rss
peter straka, 23. 10. 2009 v 15:17
Dobrý deň, zdravím Lex forum,
keďže publicity pri príprave zákona nikdy nie je dosť, využívam aj túto možnosť.
Veľmi radi uvítame všetky pripomienky, aj kritické. Celý materiál je na portáli už od včera.
Osobitne by sme uvítali diskusiu k problematike náhodného výberu exekútora.
Pripájam aspoň predkladaciu správu.
Predkladacia správa
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Najdôležitejšou zmenou je náhodný výber exekútora elektronickými prostriedkami. Exekútor je zložkou súdneho procesu a nie obchodnoprávneho procesu. Je verejným činiteľom a predkladateľovi mimoriadne záleží na posilnení dôvery inštitútu súdnej exekúcie, pretože tá nemalou mierou vplýva na celkovú dôveru v justíciu. S poľutovaním treba konštatovať, že sa zložka súdneho procesu a to súdny exekútor degradoval na obchodného partnera veriteľov. Z indícií predkladateľa je známa aj deľba odmeny za zaujímavé zákazky. Predkladaný materiál je preto výrazným protikorupčným opatrením. Súdny exekútor ako verejný činiteľ si musí zachovať objektivitu a nestrannosť v súdnom exekučnom procese a akékoľvek obchody ohrozovali tieto princípy v súvislosti s významným princípom ochrany povinného. Začali sa používať termíny ako „náš exekútor, môj exekútor.“ Toto je neprijateľné z hľadiska princípov právneho štátu.
Znepokojivé sú aj indície o vzťahoch exekútora s povinným s cieľom poškodiť oprávnených veriteľov najmä štát, územnosprávne celky a verejnoprávne inštitúcie. Napríklad exekútor začne konanie a stačí aj len notárska zápisnica ako exekučný titul o uznaní záväzku a exekútor robí už úkony tak, aby sa najmä nehnuteľnosti dostali k tým „správnym“ vydražiteľom a to výrazne pod cenu na úkor veriteľov. Takéto tunelárske praktiky poškodzujú najmä verejný záujem a značne degradujú súdnu moc. Odbúrajú sa zároveň aj pochybnosti o skutočnom začiatku alebo začiatku exekučného konania najmä, ak začína posledný deň pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby. Dôležitá bude prezenčná pečiatka súdu a nie exekútora.
V literatúre možno nájsť nie málo odborných názorov na správnosť zverenia výkonu štátnej moci do súkromnej sféry. V Rakúsku pôsobia vykonávatelia v štátnej sfére. Ak sa už rozhodlo, že vymáhanie pohľadávok bude vykonávať súkromník, je vzhľadom na takmer 15-ročné skúsenosti nevyhnutné upraviť inštitút exekúcie tak, aby čo najviac boli rešpektované princípy právneho štátu. Konkurencia je typická pre súkromný sektor. Konkurencia medzi verejnými činiteľmi pri výkone verejnej moci je pre predkladateľa ďalej neakceptovateľná. Väčšia ingerencia súdu a posilnenie princípu nezávislosti súdneho exekútora a princípu ochrany povinného sú nevyhnutné. Predkladateľ čerpá z niekoľkých tisícok exekučných káuz. Nepochybne budú exekúcie lacnejšie, pretože budú výdavky nižšie, najmä cestovné a náhrada za stratu času.
Navrhujú sa také procesné mechanizmy, ktoré dokážu pri zachovaní všetkých práv oprávneného, veľmi pružným spôsobom dosiahnuť primeranosť v exekučnom procese. Ide najmä o nenáročné pokynové uznesenie súdu. Sudca kedykoľvek vstúpi do procesu a aj bez návrhu ureguluje veci do primeranej podoby. Musí len dbať na to, aby to nebolo na úkor práv oprávneného. In abstracto pôjde o oveľa spravodlivejšiu právnu úpravu vrátane náhrady trov exekúcie. Nie ojedinele práve náhrada trov exekúcie výrazne oslabovala dôveru v inštitút exekúcie. Oprávnený bude mať možnosť intenzívnejšie ovplyvniť nárast trov exekúcie pri nedostatku majetku povinného. Exekútora a povinného už nebude deliť bariéra v praxi častokrát spojená s vetou „nemám sa s vami o čom baviť.“ Exekútor musí naplniť občianske súdne konanie so všetkými právami účastníkov od štúdia spisu po poučovaciu povinnosť; exekútor koná za súd a teda za štát. Musí byť samozrejmosťou, že exekútor podá náležité vysvetlenie. Exekútor má pomôcť povinnému dostať sa z prekérnej situácie bez obmedzenia práv oprávneného a veriteľov. Zvýšeniu dôvery v súdneho exekútora napomôže inštitút bezplatnej právnej poradne exekútora v exekučných veciach. Pomenováva sa odborná starostlivosť exekútora s dôrazom na prvok proporcionality. Posilňuje sa ochrana povinného pri takých exekučných tituloch akými sú rozhodcovské rozhodnutie, notárska zápisnica, pokuta uložená v blokovom konaní.
Zlacnenie exekúcií prinesie elektronická komunikácia medzi exekútorom a ostatnými subjektmi exekučného procesu vrátane súdu. Materiál sleduje posilnenie práv tretích osôb okrem iného aj prostredníctvom registra exekúcii.
Súčasná právna úprava disciplinárneho konania sa dá označiť termínom „never ending story.“ Bez efektívneho disciplinárneho konania nie je možné dobre udržiavať stav súdnych exekútorov v súlade s požiadavkami spoločnosti. Pôjde o kratšie lehoty na rozhodovanie a prísnejšie sankcie.
Predkladateľ vo vykonávacom predpise upraví viaceré otázky, najmä priebeh exekútorskej skúšky, ktorá na rozdiel od doterajšej praxe umožní uchádzačom mať k dispozícií všetky učebné prostriedky, pretože bude zameraná skôr na spracovanie modelového prípadu, rozhovor zameraný na filozofiu práva a spoznanie vnútorných kvalít osobnosti uchádzača a to všetko za prítomnosti významných osobností právnického života. Na skúške môže mať účasť aj verejnosť. Test ako „postupka“ do ďalšieho kola je značne spochybňovaný tým, že zopár otázok sa „naučí“ hocikto. Tak sa môžu eliminovať názory o nedostatku rovností šancí dostať sa k tak výnimočnému poslaniu, ako je výkon súdnej exekúcie.
Návrh zákona ďalej rieši niekoľko akútnych koncepčných a aplikačných problémov platnej právnej úpravy (zavedenie výberových konaní na miesto súdneho exekútora; pokračovanie vo vykonávaní exekúcie po zániku výkonu funkcie exekútora; zastupovanie súdneho exekútora; odkladný účinok podania návrhu na odklad exekúcie; vyhlásenie konkurzu na majetok povinného; upustenie od vykonania exekúcie; súčinnosť účastníkov konania a tretích osôb pri výkone exekúcie) a podobne.
Problémy s exekúciami sa tak vyhrotili, že sa materiál predkladá do legislatívneho procesu v dvoch alternatívach. Druhou alternatívou sa predkladá vecný zámer o zrušení Exekučného poriadku s možnosťou exekútorov stať sa kontinuálne súdnym vykonávateľom ako štátnym zamestnancom s rozhodovacou právomocou úradníka súdu.
Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.
Názory k článku novela Exekučného poriadku :
E. Z., 23. 10. 2009 v 16:07 - adresa?
E. Z., 23. 10. 2009 v 16:12 - našiel som
E. Z., 23. 10. 2009 v 16:30 - moje naivne pripomienky
§ 15a
Každý exekútorský úrad pôsobí súčasne ako bezplatná poradňa na poskytovanie rád a informácii o používaní tohto zákona. Na tento účel úrad určí hodiny a kontaktnú osobu. Podľa povahy žiadanej informácie môže exekútor poskytnúť tieto bezplatné služby kedykoľvek a dbá pritom na dobru povesť exekútorského stavu.
to iste pri tomto ustanoveni. ak exekutor napr. nekonna nestranne ako ho mozem donutit aby konal nestranne?
§29a
Exekútor je povinný pri výkone činnosti podľa tohto zákona postupovať nestranne a s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom, tak aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a dbá pritom, aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a aby sa práva nezneužívali na úkor iných osôb. Exekútor je povinný zabezpečiť osobám práva, ktoré sa týkajú jeho činnosti podľa tohto zákona a vyplývajú týmto osobám z občianskeho súdneho konania. Pri úkonoch, ktoré vykonáva, plní poučovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu.
posledna pripomienka:
§ 44 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
(9) Ak je exekučným titulom rozhodcovské rozhodnutie, súd si vždy vyžiada aj zmluvu, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd.
ktoru zmluvu si vyziada? tu na zaklade ktorej rozhodoval alebo tu v ktorej je uvedena rozhodcovska dolozka (ak su na roznych listinach)?
Kristián Csach, 23. 10. 2009 v 17:21 - Zaujímavé...
(ďalej pracujem s textom, čo tu kopíroval E.Z.)
Ohľadne § 15a by som sa radšej obrátil na nejakého konštitucionalistu, či je to z pohľadu Ústavy v poriadku, zbrucha si to netrúfam hodnotiť.
Súlad so základnými slobodami komunitárneho práva sa skúmal?
Navrhované 29a - neviem, či je potrebné definovať odbornú starostlivosť v zákone. Ďalej gramatika: "zabezpečiť osobám práva", "vyplývajú ... z občianskeho súdneho konania"? Reže mi to uši, teda oči.
K E.Z.:
- navrhované ustanovenie § 44 ods. 9 je podľa mňa naformulované vhodne, nakoľko sa pod formuláciu "na základe ktorej rozhodoval..." zmestia všetky zmluvy.
E. Z., 23. 10. 2009 v 17:33 - všetky zmluvy
zaujímalo by ma čo sa stane keď rozhodcovský súd rozhoduje spor v ktorom je ústna zmluva, príp. nie je zmluva - napr. náhrada škody príp. spor v ktorom nie je ani rozhodcovská zmluva - podľa §4 ods. 3 vyhlásenie do zápisnice.
Michal Novotný, 23. 10. 2009 v 19:24 - Neviem...
Mám dlhodobejšie pocit, že slovenské súkromné právo (vrátane procesného práva, i keď to asi nie je súkromné) sa pod vplyvom zákonov "z dielne" ministerstva spravodlivosti pomaly stáva "skanzenom" strednej Európy, kde sa snažíme do života uvádzať niečo, čo všade inde už odvrhli.
Tento návrh je podobným "skvostom". Namiesto toho, aby sa ministerstvo koncentrovalo na koncepčné otázky, "vybíja" sa (doslova) v sprostostiach a ešte ich vydáva za pozitíva.
Len niekoľko príkladov - namiesto riešenia dnešnej absolútne nedostatočnej ochrany povinného v exekúcii koncepčným spôsobom sa "vymyslí" § 59a - súd bude môcť bez návrhu (!) ukladať exekútorovi všelijaké povinnosti. Napriek tomu však povinný môže vo svojich námietkach uviesť len mimoriadne limitovaný okruh skutočností (tie, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu - čiže nemôže napr. ani započítať pohľadávku vzniknutú predtým!) a tieto podliehajú preskúmaniu bez pojednávania (!) v jednostupňovom konaní (!) (odvolanie je prípustné len proti vyhovujúcemu uzneseniu). Už aj Česká republika pristúpila k úprave tzv. opozičných a impugnačných žalôb, teda žalôb o zrušenie/neprípustnosť exekúcie, ktoré nepochybne poskytujú povinnému omnoho väčší rozsah ochrany už len z procesného hľadiska. Nič také sa v tomto "zásadnom" návrhu nášho ministerstva nenachádza.
§ 59a ide pritom proti zásadám exekučného konania. Exekučné konanie je konaním návrhovým, čo sa nemôže prejavovať len tým, že oprávnený podá návrh na jeho vykonanie, ale aj to, že súd bude do exekučného konania zasahovať (okrem taxatívne vymedzených prípadov) len na návrh účastníka.
Toto ustanovenia ( § 59a) navyše otvára cestu iným extrémom. Dokedy bude môcť súd zasahovať do toho konania? Môže napríklad zastaviť dražbu dve hodiny pred jej začatím? Z akých dôvodov? Len tak, že sudca sa vyspí, prípadne že "správny" (rozumej dohodnutý) dražiteľ nestíha termín dražby? Kto bude platiť trovy a kto bude zodpovedný za škodu takýchto sudcovských rozhodnutí? Čo je to vôbec za módu, ktorá sa teraz rozmáha, nechať súdy vydávať neodôvodňované rozhodnutia? Kde sú nejaké práva na spravodlivý proces?
Naopak, návrh sám seba usvedčuje a nás presviedča o schizofrénii predkladateľa. Na jednej strane sa zavádza § 59a (na "ochranu povinného"). Na druhej strane, sa zrušuje schvaľovanie príklepu exekútora v prípade nehnuteľností. To si predkladateľ naozaj myslí, že ten povinný, ktorého chce sa tak úporne (a útrpne) chrániť, bude schopný uplatniť svoje práva v 15 dňovej lehote námietkami? A kde zostáva verejný záujem - sú naozaj pri prevode nehnuteľností dotknuté len súkromné záujmy, aby sa tento príklep skúmal len na námietku? Pokiaľ ja viem, v žiadnej z okolitých krajín (dokonca ani v Poľsku, kde majú exekúciu hodne sprivatizovanú), nie je exekúcia nehnuteľností úplne vylúčená zo súdneho dozoru tak, ako to navrhuje náš predkladateľ.
Detto schvaľovanie rozvrhu - prečo má byť rozvrh v exekúcii vylúčený zo schvaľovania súdom, hoci v konkurze ho súd schvaľuje (pričom každý vie, že medzi konkurz je len univerzálnou exekúciou)? Naozaj tam niet žiadneho záujmu na kontrole rozvrhu výťažku prostredníctvom súdu?
Myslím ale, že skutočné mentálne ukotvenie predkladateľa objasňuje tzv. "alternatíva II", teda to, čo sa honosne označuje ako "vecný zámer". S týmto mentálnym ukotvením predkladateľa niekde v roku 1963 - keď sa prijímal dnešný Osp - však asi nemá zmysel bojovať, len sa trpko usmiať a pokrčiť plecami...
O jednotlivostiach potom asi nemá veľký význam diskutovať - zlepšenie bude minimálne a zhoršiť sa už nedá.
Taktiež nemá veľký význam asi debatovať o dôvodovej správy, v ktorej opäť našiel živnú pôdu (ako raz krásne napísal K. Csach) "dadaizmus". A argument, že v tomto má vymožiteľnosť práva omnoho väčší význam pre podnikateľov a omnoho menší význam vo vzťahu k spotrebiteľom, takže argumentovať v dôvodovej správe neustále nejakými spotrebiteľskými vecami a stavať na tom všetky zmeny je holý nezmysel, je tiež zbytočný.
Uznávam, že tento koment je asi príliš osobný, útočný a teda nevedecký. Žiaľ, nemôžem si pomôcť, keďže predkladateľa poznám a o týchto veciach sme s ním diskutovali najmenej 100krát...
Martin Maliar, 23. 10. 2009 v 20:32 - Veľká pokora
Tak v "nachádzacom konaní" sa potrebuje proti každému dokonca len procesnému rozhodnutiu odvolanie a odôvodnenie. Je 5 odvolacích či preskúmavacích inštancií a keď toto prípadne veriteľ absolvuje, tak čo sa nakoniec stane? Sudca sa z úradnej povinnosti dozvie (napr. niekto mu zavolá), že "oné izé" a "je vymaľované".
Ja som za ochranu oprávneného, ale koncepčne nech sa hlavne zlepší dostupnosť právnych služieb pre nemajetných. Ak by ste si skúsili porovnať koľko prostriedkov na to ide v SR a inde, tak je to na zaplakanie. Preto hľadáme akože "lacnejšie riešenia", ale toto sú lacnejšie riešenia len na prvý pohľad žiaľ.
E. Z., 23. 10. 2009 v 20:53 - ad maliarik
"ex-offo" advokati v civilnych (spotrebitelskych) veciach? alebo len zjemnit podmienky CPP? iny sposob?
ak si spotrebitel "pozicia" 5000 Sk a dlh mu narastie (ci uz jeho vinou alebo nie) na par milionov, t.j. viac ako je hodnota celeho jeho majetku, akym sposobom by mu v tej chvili pomohla dostupnost pravnych sluzieb?
Marcel Jurko, 24. 10. 2009 v 14:33 - Zopar poznámok
2. Náhodný výber exekútora. Absurdné. Vo svojej praxi som spolupracoval s asi 10 exekútormi, pričom po skúsenostiach môžem povedať, že návrh na vykonanie exekúcie podám len u dvoch z nich. Je to o dôvere, o precíznosti práce, poriadku v exekučnom spise, včas zasielaných vyúčtovaniach trov. Naopak, niektorí exekútori sa vyznamenali doslova liknavosťou, zmätkami, bordelom a neznalosťou. Samozrejme, že môže oprávnený žiadať zmeniť exekútora najmä z dôvodu nečinnosti, ale .... exekúcia je hra o čas, čas za ktorý „môj“ exekútor stihne predbehnúť iných exekútorov vymáhajúcich pohľadávky iných oprávnených (veriteľov), ale aj čas za ktorý stihne exekútor „vyblokovať“ povinného skôr, než povinný stihne poprevádzať svoj majetok hore-dole (a odporovačky sú zase ťahanice na roky.... a roky platenia poplatkov). Podľa môjho názoru by oprávnenému malo zostať zachované právo na slobodnú voľbu súdneho exekútora. Alebo ide iba o to, aby slabší exekútori, ktorých trh vytlačil na okraj dostali trošku z toho koláča, ktorý nenapiekli ? Zasa absurdne. Podporovať neschopných na úkor schopných.
3. Poverenie na vykonanie exekúcie podkladom ktorého je rozhodcovský rozsudok – predložiť zmluvu na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval. Absurdné. Rozhodcovské konanie pozná svoj vnútorný (v rámci RK) prieskum rozsudku – ide o prípad preskúmania rozsudku iným rozhodcom alebo rozhodcami – ak je takáto možnosť dojednaná (ak nie je tak nie je). Druhou možnosťou prieskumu rozsudku je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na to je lehota ! Po uplynutí tejto lehoty sa takýto rozsudok preskúmať nedá. Rovnako je lehota aj na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Ako sa zachová exekučný súd, ktorému je predložený NVE + rozhodcovský rozsudok starý 9,5 roka (vo veci nebola podaná žaloba na jeho zrušenie), pričom exekučný súd zistí, že rozhodcovská doložka/zmluva sa nevzťahovala na spor, aký bol prejednaný a rozhodnutý rozhodcovským súdom ? Neudelí poverenie ? A na základe čoho preboha ? Alebo to má znamenať prielom do právoplatnosti rozhodcovských rozsudkov ? Bude skúmať exekučný súd aj rozsudky všeobecných súdov (napríklad z hľadiska nedostatku právomoci, alebo vecnej nepríslušnosti) ? Čo potom s tým, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má účinky rozsudku všeobecného súdu. Inak si neviem predstaviť na aký účel sa bude predkladať zmluva exekučnému súdu.
4. Opätovne k trovám neúspešných exekúcii zastavených pre nemajetnosť povinných. Zasa ochraňujeme neobozretných oprávnených ? Každý má predsa právo v hmotnoprávnej rovine vykonať také hmotnoprávne úkony, ktoré považuje za náležité vo vzťahu k svoju konkrétnemu dlžníkovi. Mám tým na mysli predovšetkým zabezpečovacie prostriedky (záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta,......). Každý má možnosť rozhodnúť sa do akého vzťahu a z akým zmluvným partnerom vstupuje (overiť si ho na obchodnom registri, živnostenskom registri, nazrieť do zoznamu neplatičov Soc. poist, zdravotných poisťovní, DR SR, čo to si o dlžníkovi pozisťovať na internete, u známych a pod.). Chcem tým povedať, že iniciatíva musí byť na strane jednotlivca. Štát nemôže slúžiť ako večný záchranca nezodpovedných ľudí, ktorý vstupujú do katastrofálnych vzťahov s katastrofálnymi ľuďmi, potom ich žalujú, podávajú na návrhy na exekúciu a následne iba žasnú nad tým, prečo nebolo možné ich nárok uspokojiť a dokonca ešte oni majú platiť trovy exekúcie.
E. Z., 25. 10. 2009 v 14:04 - ad MJ
rozhodcovske konanie ako pre spotrebitela prakticky nepreskumatelne. uz sa to tu riesilo pod inym clankom. asi preto sa to novelou ide riesit az na exekucnom sude lebo spotrebitel prehrava rozhodcovske sudy ci sa brani alebo nie a konci v exekucii.
suhlasim s tym co pises v bode 3 ale iba za podmienky ze by rozhodcovske dolozky boli v spotrebitelskych zmluvach prehlasene abs. bez vynimky za neplatne + jasne uvedene ze spotrebitel nemoze byt ucastnikom rozhodcovskeho konania ako zalovany pokial neda explicitny ex post suhlas do zapisnice.
Juraj Gyarfas, 25. 10. 2009 v 23:04 - Poďakovanie P. Strakovi
Kristián Csach, 26. 10. 2009 v 09:17 - Pripájam sa k poďakovaniu
Komenty kolegov ma prinútili pozrieť sa do návrhu pozornejšie, a neviem, čo si o ňom mám myslieť. Opäť som si nemohol nespomenúť, ako Michal opísal spôsob legislatívnej práce na MS ako "naďabizmus". Ale k veci.
Ja otázku nabúrania systému až tak kriticky nevnímam, nakoľko ani teraz v tom až taký veľký systém nie je (spomeňme si na diskusiu o extrémne silnom nekoncepčnom postavení exekučných súdov v rámci výkonu rozhodcovských konaní o spotrebiteľských veciach), takže je to asi ďalší z krokov nabúravajúcich nabúranú koncepciu, čo už. Neverím, že to prejde, a preto mi to až tak nevadí. Návrh považujem za zaujímavý intelektuálny impulz. :) Preto si myslím, že má zmysel debatovať o detailoch, lebo detaily možno podporu nájdu.
čo mne osobne chýba, je identifikácia problému, ktorý sa má riešiť. Ochrana povinného? Spotrebiteľa? Zrýchlenie? Vysoké odmeny? Redistribúcia príjmov? Disciplinárne prehrešky a ich riešenie? Všetky tieto problémy sa riešia inými spôsobmi. Ďalej by sme sa mali držať nejakých primeraných opatrení (čo najmenej zaťažujúcich a - ako vravia ostatní - s čo najmenšími zmenami).
čo sa týka spotrebiteľských zmlúv, považujem za trochu nefér z pohľadu zákonodarcu, ak nepovie na rovinu, že v spotrebiteľskcýh zmluvách sú rozhodcovské doložky neprijateľné en bloc, ale rieší to okľukou cez exekúciu (s rovnakým zámerom). Tento spôsob okľukizmu sa prejavil aj v tomto návrhu...
Marcel Jurko, 26. 10. 2009 v 14:53 - Pripájam sa
Martin Maliar, 27. 10. 2009 v 20:46 - Rozmýšľam
Druhá vec sa týka zrušenia schvaľovania rozvrhu - Mišo, v K súd schvaľuje rozvrh len výnimočne.
Schvaľovanie príklepu - no neviem... neviem prečo sa s nehnuteľnosťami nakladá v zásade tak zásadne odlišne ako s inými vecami. Viem si reálen predstaviť systém, že príklep by neschvaľoval súd, ten by riešil len prípadné spory z toho dovodené. Ja s tým nemám zásadný problém, lebo si myslím, že ekonomický význam nehnuteľných vecí sa preceňuje.
Michal Novotný, 27. 10. 2009 v 23:02 - Dohľad
Inak, slovenské exekučné konanie je v tomto smere (minimálne stredoeurópske unikum). Máme súkromných exekútorov, ktorí sú v podstate neobmedzenými pánmi nad celým exekučným konaním. Keď si vezmeš okolité úpravy, tam Rakúšania ani Nemci exekútorov v našej podobe nemajú. Česi majú - pokiaľ viem - činnosť exekútorov upravenú podobne ako notárov v dedičskom konaní - vydávajú rozhodnutia, proti ktorým je v určitých prípadoch možný opravný prostriedok. AKo som písal, dokonca v Poľsku, kde majú exekúciu v podstate úplne sprivatizovanú, existuje sťažnosť na postup exekútora v podobe opravného prostriedku (čl. 767 Kodeksu postepowania cywilnego - KPC). To, že u nás povinný nemá počas celej exekúcie k dispozícii jediný prostriedok proti akokoľvek nezákonnému postupu exekútora, považujem za minimálne dosť zvláštne.
Rozdielom opravného prostriedku proti "dohľadu" je úplne zjavný. "Dohľad" väčšinou znamená, že súd môže, ale nemusí, ani keby to všetci chceli. Opravný prostriedok je nárokový a súd je aspoň povinný sa s ním nejako vysporiadať, kým v rámci dohľadu prosto súd nemusí urobiť nič.
Áno s tým konkurzom máš pravdu, zistil som to. Ono sa ťažko argumentuje, že to má byť naopak, keď už v jednom zákone to je upravené takto, akokoľvek nezmyselné by to aj bolo (schvaľovanie rozvrhu majú skoro všade - pozri napr. § 197 nem. InsO, § 130 až 137 rak. KO).
Schvaľovanie príklepu... Prečo nehnuteľnosti? Pretože sú to jediné statky, ktoré nevieme rozmnožovať, len presúvať medzi sebou, asi preto. A okrem toho, ak chceme budovať materiálnu publicitu katastra, tak musíme ponechať (resp. zaviesť) kontrolu súdov nad prevodmi/prechodmi nehnuteľností, aj vzhľadom na čl. 6 Dohovoru a našu Ústavu. Tak sa dohodnime, že kašleme na materiálnu publicitu a že nehnuteľnosti nemajú pre nás žiadnu cenu ("nás" myslím verejnosť ako takú). Ale budeme v strednej Európe absolútnou raritou.
Aj dražba nehnuteľností je v strednej Európe (okrem nás samozrejme) pod omnoho väčšou kontrolou súdu. V Nemecku koná dražbu súd a udeľuje aj príklep (pozri § 79 a nasl. ZVG), v Rakúsku detto ( § 183 a nasl. EO), v Poľsku síce dražbu organizuje exekútor, ale koná sa za prítomnosti sudcu, ktorý udeľuje aj príklep (čl. 972 a 987 a nasl. KPC). A to Poľsko dokonca nemá ani vkladový systém, pokiaľ ide o prevod nehnuteľností...
Ja sám nie som priateľom argumentácie zahraničnou úpravou bez ďalšieho. Ale zdá sa mi, že v tomto sú tieto zahraničné úpravy vzácne jednotné. Len u nás môžeme žasnúť nad ľahkosťou, s akou sa "objavujú" a presadzujú vlastné slovenské "špecifické" riešenia...
Juraj Alexander, 29. 10. 2009 v 15:14 - Koncept
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím