Autori:

K téme primeranosti zmluvnej pokuty v českej judikatúre už Milan na tomto blogu viackrát písal a to napríklad tu, tu, tu, tu a potom ešte aj tu.

Tento post nemá byť žiadnym komplexným pojednaním o tejto zaujímavej a dôležitej téme. Rád by som len upozornil na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa k tejto téme vyjadril v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 93/2004. Ak to môžem zhrnúť, čo je veľa, to je moc a 4 700 % p.a. je už naozaj veľa.

Slovami najvyššieho súdu:

"Použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká. ...

Podľa zmluvy bola zmluvná pokuta 75 000,- Sk za každý deň omeškania (ak omeškanie presiahlo 61 dní) dojednaná pre obe zmluvné strany, čo znamená, že stíhala zhotoviteľa diela pre prípad omeškania so zhotovením a odovzdaním diela, i žalovaného pre prípad omeškania so zaplatením ceny. Z uvedeného pohľadu je dohoda vyvážená a nemožno ju považovať za jednostranne zvýhodňujúcu jednu zmluvnú stranu. Napriek uvedeným skutočnostiam, ktoré v zásade svedčia v prospech žalobcu, aj dovolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. Pokuta 75 000,- Sk za každý deň omeškania, vychádzajúc z ceny diela, zodpovedá takmer 13 %. Po prevedení na ročnú úrokovú sadzbu by to predstavovalo približne 4 700 %, teda štyridsaťsedemnásobok ceny diela. Súdom priznaná zmluvná pokuta, nepočítajúc pokutu priznanú za obdobie po uznaní dlhu, predstavuje takmer 18-násobok ceny diela. ...

Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu povinného a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty."

"Rozhodovací praxe Nejvyššího soudu se již v otázce úměry sankční povinnosti představující smluvní pokutu za nesplnění povinnosti zaplatit peněžitý dluh ustálila na tom, že ujednání o smluvní pokutě ve výši 1% denně je zpravidla považováno za neplatný právní úkon, který se příčí dobrým mravům (srov. např. rozsudky Nejvyššího soudu ze dne 27. 2. 2007, sp. zn. 33 Odo 236/2005, ze dne 30. 11. 2010, sp. zn. 33 Cdo 4377/2008, ze dne 27. 1. 2010, sp. zn. 33 Cdo 5364/2007, ze dne 31. 3. 2010, sp. zn. 33 Cdo 689/2008, ze dne 24. 3. 2011, sp. zn. 33 Cdo 2248/2009). Uvedené jak rovněž dovodila judikatura neplatí bezvýjimečně (bez dalšího), nýbrž zpravidla , tj. neexistují-li okolností odůvodňující mimořádnou výši pokuty."

NS ČR, sp. zn. 33 Cdo 3947/2017

"Je-li smluvní pokuta sjednána za každý den prodlení, vzniká věřiteli za každý den trvání prodlení samostatné právo na smluvní pokutu, neboť dlužník opětovně každým dnem prodlení porušuje svoji povinnost plnit řádně a včas. Smluvní pokuta není tak jako úroky z prodlení příslušenstvím pohledávky ani opětujícím se plněním, které by bylo možné věřiteli soudním rozhodnutím přiznat i do budoucna, ale samostatným majetkovým nárokem. Zatímco v případě povinnosti dlužníka platit úroky z prodlení se splněním závazku, která nevzniká samostatně (nově) za každý den trvání prodlení, ale jednorázově v den, kterým se dlužník ocitl v prodlení, a tímto dnem počíná běžet promlčecí doba a jejím uplynutím se právo na úroky z prodlení promlčí jako „celek“, u práva na smluvní pokutu, která je sjednána procentní sazbou z dlužné částky za každý den prodlení, běží promlčecí doba u každého jednotlivého práva na smluvní pokutu samostatně a nepromlčuje se jako celek. Uvedené platí i v případě smluvní pokuty, která byla sjednána pevnou částkou za každý den prodlení."
NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 2472/2021

"Pokiaľ by neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka mala zakladať iba skutočnosť, že v ňom bola dojednaná zmluvná pokuta v neprimeranej výške, je potrebné uplatniť možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu podľa § 545a Občianskeho zákonníka a túto možnosť uprednostniť pred určením neplatnosti právneho úkonu."

ZSP 38/2023, Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo/33/2022

Neodůvodní-li obecný soud řádně svůj závěr ohledně přiměřenosti smluvní pokuty, byť účastnící řízení přiměřenost kvalifikovaně zpochybňovali a její moderaci požadovali, poruší jejich právo na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 a 4 Listiny základních práv a svobod."

ÚS ČR, sp. zn. I.ÚS 990/23, 27. 9. 2023

"I. Pri zmluvnej pokute dojednanej percentuálnou sadzbou zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania je povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, porušovaná opakovane.

II. Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania, začína plynúť premlčacia doba vždy každým dňom, za ktorý veriteľovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu."

R 53/2023 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/18/2022 z 30.mája 2023)

1. Vo vzťahu k Obchodným podmienkam, ktoré boli a sú predmetom skúmania v danom konaní, z dôvodu otázky absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute v nich obsiahnutej pre nedostatok písomnej formy, dovolací súd uvádza nasledovné. Znenie Obchodných podmienok bolo jednostranne pripravené žalobkyňou a bolo zverejnené na jej webovej stránke, v dôsledku čoho mala žalovaná možnosť sa s týmito Obchodnými podmienkami oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Zo záverečných ustanovení zmluvy okrem odkazu na Obchodné podmienky jasne vyplýva, že Obchodné podmienky tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súčasne žalovaná svojim podpisom zmluvy expressis verbis vyhlásila, že sa s nimi oboznámila, ich obsah je jej známy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Názor odvolacieho súdu, že chýbajúce podpisy zmluvných strán na Obchodných podmienkach ako jediný prejav ich písomnej formy vo vzťahu k zmluvnej pokute, dovolací súd neposúdil ako správny.


2. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že Obchodné podmienky boli inkorporované do zmluvy ako takej, pričom ich obsah sa stal súčasťou zmluvy ich priložením k zmluve vo forme Prílohy č. 1. O záväznosti Obchodných podmienok pre zmluvné strany dovolací súd nemá žiadne pochybnosti, preto s prihliadnutím na vyššie uvedené konštatuje, že písomná forma zmluvy sa tak vzťahuje aj na Obchodné podmienky, a teda že zmluvná pokuta bola uzatvorená písomne.


3. V danom prípade je dôležitým aspektom, na ktorý dovolací súd zameral svoju pozornosť, práve povaha a charakter sporových strán ako účastníkov zmluvného vzťahu (žalobkyňa - subjekt verejného práva a žalovaná - podnikateľ, resp. vybraný podnikateľ), pretože sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah. Uvedenému nasvedčuje aj samotné znenie Obchodných podmienok, ktoré na aplikáciu Obchodného zákonníka výslovne odkazujú. Dovolací súd upozorňuje, že Obchodný zákonník predpokladá pri účastníkoch obchodnoprávnych vzťahov náležitú bdelosť, povedomie a obozretnosť v tom, že strany záväzkového vzťahu sú si vedomé svojho konania tak pri jeho uzatváraní, ako aj pri plnení svojich povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, preto im neposkytuje zvýšenú ochranu, ako napríklad v prípade spotrebiteľa. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že sankcia neplatnosti nebýva tak dôrazne uplatňovaná, ako vo všeobecnom občianskom práve.

Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Obdo/37/2022 zo dňa 31.10.2023

ide o body 78 - 80. uznesenia

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím