Autori:

Tak novelka zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o ktorej tu už bola reč, sa nám v medzirezortnom pripomienkovom konaní utešene rozrástla, vláda však z neznámych (avšak pochopiteľných) dôvodov jej púť legislatívnym procesom 13.1.2010 prerušila. Okrem návrhov týkajúcich sa PPP projektov, ktoré, ako som písal v komente k zmieňovanému postu, boli dosť nešťastne koncipované, mala novela riešiť aj hospodársku krízu. Dovolím si niekoľko zhrnujúcich komentárov k novele a hlavne, na čo sa už dlho chystám, zopár poznámok na adresu slovenského ZKR vo všeobecnosti.

I. Novela

• zákon celkovo stojí na komunikačných technológiách a koncepciách minulého storočia (ale čo na to povedať, keď jediný súd s poriadným webom je OS Veľký Krtíš… viz tu):
  
  • je naprosto nepochopiteľné, prečo slovenský zákonodárca nezaviedol verejnosť insolvenčných spisov, po vzore či už českého, amerického alebo akéhokoľvek iného rozvinutého modelu - kolektívne konania sa spravidla týkajú toľkých ľudí, a zneužitie prístupu sa dá tak jednoducho kontrolovať, že neexistuje argument proti elektronizácii a zverejňovaniu všetkých insolvenčných spisov (prístup môže byť teoreticky obmedzený na advokátov, zneužitiu môže brániť rozsiahle právo súdu prístup k spisu, najmä v individuálnych insolvenčných konaniach, obmedzi);
  • lehoty medzi podaním insolvenčných návrhov (na konkurz a reštrukturalizáciu) a začatím konania sú v dnešnej dobe mierne nezmyselné - informácia o podanom návrhu sa môže šíriť rýchlosťou kliku a v momente, keď sa rozšíri, je zkaza dlžníkovno podniku prakticky hotová; ak trvá ešte 15 dní, kým súd začne konanie a tým zaháji moratórium chrániace dlžníka pred snahou veriteľov získať splnenie svojich pohľadávok, a potom ďalších 30 dní, kým sa rozhodne, či na dlžníka vôbec bude vyhlásený konkurz, neistota a zákerný dopad na podniky dlžníkov je podstatne zásadnejší, ako keby moratórium začínalo automaticky podaním návrhu (a jeho elektronickým zverejnením) a súd by ho následne mohol zrušiť (ak je návrh na odmietnutie) alebo zmeniť podľa potreby;
• zákon rieši neskutočné množstvo detailov, ktoré by mal riešiť vykonávací predpis, a nerieši veľké množstvo podstatných právnych otázok (napr. zapodstatové pohľadávky a poskytovatelia služieb v priebehu reštrukturalizácie); tým je celá úprava dosť skostnatelá
• nijak nie je riešené financovanie v priebehu insolvenčného konania - tým je de facto znemožnená úspešná reštrukturalizácia
• lehota na reštrukturalizáciu je príliš krátka, nemožnosť veriteľského návrhu znemožňuje pripraviť neschopný management o kontrolu bez likvidácie podniku
• do konkurzu sa nezmyselne spisujú aj veci vo vlastníctve tretích osôb zabezpečujúce pohľadávky voči dlžníkovi
• zákon nijak explicitne nerieši koncentráciu všetkých konaní súvisiacich s úpadkom v rukách jednoho sudcu (a ideálne aj koncentráciu všetkých insolvenčných konaní týkajúcich sa jednoho koncernu)
• zákon nezmyselne upravuje polovicu vecí dva krát (prihlasovanie, veriteľských výbor) namiesto jasného vyzdvihnutia rozdielov a spoločnej úpravy rovnakých otázok
• z neznámeho dôvodu nie je možné odporovať právnym úkonom v reštrukturalizácii
• za podriadené pohľadávky zákon z neznámeho dôvodu považuje len tie, ktoré sú spojené s absurdným záväzkom podriadenosti podľa § 408a ObchZ

• bod 1) vypúšťa domnienku existencie úpadku v prípade dlžníckeho návrhu na reštrukturalizáciu s odôvodnením, že reštrukturalizácia je prípustná aj v prípade hroziaceho úpadku. Zbytočné komplikovanie vstupu do reštrukturalizácie, pretože existencia hrozby bude musieť byť predmetom dokazovania.
• bod 4 bez akejkoľvek vecnej diskusie jednoznačne ruší akékoľvek možné dohady o tom, že slovenské insolvenčné právo obsahovalo ustanovenie o posudzovaní zabezpečovacích práv podľa obsahu a nie podľa formy, tj. že automaticky recharakterizovalo štruktúry, ktoré ekonomicky slúžia k zabezpečeniu záväzku, na zabezpečovacie právo bez ohľadu na ich formu (napr. rôzne leasingy) (viz. článok Tomáša Richtera o stávke na divokú kartu v PrRo niekedy v 2005). Taký prístup síce viedol k právnej neistote, pretože veriteľ si nikdy nemohol byť istý, či jeho zabezpečovacie právo, ktoré sa ale snaží zabaliť do formy niečoho, čo nie je zabezpečovacím právom, nebude v insolvenčnom konaní považované za zabezpečovacie právo. Na druhej strane, taký prístup chránil dlžníkov pred premúdrelými veriteľmi a viedol k odôvodnenej rovnosti medzi veriteľmi. A okrem toho, slovenské právo poskytuje zabezpečeným veriteľom dostatočne silné postavenie. Takže pre zachovanie tohoto prístupu boli dôvody.
• návrh vo všeobecnosti (napr. body 10, 11, 16) obsahuje neuveriteľné detaily, ako náležitosti podaní, ktoré by vôbec nemal riešiť parlament, ale vykonávací predpis, kľudne aj vyhláška. Ak sa úprava nevydarí a nefunguje, treba ju zmeniť, ale prečo by sa tým mali zaoberať poslanci, ak to de facto nič nemení, nechápem.
• bod 13 ďalej zachováva bizarnosť, že veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý neprejde testom náležitostí, sa vôbec dlžníkovi nedoručuje - to je absurdné, ak je situácia tak ďaleko, že niekto na mňa podá návrh na konkurz, chcem to predsa vedieť, aj keď je dotyčný nemtavý!
• bod 15 vypúšťa obranu proti veriteľskému návrhu zaplatením pohľadávky, s odôvodnením, že mohlo ísť o nástroj potenciálneho nátlaku na dlžníka na zaplatenie - proste ak je úpadok, tak je úpadok, a treba začať konkurz. Čo tak podmieniť radšej veriteľský návrh tým, že ho podajú aspoň traja veritelia (nezaistení, resp. nie plne zaistení) a ak týmto dlžník zaplatí, prečo by mal konkurz prebehnúť, ak na tom nikto iný nemá záujem? Samozrejme, vyplatiť by bolo treba všetkých navrhujúcich veriteľov.
• Naprosto nezmyselne pôsobí návrh, aby veriteľ vedúci účtovníctvo mohol prihlásiť len pohľadávku, ktorú eviduje v účtovníctve - bez analýzy, čo to znamená. Na prvý pohľad napríklad nároky na náhradu škody je najprv potrebné evidovať, vytvoriť k nim opravné položky (bohvie, či to ide) a potom ich až môžem prihlásiť - a to musím predložiť svoje účtovné záznamy. A ak sú nesprávne, a ja to zistím, až pri prihlasovaní, smola.
• Fakt silné kafe je aj napr. navrhovaný § 29 ods. 6 - "k prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada." Uf. A prečo? Ak nie je spor? Keď si kúpim tri gombíky a predajca skrachuje, znalecký posudok… nie kúpnu cenu. Nie faktúru od náhradného dodavateľa. Proste znalecký posudok. Super.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím