Už niekoľko týždňov premýšľam nad tým, ako mohlo parížske letisko Orly napriek ochrane pred veriteľmi priznanej slovenským súdom zadržať v Paríži lietadlo SkyEurope. A keďže ide o otázku aktuálnu a zaujímavú, rád by som ju skúsil na tomto mieste rozobrať a spraviť si pri tej príležitosti drobné cvičenie z európskeho insolvenčného práva.

Uvedomujem si, že sa púšťam do mimoriadne riskantného podujatia. Idem písať o niečom, o čom o niekoľko dní rozhodne francúzsky odvolací súd, čo je to asi podobne riskantné, ako keď sociológovia pár dní pred voľbami verejne tipujú výsledky. Keď futurológovia, demografovia, ochranári, ekonómovia a veštci predpovedajú, čo bude o desiatky rokov, v podstate takmer neriskujú. Medzitým si ich predikcie už nikto nebude pamätať a ak aj náhodou hej, vždy sa môžu vyhovoriť na zmenu faktorov. Keď však človek nastolí hypotézu, ktorá môže byť falzifikovaná o niekoľko dní, riskuje riadnu hanbu.

Napriek tomuto riziku by som to rád skúsil. Budem rád, keď sa k tomuto myšlienkovému cvičeniu pridajú onakvejší insolvenční experti a prípadne ma usvedčia z omylu ešte skôr ako francúzsky súd. Aspoň sa niečo naučím...

Medializované skutočnosti

Na úvod by som rád zopakoval východiská tejto úvahy.

Okresný súd Bratislava I dňa 22. júna 2009 začal reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti SkyEurope Airlines, a.s. (tlačové info samotného SkyEurope je a_tag_) Rozhodnutie bolo v ten istý deň uverejnené v Obchodnom vestníku. Zároveň v ten istý deň parížske letisko Orly zadržalo lietadlo SkyEurope (SME: Lietadlo SkyEurope zadržali na letisku v Paríži) (neviem, či je lietadlo vo vlastníctve SkyEurope alebo lízingovej spoločnosti, ale pre účely tejto úvahy predpokladajme, že je vo vlastníctve SkyEurope). Medzitým prebieha pred francúzskymi súdmi spor medzi SkyEurope a letiskom Orly o uvoľnenie lietadla, pričom prvostupňový francúzsky súd dal za pravdu SkyEurope (SME: Francúzi majú vrátiť lietadlo). Orly sa však odvolalo a lietadlo odmietlo vydať (SME: Parížske letisko nechce uvolniť lietadlo SkyEurope). Ako povedal hovorca SkyEurope Tomáš Kika, každé lietadlo, "ktoré sedí na zemi, je logicky aj najdrahším lietadlom" (SME: Parížske letisko Orly nechce uvoľniť lietadlo SkyEurope).

Právne cvičenie

Tak toľko k zadaniu. A teraz právne úvahy.

Začatie reštrukturalizačného konania je účinné zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku ( § 113 ods. 3 ZKR). Medzi účinky začatia reštrukturalizačného konania okrem iného patrí, že "pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi". Predpokladajme teda, že lietadlo je majetok patriaci SkyEurope. Zadržanie lietadla je podľa mňa výkonom zabezpečovacieho práva, ktorý nápadne pripomína naše zádržné právo podľa § 151s a nasl. OZ. Ak si teda odmyslíme medzinárodný prvok, prvý záver môjho cvičenia je nasledovný:

Záver č. 1: Ak by išlo o vzťah riadiaci sa výlučne slovenským právom, letisko by nebolo oprávnené zadržať lietadlo SkyEurope.

Prvý záver je značne teoretický, pretože medzinárodný prvok tu na prvý pohľad je a tak by som sa rád začal venovať otázke, ako je to vlastne s aplikovateľným právom. Odpoveď hľadám v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní. Podľa nariadenia "konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začne" (čl. 4 ods. 1). Niet pochýb, že v prípade reštrukturalizačného konania podľa slovenského ZKR ide o konkurzné konanie v zmysle nariadenia (viď. Prílohu A nariadenia) a zároveň niet pochýb, že toto konanie sa začalo na Slovensku. Účinky by sa teda mali spravovať slovenským právom v celej EÚ (s výnimkou Dánska).

Výnimkou z určenia aplikovateľného práva podľa čl. 4 nariadenia je však okrem iného čl. 5, ktorý ustanovuje, že "Začatie konkurzného konania nemá vplyv na vecné práva veriteľov a tretích strán, ktoré sa vzťahujú na hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok – konkrétne majetok aj súbory neurčitého majetku ako celku, ktorý sa priebežne mení – vo vlastníctve dlžníka, ktorý sa v čase začatia konania nachádza na území iného členského štátu".

Vo francúzskych médiách som sa dopátral k informácii, že letisko sa pri zadržaní lietadla opieralo o rozhodnutie francúzskeho súdu z 18. júna minulého roku, ktorý letisku priznal saisie conservatoire na jedno lietadlo SkyEurope, konkrétne Boeing 737 so 130 až 150 miestami premávajúci na linke Paríž - Praha (La Tribune: Aéroports de Paris saisit un avion de la compagnie Sky Europe). Neviem samozrejme posúdiť, aký inštitút francúzskeho práva je saisie conservatoire. Ale ak tomu správne rozumiem, ide o typ vecného práva, ktoré sa podobá nášmu zádržnému právu, až na to, že môže byť ešte aj potvrdené súdom. A to ma privádza k druhému záveru:

Záver č. 2: Otázka, či parížske letisko mohlo vykonať zádržné právo na letisku SkyEurope, ktoré sa v čase začatia reštrukturalizačného konania nachádzalo v Paríži, sa spravuje francúzskym právom.

A teraz samozrejme prichádza najnapínavejšia časť celého cvičenia - mohlo teda letisko Orly zadržať lietadlo SkyEurope? A tu musím ako správny právnik povedať, že neviem. Vôbec si totiž netrúfam posudzovať situáciu podľa francúzskeho práva. Prečítať si v origináli Le Petit Prince je jedna vec a analyzovať ustanovenia francúzskeho insolvenčného práva je žiaľ vec iná :-). Aby však toto cvičenie nebol úplný výstrel do prázdna, rád by som skúsil načrtnúť aspoň niekoľko úvah.

Odpoveď na otázku, či letisko mohlo podľa francúzskeho práva vykonať svoje zádržné právo voči letisku SkyEurope som hľadal v Knihe 6 francúzskeho Code de commerce. Podľa čl. L622-30 "Les hypothèques, gages, nantissements et privilèges ne peuvent plus être inscrits postérieurement au jugement d'ouverture. Il en va de même des actes et des décisions judiciaires translatifs ou constitutifs de droits réels, à moins que ces actes n'aient acquis date certaine ou que ces décisions ne soient devenues exécutoires avant le jugement d'ouverture." Frankofóni opravte ma prosím, ale moje súkromné pochopenie s pomocou mojej frankofónnej kamarátky Evy (ktorej týmto ďakujem za konzultáciu) je také, že po otvorení konania nemôže byť zapísané vecné právo ani nemôže dôjsť k právnemu úkonu alebo súdnemu rozhodnutiu, ktoré vecné právo zakladá, s výnimkou právnych úkonov alebo súdnych rozhodnutí datovaných (v prípade rozhodnutí vykonateľných) pred otvorením konania. Súdne rozhodnutie zakladajúce zádržné právo voči lietadlu SkyEurope podľa medializovaných informácií nadobudlo právoplatnosť dávno pred začatím reštrukturalizačného konania. Ale mohlo byť po jeho začiatku vykonané?

V tejto súvislosti som narazil na čl. L622-21, podľa ktorého je po otvorení konania sauvegarde zakázané "toute procédure d'exécution de la part de ces créanciers tant sur les meubles". Neviem však, či pojem exécution je podobný našej exekúcii alebo zahŕňa aj výkon zádržného práva. A na tomto mieste sa vzdávam.

Záver č. 3 je preto skôr záverom v zmysle ukončenia ako v zmysle výsledku. Žiaľ, neviem, či francúzske právo umožňuje po začatí konkurzného konania výkon zádržného práva, ktoré súd priznal pred začiatkom konkurzného konania.

Frankofóni a insolvenční experti, pomôžte ...

Tesne po dopísaní tohto článku som zistil, že Code de commerce je samozrejme dostupný aj pre anglofónov tu. Tak na jazyk sa už nemôžem vyhovárať :-)

Zajímavý post. A co čl. 11 nařízení 1346/2000 + §188(3) slovenského ZKR?

Ďakujem za reakciu. Dúfal som, že sa na to niekto pozrie a upozorní ma presne na takéto veci, ktoré som pri mojich úvahách prehliadol.

Čo sa týka § 188 ods. 3 ZKR, ten sa myslím týka len konkurzov finančných inštitúcií. Znenie je síce viac-menej identické ako čl. 11 nariadenia, ale ide o implementáciu čl. 20 písm. a) smernice 2001/24/ES a SkyEurope sa podľa mňa netýka.

A čo sa týka čl. 11 nariadenia, tu sa musím s hanbou priznať, že som sa v hľadaní tak sústredil na vecnoprávny aspekt inštitútu saisie conservatoire, že aspekt, že ide o lietadlo, som prehliadol :-)

Ale aj tak si nie som istý, či sa toto ustanovenie aplikuje. Čl. 11 nariadenia hovorí o "právach dlžníka na ... letecký dopravný prostriedok, ktoré sa zapisujú do verejného registra ...". Podľa mňa ide typicky o záložné právo, ktoré sa zapisuje do registra podľa § 26 ods. 4 písm e) leteckého zákona (a ak tomu správne rozumiem, tento zápis je podľa § 151e ods. 3 OZ podmienkou vzniku záložného práva). Ale v uvedenom prípade išlo asi skôr o zádržné právo, ktoré sa nikam nezapisuje.

V tomto smere mám teda o aplikácii čl. 11 nariadenia isté pochybnosti. Ale na druhej strane prichádza do úvahy aj interpretácia, že čl. 11 nariadenia hovorí o vlastníckom práve SkyEurope k lietadlu zapísanom do registra a akékoľvek jeho obmedzenia z titulu iura in re aliena iných osôb (letiska) sa musia spravovať slovenským právom. Čo myslíte?

A asi som si práve uvedomil ďalšiu vec, ktorú som nedomyslel. Keďže ide o lietadlo, na pojem členského štátu, "v ktorom sa majetok nachádza" sa použije čl. 2 písm. g) bod 2 nariadenia. Takže lietadlo "sa nachádza" v členskom štáte, kde je zapísané, aj keď zhodou okolností práve stojí na letisku v Paríži. Tým pádom je moja interpretácia čl. 5 asi úplne mimo, lebo lietadlo sa v čase začatia reštrukturalizačného konania "nachádzalo" na Slovensku ...

Hmmm, tak som si aspoň trochu precvičil francúzštinu a inak som mohol ísť kľudne podľa ZKR. Do budúcnosti si zapamätám, že lietadlo nie je len tak obyčajná hnuteľná vec :-)

:-)

Ano, myslím, že čl. 11 nařízení ve spojení s čl. 2 písm. g) je v této věci klíčový.

Další aspekt: podle tisku mají nízkonákladové aerolinky většinou letadla na leasing, takže nejsou jejich majiteli, ale jen nájemci.

Viz např. http://ekonomika.ihned.cz/c1-37545260-klienti-low-costu-uvizli-v-parizi

Což IMHO může mít zásadní vliv jak na aplikaci čl. 5 nařízení (abstrahujeme-li od čl. 11), tak na posouzení důsledků podle §114 slovenského ZKR...

http://www.caa.sk/slovak/lietadla/pdf/register_lietadiel.pdf
Takže, ak vieš číslo, nájdeš :)

Čo sa týka lízingu, toto som zámerne vylúčil z tejto úvahy. Podľa zoznamu (ďakujem Kristiánovi) sa zdá, že SkyEurope nevlastní žiadne lietadlá, ale niektoré vlastní írska entita v rámci skupiny a ostatné sú vo vlastníctve iných spoločností. Lízing som v tomto texte nechcel riešiť. Ale keď už sme sa k tomu dostali, čo si o tom teda myslíte?

A ešte k tomu rozhodnému právu - tak teda čl. 11 aj na zádržné právo, ktoré sa nezapisuje do registra, alebo čl. 5 v spojení s tým, že lietadlo sa "nachádzalo" na Slovensku? Výsledok je asi ten istý, ale zaujímal by ma postup.

Pěkné :-) Číslo nepotřebuju, podle toho seznamu nevlastní SkyEurope jediné letadlo.

na to, aby si zistil, či je to ozaj lietadlo, ktoré je registrované u nás (predpokladám ale, že áno). Pokiaľ viem, má (alebo mala) SkyE lietadlá registrované aj inde (určite aspoň v Maďarsku).

OK, ale potom by se věcněprávní účinky restrukturalizace posuzovaly podle maďarského práva, n'est-ce pas? :-)

Ale mám pocit, že všude se mluví o "moratoriu" podle slovenského práva (zřejmě §114 ZKR), takže jsem předpokládal, že jde o jedno z letadel registrovaných na Slovensku (i když nechápu, jak se přes §114 dostat k letadlům na leasing...). Ale jistý si nejsem, to je pravda.

Ak sa niekomu v tomto teple ešte chce rozmýšlať, rád by som sa vrátil k niektorým otázkam, ktoré tu odzneli a ktoré mi nie sú celkom jasné.

Lízing: Toto som v texte nechcel riešiť, aby som to príliš nekomplikoval, ale keď už sa to tu otvorilo, rád by som sa vás spýtal na názor. Pre účely tejto diskusie by som však úplne vyňal pred zátvorku medzinárodný prvok, špecifické aspekty francúzskeho inštitútu saisie conservatoire a skúsil sa na to pozrieť len z hľadiska nášho zádržného práva. Fekete píše, že "zadržať možno len vec, ktorá vlastnícky patrí dlžníkovi alebo o ktorej sa zadržiavateľ oprávnene (v dobrej viere) domnieva, že jej vlastníkom je dlžník" (Komentár k OZ, s. 397). Tento názor podľa mňa nemá tak celkom oporu v § 151s OZ. Adrián Graban v Bulletine SAK (3/2006) píše, že "Rovnako treba skúmať aj právny titul, na základe ktorého má veriteľ vec u seba. Nie je pritom rozhodujúce či vlastníkom zadržanej veci je dlžník alebo nie. Veriteľ totiž nemusí poznať vlastníka veci. ... Obdobne je to v prípade, ak si podnikateľ prenajme sklad, v ktorom uloží tovar (hnuteľné veci) získaný od iného podnikateľa, napr. na základe komisionárskej zmluvy. Veriteľ, ak mu nájomca nezaplatí nájomné za prenajatie skladu a dochádza k odstraňovaniu vecí zo skladu ( § 672 ods. 2 OZ), je oprávnený zadržať všetok tovar v sklade bez ohľadu na to, či patrí nájomcovi alebo tretím osobám. Ak sa ale tretie osoby budú domáhať vydania tovaru a preukážu svoje vlastnícke právo k tovaru, je veriteľ povinný im tento vydať." Myslíte, že letisko je oprávnené zadržať lietadlo na zabezpečenie pohľadávok voči prevádzkovateľovi, aj keď lietadlo je vo vlastníctve lízingovky? A môže sa potom lízingovka domáhať vydania lietadla bez ohľadu na zaplatenie pohľadávky zo strany prevádzkovateľa?

§ 114 ods. 1 písm. c) ZKR hovorí však len o majteku patriacemu dlžníkovi. To paradoxne vyzerá tak, ako keby bolo možné vykonať zádržné právo na majetok lízingovky napriek ochrane podľa § 114 ZKR. Čo myslíte?

Čl. 11 a čl. 5: Ako sa teda dostaneme na slovenské právo, podľa čl. 5 alebo čl. 11? Týka sa čl. 11 aj vecného práva, ktoré sa nezapisuje do registra? Alebo to bude podľa čl. 5?

Zadržovací právo... český Nejvyšší soud myslím už konstantně judikuje, že zadržet lze i věc, která dlužníkovi nepatří (typicky např. zadržení leasovaného auta autoservisem, pokud zákazník nezaplatil). Např. 21 Cdo 2264/2005. Podle mě je to logické, úplně souhlasím s tím, že opačný názor nemá oporu v SK- §151s ani CZ- §175.

Otázka, zda mohlo letiště letadlo zadržet i přesto, že se jednalo o vlastnictví třetí osoby, se řídí francouzským právem, a to se neodvažuji posuzovat. Ale vzhledem k tomu, že tam bylo předběžné opatření, předpokládám, že stejně jako podle českého/slovenského práva vlastnictví nerozhoduje.

Co se týče §114/1 písm. c) ZKR - také mi připadá, že text zákona se vztahuje jen na majetek dlužníka, což nepochybně letadlo užívané na základě nájmu (finančního leasingu) není. Což vede k paradoxnímu závěru, že dlužník je chráněný proti postižení svého majetku, ale nikoliv už proti postižení majetku, který odvozeně užívá. U leasingu je ten paradox nejlépe vidět. Ale zákon je zákon a tady si interpretací nepomůžeme - vztáhnout ochranu podle §114 extenzivně i na dlužníkem užívaný majetek třetích osob by IMHO byla jednoznačná svévole. Pokud by zákonodárce chtěl dosáhnout všeobecné ochrany, mohl slova "na majetok patriací dlžníkovi" prostě vypustit a fungovalo by to.

Nařízení: já hlasuju pro čl. 5 ve spojení s §2 písm. g), i když původně jsem si myslel opak (přiznávám, že proto, že §2 písm. g) jsem si vůbec nevšimnul...).

So zádržným právom na vec v majetku inej osoby ako dlžníka súhlasím. O tej českej judikatúre som nevedel (medzitým som si našiel rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 2265/2005, kde sa to hovorí pomerne jasne) a slovenskú som nenašiel. Ale tiež si myslím, že obmedziť zádržné právo len na majetok dlžníka nemá oporu v § 151s OZ. Aj keď mi nie je jasné, prečo Feketeho komentár uvádza opak. A dôsledky § 114 ZKR sú potom naozaj trochu zvláštne.

Ale zaujíma ma otázka, či lízingovka môže svoje lietadlo od letiska vindikovať (opäť by som vypustil medzinárodný prvok a skúsil sa zamyslieť podľa slovenského práva). Podľa vyššie citovaného názoru A. Grabana sa zdá, že áno. Ale podľa mňa by potom zádržné právo v tomto prípade tak trochu postrádalo význam a prestalo by byť vecným právom s účinkami erga omnes. Čo myslíš?

Na 110% souhlasim :-) je to věcné právo působící erga omnes, i proti vlastníkovi. NS ČR 21 Cdo 2264/2005: "zadržovací právo není závazkovým právním vztahem, ale věcným právem "k věci cizí", které působí ve prospěch oprávněné osoby (věřitele) vůči každému, tedy i proti vlastníku zadržené věci."

Pokud vlastník někomu poskytuje svou věc do pronájmu, musí podle mě akceptovat nejen faktická rizika (tj. že mu nájemce věc zničí, byt vybydlí, auto havaruje...), ale i rizika právní (že zaviněním nájemce někdo k věci uplatní zádržovací právo). Pokud v důsledku oprávněného uplatnění zádržovacího práva věřitelem utrpí vlastník škodu (újmu), může se podle mého názoru hojit jen a pouze na dlužníkovi (nájemci), který to zavinil.

Potom sme sa ale dostali k zaujímavým záverom.

Ak tomu teda správne rozumiem, zhodli sme sa zatiaľ na nasledovnom:
1. Výkon vecného zádržného práva na lietadlo SkyEurope sa spravuje slovenským právom (či už podľa čl. 5 alebo podľa čl. 11) (aj keď to samozrejme nevieme posúdiť vo vzťahu k francúzskemu inštitútu saisie conservatoire).
2. Podľa slovenského práva možno vykonať zádržné právo na majetok inej osoby ako dlžník.
3. § 114 ZKR chráni pred výkonom zabezpečovacích práv len majetok dlžníka, nie však majetok tretej osoby.

To znie, ako keby záver č. 4 mal byť, že ho zadržať mohli ...
Alebo ešte treba preskúmať otázku francúzskeho inštitútu zádržného práva? :-)

Podle mne je ten závěr č. 2 irelevantní, protože oprávnění vykonat zádržné právo se posoudí právě výhradně podle francouzského práva. Upozorňuju, že to letadlo podle všeho (viz ty články v tisku) zadrželi ještě dřív, než nastaly účinky restrukturalizace. Takže jde jen o to, zda mohli po zahájení restrukturalizace "pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva".

Ve zbytku se shodujeme - ze závěru č. 3 i podle mého vyplývá závěr č. 4. Takže: vypadá to že zadržet mohli a pustit nemusí.

Ale na druhou stranu - je v tom třeba 100 dalších aspektů, které nemáme šanci posoudit jen na základě zpráv v tisku...

Ak sa nemýlim, podľa medializovaných informácií bolo lietadlo zadržané v ten istý deň, ako bolo uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania zverejnené v slovenskom obchodnom vestníku. Takže podľa § 113 ods. 3 ZKR v spojení s čl. 16 a 17 nariadenia je celkom možné, že účinky podľa § 114 ZKR v tom čase už nastali. Ale neviem, či sa to dá počítať konkrétne v minútach.

Čo sa týka 100 ďalších aspektov, je to samozrejme len také cvičenie.
Iste je tam veľa vecí, ktoré nevieme a ani nebolo cieľom, aby sme na tomto mieste formulovali konkrétne právne závery, za ktoré SkyEurope iste platí tučné legal fees :-)
Ale zase, keby toto cvičenie neobsahovalo tento praktický prvok, iste by sem kliklo menej ľudí :-) Ďakujem za podnety...

Viz §199(9) ZKR.

Předpoklad: k zadržení došlo v den D, ve stejný den bylo zvěřejněno oznámení v OV.

Účinky restrukturalizace = D+1.

Ďakujem. To som si neuvedomil. V prípade SkyEurope je to asi aj tak jedno, keďže § 114 hovorí o "pokračovaní vo výkone". Ale čo následky začatia reštrukturalizačného konania na jednorazové úkony? Vychádza mi z toho, že v deň zverejnenenia uznesenia (skutočného zverejnenia, nie fiktívne posunutého zverejnenia podľa § 199 ods. 9) treba ešte rýchlo vypovedať zmluvy, odstúpiť od zmlúv a započítať pohľadávky :-)

A záver podľa dostupných informácií teda je (ako si písal vyššie), že zadržať mohli a pustiť nemusia. Ale ak by išlo o lietadlo vo vlastníctve SkyEurope, pustiť by museli.

Tak som zvedavý, čo si o tom bude myslieť francúzsky odvolací súd.

Podľa SME ide o lietadlo, ktoré patrí inej spoločnosti v rámci skupiny SkyEurope (SME: Zadržané lietadlo patrí dcérskej firme). Predpokladám, že je užívané na základe nejakej vnútroskupinovej nájomky. Mení to niečo na našich záveroch? Skôr sa mi zdá, že nie.

A reštrukturalizácia už je od piatku povolená ... ešte to bude zaujímavé ...

Podľa francúzskeho odvolacieho súdu lietadlo ostáva v Paríži (SME: Skyeurope prehrala. Lietadlo ostáva v Paríži). Až to zvádza k myšlienke, či sme to v tejto diskusii náhodou nevyriešili správne :-)

Ale to je možno moc optimistické. Som zvedavý na zdôvodnenie francúzskeho súdu ...

Teda priatelia, nechcem pôsobiť hnusne (lebo mudrlantov po bitke nemá nikto rád), ale nemyslíte, že sme to od počiatku uchopili za nesprávny koniec?

Totiž, podľa mňa sme nerozlíšili dva momenty - začatie reštrukturalizačného konania a povolenie reštrukturalizácie.

Začatie reštrukturalizačného konania je len čisto procesným úkonom, ktorého predpokladom je v zásade len kompletný návrh - neskúmajú sa žiadne podmienky reštrukturalizácie. § 114 ZKR síce ustanovuje niektoré účinky, ale podobné účinky ustanovoval aj § 49 býv. zákona o konkurze a vyrovnaní, len ich viazal na okamih podania návrhu. Jediný rozdiel je tak v otázke publicity a že o tom, že bolo začaté reštrukturalizačné konanie, dnes súd vydá uznesenie, ktoré uverejní v Obchodnom vestníku.

Skutočné účinky reštruturalizácie nastávajú až jej povolením, teda podľa § 118. Osobne si myslím, že toto je okamih, v ktorom začína mať reštrukturalizácia cezhraničné účinky, nie okamih "začatia" reštr. konania.

Asi by to chcelo hlbšiu analýzu, na tú sa ale necítim. A dopredu sa ospravedlňujem, ak som vám pokazil radosť... :-)

Nesúhlasím. Podľa čl. 2 písm. f) nariadenia "čas začatia konania" znamená čas, kedy súdne rozhodnutie o začatí konania nadobudne účinnosť bez ohľadu na to, či ide o konečné rozhodnutie, alebo nie. Toto podľa mňa nemôže byť nič iné, ako práve začatie reštrukturalizačného konania podľa § 113 ZKR aj s účinkami podľa § 114 ZKR.

A podľa čl. 16 a 17 nariadenia Každé súdne rozhodnutie o začatí konkurzného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinnosť v štáte, v ktorom sa konanie začne. ...

Súdne rozhodnutie o začatí konania uvedeného v článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte, ako podľa práva štátu, v ktorom sa konanie začne, ak toto nariadenie nestanovuje inak, a pokiaľ sa v tomto inom členskom štáte nezačne konanie uvedené v článku 3 ods. 2.

V tejto diskusii je veľa vecí, za ktoré by som radšej nedával ruku do ohňa. Ale zrovna tým, že začatie reštrukturalizačného konania by malo mať účinky all over Europe, je jedna z tých vecí, o ktorých zatiaľ moc nepochybujem.

Naprosto souhlasim s Jurajem.

Diskutujeme tu celou dobu o ucincich §114 ZKR, takze Michalovu poznamku vlastne ani moc nechapu... Zahajeni samotneho restukt. konania podle ZKR ma nepochybne ucinky podle Narizeni (viz napr. článek 2 a) a priloha A konsolidovaneho zneni Narizeni...).

Ach jaj, mám pocit, že ktorákoľvek skladačka tohto grandiózneho puzzle je tak komplikovaná, že sa znovu a znovu strácam.

Práve som narazil na rozhodnutie ESD C-341/04, podľa ktorého sa zdá, že začatie reštrukturalizačného konania podľa § 113 ZKR by naozaj nemuselo mať účinky podľa čl. 16 nariadenia a tieto účinky by mohlo mať až povolenie reštrukturalizácie podľa § 116 ZKR.

Citujem:

"54 Za týchto okolností sa za „rozhodnutie o začatí konkurzného konania“ v zmysle nariadenia musí považovať nielen rozhodnutie formálne označené ako rozhodnutie o začatí konania právnou úpravou členského štátu, ktorou je viazaný súd, ktorý ho vydal, ale aj rozhodnutie vydané v dôsledku návrhu na začatie konania uvedeného v prílohe A nariadenia založeného na úpadku dlžníka, pokiaľ v tomto rozhodnutí ide o zbavenie dlžníka dispozičných práv k majetku a vymenovanie likvidátora uvedeného v prílohe C tohto nariadenia. Také zbavenie dispozičných práv k majetku znamená, že dlžník stráca oprávnenie spravovať svoj majetok. V takom prípade totiž nastali dva dôsledky charakteristické pre konkurzné konanie, a to vymenovanie likvidátora uvedeného v prílohe C a zbavenie dlžníka dispozičných práv k majetku, a tak sú naplnené všetky prvky, ktoré tvoria definíciu takého konania uvedenú v článku 1 ods. 1 nariadenia.

3. Článok 16 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 1346/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie vydané súdom členského štátu, ktorý koná na základe návrhu na začatie konania uvedeného v prílohe A rovnakého nariadenia založeného na úpadku dlžníka, predstavuje rozhodnutie o začatí konkurzného konania v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ v tomto rozhodnutí ide o zbavenie dlžníka dispozičných práv k majetku a vymenovanie likvidátora uvedeného v prílohe C tohto nariadenia. Toto zbavenie dispozičných práv k majetku znamená, že dlžník stráca oprávnenie spravovať svoj majetok."

V začatí konania podľa § 113 ZKR sa neustanovuje správca ani sa neobmedzujú dispozičné oprávnenia (aj keď ex lege sú čiastočne obmedzené v zmysle § 114 ZKR).

A to som mal pocit, že už sme sa v rámci riešenia dostali tak ďaleko :-(

vyzeráte takí presvedčiví (a hlavne presvedčení), že asi naozaj ustúpim.

Ale priznám sa k jednej veci: ja som sa totiž už raz strašne popálil na výklade toho európskeho nariadenia o konkurze a odvtedy mám k nemu strašný rešpekt. Išlo o čl. 15 (neukončené súdne konania), z čoho som ja osobne usúdil, že súdne budú asi aj exekučné. A potom som si v Bělohlávkovom komentári prečítal, ako sa "šeredne" mýlim, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na základné ("nalézací") konania a ešte k tomu len s nejakými obmedzeniami, ktoré tam Bělohlávek našiel.

Práve z tejto striedmosti európskeho nariadenia som aj vychádzal: keď si porovnáte § 114, tak ten hovorí o účinkoch začatia. Ale začatie sa robí uznesením súdu, pri ktorom sa preskúma len formálna správnosť návrhu, nič iné. Vecná správnosť návrhu sa skúma až pri povolení reštrukturalizácie a až keď sú splnené jej podmienky, súd ju povolí a tam nastupuje § 118. Mne je osobne trochu zvláštne (nesedí mi to), že by európske nariadenie priznalo cezhraničné účinky rozhodnutiu, ktoré vlastne vôbec nie je rozhodnutím, ale len formálnym osvedčením, že bol podaný návrh na reštrukturalizáciu a že tento návrh súd prejednáva (porov. aj § 113 ods. 4 ZKR).

Na ilustráciu dám tento príklad: má súd (pri vydaní uznesenia o začatí RK podľa § 113) skúmať napr., či tu má dlžník stredisko svojich hospodárskych záujmov? Sú dve cesty - povedať, že áno (čo ale ide výrazne nad zákon) alebo nie - to by ale umožnilo začať na Slovensku reštrukturalizačné konanie s účinkami v celej Európe v podstate nad hocijakou európskou spoločnosťou, pričom jediným filtrom by tu boli "ťažkosti" s obstaraním listín, ktoré treba k návrhu pripojiť. Ale čisto teoreticky - ak by som ich mal, môžem podať návrh na povolenie reštrukturalizácie a súd začne konanie s účinkami podľa § 114 ZKR pre celú Európu, hoci tu dlžník nemá ani to CEI. To podľa mňa nie je celkom zlučiteľné s cieľmi toho európskeho nariadenia...

Porovnajte si to napr. s konkurzom - tam je rovnaká dichotómia podľa § 14 ods. 5 a § 44 a nasl. ZKR ako je medzi § 114 a 118 ZKR.

Pojmy európskeho nariadenia treba asi vykladať autonómne a podľa mňa pojem "začatie konania" podľa čl. 2 písm. f/, čl. 16 a 17 nerovná sa automaticky rovnakému pojmu podľa slovenského práva. Na druhej strane, priznávam, že aj príloha A je tomto smere taká, že skôr potvrdzuje ten váš výklad.

Plus, k tej úvahe ma trochu inšpiroval aj tento článok v novinách, kde píšu o SkyEurope (http://derstandard.at/fs/1244461148057/Restrukturierungsverfahren-SkyEurope-fliegt-unter-Glaeubigerschutz-weiter), najmä začiatok toho druhého odseku: "...Juristen zufolge ist das Chapter-11-Verfahren zwar in der Slowakei, nicht aber in Österreich anwendbar, endet also an der Grenze...". Samozrejme, k novinovým správam o právnych otázkach vždy pristupujem s rezervou, ale Standard patrí v Rakúsku k vcelku serióznym denníkom, takže nejaký základ asi na tom bude...

Asi to zasa bude môcť rozhodnúť len ESD cez predbežnú otázku - dúfam, že ju raz niekto položí...

Hmmm, kým my sme presvedčili Michala, aby ustúpil, Michal medzitým v spolupráci s tým vyššie citovaným rozhodnutím ESD presvedčil mňa o svojej pravde :-)

Ale v tomto štádiu to už možno nie je až také relevantné, nakoľko povolenie reštrukturalizácie by už naozaj malo byť rozhodnutím v zmysle čl. 16 nariadenia. A podľa môjho názoru by teda malo v celej EÚ konečne vyvolávať účinky v zmysle § 118 a zároveň aj v zmysle § 114 ZKR (keď ich začiatok konania vyvolal len na Slovensku).

Čo teda ďalej? Ako tomu rozumiete s tým zádržným právom voči majetku tretej osoby?

Michalovu poznamku uz tedy konecne chapu :-)

Ten nazor o tom, ze §113 ZKR neni vubec upadkovym rizenim ve smyslu Narizeni a ten judikat C-341/04, to oboji je extremne zajimave. Ma to samozrejme svoji silnou logiku (podle clanku 1/1 Narizeni), i kdyz ta priloha A je docela matouci. Znamenalo by to, ze zahajeni restrukturalizace podle §113 vubec nema preshranicni ucinky, coz opravdu otevira v cele veci uplne novy mozny rozmer. A argument navic pro zaver, ze letadlo bylo (na pocatku) zadrzeno pravem.

V konkretni veci to uz asi nebude mit az takovy vyznam vzhledem k tomu, ze restrukturalizace uz byla povolena.

možno už v otázkach francúzskeho práva, t.j. v otázke, od kedy nadobúdajú tie ich vecnoprávne inštitúty účinok. Ak podľa ich práva sú tieto inštitúty účinné pred vyhlásením konkurzu, tak by na to asi nemalo mať vplyv, že neskôr bol na majetok vyhlásený konkurz. Porov. napr. u nás § 50 ZKR - ten zjavne rieši len zabezpečovacie práva (vrátane zádržného - viď § 8 ZKR) vzniknuvšie po vyhlásení konkurzu, z čoho - a contrario - zabezpečovacie práva vzniknuvšie pred vyhlásením konkurzu nie sú vyhlásením nijako dotknuté. (V reštrukturalizácii podobné ustanovenie síce nie je, ale z § 122 ods. 1 plynie, že sa prihlasujú aj zabezpečené pohľadávky, teda predpokladá sa, že zabezpečenie vzniknuvšie pred povolením reštrukturalizácie je účinné aj naďalej).

Čiže - ak by sa to zádržné právo a účinky reštrukturalizácie spravovali slovenským právom, bolo by to zadržanie asi aj naďalej v pohode až do schválenia plánu, ak by sa to spravovalo francúzskym právom, tak je to vecou francúzskeho práva.

Keď si to teraz tak po sebe čítam, tak zisťujem, že to je taký "múdry" záver ako zo stanoviska pre klienta...

Mám pocit, že je tu ešte jedna otázka, ktorú sme akosi prehliadli. Ide o otázku, čo je vlastne v súvislosti so zádržným právom jeho vznikom a čo je jeho výkonom.

Viem, že v tomto konkrétnom prípade to nie je až tak k veci, lebo vznik saisie conservatoire sa bude aj tak posudzovať podľa francúzskeho práva a zatiaľ sa nám tu žiadny expert na francúzske právo neprihlásil. Ale podľa mňa by bolo užitočné skúsiť to rozobrať aspoň z hľadiska slovenského práva.

Zdá sa mi, že ZKR pri narábaní s pojmom "zabezpečovacie práva" (ktorý zahŕňa aj zádržné právo) modeluje situácie podľa vzoru záložného práva. V prípade záložného práva OZ presne vymedzuje pojmy "vznik" a "výkon" a tieto pojmy používa aj ZKR. Pri písaní prvotného postu som sa preto nechal uniesť touto paralelou so záložným právom a napísal som, že "zadržanie lietadla je podľa mňa výkonom zabezpečovacieho práva". Teraz si uvedomujem, že tento výrok si asi zasluhuje väčšiu pozornosť, ako som mu na prvýkrát venoval.

Zákonná úprava zádržného práva ( § § 151s-151v OZ) vôbec nepoužíva pojem "vznik". Pri písaní prvotnej úvahy som vychádzal z toho, že toto právo "vzniká" momentom splnenia podmienok v § 151s ods. 1 OZ (t.j. vec je u veriteľa a dlžník nezaplatil). Rozumel som tomu tak, že akonáhle zádržné právo vzniklo, môže sa veriteľ rozhodnúť, či ho "vykoná", t.j., či vec fakticky zadrží. Zádržnému právu som rozumel ako subjektívnemu právu veriteľa nevydať vec, pričom toto oprávnenie môže, ale nemusí, využiť. Môže teda nastať situácia, že zádržné právo vzniklo (t.j. sú splnené podmienky na zadržanie veci), avšak veriteľ sa rozhodne vec vydať, čím odpadá podmienka na existenciu zádržného práva a zádržné právo tým pádom zaniká. Zádržné právo v tomto prípade existovalo, avšak veriteľ ho nevykonal a vydaním veci zaniklo.

V duchu tejto úvahy som situáciu s lietadlom interpretoval tak, že zádržné právo skutočne vzniklo (odmyslime si teraz špecifické aspekty lietadla a aspekty francúzskeho práva), ale otázka, či toto zádržné právo môže veriteľ využiť (teda ho "vykonať") už podlieha § 114 ZKR.

A teraz mám isté pochybnosti, či som to pochopil správne. Lazar uvádza, že "Zádržné právo vo všeobecnosti vzniká jednostranným prejavom vôle veriteľa spočívajúcim vo faktickom zadržiavaní hnuteľnej veci" (Základy OPH 1, s. 332). Podobne aj Fekete uvádza, že "Zádržné právo vznikne na základe jednostranného právneho úkonu oprávnenej osoby (veriteľa), ktorým vyjadruje svoju vôľu uadržať hnuteľnú vec, teda okamihom oprávneného zadržania hnuetľnej veci dlžníka, ..." (OZ Komentár, s. 396). Fekete však na tej istej strane tiež uvádza, že "Existencia zádržného práva má donútiť dlžníka, aby dobrovoľne splnil dlh, s ktorým je v omeškaní, pod hrozbou, že veriteľ uplatní svoje zádržné právo a dlžníkovu vec, ktorú má pri sebe, zadrží."

Tak ako to teda je - je akt zadržania vznikom zádržného práva alebo výkonom zádržného práva?

Viem, znie to ako zbytočná právnoteoretická otázka. Ale je to podľa mňa dôležité práve v súvislosti s konkurzom a reštrukturalizáciou. Čo si o tom myslíte? Je akt zadržania vznikom zádržného práva alebo jeho výkonom? A aké sú teda účinky jednotlivých štádií konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania na zádržné právo?

Neviem, či som tvoju otázku pochopil správne.

Vychádzaš z milej predstavy, že pojmy v rozdielnych zákonoch by sa mali vykladať rovnako. Je to elegantné, ale nie nevyhnutné. Vo vzťahu k samotnému ZKR som ale ohľadne tvojej otázky na vážkach. ZKR hovorí pravidelne o začatí alebo pokračovaní vo výkone zabezpečovacieho práva ( § 14 (5) písmeno c, § 114 ZKR..), takže tam problém nevidím.

Ak používa potom pojem vznik v súvislosti s určitým strešným pojmom (zabezpečovacie právo), tak treba zvažovať, ako ho vykladať, aby dané ustanovenie dávalo zmysel. V § 29 ods. 2 ZKR by pritom dôvod vzniku mal byť interpretovaný ako realizácia zádržného práva, v § 50 ods. 1 ZKR taktiež.

Inak pridám ďalší názor Grabana, podľa ktorého "Zádržné (retenčné) právo možno považovať za núdzový zabezpečovací inštitút, ktorý
vzniká faktickým zadržaním veci, teda na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa." (http://www.graban.sk/PDF/Zalozne_pravo-clanok.pdf).

Ak sa ale pýtaš, čo vlastne znamenajú pojmy v nariadení, tak sa problém presúva (autonómna kvalifikácia).

Jasné, uvedomujem si, že použivánie pojmov v jednotlivých predpisoch nemusí (a ani nemôže) byť konzistentné a výklad pojmov v komunitárnom práve je vôbec kapitola sama o sebe. Ale čo sa týka pojmov vznik a výkon záložného práva definovaných v OZ a používaných v ZKR, tu by som tvrdil, že sú ekvivalentné.

Ale spýtam sa teda konkrétne - na aký úkon vo vzťahu k zádržnému právu podľa Teba dopadá obmedzenie v § 114 ZKR? Čo je v tomto prípade výkon?

Ja som vedel, že som tvoj koment iba zle pochopil.:) Vieš, po takej odmlke.:)
V prípade § 114 ZKR sa, IMHO, jedná o faktickú realizáciu zádržného práva.

Áno, tak isto tomu rozumiem aj ja a z toho som vychádzal aj pri písaní postu - § 114 ods. 1 písm. c) ZKR zakazuje faktické zadržanie veci.

Ale kedy toto právo, ktoré sa faktickým zadržaním veci vykonáva, teda vzniká? Nesúhlasím v tomto s Lazarom a Grabanom, že vzniká až faktickým zadržaním veci. Podľa mňa by malo byť považované za existujúce ("vzniknuté") od naplnenia podmienok.

Mne sa nezdá, že taká otázka má zmysel. Teda inak, odpoveď na ňu je skrytá v tom, čo chápeš ako zádržne právo - či ako oprávnenie zadržať vec, alebo ako oprávnenie vec nevrátiť. Ono, kým vec nezadržíš, tak otázka takto nestojí a keď vec zadržíš, tak je jasno. Myslím, že úprava OZ rieši iba podmienky, kedy je prípustné vec zadržať a potom následky zadržania. Nemyslím, že je na všetko dobré aplikovať doktrínu o vzniku/výkone. Pripodobnenie k svojpomoci je ale veľavravné. Ani pri svojpomoci vzťah vznik/výkon neriešiš.

Inak, začneš o takej veci, ktorú ešte nezadržíš účtovať ako o majetku - majetkové právo vec zadržať?

Elvis a scholastika žije stále.:)

PS: Táto otázka mi pripomenula, že keď som chcel študentov strašne zmiasť, tak som sa ich pýtal, kedy vznikne zmluva o preprave osôb podľa § 760 OZ. :) Klasická prvorepubliková odpoveď je sub specie § 760 OZ zaujímavá.

PS2: A tiež mi to pripomenulo asi najdôležitejší rozpor v dejinách česko-slov. súkromného práva, a to kedy vzniká zodpovednosť...

Ok, zhodli sme sa na tom, že § 114 ZKR zakazuje faktické zadržanie (jeho začiatok alebo pokračovanie v ňom). V tomto bode moja otázka asi už nemá zmysel.

A čo v konkurze? Toto je možno už trochu úvaha ad absurdum, ale ak zádržné právo vzniklo (v zmysle splnenia zákonných podmienok bez faktického zadržania veci) po začatí konkurzného konania ale pred vyhlásením konkurzu a veriteľ toto právo síce nemôže vykonať ( § 14), ale ani dlžník vec neprevezme, existuje potom toto právo a ide o zabezpečenú pohľadávku?

Alebo je to už moc npritiahnuté za vlasy?

že sa pokúšam reagovať takto neskoro, ale až teraz som si túto diskusiu prečítal.

Snažím sa pochopiť vaše porozumenie veci a priznávam sa, nedarí sa mi. Zádržné právo podľa mňa (z povahy veci) spočíva v tom, že niekomu vec fakticky zadržím. Samotné právo vec zadržať (t.j ako holé právo) neexistuje - nemôžem sa napr. domáhať voči svojmu dlžníkovi, aby mi vydal vec na to, aby som ju mohol zadržať. Taktiež textácia OZ je zrejmá v tom zmysle, že zádržné právo predpokladá, aby vec bola u veriteľa (porov. napr. § 151u OZ "z výťažku ZADRŽIAVANEJ veci").

Z toho podľa mňa ale a contrario plynie, že zádržné právo zaniká okamihom vrátenia veci dlžníkovi (aj keď to v OZ nie je výslovne ustanovené) - a teda zádržné právo je to, čo Kristian nazval "oprávnenie vec nevrátiť". V momente, keď vec vrátim, tak sa tohto oprávnenia (rozumej zádržného práva) vzdávam a ono zaniká. Opäť - nemôžem sa súdom domáhať, aby mi dlžník tú istú vec znova vydal, aby som ju mohol ďalej zadržiavať. Tomuto záveru nebráni ani § 151v OZ - ten totiž zjavne neupravuje dôvody zániku zádržného práva exkluzívne, ale normuje, čo sa vždy považuje za jeho zánik. Zádržné právo musí vždy zaniknúť, ak odpadnú dôvody jeho vzniku (typicky napr. zádržné právo logicky zanikne každým zánikom pohľadávky, nielen jej uspokojením).

Vrátením veci dlžníkovi tak zádržné právo zaniká. Lenže v tom okamihu v konkurze zanikne zabezpečovacie právo ( § 8) a zo žiadneho ustanovenia konkurzného práva nevidím možnosť odvodiť, že za zabezpečené pohľadávky sa považujú tie, ktoré BOLI zabezpečené ku dňu vyhlásenia konkurzu/povolenia reštrukturalizácie. Aplikujúc váš výklad § 114 preto ak veriteľ vráti zadržanú vec po vyhlásení konkurzu/povolení reštrukturalizácie úpadcovi (správcovi), zanikne zádržné právo a tým aj oddelená podstata a právo na oddelené uspokojenie. (A to ešte nehovorím o tom, že ste vykladali § 114, t.j. situáciu, o ktorej som písal vyššie, v ktorej vôbec nie je zrejmé, či bude reštrukturalizácia povolená. Podľa vášho výkladu by tak veriteľ mal vrátiť zadržanú vec, následne nebude povolená reštrukturalizácia, ani vyhlásený konkurz, dlžník sa veci obratom zbaví a veriteľ nemá nič, hoci začal so zádržným právom. Neviem, či toto je cieľ, kam máme smerovať.)

Takže, ak chceme naplniť cieľ účinkov zádržného práva v konkurze, máme dve možnosti znásilnenia - buď tvrdo znásilníme OZ a budeme tvrdiť, že záložné právo existuje aj po vrátení veci a tým v podstate vytvoríme fikciu zabezpečenia a z toho vyplývajúcich výhod pre veriteľa v konkurze/reštrukturalizácii, alebo jemne znásilníme ZKR a povieme, že pojem "výkon" sa na zádržné právo nevzťahuje, pretože fyzické zadržiavanie tu splýva s právom samotným a nemožno ich od seba oddeliť. Napokon, ako som písal vyššie, i § 151u OZ zjavne hovorí o prednostnom uspokojení z výťažku "ZADRŽOVANEJ" veci, t.j. predpokladá, aby zádržné právo trvalo.

Ja osobne som vždy radšej za znásilnenie mierne...

PS: Aké je riešenie k tej otázke o zmluve o preprave osôb a aká je klsická prvorepubliková odpoveď?

Ďakujem Michalovi. Myslím, že si vyjadril to, čo som tam videl ako problém. Konštrukcia zádržného práva v OZ a zabezpečovacieho práva v ZKR sa podľa mňa neprekrývajú. Jeden z dôsledkov je práve otázka účinku § 114 na zádržné právo a zároveň otázka kedy v súvislosti so zádržným právom možno hovoriť o zabezpečenej pohľadávke.

A SkyEurope teda asi neodvratne smeruje do konkurzu :-(, takže sa to stane veľmi aktuálne.

V zásade sa mi tiež páči "znásilnenie mierne". Rozhodne to viac chráni veriteľa. Ale z hľadiska gramatického výkladu je to v priamom rozpore s § 114 ZKR (ak teda výkon zádržného práva spočíva vo faktickom zadržiavaní). Na druhej strane "tvrdé znásilnenie" je síce v zásadnejšom rozpore s účelom zádržného práva, ale nie je to až také gramatické znásilnenie ZKR.

Na základe obedovej diskusii s Jurajom by som sa k tomuto rád vyjadril.. a keďže som sa k tomu dlho nedostal, bude to dlhé.... Vopred sa ospravedlňujem (za dĺžku aj za nudnosť postu). Najprv teoretický úvod.

Podľa Thomasa Jacksona, Logic and Limits of Bankruptcy Law (1986), knihy, ktorej základná teoretická konštrukcia v USA stále dominuje, je najdôležitejším princípom insolvenčného práva požiadavka, aby sa mimo-insolvenčné právne atribúty menili v čo najmenšej miere, tj. len v miere, ktorá je nutná pre úspešnú kolektivizáciu exekúcie (insolvenčné konanie ako také vníma ako kolektívnu exekúciu, čo dáva zmysel, aj keď v jeho rámci dochádza aj k podstatným zásahom do korporátneho práva – na základe pokusu pochopenia alternatívnych teórií som dospel k záveru, že táto koncepcia je funkčná a netriviálna aj v reorganizačnom konaní). Touto optikou sa budem pozerať na všetky otázky spojené so SkyEurope (a prekvapivo to pomôže).

1/ Zahájenie insolvenčného konania

Podľa môjho názoru dochádza v zmysle nariadenia k zahájeniu konania (opening of the insolvency proceedings) už jeho začatím podľa §113 ZKR. Dôvody, ktoré ma k tomu vedú, sú tieto:
a) rozhodnutie ESD vo veci Eurofood IFSC (horecitované) – súd považoval írske konanie za začaté ustanovením predbežného správcu, tj. veľmi predbežným úkonom, ktorý však všetkým avizoval, že dlžník je v problémoch, zastavil exekúcie proti dlžníkovi a bol jasným krokom na ceste k formálnemu insolvenčnému konaniu;
b) moratórium, ktoré je podľa § 114 ZKR spojené so začatím konania – v logike insolvenčného konania ako kolektívneho výkonu rozhodnutia je moratórium kľúčové;
c) obmedzenie možnosti dlžníka nakladať s majetkom – nepochybne napĺňa požiadavku čiastočného zbavenia majetku podľa čl. 1 nariadenia;
d) požiadavka vymenovania správcu je splnená tým, že ho dlžník poveril vypracovaním posudku ešte pred podaním návrhu – podobne napríklad v anglickej administration;

Takže účinky začatia reštrukturalizačného konania boli celoeurópske a so Standardom nesúhlasím, aj keď publikovaný názor pravdepodobne vychádzal z názoru profesora Thomasa Bachnera z UniWien, viz. článok „The Battle over Jurisdiction in European Insolvency Law“ v European Corporate and Financial Law Review 3/2006, kde prezentuje svoj odlišný názor.

2/ Použiteľné právo

Nateraz predpokladajme lietadlo vo vlastníctve dlžníka. Treba rozlíšiť dve otázky: podmienky vzniku, obsah a účinky zádržného práva na jednej strane a účinky insolvenčného konania na toto zádržné právo na strane druhej. Prvá otázka je jednoduchšia: zádržné právo k hnuteľnej veci sa riadi sa riadi miestom, kde sa vec nachádza ( § §5 a 6 ZMPS, pokiaľ viem, neexistuje výnimka pre lietadlá). Existencia insolvenčného konania na tom nič nemení, môže však obmedzovať jeho vznik, modifikovať jeho obsah alebo obmedziť jeho výkon. Tu upozorňujem na už platný (a to ešte v marci pre EU nebol!) Dohovor z Kapského mesta, ktorý rieši tieto otázky, ale ktorého obsah mi bližšie bohužiaľ nie je známy.

Druhá otázka je zložitejšia, vyžaduje použitie článkov 2(g), 5 a 11 nariadenia. Nepochybne sa použije právo štátu, kde je vedený register (len pre zaujímavosť, toto je zmena oproti pôvodnému návrhu dohovoru o insolvenčnom konaní – predchodcu nariadenia – tam sa predpokladalo, že právo štátu registrácie len stanoví mantinely uplatňovania práva štátu zahájenia, viz. Virgos-Schmidt Report). Tj. napríklad Írska. Následne, ak írske právo stanoví napr. moratórium na výkon zádržného práva (ako takmer každé insolvenčné právo), tvrdím, že sa použije článok 5 na ochranu zádržného práva v prospech letiska Orly a toto ho podľa francúzskeho práva bude môcť vykonať (či už zdržiavaním lietadla, jeho predajom alebo ináč). Rozhodnutie Parížskeho odvolacieho súdu je stále nezverejnené, takže ide o moju argumentáciu.

Áno, článok 2(g) hovorí, že lietadlo sa stále nachádza na území štátu registrácie (tj. v Írsku). Ale: v prípade SkyEurope funguje jednoduché zdôvodnenie: Írsko nie je štátom zahájenia konania a aj keď sa írske právo použije na určenie účinkov insolvenčného konania na zádržné právo, lietadlo sa stále nachádza v inom členskom štáte, ako v štáte zahájenia konania, a zádržné právo je preto článkom 5 chránené.

Podľa mňa by však táto argumentácia fungovala aj v prípade, že by lietadlo bolo registrované na Slovensku z následujúcich dôvodov: účelom článku 2(g) je lokalizovať lietadlo pre účely registrovaných vecných práv k nemu a tým chrániť exkluzivitu registra ako autoritatívneho zdroja informácií o vecných právach k nemu. V prípade zádržného práva však nie je potrebné chrániť register – právo je priamo vykonané jeho uplatnením a uvoľnením lietadla zpravidla zanikne, tj. nemôžu existovať pochybnosti o vecných právach. Zároveň by bolo nezmyselné, aby nariadenia v tomto prípade rozlišovalo, ak ide o hnuteľnú vec, v účinkoch článku 5. Podobne je všeobecne uznávaná nepísaná výnimka k článku 2(g) týkajúca sa bankových účtov, ktoré sa lokalizujú v mieste príslušnej pobočky vedúcej účet (viz. Virgos-Garcimartin: Regulation in Practice) a nie v mieste COMI banky. Pre tieto účely bude výnimka v aplikácii na lietadlá, aj keď len pre zádržné právo – záložné právo (aj napr. sudcovské) sa bude riadiť právom štátu registrácie.

3/ Leasing a slovenské právo

Zahŕňa „majetok patriaci dlžníkovi“ ( § 114(1)(c)) aj lietadlo, ktoré má dlžník v nájme? (btw. tá istá otázka sa kladie pre článok 5 nariadenia a aj keď výklad je autonómny, asi bude vzájomná inšpirácia užitočná). Podľa mňa áno: „majetkom“ sa rozumie aj pohľadávka. Právo užívať prenajaté lietadlo je pohľadávkou. Toto právo by bolo výkonom zádržného práva obmedzené a okrem toho je zádržné právo je vykonané, aj keď s účinkami proti vlastníkovi, proti dlžníkovi (tj. SkyEurope). Preto ide o výkon zabezpečovacieho práva proti majetku patriacemu dlžníkovi.

Ináč, aj keby to tak nebolo, lietadlá vo vlastníctve inej spoločnosti v skupine by SkyEurope mohlo chrániť zahájením insolvenčného konania príslušnou spoločnosťou. Najlepšie rovno v Bratislave, keďže COMI skupiny (asi) bolo v Bratislave. A slovenské súdy by sa mohli trochu viac predviesť.

4/ Právomoc a ochrana reorganizácie

Najlepšie nakoniec. Mohlo sa SkyEurope brániť aj ináč, ako na francúzskych súdoch? Bohvie, či by to pomohlo, ale podľa mňa (a nielen mňa) áno. Článok 5 nariadenia hovorí o „zahájení konania“, nie o ďalšom priebehu konania. Podľa článku 25 nariadenia sa uznávajú všetky rozhodnutia súdu, ktorý zahájil hlavné konanie, výnimkami sú len verejný poriadok, osobná sloboda a poštové tajomstvo. Otázka, či článok 5 bráni slovenskému súdu v obmedzení práv letiska Orly rozhodnutím o ochrannom opatrení v rámci reštrukturalizácie (tj. nie samotným zahájením konania) tak spadá do právomoci slovenského súdu. ESD môže vždy rozhodnúť ináč po odvolaniach Orly. Podľa mňa však tomu článok 5 nebráni a to z týchto dôvodov.

Za istých okolností môže byť v záujme reorganizácie umožniť dlžníkovi dispozíciu so zadržaným majetkom (resp. iným predmetom zabezpečovacieho práva), ak poskytne veriteľovi primerané náhradné zabezpečenie (v americkej hantýrke adequate protection – tj. nie nutne iný majetok, ale napr. zvýšenú prioritu pohľadávok, iné zabezpečovacie právo k tomu istému majetku alebo platbu úrokov). O takejto situácii nemôže rozhodovať iný ako insolvenčný súd – ten jediný môže zvážiť a dôsledne vyvážiť záujmy všetkých veriteľov. Ak by článok 5 nariadenia bránil tomu, aby insolvenčný súd vydal rozhodnutie, ktorým prikáže (na tomto príklade) letisku Orly umožniť SkyEurope dispozíciu s lietadlom, reorganizácia by prakticky bola obmedzená na aktíva, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch, kde má dlžník pobočku (establishment), lebo len v týchto štátoch by mohol otvoriť sekundárne insolvenčné konanie a nejakým spôsobom sa dopracovať k možnosti použiť tento majetok v rámci reorganizácie (nehovoriac o nákladoch a komplikáciách takéhoto postupu). Preto, aj keď automatické moratórium sa v súlade s článkom 5 na takéto práva nepoužije, vzájomná dôvera medzi súdmi členských štátov (hehe, všakže) a potreba umožniť reorganizácie vyžadujú mnou uvedený výklad (obzvlášť v dobe krízy).

Toľko späť k tomu, snáď som neprehliadol argumenty uvedené vyššie v diskusii. Zároveň týmto vyzývam k diskusii o nedostatkoch slovenského ZKR a skúsim v blízkej dobe k tomu spracovať post.

SME: Veritelia SkyEurope nedostanú ani cent, odvolací súd zrušil konkurz