Trochu odľahčím vážne témy posledných dní. Pod heslom, že beletrie nikdy nie je dosť, si dovolím ponúknuť povestných „pár švestiček“ a na pranier vystaviť už dlhšie avizovanú knižku Štandardné zmluvy, ktorej obsah je napríklad tu.

Privítam akékoľvek námety, pripomienky a najmä rozhodnutia slovenských súdov, ktoré sa zaoberajú problematikou štandardných zmlúv, osobitne neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách či v rámci vzťahov s obchodnými reťazcami. O viacerých nedostatkoch či spáchaných preklepoch už viem. Niektoré som nestihol prepracovať, hoci recenzenti na ne správne poukazovali (áno, viem, že Španieli majú novú právnu úpravu, niektoré kolízne otázky taktiež prepracujem), alebo iba nepostrehol (gramatika, Rímsky dohovor, atď.). Ale čo už...

...takže, ak máte vecné pripomienky, sem s nimi, pokúsim sa prípadne na ne reagovať (ak to moje obmedzené schopnosti umožnia), alebo aspoň vytiahnuť rozumy do druhého, podstatne doplneného a úplne opraveného vydania.J Odmením zvečnením mena v poznámke pod čiarou. Zn: Nesmrteľnosť istá.

Považujem to za veľmi aktuálnu tému a teším sa na čítanie. Štandarnými zmluvnými podmienkami sa zaoberám v podstate už od mojej diplomovky na UPJŠ, kde mi veľmi pomohli knihy od Tomáša I....

gratulujem a ďakujem. Keď som tú knihu prvýkrát otvoril, hneď som sa do nej zaľúbil a strávil som s ňou noc :-) (prelistoval som ju prakticky celú do rána).

Na prvé prebehnutie musím priznať, že ma tá kniha naozaj zaujala a z toho, čo som si prečítal hlbšie, som s Tvojimi názormi asi na 98,5% súhlasil.

(Ako sa píše v recenziách) Publikácia sa určite stane nepostrádateľnou pomôckou nielen právnych teoretikov a študentov, ale tiež praktizujúcich právnikov.

aha http://aktualne.centrum.cz/domaci/soudy-a-pravo/clanek.phtml?id=653746

Myslím, že by to patrilo skôr k nejakému staršiemu postu, ale zaujímavé to je. Bohužiaľ, rozhodnutie na stránkach súdu nie je a nezdá sa byť ani inde k dispozícii.

niečo na motívy rozhodnutia NS ČR 32 Cdo 2227/2007?
A ak už si to komentol k mojej knihe, tak uvedené rozhodnutie rozoberam na s. 68/69 a potom ešte ďalej explicitne v ramci spotrebiteľského...

môžete ma biť, ale tieto rozhodnutia (aj keď možno vo výsledku sú správne) považujem za ďalší z príkladov, keď nemohúca justícia hľadá cestu k želanému cieľu.

V Kristiánovej knihe si to síce presne nepamätám, ale argumenty súdu typu, že rozhodcovská doložka je neurčitá, lebo rokovací poriadok rozh. súdu nebol pripojený k zmluve ani zverejnený... Ja som bol vždy presvedčený, že písomné právne úkony možno určiť aj odkazom na inú listinu (VOPky napríklad) a táto listina nemusí byť k písomnému úkonu pripojená (podstatné je, že existuje).

Navyše, toto rozhodnutie je u nás trochu nepoužiteľné, pretože časť argumentácie toho súdu sa vedie (podľa môjho porozumenia) v tom smere, že vydávanie rokovacích poriadkov a iných podobných dokumentov je doménou stálych rozhodcovských súdov a tie môžu byť podľa českého zákona zriadené len zákonom. U nás však sú stále rozhodcovské súdy zriaďované aj súkromnoprávne.

Dovolím si ale v tejto súvislosti poukázať na nasledujúci legislatívny počin nášho Ministerstva spravodlivosti SR a dávam diskutujúcim na úvahu prípadné vyjadrenie k nemu: https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=2220&docEID=92533&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1&tStamp=20091120133721670

čo sa týka tých českých rozhodnutí, skutočne sú jednak nezmyslom a taktiež presne, ako vraví Michal, nie sú ani trochu prenesiteľné do nášho prostredia z dôvodu inej regulácie rozhodcovského konania.

Ale kludne rozvinme off topic debatu o tej novele OZ.:) To je teda iné kladivo.

K § § 44a až 44i ZoRK, rozumiem, čo tým chcel zákonotvorca povedať, a ak tak politicky chce, nevidím v tom problém. Z právneho hľadiska ale:
1. Ach tie formulácie: § 44b (1) Právo vzniknuté zo vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom (ďalej len „spotrebiteľské právo“ - btw. geniálna legislatívna slovná hračka :-)) sa môže predmetom rozhodcovskej zmluvy platne stať až po vzniku nárokov... Takže čo je predmetom rozhodcovskej zmluvy, aké právo, nárok? Má byť rozhodcovská zmluva uzatvorená až po vzniku sporu?

2. 44b ods.2: opäť ten strašidelný predmet rozhodcovskej zmluvy

3. Toľko kumulatívnych podmienok je rozkošných. Spotrebiteľ a miesto výkonu podnikateľskej činnosti je tiež dobré. A tuzemsko je tiež pekný pojem. :) Čo tým chce autor povedať, že stačí aby jedna z podmienok bola splnená (v cudzine), tak je potrebný výslovný následný súhlas?

Konštrukcia § 44c a nasl. sa mi skutočne páči. Nenormálna finta, taký zákonodárny ťah :-). Len už vidím, ako sa to zvrtne na a) spriaznenom združení, b) miesto rozhodovania bude tak mimo, že sa tam žiadnemu rozhodcovi nebude chcieť ísť, c) náhrady jeho nákladov majú byť z poplatku, ak bude poplatok nízky, tak aj náhrady, a následne sa stane to, čo píšem pod b).

Čo je ale myslím neopraviteľné a nezmyselné je navrhované doplnenie § 12 o ods. 7 až 10. ods. 7.: Podľa mňa zákon nemá čo nakázať nikomu aby upozorňoval na svoje "nedostatky" (evokuje to vo mne žlté hviezdy). Zdá sa mi to rovnaký nezmysel, ako by mal advokát zverejňovať, aké spory prehral.

Ods.8.: už teraz existuje zodpovednosť rozhodcov, odôvodniť zodpovednosť stáleho súdu možno nie je až také zložité (síce je, ale u nás nie je nič nemožné).
K jednotlivým otázkam tohto odseku:
- porušenie iba niektorých právnych predpisov (tu europske predpisy). Tym chceme povedať, že v prípadoch, ak sa poruší iba slovenská norma, tak čo?
- porušenie právnych predpisov práva európskych spoločenstiev: To je úlet. V tejto súvislosti pôjde spravidla o smernice práva na ochranu spotrebiteľov, ktoré môže rozhodca porušiť iba ťažko (nakoľko tie zaväzujú primárne štát)
- za škodu zodpovedá zriadovateľ. A to prečo? Jednak je to dosť silná haluz (zodpovednosť za inú osobu je mimoriadne sporná záležitosť), ale nie je jasné, kto ešte by mal zodpovedať, a hlavne - nič to nerieši. Tak sa vytvorí ešte jeden medzičlánok a zriadovateľ bude erdžať na bielo...

ods. 10: s tým tiež preč. Toto nie je civilistická sankcia.

som rád, že tieto ustanovenia Ťa zaujali. Neskromne sa totiž musím priznať k autorstvu určitej časti z nich :-) (aj keď teda, trochu v inej kombinácii a systéme).

K § 44b - priznám sa, čaro skratky "spotrebiteľské právo" som si neuvedomil... ale moja verzia znela, že spotrebiteľskké právo sa môže stať platne predmetom RZ, až keď bolo uplatnené na súde. Na MS to nechceli pochopiť a urobili z toho toto... Ale budeme sa ešte snažiť vplývať na JUDr. Straku (ktorý číta aj túto stránku), aby sa nad tým zamysleli a nejako tu hrôzostrašnú formuláciu odstránili.

Kumulatívne podmienky sú myslím v poriadku. Áno, asi by bolo "poctivejšie" voči verejnosti, aby sa povedalo, že prosto rozhodcovské zmluvy v spotrebiteľských veciach nie - ale "politicky" je to ťažko priechodné.

S tým "miestom výkonu podnikateľskej činnosti" s Tebou celkom nesúhlasím. Jednak, v tom zákone stojí "miesto podnikania alebo výkonu inej zárobkovej činnosti". Iná zárobková činnosť je napr. zamestnanie. Jednoduchý príklad - Maďar dochádzajúci za prácou (zamestnaním) denne z Ostrihomu do Štúrova podľa tohto ustanovenia bude môcť v SR uzavrieť rozhodcovskú doložku. Podnikanie - ja myslím, že panuje zhoda pri výklade pojmu "spotrebiteľ", že ním môže byť aj podnikateľ, ak in concreto nekoná ako podnikateľ (napr. živnostník si objedná dovolenku). Opät - mám kolegu advokáta, ktorý je Čech, ale miesto výkonu podnikania má v SR. Tento bude môcť platne uzavrieť rozh. doložku.

Ratio legis tohto ustanovenia je, aby v rozhodcovskom konaní v SR mohli byť prejednávané len veci takých spotrebiteľov, pre ktorých je účasť v RK na území SR "zumutbar", pretože sa tu zdržujú alebo sem chodia aj z nejakého iného dôvodu.

Problémom je, že ja som tiež navrhoval, aby sme to zrkadlovo otočili - teda, aby sme (v krátkosti povedané)neuznali cudzí rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci nad osobami spadajúcimi pod uvedené ustanovenie, resp. aby sme ho uznali len vtedy, ak takáto osoba prejavila súhlas s jeho konaním. Keďže toto sa tam nedostalo, no tak vlastne teraz v SR viac chránime cudzincov než našincov...

A prepáč, čo máš proti pojmu "tuzemsko"? Podľa mňa je to teda vkusnejšie než neustále hovoriť o "území Slovenskej republiky". Navyše, v civilnej oblasti je to pojem veselo používaný (pozri napr. 97/1963 Zb.).

§ 44d až 44g, ani § 12 ods. 7 - 10 nie sú moje, takže sa ku kritike v zásade pripájam. :-)

§ 44c je presne preto nebezpečný (a ešte nebezpečnejší v kombinácii s § 44a) - práve stále rozhodcovské súdy sú v podstate "dodávatelia" v oblasti rozhodcovského konania, ktorí majú skoro všetky neduhy, proti ktorým bojuje spotrebiteľské právo (všelijaké šikanózne ustanovenia poplatkových či trovových pravidiel, rôzne rafinované procesné "sankcie" a pod.). Zverenie rozhodovania týmto rozh. súdom tak spotrebiteľov prakticky vháňa do jamy levovej... Navyše, aj dnes sú všetky tie rozhodcovské konania, o ktorých sa píše v dôvodovej správe, vedené práve stálymi RS, nie rozhodcami, takže táto časť tej novely vyzerá tak - mierne povedané - schizofrenicky.

K § 12
ods. 7 - súhlas
ods. 8 - zodpovednosť rozhodcov je ťažká vec. Pokiaľ ja viem, tak vo väčšine európskych právnych poriadkov sa uznáva v podstate imunita rozhodcov vo vzťahu k nesprávnym právnym názorom (Nemci a Rakúšania to dokonca myslím aj judikovali), jediné výnimky sa pripúšťajú vo vzťahu k porušeniu pravidiel konania a k flagrantnému ohýbaniu práva (tzv. "Rechtsbeugung"). To by mohol byť prípad aj mnohých tých rozh. súdov, o ktorých sa píše v dôvodovke, ale na to samozrejme netreba osobitné ustanovenie v zákone.

Tiež mi nie je jasné, čo sa myslí tým právom "európskych" spoločenstiev (asi by malo byť Európskych, nie?). Z logiky veci sa mi zdá, ako keby sa chcela formulovať nová objektívna zodpovednosť bez možnosti liberácie, ale znenie ustanovenia tomu vôbec nenapovedá.

Tá zodpovednosť zriaďovateľa je samozrejme tiež nezmysel - navrhovateľ ale predpokladám vychádzal z toho, že rozhodca koná v mene, na účet a podľa pokynov zriaďovateľa.

Ods. 10 - súhlas. Navyše, je čarovné, že žiadny zákon vlastne nevymedzuje, kto je to združenie na ochranu spotrebiteľov. (To je podobné, ako napr. s bytovým družstvom - ObchZ ho síce spomína na iks miestach, ale nikde ani náznakom nie je vymedzené, čo to vlastne je.) Inak povedané, ak si desiati zamestnanci rýchlopôžičkovej spoločnosti založia združenie a dajú si do predmetu činnosti "ochrana spotrebiteľa", tak môžu veselo podávať žaloby a návrhy na konkurenčné spoločnosti. Ale o to asi zákonodarcovi ide, aby sa vyhubili navzájom... :-)

Chcel som na Lexforum zavesiť celý text navrhovanej novely a rozprúdiť diskusiu tam, ale ste ma predbehli a začali ste tu. Tak by som vás rád poprosil nestratiť niť a presunúť túto diskusiu sem :-)