lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Krajčírovič (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Marek Maslák (2)
Anton Dulak (2)
Ladislav Pollák (2)
Martin Serfozo (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Peter Zeleňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Roman Kopil (2)
Bob Matuška (2)
Gabriel Volšík (2)
Richard Macko (2)
Adam Glasnák (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Róbert Černák (1)
Robert Vrablica (1)
Miriam Potočná (1)
Emil Vaňko (1)
Matej Košalko (1)
Ivan Kormaník (1)
Adam Pauček (1)
Juraj Lukáč (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Bránik (1)
Andrej Majerník (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Demo (1)
peter straka (1)
Peter Marcin (1)
Petr Novotný (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Kubina (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Kavan (1)
Roman Prochazka (1)
Michal Jediný (1)
Ivan Michalov (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Gera (1)
Ján Pirč (1)
Lucia Palková (1)
I. Stiglitz (1)
Vincent Lechman (1)
Michal Ďubek (1)
jaroslav čollák (1)
David Halenák (1)
Mikuláš Lévai (1)
Igor Krist (1)
Ivan Priadka (1)
David Horváth (1)
Katarína Dudíková (1)
lukasmozola (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Dušan Rostáš (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomáš Pavlo (1)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Klincová (1)
Patrik Pupík (1)
Robert Šorl (1)
Martin Poloha (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Janík (1)
Matej Kurian (1)
Martin Svoboda (1)
Michaela Stessl (1)
Zuzana Adamova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Hudec (1)
Peter K (1)
Eduard Pekarovič (1)
Bohumil Havel (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vladimir Trojak (1)
Patrik Patáč (1)
lukas.kvokacka (1)
Jakub Mandelík (1)
Pavel Lacko (1)
Vladislav Pečík (1)
Dušan Marják (1)
Jana Mitterpachova (1)
Petr Steiner (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Paula Demianova (1)
Tomas Pavelka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Korman (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Lucia Berdisová (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Martin Galgoczy (1)
Nora Šajbidor (1)
Dávid Kozák (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Estočák (1)
Viliam Vaňko (1)
Pavol Chrenko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel

Juraj Gyarfas, 01. 03. 2010 v 10:31

O predbežných otázkach položených Európskemu súdnemu dvoru (podľa Lisabonskej zmluvy vlastne už Súdnemu dvoru EÚ) v prípade Brita GmbH v. Hauptzollamt Hamburg-Hafen (C-386/08) som tu už písal na jeseň, keď Generálny advokát Bot zverejnil svoje stanovisko.

Vo štvrtok Súdny dvor zverejnil svoje rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie

O skutkových okolnostiach som už písal na jeseň, takže asi postačí úplne v krátkosti zopakovať kľúčovú otázku. V zásade išlo o to, či tovar vyrobený na Západnom brehu Jordánu, teda na území, ktoré Izrael kontroluje od roku 1967, spadá pod preferenčný colný režim v zmysle Euro-stredomorskej dohody zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (Dohoda s Izraelom) uzatvorenej v rámci Euro-stredomorského partnerstva v roku 1995. A ak nie, či takýto tovar alternatívne nespadá pod preferenčný colný režim v zmysle obdobnej dohody s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (Dohoda s OOP), ktorá pokrýva územie Západného brehu a Pásma Gazy. Okrem toho išlo o procedurálne otázky spolupráce medzi európskymi a izraelskými colnými orgánmi, ktoré ale na tomto mieste nebudem bližšie rozoberať.

Súdny dvor si osvojil názor Generálneho advokáta a na obe otázky odpovedal záporne. Nie, tovar zo Západného brehu nespadá pod Dohodu s Izraelom. (Inými slovami: Áno, nemecké colné orgány mali právo na tento tovar uvaliť clo.) A nie, tento tovar nespadá pod preferenčný režim na základe Dohody s OOP, pretože exportný certifikát vydali izraelské orgány.

Argumentačne je rozhodnutie Súdneho dvora vystavané inak ako stanovisko Generálneho advokáta. Súdny dvor vychádzal okrem iného z Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Vlastne ani nie tak úplne z Dohovoru (keďže EÚ nie je jeho zmluvnou stranou), ale z niektorých jeho ustanovení, v ktorých je podľa Súdneho dvoru reflektované medzinárodné obyčajové právo. A medzinárodné obyčajové právo je súčasťou právneho poriadku EÚ (body 40-42).

V zmysle medzinárodného práva je zakázané uložiť tretiemu subjektu povinnosť bez jeho súhlasu (pacta tertiis nec nocent nec prosunt). Výklad Dohody s Izraelom, ktorý by oprávňoval izraelské colné orgány vykonávať právomoc vo vzťahu k výrobkom zo Západného brehu, by bol podľa Súdneho dvoru rovnocenný s uložením povinnosti palestínskym orgánom nevykonávať právomoc, ktorú im zaručuje Dohoda s OOP. (bod 52) Takýto výklad by bol preto v rozpore s uvedenou zásadou medzinárodného práva.

Súdny dvor sa na rozdiel od Generálneho advokáta nezaoberal medzinárodnoprávnymi aspektmi hraníc štátu Izrael. V podstate len lakonicky bez ďalšieho vysvetlenia poznamenal, že "podľa Európskej únie výrobky vyrobené na území, ktoré je od roku 1967 podriadené izraelskej správe, nemajú nárok na preferenčný režim podľa dohody." (bod 64)

Právo a politika

Už na jeseň som sa snažil naznačiť otázku, či takáto politická otázka vôbec patrí do súdnej siene. Odpoveď stále nepoznám.

Na jednej strane toto rozhodnutie vysiela silný politický signál, že EÚ nesúhlasí s izraelskou politikou na Západnom brehu a tento nesúhlas prejaví aj v rámci obchodných vzťahov. Bez ohľadu na to, či človek s týmto politickým postojom súhlasí alebo nie, je otázne, či by ho mali formulovať sudcovia alebo radšej politici. Na druhej strane si neviem predstaviť, ako inak Súdny dvor mohol rozhodnúť. Interpretovať pojem "územie štátu Izrael" (čl. 83 Dohody s Izraelom) ako zahŕňajúci Západný breh by naznačovalo medzinárodnoprávne uznanie suverenity, ktorú si vo vzťahu k Západnému brehu nenárokuje ani Izrael. Toto by bolo politicky nepriechodné a nepredstaviteľné. A hlavne by tým súdna moc urobila rozhodnutie, ktoré prináleží politikom. Súdny dvor možno mohol celú vec presunúť na mechanizmy riešenia sporov podľa Dohody s Izraelom. Ale v kontexte staršej judikatúry, ktorou Súdny dvor potvrdil svoju kompetenciu vykladať medzinárodné zmluvy, ktoré sú pre ES/EÚ záväzné (napr. prípad Demirel 12/86), by sa tento postoj javil nekonzistentne.

Neviem si teda predstaviť odôvodnenie iného rozhodnutia. Možno je aj hranica medzi právom a politikou v skutočnosti len poznanou nutnosťou ...

Praktické dôsledky

Ťažko povedať, čo toto rozhodnutie znamená z praktického hľadiska. Ťažko si predstaviť, že osadníci budú pre svoje výrobky žiadať exportné certifikáty od palestínskej samosprávy. Možno sa budú v osadách vyrábať polotovary, ktoré sa budú skladať v Izraeli a izraelskí colníci budú svojich európskych kolegov presviedčať, že ide o výrobky vyrobené v Izraeli. A možno nám zdražie červené víno z Golanských výšin.


Názory k článku Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel:


  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2020 v 21:46 - ešte k hraniciam štátu Izrael

Medzinárodné právo na tomto blogu príliš "nefičí", ale keď už som pred pár rokmi načal túto tému, rád by som upozornil aj na ďalšie pokračovanie: C-363/18.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím