadobudnúť. Otázne je tiež, či nadobudnutie účinnosti budú pri vykonávaní vkladu skúmať správy katastra (podľa § 31 kat. zák. sa skôr javí, že nie).

Praktické otázky

Okrem vyššie uvedených nákladov vidím v návrhu novely aj niekoľko praktických detailov, ktoré však môžu jej aplikáciu znejasniť.

Po prvé ide o vymedzenie pojmu zmluva. Podľa dôvodovej správy "pojem zmluva sa chápe v širšom slova zmysle. Pôjde o všetky právne úkony" vrátane jednostranných právnych úkonov ako sú odstúpenie od zmluvy alebo uznanie dlhu. Legálna definícia zmluvy neexistuje, podľa právnej teórie však pojem zmluva označuje dvojstranné právne úkony. Nemyslím si, že pod tento pojem v zmysle právnej teórie spadajú aj jednostranné úkony. Som zvedavý, do akej miery budú súdy v tomto smere ochotné nasledovať názor predkladateľa vyjadrený v dôvodovej správe.

Ďalší detail, ktorý však môže spôsobiť praktické problémy, sú všeobecné obchodné podmienky. Je myslím bežnou (aj keď nesprávnou) praxou, že zmluva odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, ktorým však ani jedna zo strán nevenuje osobitnú pozornosť. Všeobecné obchodné podmienky sú však súčasťou zmluvy a výslovne ich spomína aj dôvodová správa. Možno teda dovodiť, že v prípade zverejnenia zmluvy bez všeobecných obchodných podmienok nebude podmienka § 47a OZ naplnená a zmluva teda nenadobudne účinnosť. Opäť ide o technikalitu, ktorá však môže spôsobiť právnu neistotu a vždy bude potrebné zverejniť aj všeobecné obchodné podmienky.

Neistotu taktiež môže vyvolávať aplikácia tejto novely na obchodnoprávne vzťahy. Predpokladám, že zámerom predkladateľov je aplikovať novú úpravu aj na obchodnoprávne zmluvy. V opačnom prípade by táto nová úprava vôbec nemala zmysel, nakoľko väčšina zmlúv so štátom budú relatívne obchody a aj pri tých, ktoré nespadajú pod § 261 ods. 2 ObZ by bolo možné novú úpravu obísť prostredníctvom voľby Obchodného zákonníka. Napriek tomu predkladatelia pri dôkladnom výpočte rôznych zmlúv v dôvodovej správe úplne opomínajú obchodnoprávne zmluvy. Osobne sa domnievam, že nová úprava by sa mala aplikovať aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Po prvé to vyplýva z logiky vecí a pravdepodobného zámeru normotvorcu. Po druhé sú nové ustanovenia zaradené v prvej časti Občianskeho zákonníka pri právnych úkonoch. Viem si však predstaviť aj opačnú argumentáciu a to osobitne pri novonavrhovaých ustanoveniach, ktoré sú zaradené v siedmej časti Občianskeho zákonníka (navrhovaný § 582a). Podľa môjho názoru by bolo vhodné, aby aplikácia nových ustanovení aj na obchodnoprávne vzťahy vyplývala minimálne z dôvodovej správy, keď už nie z návrhu samotného.

Záver

Na záver by som však rád povedal, že tento príspevok nemá byť odmietnutím uvedeného návrhu. Práve naopak. Návrh síce podľa môjho názoru priznáva, že interné kontrolné mechanizmy verejnej správy nepostačujú a je potrebné vo väčšej miere zapojiť verejnú kontrolu a zároveň preniesť časť nákladov na súkromné subjekty. Myslím si však, že cieľ je legitímny a prenášané náklady sú primerané dosiahnutiu uvedeného cieľa. Ako celok návrh považujem za užitočný. Jeho aplikácia si však bude vyžadovať zvýšená pozornosť zo strany súkromných subjektov a niektoré detaily bude musieť aplikačná prax v súvislosti s týmto návrhom riešiť.

PS: A na záver už len drobnosť. Prechodné ustanovenia (navrhovaný § 879n), ako sa zdá, počítajú s účinnosťou od 1. decembra 2010. Účinnosť je však v čl. III navrhovaná na 1. január 2011.

A teraz ešte samotný návrh:

______________________

(Návrh)

ZÁKON

z ... 2010,

ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník [...] sa dopĺňa takto:

1. Za § 47 sa vkladajú § 47a a 47b, ktoré znejú:

„ § 47a

(1) Písomná zmluva, ktorej jedným z účastníkov je osoba povinná sprístupňovať informácie podľa osobitného zákona1a) (ďalej len „povinná osoba“) a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce alebo majetkom vyššieho územného celku alebo Európskej únie, nadobúda účinnosť deň nasledujúci po dni jej zverejnenia na webovom sídle povinnej osoby podľa osobitného predpisu;1a) tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov o vzniku alebo nadobúdaní práv a povinností a ani ustanovenia osobitného predpisu1a) o obmedzení prístupu k informáciám.

(2) Ak povinná osoba nemá webové sídlo alebo ak ktorýkoľvek účastník zmluvy uzavretej podľa odseku 1 zverejní zmluvu v Obchodnom vestníku, zmluva nadobúda účinnosť deň nasledujúci po dni jej zverejnenia v Obchodnom vestníku. V Obchodnom vestníku sa zmluva uzatvorená podľa odseku 1 zverejňuje bezodplatne.

(3) Ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi, nadobúda účinnosť deň po dni jej prvého zverejnenia.

(4) Ak nie je zmluva zverejnená podľa odseku 1 alebo 2 do jedného mesiaca odo dňa jej podpisu, platí, že účastníci zmluvy od zmluvy odstúpili.

(5) Nadobudnutím účinnosti zmluvy podľa odsekov 1 až 3 nie je sú dotknuté ustanovenia tohto zákona alebo osobitný zákonov o nadobúdaní práv a povinností.“.

§ 47b

Písomná zmluva podľa § 47a ods. 1 uzavretá na účely odstránenia živelnej pohromy, havárie alebo situácie bezprostredne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí alebo životné prostredie, ak je to nevyhnutné, nadobudne účinnosť aj bez zverejnenia podľa § 47a.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.“.

2. Za § 48 sa vkladá § 48a, ktorý znie:

„ § 48a

(1) Od zmluvy podľa § 47a možno odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 10 pracovných dní odo dňa nadobudnutia účinnosti podľa § 47a.

(2) Lehota na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1 je zachovaná, ak sa písomné odstúpenie od zmluvy odovzdá najneskôr posledný deň lehoty na poštovú prepravu.

(3) Dojednanie v zmluve podľa odseku 1 o odstupnom je v tomto prípade neplatné. Rovnako je neplatné i každé dojednanie, na základe ktorého vzniká povinnosť účastníkovi zmluvy podľa odseku 1 poskytnúť plnenie v súvislosti s odstúpením od zmluvy.“.

3. Za § 582 sa vkladá § 582a, ktorý znie:

„ § 582a

(1) Ustanovenia zmluvy podľa § 47a ods. 1 dojednanej na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktoré by vylučovali možnosť vypovedať zmluvu alebo ktoré by umožnili zmluvu vypovedať v lehote dlhšej ako je uvedená v § 582 ods. 1, sú neplatné.

(2) Rovnako je neplatné ustanovenie zmluvy podľa ktorého sa platnosť zmluvy uzatvorenej na určitú dobu po uplynutí doby, na ktorú bola uzavretá, predĺži.“.

4. V deviatej časti sa za pätnástu hlavu vkladá šestnásta hlava, ktorá vrátane nadpisu znie::

“ŠESTNÁSTA HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. DECEMBRA 2010

§ 879n

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. decembrom 2010 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. novembra 2010.“.

Čl. II

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) [...] sa mení takto:

1. § 5 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10) Povinná osoba je povinná zverejniť písomné zmluvy, ktorých jedným z účastníkov je povinná osoba a ktoré obsahujú informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce alebo majetkom vyššieho územného celku alebo Európskej únie.7a) Písomné zmluvy podľa prechádzajúcej vety, ktoré nadobúdajú účinnosť aj bez zverejnenia,7b) je povinná osoba zverejniť do 10 dní odo dňa ich účinnosti.

(11) Povinná osoba je povinná zverejniť objednávky tovarov a služieb a s tým súvisiace faktúry, ktoré získala za verejné prostriedky, a to do 10 dní odo dňa ich vyhotovenia.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7a a 7b znejú:
„7a) § 47a Občianskeho zákonníka.
7b) § 47b Občianskeho zákonníka.“.

2. V § 10 ods. 2 písmeno c) znie:

„c) ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce alebo Európskej únie,“.

3. § 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy podľa § 5 ods. 10.“.

4. V § 11 ods. 2 sa slová „verejné financie“ nahrádzajú slovami „verejné prostriedky“ a za slová „majetkom obce“ sa vkladajú slová „alebo Európskej únie“.

5. Za § 22b sa vkladá § 22c, ktorý vrátane nadpisu znie:

„ § 22c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011

Písomné zmluvy podľa § 5 ods. 10, ktoré nadobudli účinnosť pred 1. januárom 2011 a ktoré sú k 1. januáru 2011 účinné je povinná osoba povinná zverejniť podľa tohto zákona.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím