Autori:

§ 79 ZKR

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

(1) Pred tým ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy splnila za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojím majetkom. Ak tretia osoba na výzvu správcu záväzok za úpadcu nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.
(2) Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.
(3) Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.

Je zrejmé, že princípom, na ktorom je budované záložné právo je to, že záložca (resp. nadobúdateľ zálohu) zodpovedá za zaplatenie zabezpečenej pohľadávky výlučne založenou vecou t.j. maximálne do jej hodnoty. Od záložcu (resp. nadobúdateľa zálohu) nemožno viac požadovať.

Právna úprava § 79 ZKR je fajn v prípade, že hodota zálohu je vyššia ako zabezpečená pohľadávka . Vtedy má záložca šancu, aby uchránil pred súpisom svoj majetok tým, že plní do podstaty zabezpečenú pohľadávku. Ak je nižšia ako hodnota zálohu, tak by to malo byť prirodzene v jeho záujme. Do konkurzu si však musí prihlásiť podmienenú pohľadávku - tu vniká otázka v akej výške? Natíska sa odpoveď, že vo výške pohľadávky, ktorú svojím majetkom zabezpečuje. To by bolo síce v pohode riešenie, lenže hodnota jeho založeného majetku môže byť aj viac ako zabezpečovaná pohľadávka napr. pohľadávka 100 a záloh 150. Čo s tým rozdielom 50? Nemal by si záložca prihlasovať podmienenú pohľadávku 150? Takže problém prvý - podmienená pohľadávka v akej výške? 100 alebo 150?

Ak je však hodnota zálohu nižšia ako hodnota zabezpečená pohľadávka, tak máme iný problém. Záložca aby uchránil svoj majetok (napr. v hodnote 100) musí zaplatiť celú zabezpečenú pohľadávku (napr. 150), čo zrejme nikto neurobí.Môže si však prihlásiť podmienenú pohľadávku. V akej výške? Natíska sa odpoveď, že vo výške pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Aby to ale bolo zrejmé, tak veci sa môžu mať tak, že zabezpečuje hodotou majetku 100 a pohľadávka je 1000. To riešenie by bolo samozrejme absurdné.

Riešenie je teda zrejme to, že podmienenú pohľadávku prihlasuje záložca (resp. nadobúdateľ zálohu) vo výške hodnoty majetku, za ktorým za zaplatenie zodpovedá. Ak je však hodnota pohľadávky nižšia ako zabezpečenie, tak v hodnote pohľadávky. Vychádzam z toho, že je smolou záložcu, že nezaplatil zabezpečenú pohľadávku a jeho majetok sa tak dostal do súpisu. Zvyšná časť výťažku zo speňaženia sa záložcovi pritom vydá (70 ods. 2 písm c/ ZKR) a neodchádza do všeobecnej podstaty.

"11. Dovolateľ odôvodnil namietané nesprávne právne posúdenie veci tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či sa ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vzťahuje aj na veriteľa, ktorý si svoje pohľadávky neprihlásil podľa citovaného zákona, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

12. Dovolací súd konštatuje, že nastolená právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená nebola. So zreteľom na nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie je v danom prípade procesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či je ním skutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci).

13. Ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinné do 31. decembra 2011 znelo: „Ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.“ Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 604/2013 ustanovenia reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého veritelia nemôžu vymáhať svoje pôvodné pohľadávky voči spoludlžníkom či ručiteľom sa jednoznačne vzťahuje výlučne len na veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu, no nemôžu obmedzovať veriteľa, ktorý svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neprihlásil. Právny názor, podľa ktorého schválený a potvrdený reštrukturalizačný plán modifikuje obsah právnych vzťahov aj tých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie neprihlásili je založený na ústavne nekonformnom výklade § 155 ods. 1, 2 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a porušuje základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatej zákonom č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2012 už reštrukturalizačným plánom nemôžu byť dotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

14. Podľa zhodného názoru odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie neprihlásenie pohľadávky žalovaného do reštrukturalizácie týkajúcej sa dlžníka, ktorá bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu nespôsobuje zánik záložného práva, eventuálne jeho nevykonateľnosť. Ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totiž ako už bolo vyššie uvedené vylučuje, aby reštrukturalizačný plán zbavil veriteľov práva domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb, ktorým zabezpečili záväzok. Pokiaľ ide o neprihlásené pohľadávky, ktoré mali byť v reštrukturalizácii prihlásené, tieto sa stávajú účinnosťou plánu nevymáhateľné voči dlžníkovi, t. j. menia sa na naturálne obligácie. Voči iným osobám ako dlžníkovi však tieto pohľadávky možno vymáhať i naďalej, napr. voči ručiteľovi, poprípade spoludlžníkovi.

15. Na základe uvedeného má dovolací súd za to, že tvrdenie žalobcu - záložcu, že pokiaľ si žalovaný - záložný veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku voči záložnému dlžníkovi do reštrukturalizácie, jeho pohľadávka zaniká aj voči záložcovi, nemá oporu v právnej úprave. Naopak, z ustanovenia § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii explicitne vyplýva, že pokiaľ si veriteľ v rámci reštrukturalizácie riadne a včas neprihlási svoju pohľadávku, jej zabezpečenie poskytnuté tretími osobami ostáva procesom reštrukturalizácie absolútne nedotknuté. Právne posúdenie veci súdmi nižšej inštancie bolo teda správne. Keďže dovolateľ dovolaním napadol vecne správny rozsudok odvolacieho súdu, najvyšší súd jeho dovolanie ako nedôvodné podľa § 448 CSP zamietol. "

NS SR, sp. zn. 1 Cdo/168/2017

"Von Absonderungsrecht spricht man nur, wenn das Recht an einem zur Insolvenzmasse gehörenden Gut besteht. Daher hat ein Gläubiger, dem ein Dritter zur Besicherung einer Forderung gegen den Schuldner ein Pfandrecht bestellt hat, kein Absonderungsrecht. Die Rechtsdurchsetzung gegen den Dritten ist vielmehr vom Insolvenzverfahren in keiner Weise betroffen. Umgekehrt wirkt sich aber die Befriedigung aus diesem Pfandrecht (Gleiches gilt bei Zahlungen etwa aufgrund einer Bürgschaft oder Garantie durcheinen Dritten) nicht auf die Rechtsstellung des Gläubigers im Insolvenzverfahren aus: Dieser kann seien Forderung weiter in voller Höhe geltend machen, bis diese vollständig bezahlt ist. Hingegen führt die Hereinbringung eines Teils der Forderung durch Verwertung eines Absonderungsrechts zu einer entsprechenden Reduktion der Insolvenzforderung. "

Kodek, G. E. Insolvenzrecht. facultas: Wien 2021, s. 54.

_______

"Gläubiger, deren Forderungen durch den Plan beeinträchtigt worden sind, behalten allerdings ihre Haftungsansprüche gegen Dritte in voller Höhe. Hat sich beispielweise ein Dritter für die Forderung des Gläubigers verbürgt, so kann der Gläubiger den Bürgen jetzt bis zur Höhe des ursprünglich vom Schuldner zu zahlenden Betrages in Anspruch nehmen, nicht nur auf den im Plan festgesetzten Betrag. Der Regress des Bürgen gegen den Schuldner ist dagegen auf die im Plan vorgesehene Summe beschränkt, da die mit dem Plan beabsichtigte Regelung sonst unterlaufen würde. Der Bürge wird dadurch nicht schlechter gestellt, da er ohne den Plan auf seine Regressforderung auch nur die Quote bekommen hätte. Unberührt bleiben nach § 254 Abs. 2 InsO auch die bestellten oder durch Vormerkung gesicherten dinglichen Sicherungsrechte am Vermögen Dritter."

Bork, R. Einführung in das Insolvenzrecht. 10., aktualisierte Auflage. Mohr Siebeck: Tübingen, 20021, s. 227

"Záložným právom na účely reštrukturalizácie je len zabezpečovacie právo, ktoré viazne na majetku dlžníka. Záložné právo, ktoré viazne na majetku tretej osoby účinnosťou plánu nezaniká; takéto záložné právo sa v reštrukturalizácii ani neprihlasuje ( § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2012)."
R 50/2022

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím