rss
Tipni si na Najvyšší súd alebo ako vyhrať miliardu v justičnej športke
Juraj Alexander, 08. 03. 2009 v 22:22
Keď som dočítal rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obo 141/2007 zo dňa 7. augusta 2008 vo veci Tipos, myslel som si, že ide o vtip. Nielenže rozhodnutie dokonale prejavuje všetky znaky postkomunistickej právnej krízy, ako ju popísal vo svojej skvelej knihe Zdeněk Kühn, ale to rozhodnutie odporuje základom zdravého rozumu. Senát v zložení JUDr. Beaty Miničovej, JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej sa vyznamenal. K politickým súvislostiam sa vyjadrovať nebudem, komentár v .týždni hovorí sám za seba.
Takže poporiadku, začneme faktami:
- rozhodnutie má 75 strán; z toho 27 strán zaberá rekapitulácia prvostupňového rozhodnutia, 2 strany rekapitulácia odvolania žalobcu (Športka a.s.), asi 30 strán rekapitulácia odvolania žalovaného (TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s.), ďalších 10 strán rekapitulácia rôznych podaní a celých päť strán odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho (tj. Najvyššieho) súdu!
- súd prepisuje argumentáciu strán a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia prakticky doslovne – akokeby nenachádzal schopnosť syntézy, abstrakcie a vyhodnotenia argumentov; čitateľ sa preto vo vzťahu k jednotlivým sporným bodom nedozvedá postupne stanoviská všetkých strán a potom postoj súdu, ale „na preskáčku“ vždy stanovisko každej strany a potom súdu ku všetkým otázkam; že je takýto rozsudok prakticky nečitateľný a nepreskúmateľný netreba zdôrazňovať.
- súd systematicky používa obraty typu: „Právna teória zahŕňa know-how medzi práva obdobné priemyselnému vlastníctvu.“ bez bližšej špecifikácie; aká právna teória? Kto? Kedy? Kde? Citovať? Zbytočné. Alebo: „Súčasná judikatúra súdov sa prikláňa k širšiemu pojatiu týchto pojmov.“ Taktiež bez odkazov. Zbytočné komentovať, pri takýchto postupoch sa dá dospieť k akémukoľvek záveru.
- Strany sú vo zverejnenom rozhodnutí nezmyselne anonymizované, keď aj tak každý vie, o aké spoločnosti ide. Že je anonymizácia nezmyselná si nemyslím len ja (ahľa tu). Ako vtipný príklad potom odkazujem na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obo 251/2007, ktoré je na stránke zverejnené aj s vyznačenými zmenami (v track changes), ktoré asi príslušný úradník zabudol prijať.
K podstate veci:
Športka, a.s. (predokladám, že vlastnená podobne ako jej česká sestra Sazka, a.s. športovými zväzmi) bola v roku 1993 právnym nástupcom pôvodnej československej organizácie prevádzkujúcej lotérie. Slovenská vláda rozhodla, že vyhradí prevádzkovanie lotérií novej, štátom vlastnenej akciovej spoločnosti, dnes Tipos, a.s. Športka, Sazka a Tipos uzavreli niekoľko dohôd, ktoré mali umožniť Tiposu prevádzkovanie lotérií (Športka, Šanca a Mates) s pomocou Sazky a Športky. Tipos sa postupne osamostatňoval a v roku 2000 už chcel prevádzkovať lotérie sám. Športka preto zažalovala Tipos na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z toho, že Tipos používal know-how Športky, a to od roku 1993, bez právneho dôvodu.
NS konštatoval, že: „Právna teória zahŕňa know-how medzi práva obdobné priemyselnému vlastníctvu. . . . Majetko právne komponenty tohto duševného vlastníctva sú však chránené proti zásahom prostredníctvom slobody vlastníctva... a cez ustanovenia Občianskeho zákonníka (ustanovenia o ochrane vlastníctva) a Obchodného zákonníka (ustanovenia o nekalej súťaži).“ Bez akejkoľvek opory NS konštatoval ochranu know-how cez ustanovenia o ochrane vlastníctva. Akosi pozabudol na členenie predmetov právnych vzťahov v súčasnom občianskom práve. Žeby predmetom vlastníckeho práva od tohoto rozsudku boli aj nehmotné statky? Kľudne áno, ale asi som na hodinách občianskeho práva niečo prepočul...a možno by bolo vhodné vec trochu objasniť...
NS na námietku, že celý spor vôbec nie je možné zaradiť pod nekalú súťaž reagoval veľmi vyhýbavou argumentáciou založenou predovšetkým na všeobecných frázach a citácii zákona o lotériách. Na základe toho, že Tipos aj Športka podnikali podľa toho istého ustanovenia tohto zákona, boli v konkurenčnom vzťahu. Veľmi jasné, presné kritérium. Bohužiaľ, úplne mimo reality.
Najdôležitejší je ale asi preskum zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa. NS, ako odvolací súd, sa odmietol zaoberať námietkami Tiposu a súhlasil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa. Podľa § 205 ods. 2 písm. d) o.s.p. môže byť odvolanie odôvodnené aj tým, že „súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“. Tzn. NS úplne zásadne porušil práva Tiposu, keď sa proste odmietol jeho námietkami zaoberať. Pritom nešlo o žiadne detaily, ale o základné skutkové okolnosti.
Pred sporom, z ktorého vyplynulo komentované rozhodnutie, prebiehal v 90-tych rokoch spor o ochranné známky Športka, Šanca a Mates; z rozhodnutia súdu však vôbec nie je zrejmé, kto v ňom mal pravdu. Zdá sa, že Športka si v roku 1994 známky zaregistrovala, ale Tipos namietal, že ich použil skôr, a tak ÚPV vymazal (niekedy v roku 2003 po súdnej prestrelke) Športke z registrácie ochr. známok (len) kategóriu „číselné lotérie“. NS na to reagoval s tým, že známky sú registrované pre kategóriu „organizovanie lotérií a stávkových hier“, čo je podobné. Dôvodmi, pre ktoré došlo k výmazu (evidentne súvisiace s realitou užívania týchto označení) sa NS nezaoberal. Skutočnosti a oblasti využívania známok NS posúdil podľa zápisov predmetov podnikania v obchodnom registri. Veľmi užitočné, hlavne keď ide o stovky miliónov. Výškou škody sa NS vôbec nezaoberal, bez ohľadu na to, že Športka by tieto ochranné známky z dôvodu regulácie prakticky využiť nijak nemohla (tzn. ak by aj Športka Tiposu licenciu udelila, cena by bola nepochybne nižšia, ako reálna hodnota známok).
Samozrejme, čo sa týka podstaty veci, myslím, že súd úplne minul realitu. Podstatou sporu bolo, či mohol štát legálne odňať pôvodnej spoločnosti Športka, a.s. právo prevádzkovať lotérie, a zároveň previesť prevádzkovanie týchto lotérií na inú, štátom vlastnenú spoločnosť. To súvisí s úlohou monopolu v hazardných hrách a do hlbších úvah sa tu púšťať nebudem. Ale zamyslenie sa nad touto témou v rozhodnutí by určite bolo vítané.
NS nakoniec nepripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie „Nakoľko vec nepovažoval po právnej stránke zásadného právneho významu“. Niekoľko vyššie zmienených aplikácií ustálenej, zato však dobre utajenej, judikatúry a právnej teórie jednoznačne poukazuje na trivialitu a samozrejmosť právnych záverov uvedených v rozsudku.
Generálny prokurátor nakoniec proti rozsudku podal mimoriadne dovolanie (zdá sa, že vláda mala na urovnaní a zaplatení záujem, a uzavrela dohodu o narovnaní – len pre srandu, pozrite si článok VII.3 – pokuta 400m Sk (~€13m) za nezaplatenie alebo porušenie záväzku nenapadnúť rozsudok). Stačilo, aby parlament kvôli tomu prijal novelu o.s.p. (zákon č. 484/2008 Z.z.). Verím, že ak sa aj v dovolacom konaní sa dočkáme potvrdzujúceho rozhodnutia, aspoň jeden zo sudcov prejaví morálnu odvahu a napíše odlišné stanovisko v súlade s § 243b ods. 6 o.s.p.
Názory k článku Tipni si na Najvyšší súd alebo ako vyhrať miliardu v justičnej športke:
Juraj Gyarfas, 09. 03. 2009 v 19:21 - mimoriadne dovolanie
Nuz, nemal som velku chut to rozhodnutie citat ani pred tymto postom a teraz si mi aj drobne naznaky takejto chute zobral. Takze tymto dakujem za skvely post, ktory mi usetril 75 stran utrpenia :-)
K meritu veci sa preto asi nebudem velmi vyjadrovat. Ale nerozumiem preco islo o bezdovodne obohatenie od roku 1993, ked si pisal, ze boli nejake dohody, ktore mali Tiposu umoznit prevadzkovanie loterii.
Ako velmi zaujimavy mi pripada sposob, akym doc. Fico novelizoval institut mimoriadneho dovolania prokuratora. Brano uz v nejakej starsej diskusii pisal, ze Ficova vlada sa zacina podobat na vladnutie dekretmi. Nedavno som bol na prednaske jednej sudkyne NS SR, ktora hovorila, ze tieto mimoriadne dovolania sa zacinaju v praxi dost pouzivat a ze prokuratura zaplavuje NS SR "bianko-dovolaniami", ktore podavaju v posledny den lehoty, bez odovodnenia a s navrhom odkladu vykonatelnosti, cim podkopavaju pravnu istotu ucastnikov konania.....
A este jedna otazka, co si o myslite o tej zmluvnej pokute podla cl. VII.3? Co by sa dalo poradit Tiposu okrem argumentacie dobrymi mravmi?
K meritu veci sa preto asi nebudem velmi vyjadrovat. Ale nerozumiem preco islo o bezdovodne obohatenie od roku 1993, ked si pisal, ze boli nejake dohody, ktore mali Tiposu umoznit prevadzkovanie loterii.
Ako velmi zaujimavy mi pripada sposob, akym doc. Fico novelizoval institut mimoriadneho dovolania prokuratora. Brano uz v nejakej starsej diskusii pisal, ze Ficova vlada sa zacina podobat na vladnutie dekretmi. Nedavno som bol na prednaske jednej sudkyne NS SR, ktora hovorila, ze tieto mimoriadne dovolania sa zacinaju v praxi dost pouzivat a ze prokuratura zaplavuje NS SR "bianko-dovolaniami", ktore podavaju v posledny den lehoty, bez odovodnenia a s navrhom odkladu vykonatelnosti, cim podkopavaju pravnu istotu ucastnikov konania.....
A este jedna otazka, co si o myslite o tej zmluvnej pokute podla cl. VII.3? Co by sa dalo poradit Tiposu okrem argumentacie dobrymi mravmi?
Kristián Csach, 10. 03. 2009 v 14:53 - Kristian Csach
Ten spor má viac srandovných rozmerov. Pred pár mesiacmi som o niekoľkých zákutiach písal na JinomPráve. A práve argumentácia štátnou pomocou by podľa mňa mohla sadnúť na režim zmluvnej pokuty.
Juraj Gyarfas, 11. 03. 2009 v 16:34 - ad K. Csach a statna pomoc
Uvaha o statnej pomoci na JP sa mi ohromne pacila este ked som ju prvykrat cital. Skvela uvaha. Vedeli by sme teda dospiet k tomu, ze prislusne clanky dohody o narovnani su neucinne podla § 47 OZ? Nepredpokladam, ze vlada si k tomu vypytala (alebo sa chysta vypytat) suhlas EK, takze ak tu zmluvnu pokutu naozaj vyplatia, mame neopravnenu statnu pomoc. Mozno by stalo za to skusit naozaj napisat staznost a poslat to EK.
Toto ma vsak privadza k inej otazke, ktora ma v suvislosti so statnou pomocou uz dlhsie zaujima a zatial som k tomu nic nenasiel (aj ked sa musim priznat, ze az tak velmi som nehladal). Otazka je, ci by bolo mozne vymahat statnu pomoc od akcionarov/spolocnikov prijemcu. Konkretne v tejto situacii je Lemikon pravdepodobne akasi prazdna spolocnost, ktoru jej spolocnici po obdrzani statnej pomoci bez zbytocneho odkladu zlikviduju a peniaze z nej vytiahnu. Boli uz pripady, v ktorych by sa podarilo vymoct statnu pomoc od "skutocneho" prijemcu?
Lemikon je este vcelku specificka situacia, ale myslim si, ze "skutocny" prijemca statnej pomoci moze byt casto spolocnik de iure prijemcu najma v realitnom sektore. Uplne konkretne mam na mysli statnu pomoc pri predaji obecneho/statneho majetku pod cenu, ktory kupi prazdna projektova spolocnost, zatial co "skutocnym" prijemcom pomoci je developerska alebo investicna skupina v pozadi. Myslite, ze by bolo mozne vymoct od tejto skupiny statnu pomoc, resp. viete o pripade, kedy sa o to uz niekto pokusil?
Toto ma vsak privadza k inej otazke, ktora ma v suvislosti so statnou pomocou uz dlhsie zaujima a zatial som k tomu nic nenasiel (aj ked sa musim priznat, ze az tak velmi som nehladal). Otazka je, ci by bolo mozne vymahat statnu pomoc od akcionarov/spolocnikov prijemcu. Konkretne v tejto situacii je Lemikon pravdepodobne akasi prazdna spolocnost, ktoru jej spolocnici po obdrzani statnej pomoci bez zbytocneho odkladu zlikviduju a peniaze z nej vytiahnu. Boli uz pripady, v ktorych by sa podarilo vymoct statnu pomoc od "skutocneho" prijemcu?
Lemikon je este vcelku specificka situacia, ale myslim si, ze "skutocny" prijemca statnej pomoci moze byt casto spolocnik de iure prijemcu najma v realitnom sektore. Uplne konkretne mam na mysli statnu pomoc pri predaji obecneho/statneho majetku pod cenu, ktory kupi prazdna projektova spolocnost, zatial co "skutocnym" prijemcom pomoci je developerska alebo investicna skupina v pozadi. Myslite, ze by bolo mozne vymoct od tejto skupiny statnu pomoc, resp. viete o pripade, kedy sa o to uz niekto pokusil?
Kristián Csach, 12. 03. 2009 v 08:12 - ad vymáhanie od akcionárov
Podľa mňa by neúčinnými boli (viz ten odkaz na zborník v poste na JP). Čo sa týka určenia pasívne legitimovaného na vymáhanie, to je celá veda. Komisia a ESD sa púšťali do akcionárov ako zvýhodnených najmä pri share dealoch, zatiaľ som sa nestretol s tým, aby pri neexistencii share dealu bol na zodpovednosť braný akcionár. Prinicpiálne to ale vylúčene nie je. Kto má čas, nech si pozrie tento vývoj (dve najnovšie sú najpodstatnejšie):
ESD – SMI – 29.4.2004 (C-277/00)
ESD – Seleco – 8.5.2003 (C-328/99 a C-399/00)
ESD – Falck – 24.9.2002 (C-74/00 P a C-75/00 P )
ESD – Banks – 20.9.2001
Kom – CDA – 21.6.2000
Kom – SMI – 11.4.2000
Kom – Seleco – 2.6.1999
ESD – ENI II – 4.4.1995 (C 350/93)
ESD – ENI – 21.3.1991
Kiež by som mohol s takým kľudným srdcom povedať to, čo spracovatelia tejto štúdie na s. 583: "Another practical issue, which has arisen in a number of insolvency proceedings in Germany in the past, is the extent to which the trustee in insolvency is able to transfer all or part of the insolvent business to a third party without exposing the acquirer to the risk of State aid recovery claim. This issue has been the subject of litigation at Community level (in Seleco,SMI, and other banks). The ECJ has established the principle that, where the fair market value is paid for the business, a recovery claim stays with the original beneficiary (i.e. the insolvent estate). A number of questions may arise regarding the proper method of valuation of the business, the requirement of a tender and other practical issues. However, in general, it is to be expected that issues regarding the resale of a business to secure payment of creditor claims will be handled more efficiently in the future. The authors of the report have not found a recent example of a German court case involving these issues."
(už dva roky mám o tom rozpísaný komplexnejší článok, ale asi tak skoro svetlo sveta neuzrie, je to koncepčne dosť zložitá záležitosť).
ESD – SMI – 29.4.2004 (C-277/00)
ESD – Seleco – 8.5.2003 (C-328/99 a C-399/00)
ESD – Falck – 24.9.2002 (C-74/00 P a C-75/00 P )
ESD – Banks – 20.9.2001
Kom – CDA – 21.6.2000
Kom – SMI – 11.4.2000
Kom – Seleco – 2.6.1999
ESD – ENI II – 4.4.1995 (C 350/93)
ESD – ENI – 21.3.1991
Kiež by som mohol s takým kľudným srdcom povedať to, čo spracovatelia tejto štúdie na s. 583: "Another practical issue, which has arisen in a number of insolvency proceedings in Germany in the past, is the extent to which the trustee in insolvency is able to transfer all or part of the insolvent business to a third party without exposing the acquirer to the risk of State aid recovery claim. This issue has been the subject of litigation at Community level (in Seleco,SMI, and other banks). The ECJ has established the principle that, where the fair market value is paid for the business, a recovery claim stays with the original beneficiary (i.e. the insolvent estate). A number of questions may arise regarding the proper method of valuation of the business, the requirement of a tender and other practical issues. However, in general, it is to be expected that issues regarding the resale of a business to secure payment of creditor claims will be handled more efficiently in the future. The authors of the report have not found a recent example of a German court case involving these issues."
(už dva roky mám o tom rozpísaný komplexnejší článok, ale asi tak skoro svetlo sveta neuzrie, je to koncepčne dosť zložitá záležitosť).
Kristián Csach, 12. 03. 2009 v 08:22 - ad vymáhanie od akcionárov
Podľa mňa by neúčinnými boli (viz ten odkaz na zborník v poste na JP). Čo sa týka určenia pasívne legitimovaného na vymáhanie, to je celá veda. Komisia a ESD sa púšťali do akcionárov ako zvýhodnených najmä pri share dealoch, zatiaľ som sa nestretol s tým, aby pri neexistencii share dealu bol na zodpovednosť braný akcionár. Prinicpiálne to ale vylúčene nie je. Kto má čas, nech si pozrie tento vývoj (dve najnovšie sú najpodstatnejšie):
ESD – SMI – 29.4.2004 (C-277/00)
ESD – Seleco – 8.5.2003 (C-328/99 a C-399/00)
ESD – Falck – 24.9.2002 (C-74/00 P a C-75/00 P )
ESD – Banks – 20.9.2001
Kom – CDA – 21.6.2000
Kom – SMI – 11.4.2000
Kom – Seleco – 2.6.1999
ESD – ENI II – 4.4.1995 (C 350/93)
ESD – ENI – 21.3.1991
Kiež by som mohol s takým kľudným srdcom povedať to, čo spracovatelia tejto štúdie na s. 583: "Another practical issue, which has arisen in a number of insolvency proceedings in Germany in the past, is the extent to which the trustee in insolvency is able to transfer all or part of the insolvent business to a third party without exposing the acquirer to the risk of State aid recovery claim. This issue has been the subject of litigation at Community level (in Seleco,SMI, and other banks). The ECJ has established the principle that, where the fair market value is paid for the business, a recovery claim stays with the original beneficiary (i.e. the insolvent estate). A number of questions may arise regarding the proper method of valuation of the business, the requirement of a tender and other practical issues. However, in general, it is to be expected that issues regarding the resale of a business to secure payment of creditor claims will be handled more efficiently in the future. The authors of the report have not found a recent example of a German court case involving these issues."
(už dva roky mám o tom rozpísaný komplexnejší článok, ale asi tak skoro svetlo sveta neuzrie, je to koncepčne dosť zložitá záležitosť).
ESD – SMI – 29.4.2004 (C-277/00)
ESD – Seleco – 8.5.2003 (C-328/99 a C-399/00)
ESD – Falck – 24.9.2002 (C-74/00 P a C-75/00 P )
ESD – Banks – 20.9.2001
Kom – CDA – 21.6.2000
Kom – SMI – 11.4.2000
Kom – Seleco – 2.6.1999
ESD – ENI II – 4.4.1995 (C 350/93)
ESD – ENI – 21.3.1991
Kiež by som mohol s takým kľudným srdcom povedať to, čo spracovatelia tejto štúdie na s. 583: "Another practical issue, which has arisen in a number of insolvency proceedings in Germany in the past, is the extent to which the trustee in insolvency is able to transfer all or part of the insolvent business to a third party without exposing the acquirer to the risk of State aid recovery claim. This issue has been the subject of litigation at Community level (in Seleco,SMI, and other banks). The ECJ has established the principle that, where the fair market value is paid for the business, a recovery claim stays with the original beneficiary (i.e. the insolvent estate). A number of questions may arise regarding the proper method of valuation of the business, the requirement of a tender and other practical issues. However, in general, it is to be expected that issues regarding the resale of a business to secure payment of creditor claims will be handled more efficiently in the future. The authors of the report have not found a recent example of a German court case involving these issues."
(už dva roky mám o tom rozpísaný komplexnejší článok, ale asi tak skoro svetlo sveta neuzrie, je to koncepčne dosť zložitá záležitosť).
Kristián Csach, 12. 03. 2009 v 08:34 - a čo sa týka asset dealu
Pri Asset dealoch a "nákupoch v rámci insolvencie" je to ešte menej jasné (teda ešte menej judikatúry). Ak sa predáva jednotlivá vec, neskúma sa jej hodnota a nedochádza k zmene pasívne "zvýhodneného" (ESD, C-305/89). Ak dôjde k predaju celého podniku, alebo takmer celého podniku tým spôsobom, že nadobúdateľ je schopný pokračovať v hospodárskej činnosti pôvodného majiteľa podniku, a je riziko, že by mohlo dôjsť k obchádzaniu rozhodnutia Komisie, tak je aj nadobúdateľ podniku zaviazaný vrátiť pomoc poskytnutú predchádzajúcemu majiteľovi podniku (práve rozhodnutie Komisie vo veci Seleco).
V skratke: podľa všemocného Oznámenia komisie, bod 33: "Súdy Spoločenstva poskytli určité usmernenia o podmienkach, za ktorých sa povinnosť vymáhania musí rozšíriť na iné spoločnosti ako pôvodný príjemca neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci. Podľa ESD prevod nenáležitej výhody sa môže vyskytnúť vtedy, keď sa aktíva pôvodného príjemcu pomoci prevádzajú na tretiu stranu za cenu, ktorá je nižšia ako ich trhová hodnota, a niekedy nástupníckej spoločnosti založenej s cieľom obísť príkaz na vymáhanie. Ak môže Komisia dokázať, že aktíva sa predali za cenu, ktorá je nižšia ako ich trhová hodnota, najmä nástupníckej spoločnosti založenej s cieľom obísť príkaz na vymáhanie, ESD je toho názoru, že príkaz na vymáhanie sa môže rozšíriť na túto tretiu stranu (38). Typickými prípadmi obchádzania sú prípady, keď prevod neodzrkadľuje žiadnu
ekonomickú logiku inú než účel zbaviť príkazu na vymáhanie platnosti (39)."
Takáto úvaha nájde uplatnenie aj v rámci insolvencie, a myslím, že by mal byť aj v bežnej likvidácii, pri prelievaní zisku som si nie celkom istý. To by som na mieste Komisie riešil cez definovanie "podniku" tak, ako to robí pri karteloch (teda, že zvýhodnený je celý koncern).
V skratke: podľa všemocného Oznámenia komisie, bod 33: "Súdy Spoločenstva poskytli určité usmernenia o podmienkach, za ktorých sa povinnosť vymáhania musí rozšíriť na iné spoločnosti ako pôvodný príjemca neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci. Podľa ESD prevod nenáležitej výhody sa môže vyskytnúť vtedy, keď sa aktíva pôvodného príjemcu pomoci prevádzajú na tretiu stranu za cenu, ktorá je nižšia ako ich trhová hodnota, a niekedy nástupníckej spoločnosti založenej s cieľom obísť príkaz na vymáhanie. Ak môže Komisia dokázať, že aktíva sa predali za cenu, ktorá je nižšia ako ich trhová hodnota, najmä nástupníckej spoločnosti založenej s cieľom obísť príkaz na vymáhanie, ESD je toho názoru, že príkaz na vymáhanie sa môže rozšíriť na túto tretiu stranu (38). Typickými prípadmi obchádzania sú prípady, keď prevod neodzrkadľuje žiadnu
ekonomickú logiku inú než účel zbaviť príkazu na vymáhanie platnosti (39)."
Takáto úvaha nájde uplatnenie aj v rámci insolvencie, a myslím, že by mal byť aj v bežnej likvidácii, pri prelievaní zisku som si nie celkom istý. To by som na mieste Komisie riešil cez definovanie "podniku" tak, ako to robí pri karteloch (teda, že zvýhodnený je celý koncern).
Branislav Gvozdiak, 12. 03. 2009 v 11:42 - ad TIPOS a odovodnenie
Vyborny clanok a diskusia. Mna osobne na rozsudku okrem ineho velmi zaujal vyrok, ze know-how je chraneny OZ ako VLASTNICTVO (sic!), a ze vyska bezdovodneho obohatenia za zneuzitie know-how = cisty zisk odporcu. Kebyze ja nieco podobne vypustim (ten prvy vyrok) z ust na skuske z Obcianskeho prava alebo z PDV, tak skolu pravdepodobne neskoncim. A tu nam to kludne napisu do rozsudku v spore o 2 miliardy SKK sudcovia Najvyssieho Sudu SR, a pani JUDr. Beata Miničová sa pod to vlastnou rukou s cistym svedomim dobre odvedenej prace podpise.
Vobec mi nie je prijemne, ze sa musim hanbit za rozsudky najvyssieho sudu mojej krajiny. A za tento sa teda hnabim vynimocne.
Co sa tyka uvah o statnej pomoci - zaujimave. Treba najst subjekt, ktory by podal konkurencnu zalobu, myslim ze by sme tu mohli mat zaujimave rozhodnutie ESD tykajuce sa predbeznej otazky podanej slovenskym sudom :). A mozno niekto informuje Komisiu...
A este na margo mimoriadneho dovolania bez odovodnenia a odkladajuce vykonatelnost... Treba najprv zodpovedat otazku, ci bola novela ucelova. Ak ano, tak ake mohlo byt odovodnenie tohto kroku? Nedovera vykonnej moci k rozsudkom vynasanym slovenksymi sudmi? Nic ine mi nenapada. A tak uprimne, o tom ze to BOLA ucelova novela snad nikto nepochybuje. Potom ale vyrazne podkopava pravnu istotu v SR - aj samotne odlozenie vykonatelnosti rozhodnutia takymto sposobom moze byt v niektorych pripadoch velmi prospesne pre niektoru zo stran. Len pripominam, ze v podstate akekolvek pravoplatne rozhodnutie moze byt na zaklade rozhodnutia generalneho prokuratora okamzite stratit vykonatelnost a to az do jedneho roka od jeho vynesenia. Podla mna sa to co pisal Duri - ze sa zvysi pocet mimoriadnych dovolani (resp. aj pocet podnetov na podanie mimoriadneho dovolania generalnemu prokuratorovi) - dalo cakat. Samozrejme o podnete na podanie mimoriadneho dovolania sa uspesna strana pravdepodobne vobec nedozvie az do momentu, kedy nebude jej pravoplatny rozsudok vykonatelny... WTF!!! (pardon za vyraz ale vazne ma to stve)
Vobec mi nie je prijemne, ze sa musim hanbit za rozsudky najvyssieho sudu mojej krajiny. A za tento sa teda hnabim vynimocne.
Co sa tyka uvah o statnej pomoci - zaujimave. Treba najst subjekt, ktory by podal konkurencnu zalobu, myslim ze by sme tu mohli mat zaujimave rozhodnutie ESD tykajuce sa predbeznej otazky podanej slovenskym sudom :). A mozno niekto informuje Komisiu...
A este na margo mimoriadneho dovolania bez odovodnenia a odkladajuce vykonatelnost... Treba najprv zodpovedat otazku, ci bola novela ucelova. Ak ano, tak ake mohlo byt odovodnenie tohto kroku? Nedovera vykonnej moci k rozsudkom vynasanym slovenksymi sudmi? Nic ine mi nenapada. A tak uprimne, o tom ze to BOLA ucelova novela snad nikto nepochybuje. Potom ale vyrazne podkopava pravnu istotu v SR - aj samotne odlozenie vykonatelnosti rozhodnutia takymto sposobom moze byt v niektorych pripadoch velmi prospesne pre niektoru zo stran. Len pripominam, ze v podstate akekolvek pravoplatne rozhodnutie moze byt na zaklade rozhodnutia generalneho prokuratora okamzite stratit vykonatelnost a to az do jedneho roka od jeho vynesenia. Podla mna sa to co pisal Duri - ze sa zvysi pocet mimoriadnych dovolani (resp. aj pocet podnetov na podanie mimoriadneho dovolania generalnemu prokuratorovi) - dalo cakat. Samozrejme o podnete na podanie mimoriadneho dovolania sa uspesna strana pravdepodobne vobec nedozvie az do momentu, kedy nebude jej pravoplatny rozsudok vykonatelny... WTF!!! (pardon za vyraz ale vazne ma to stve)
Juraj Gyarfas, 15. 03. 2009 v 22:00 - dakujem za info o statnej pomoci
Velmi pekne dakujem za prispevky a za info o pasivne legitimovanych na vymahanie statnej pomoci. Rozhodnutia ESD si urcite pozriem a este sa k tomu vratim. Ale zatial som teda pochopil, ze pasivna legitimacia sa za istych okolnosti prenasa aj na pravnych nastupcov povodneho recipienta.
Ak si teda predstavime, ze Lemikon tych 400mil naozaj dostane, nasledne ho poslu do likvidacie a majetok si rozdelia spolocnici a nasledne EK rozhodne, ze islo o neopravnenu statnu pomoc, mozu ju vymahat od tych spolocnikov?
Podla mojho nazoru by to bolo aj spravodlive aj by to malo logiku a hlavne je to asi pre efektivnost upravy statnej pomoci nevyhnutne. A podla toho, co ste vyssie pisali som pochopil, ze by to tak naozaj aj bolo. Ale urcite si este podrobnejsie pozriem judikaturu.
Zatial dakujem a tesim sa na dalsie podnety ... a nenapiseme teda tu staznost? :-)
Ak si teda predstavime, ze Lemikon tych 400mil naozaj dostane, nasledne ho poslu do likvidacie a majetok si rozdelia spolocnici a nasledne EK rozhodne, ze islo o neopravnenu statnu pomoc, mozu ju vymahat od tych spolocnikov?
Podla mojho nazoru by to bolo aj spravodlive aj by to malo logiku a hlavne je to asi pre efektivnost upravy statnej pomoci nevyhnutne. A podla toho, co ste vyssie pisali som pochopil, ze by to tak naozaj aj bolo. Ale urcite si este podrobnejsie pozriem judikaturu.
Zatial dakujem a tesim sa na dalsie podnety ... a nenapiseme teda tu staznost? :-)
Juraj Gyarfas, 17. 03. 2009 v 13:36 - este k statnej pomoci - prosim o reakcie
S velkym zaujmom som si precital Seleco a SMI a este raz dakujem K.Cs. za upozornenie.
A rad by som nastolil konkretny priklad z praxe a spytal sa, co si o tom myslite:
Developer D zalozi projektovu spolocnost SPV, s.r.o., ktora od mesta kupi pozemok s trhovou hodnotou 100 za 10. SPV, s.r.o. teda dostala statnu pomoc vo vyske 90. Nasledne na pozemku postavi budovu, ktora ma spolu s pozemkom hodnotu 200. Developer D preda 100% obchodny podiel v spolocnosti SPV, s.r.o. realitnemu fondu RF za trhovu hodnotu pozemku aj budovy, teda 200. Nasledne EK iniciuje konanie a rozhodne o neopravnenosti statnej pomoci a povinnosti statu ju vymahat.
A teraz by ma zaujimalo, od koho by ju mala vymahat.
Od realitneho fondu RF urcite nie (toto podla mna vyplyva z § 80 SMI).
Od developera D asi ano (toto podla mna vyplyva z § 83 Seleco).
A co s projektovou spolocnostou SPV, s.r.o.???
Toto mi pripada ako najkomplikovanejsia otazka a zda sa mi, ze som v Seleco ani SMI nenasiel uplne uspokojivu odpoved.
Nazor Komisie uvedeny v § 66 SMI podla mna tvrdi, ze SPV, s.r.o. bude povinna vratit statu/mestu 90. Toto iste podla mna potvrdil aj ESD v § 81 SMI. A s tymto asi nemozem celkom suhlasit. Uvedomujem si, ze pravna subjektivity SPV, s.r.o. ostava zachovana a preto by si mala zo sebou niest aj povinnost vratit statnu pomoc. Ale z hladiska ekonomickej logiky je to podobne, ako keby vratenie statnej pomoci bolo vymahane od realitneho fondu RF. V pripade, ak bude pomoc uspesne vymahana od SPV, s.r.o. a stat ju nebude dalej vymahat od developera D, ostava neopravnena vyhoda developera D zachovana a moze nadalej narusovat intrakomunitarny obchod. Realitny fond z hladiska ekonomickej logiky de facto vrati statnu pomoc (prostrednictvom SPV, s.r.o.), ktoru uz raz zaplatil na kupnej cene za obchodny podiel v SPV, s.r.o. Moze sice poriadne vynadat pravnikom, ktori mu robili due diligence, ale narusenie intrakomunitarneho obchodu sa tym neznizi. Dokonca by sa dalo povedat, ze developer D je zvyhodneny dvakrat a k naruseniu obchodu tak dojde dvakrat.
Velmi by ma zaujimalo, co si o tomto myslite, preto som aj do nadpisu dal prosbu o reakcie. A ak som nie celkom pochopil Seleco alebo SMI, ospravedlnte prosim nocne citanie :-) a uvedte ma na pravu mieru.
Vopred dakujem
A rad by som nastolil konkretny priklad z praxe a spytal sa, co si o tom myslite:
Developer D zalozi projektovu spolocnost SPV, s.r.o., ktora od mesta kupi pozemok s trhovou hodnotou 100 za 10. SPV, s.r.o. teda dostala statnu pomoc vo vyske 90. Nasledne na pozemku postavi budovu, ktora ma spolu s pozemkom hodnotu 200. Developer D preda 100% obchodny podiel v spolocnosti SPV, s.r.o. realitnemu fondu RF za trhovu hodnotu pozemku aj budovy, teda 200. Nasledne EK iniciuje konanie a rozhodne o neopravnenosti statnej pomoci a povinnosti statu ju vymahat.
A teraz by ma zaujimalo, od koho by ju mala vymahat.
Od realitneho fondu RF urcite nie (toto podla mna vyplyva z § 80 SMI).
Od developera D asi ano (toto podla mna vyplyva z § 83 Seleco).
A co s projektovou spolocnostou SPV, s.r.o.???
Toto mi pripada ako najkomplikovanejsia otazka a zda sa mi, ze som v Seleco ani SMI nenasiel uplne uspokojivu odpoved.
Nazor Komisie uvedeny v § 66 SMI podla mna tvrdi, ze SPV, s.r.o. bude povinna vratit statu/mestu 90. Toto iste podla mna potvrdil aj ESD v § 81 SMI. A s tymto asi nemozem celkom suhlasit. Uvedomujem si, ze pravna subjektivity SPV, s.r.o. ostava zachovana a preto by si mala zo sebou niest aj povinnost vratit statnu pomoc. Ale z hladiska ekonomickej logiky je to podobne, ako keby vratenie statnej pomoci bolo vymahane od realitneho fondu RF. V pripade, ak bude pomoc uspesne vymahana od SPV, s.r.o. a stat ju nebude dalej vymahat od developera D, ostava neopravnena vyhoda developera D zachovana a moze nadalej narusovat intrakomunitarny obchod. Realitny fond z hladiska ekonomickej logiky de facto vrati statnu pomoc (prostrednictvom SPV, s.r.o.), ktoru uz raz zaplatil na kupnej cene za obchodny podiel v SPV, s.r.o. Moze sice poriadne vynadat pravnikom, ktori mu robili due diligence, ale narusenie intrakomunitarneho obchodu sa tym neznizi. Dokonca by sa dalo povedat, ze developer D je zvyhodneny dvakrat a k naruseniu obchodu tak dojde dvakrat.
Velmi by ma zaujimalo, co si o tomto myslite, preto som aj do nadpisu dal prosbu o reakcie. A ak som nie celkom pochopil Seleco alebo SMI, ospravedlnte prosim nocne citanie :-) a uvedte ma na pravu mieru.
Vopred dakujem
Kristián Csach, 18. 03. 2009 v 07:50 - pokus o odpoveď
Načrtnutý prípad by som videl vo svetle rozhodnutia Banks, to znamená, že zvýhodnený by bol predávajúci (resp. mohli by sme uvažovať, že zvýhodnený by mohol byť aj predávajúci :)).
Celá rozhodovacia činnosť Komisie a ESD v tejto veci je mimoriadne nekonzistentná a chýba jej presvedčivý základ, preto by som ju neradil brať ako písmo sväté (pozri len bod 79 rozhodnutia Banks o tom, že v konečnom dôsledku môže štát subvencovať štátne podniky koľko chce). Všetky rozhodnutia sú až príliš našité na konkrétne skutkové okolnosti (a vo vzťahu k nim sú skutočne presvedčivé) ale majú iba obmedzený "normatívny" dosah (sorry za výraz).
Myslím, že je iba vecou času, kedy dôjde k podstatnej reforme vnímania osoby povinnej vrátiť pomoc. Už dlhšie navrhujem oddelenie dvoch otázok. Po prvé ide o otázku, či podporné opatrenie členského štátu je zakázanou pomocou podľa čl. 87 ZES. Druhou otázkou je, od koho je potrebné túto pomoc vymáhať. A vôbec by sa IMHO tieto subjekt nemuseli zhodovať, nakoľko druhá povinnosť je v záujme vytiahnuť zvýhodnenie zo súťaže. Nutnosť tieto povinnost rozlišovať je daná tým, že skutková podstata štátnej pomoci je naviazaná na "plnenie z verejných zdrojov", teda ak dôjde k prelievaniu výhody medzi súkromníkmi, tak by to už štátna pomoc nemala byť - čo je evidentný nezmysel...
Celá rozhodovacia činnosť Komisie a ESD v tejto veci je mimoriadne nekonzistentná a chýba jej presvedčivý základ, preto by som ju neradil brať ako písmo sväté (pozri len bod 79 rozhodnutia Banks o tom, že v konečnom dôsledku môže štát subvencovať štátne podniky koľko chce). Všetky rozhodnutia sú až príliš našité na konkrétne skutkové okolnosti (a vo vzťahu k nim sú skutočne presvedčivé) ale majú iba obmedzený "normatívny" dosah (sorry za výraz).
Myslím, že je iba vecou času, kedy dôjde k podstatnej reforme vnímania osoby povinnej vrátiť pomoc. Už dlhšie navrhujem oddelenie dvoch otázok. Po prvé ide o otázku, či podporné opatrenie členského štátu je zakázanou pomocou podľa čl. 87 ZES. Druhou otázkou je, od koho je potrebné túto pomoc vymáhať. A vôbec by sa IMHO tieto subjekt nemuseli zhodovať, nakoľko druhá povinnosť je v záujme vytiahnuť zvýhodnenie zo súťaže. Nutnosť tieto povinnost rozlišovať je daná tým, že skutková podstata štátnej pomoci je naviazaná na "plnenie z verejných zdrojov", teda ak dôjde k prelievaniu výhody medzi súkromníkmi, tak by to už štátna pomoc nemala byť - čo je evidentný nezmysel...
Kristián Csach, 18. 03. 2009 v 07:50 - pokus o odpoveď
Načrtnutý prípad by som videl vo svetle rozhodnutia Banks, to znamená, že zvýhodnený by bol predávajúci (resp. mohli by sme uvažovať, že zvýhodnený by mohol byť aj predávajúci :)).
Celá rozhodovacia činnosť Komisie a ESD v tejto veci je mimoriadne nekonzistentná a chýba jej presvedčivý základ, preto by som ju neradil brať ako písmo sväté (pozri len bod 79 rozhodnutia Banks o tom, že v konečnom dôsledku môže štát subvencovať štátne podniky koľko chce). Všetky rozhodnutia sú až príliš našité na konkrétne skutkové okolnosti (a vo vzťahu k nim sú skutočne presvedčivé) ale majú iba obmedzený "normatívny" dosah (sorry za výraz).
Myslím, že je iba vecou času, kedy dôjde k podstatnej reforme vnímania osoby povinnej vrátiť pomoc. Už dlhšie navrhujem oddelenie dvoch otázok. Po prvé ide o otázku, či podporné opatrenie členského štátu je zakázanou pomocou podľa čl. 87 ZES. Druhou otázkou je, od koho je potrebné túto pomoc vymáhať. A vôbec by sa IMHO tieto subjekt nemuseli zhodovať, nakoľko druhá povinnosť je v záujme vytiahnuť zvýhodnenie zo súťaže. Nutnosť tieto povinnost rozlišovať je daná tým, že skutková podstata štátnej pomoci je naviazaná na "plnenie z verejných zdrojov", teda ak dôjde k prelievaniu výhody medzi súkromníkmi, tak by to už štátna pomoc nemala byť - čo je evidentný nezmysel...
Celá rozhodovacia činnosť Komisie a ESD v tejto veci je mimoriadne nekonzistentná a chýba jej presvedčivý základ, preto by som ju neradil brať ako písmo sväté (pozri len bod 79 rozhodnutia Banks o tom, že v konečnom dôsledku môže štát subvencovať štátne podniky koľko chce). Všetky rozhodnutia sú až príliš našité na konkrétne skutkové okolnosti (a vo vzťahu k nim sú skutočne presvedčivé) ale majú iba obmedzený "normatívny" dosah (sorry za výraz).
Myslím, že je iba vecou času, kedy dôjde k podstatnej reforme vnímania osoby povinnej vrátiť pomoc. Už dlhšie navrhujem oddelenie dvoch otázok. Po prvé ide o otázku, či podporné opatrenie členského štátu je zakázanou pomocou podľa čl. 87 ZES. Druhou otázkou je, od koho je potrebné túto pomoc vymáhať. A vôbec by sa IMHO tieto subjekt nemuseli zhodovať, nakoľko druhá povinnosť je v záujme vytiahnuť zvýhodnenie zo súťaže. Nutnosť tieto povinnost rozlišovať je daná tým, že skutková podstata štátnej pomoci je naviazaná na "plnenie z verejných zdrojov", teda ak dôjde k prelievaniu výhody medzi súkromníkmi, tak by to už štátna pomoc nemala byť - čo je evidentný nezmysel...
Juraj Gyarfas, 18. 03. 2009 v 19:59 - ad statna pomoc - dakujem za pokus o odpoved
Dakujem. Takze podla § 78 Banks by stat vymahal vratenie pomoci od developera D. To je podla mna spravodlive aj to ma ekonomicku logiku. Len je to trochu v rozpore s § 81 SMI.
Naozaj sa zda, ze "normativny" dosah je obmedzeny a aj preto je asi symbolicky vhodnejsie pouzivat na casti rozhodnuti pojem "bod" a nie " §", ako som pisal ja :-)
Co sa tyka tej ocakavanej reformy, ktoru spominate a Vasich navrhov - rad by som sa spytal, ci ide o konkretne navrhy v ramci nejakej europskej legislativnej diskusie napr. na vyzvu Komisie. Zaujimalo by ma, ci sa v tomto smere uz nieco konkretne deje.
Naozaj sa zda, ze "normativny" dosah je obmedzeny a aj preto je asi symbolicky vhodnejsie pouzivat na casti rozhodnuti pojem "bod" a nie " §", ako som pisal ja :-)
Co sa tyka tej ocakavanej reformy, ktoru spominate a Vasich navrhov - rad by som sa spytal, ci ide o konkretne navrhy v ramci nejakej europskej legislativnej diskusie napr. na vyzvu Komisie. Zaujimalo by ma, ci sa v tomto smere uz nieco konkretne deje.
Juraj Alexander, 19. 03. 2009 v 04:02 - pravna subjektivita
No, ja by som v tomto velmi nevahal.. ak je statna pomoc ilegalna zalezitost, tak by ju mal vracat ten, kto ju dostal. A len subsidiarne by sa mala pouzivat definicia podniku zo sutazneho prava. Prelozene do ludskej reci - si myslim, ze SPV/target by mala niest primarnu zodpovednost a predavajuci za to len rucit...
Nie ze by som bol expert na sutazne pravo (ale hovorim si, ze nebudem tahat priklady z uplne vzdialenej oblasti), ale si myslim, ze ak napriklad SPV/taget ziska trzny podiel pomocou ilegalnych praktik a potom je predana, tak stale nesie zodpovednost. Ze ju nesie aj predavajuci (a myslim, ze minimalne za dobu od prevodu kontroly aj kupujuci) je uz ina vec. Alebo sa mylim?
Nie ze by som bol expert na sutazne pravo (ale hovorim si, ze nebudem tahat priklady z uplne vzdialenej oblasti), ale si myslim, ze ak napriklad SPV/taget ziska trzny podiel pomocou ilegalnych praktik a potom je predana, tak stale nesie zodpovednost. Ze ju nesie aj predavajuci (a myslim, ze minimalne za dobu od prevodu kontroly aj kupujuci) je uz ina vec. Alebo sa mylim?
Kristián Csach, 19. 03. 2009 v 12:57 - ad reforma a pravna subjektivita
Pokúsim sa odpovedať na oba posledné komenty.
Nie, nejde o reformnú aktivitu Komisie, skôr taký môj osobný malý povzdych. Vysvetľoval som to posledne cca na základe takejto úvahy (časť z článku v č. 5/2008 časopisu Výber z rozhodnutí SD ES). Konanie komunitárnych orgánov pritom dostáva presvedčivejší podklad, ak povinnosť vrátiť protiprávnu pomoc prestane byť považovaná za sankciu za porušenie zákazu poskytnúť štátnu pomoc (sankcia za porušenie čl. 87 ZES), či za „logický následok poskytnutia protiprávnej pomoci“, ale bude ponímaná ako osobitná povinnosť vyplývajúca z komunitárneho práva, ktorej účelom je znovunastoliť stav nenarušenej súťaže. Povinnosť neposkytnúť (a neprijať štátnu pomoc), resp. jej porušenie síce podmieňuje vznik povinnosti vrátiť protiprávne poskytnutú pomoc (správnejšie: vydať protisúťažnú výhodu), ale nie je potrebné, aby bol porušiteľ prvého zákazu nutne aj porušiteľom druhého a naopak. Tým pádom sa odstránia problémy s právnym posúdením vymáhania pomoci od subjektu, ktorému síce nebola poskytnutá, ale ktorý predsa z tohto poskytnutia požíva výhody. Z toho taktiež vyplýva, že by nemalo byť potrebné vymáhať protiprávne poskytnutú pomoc, ak takáto už prestala pôsobiť protisúťažne (príklad - subvencované zariadenie zhorelo :)). Uvedené ale musí platiť aj opačne. Ak v dôsledku poskytnutia protiprávnej štátnej pomoci bol jej príjemca schopný efekt poskytnutej pomoci multiplikovať a nadobudnúť podstatne vyšší zisk ako bola poskytnutá pomoc, potom by nemala byť povinnosť vrátiť zvýhodnenie obmedzená na samotnú pomoc a stanovené úroky, ale mala by predstavovať celé obohatenie, ktoré nadobudol v súvislosti s protiprávnou pomocou. Tým by sa aj vyriešila otázka tzv. sprostredkovanej štátnej pomoci (podpora výrobcov áut je vlastne aj podporou ich dodávateľov, atď..).
To make a long story short a odpovedať aj na pripomienku Juraja, povinnosť vrátiť pomoc netreba vnímať ako sankciu (teda, že ZLOČINEC má byť potrestaný), ale ako snahu vytiahnuť zvýhodnenie (nech to vráti TEN, kto z toho má skutočný prospech).
BTW. Nie je mi celkom jasné, na základe čoho by malo byť ručenie predávajúceho za povinnosť vrátiť pomoc? Zo zmluvy o prevode podielu (zmluvná úprava alebo nebodaj zákonná zodpovednosť za vady), alebo pri asset deale z nášho nešťastného § 477 ObchZ (a Europe-wide?)? Možno som nejakú samozrejmosť prehliadol, ale niečo mi tam kríva.
PS: na vašom blogu sa netyká? ;)
Nie, nejde o reformnú aktivitu Komisie, skôr taký môj osobný malý povzdych. Vysvetľoval som to posledne cca na základe takejto úvahy (časť z článku v č. 5/2008 časopisu Výber z rozhodnutí SD ES). Konanie komunitárnych orgánov pritom dostáva presvedčivejší podklad, ak povinnosť vrátiť protiprávnu pomoc prestane byť považovaná za sankciu za porušenie zákazu poskytnúť štátnu pomoc (sankcia za porušenie čl. 87 ZES), či za „logický následok poskytnutia protiprávnej pomoci“, ale bude ponímaná ako osobitná povinnosť vyplývajúca z komunitárneho práva, ktorej účelom je znovunastoliť stav nenarušenej súťaže. Povinnosť neposkytnúť (a neprijať štátnu pomoc), resp. jej porušenie síce podmieňuje vznik povinnosti vrátiť protiprávne poskytnutú pomoc (správnejšie: vydať protisúťažnú výhodu), ale nie je potrebné, aby bol porušiteľ prvého zákazu nutne aj porušiteľom druhého a naopak. Tým pádom sa odstránia problémy s právnym posúdením vymáhania pomoci od subjektu, ktorému síce nebola poskytnutá, ale ktorý predsa z tohto poskytnutia požíva výhody. Z toho taktiež vyplýva, že by nemalo byť potrebné vymáhať protiprávne poskytnutú pomoc, ak takáto už prestala pôsobiť protisúťažne (príklad - subvencované zariadenie zhorelo :)). Uvedené ale musí platiť aj opačne. Ak v dôsledku poskytnutia protiprávnej štátnej pomoci bol jej príjemca schopný efekt poskytnutej pomoci multiplikovať a nadobudnúť podstatne vyšší zisk ako bola poskytnutá pomoc, potom by nemala byť povinnosť vrátiť zvýhodnenie obmedzená na samotnú pomoc a stanovené úroky, ale mala by predstavovať celé obohatenie, ktoré nadobudol v súvislosti s protiprávnou pomocou. Tým by sa aj vyriešila otázka tzv. sprostredkovanej štátnej pomoci (podpora výrobcov áut je vlastne aj podporou ich dodávateľov, atď..).
To make a long story short a odpovedať aj na pripomienku Juraja, povinnosť vrátiť pomoc netreba vnímať ako sankciu (teda, že ZLOČINEC má byť potrestaný), ale ako snahu vytiahnuť zvýhodnenie (nech to vráti TEN, kto z toho má skutočný prospech).
BTW. Nie je mi celkom jasné, na základe čoho by malo byť ručenie predávajúceho za povinnosť vrátiť pomoc? Zo zmluvy o prevode podielu (zmluvná úprava alebo nebodaj zákonná zodpovednosť za vady), alebo pri asset deale z nášho nešťastného § 477 ObchZ (a Europe-wide?)? Možno som nejakú samozrejmosť prehliadol, ale niečo mi tam kríva.
PS: na vašom blogu sa netyká? ;)
Juraj Gyarfas, 20. 03. 2009 v 09:47 - ad reforma
Dakujem za reakciu. Suhlasim. Malo by ist o vytiahnutie prostriedkov zo sutaze. A preto si myslim, ze by ho mal v mojom vyssie nacrtnutom priklade platit developer, nie realitny fond ani projektova spolocnost.
Ale co sa tyka vytiahnutia multiplikovanej pomoci zo sutaze, resp. vytiahnutia sprostredkovanej pomoci - to si uz v praxi moc neviem predstavit. Ako dokazeme, ci bola multiplikovana pomoc alebo vlastne zdroje podnikatela? Myslim, ze uroky z omeskania su v tomto ok - ved podnikatel si mohol tie peniaze pozicat aj z banky a zaplatil by uroky, nie multiplikaciu.
PS: A co sa tyka vykania ... mal by som chut vyhovorit sa za tento zlozvyk na trochu moc formalne zamestnanie. Ale asi by to nebolo spravodlive ... obavam sa, ze som tento zlozvyk mal uz skor :-)
Ale slubujem, ze na tomto blogu sa budem snazit tohto zlozvyku sa zbavit :-)
Ale co sa tyka vytiahnutia multiplikovanej pomoci zo sutaze, resp. vytiahnutia sprostredkovanej pomoci - to si uz v praxi moc neviem predstavit. Ako dokazeme, ci bola multiplikovana pomoc alebo vlastne zdroje podnikatela? Myslim, ze uroky z omeskania su v tomto ok - ved podnikatel si mohol tie peniaze pozicat aj z banky a zaplatil by uroky, nie multiplikaciu.
PS: A co sa tyka vykania ... mal by som chut vyhovorit sa za tento zlozvyk na trochu moc formalne zamestnanie. Ale asi by to nebolo spravodlive ... obavam sa, ze som tento zlozvyk mal uz skor :-)
Ale slubujem, ze na tomto blogu sa budem snazit tohto zlozvyku sa zbavit :-)
Kristián Csach, 20. 03. 2009 v 15:59 - ad multiplikácia výhody
Súhlasím, že v praxi je multiplikáciu zisku takmer nemožné preukázať. Ale ide o to, ako sa tá povinnosť bude konštruovať, je to podľa mňa nevyhnutný dôsledok návrhu, rovnako ako aj nevymáhanie v prípade, ak pomoc vyšumela a už nemá protisúťažný dopad (vtedy súčasné chápanie vedie k povinnosti vrátiť pomoc).
Som ale presvedčený, že v niektorých hraničných prípadoch bude možné preukázať, že k multiplikácii došlo a potom by neodňatie takýchto výhod viedlo k tomu, že by súťaž bola naďalej deformovaná. Ale to by asi chcelo lepší ekonomický koncept, snažil som sa iba ponúknuť právny všeobecný rámec, kde vychádzam z toho, že podnikateľ by si tie prostriedky z banky požičať nemohol, teda nie za takých podmienok. Beriem, že to kríva...
PS: zabudol som, že Jurajov je tu viacej... :)
Som ale presvedčený, že v niektorých hraničných prípadoch bude možné preukázať, že k multiplikácii došlo a potom by neodňatie takýchto výhod viedlo k tomu, že by súťaž bola naďalej deformovaná. Ale to by asi chcelo lepší ekonomický koncept, snažil som sa iba ponúknuť právny všeobecný rámec, kde vychádzam z toho, že podnikateľ by si tie prostriedky z banky požičať nemohol, teda nie za takých podmienok. Beriem, že to kríva...
PS: zabudol som, že Jurajov je tu viacej... :)
Juraj Gyarfas, 20. 03. 2009 v 16:55 - ad vyšumenie výhody
Suhlasim takmer so vsetkym. Ale o tom vysumeni mam iste pochybnosti. Osobne by som sa do toho skor nepustal. Opat by to bolo v praxi podla mna velmi tazko dokazatelne. Mozeme si sice predstavit, ze stroj, ktory bol predmetom statnej pomoci, zhorel, ale medzitym sa s nim pracovalo a nemozno teda povedat, ze vyhoda uplne zmizla (ak nezhorel hned v prvy den:-)
A este by som rad napisal jednu uvahu (aj ked zatial ju nemam celkom domyslenu do dosledkov). Podla mna by bolo mozne do istej miery vnimat upravu statnej pomoci nielen z hladiska ochrany sutaze, ale sekundarne aj ako ochranu verejneho majetku. Viem, ze to nie je primarny ucel tejto upravy, ale niekde v pozadi to tam vidim. A preto by sa dalo povedat, ze statnu pomoc treba nahradit aj v pripade, ak ju prijemca uz nema z dovodu nahrady straty verejneho majetku. Co si o tom myslite?
Hmmmm, teraz som to tak napisal a uvedomujem si, ze tato uvaha otvara kadejake dalsie otazky. Co ak prijemca vobec nevedel, ze ide o statnu pomoc? Napriklad pri vyssie uvadzanom priklade statnej pomoci prostrednictvom predaja verejneho majetku pod cenu asi nie je povinnost kupujuceho zistovat si trhovu hodnotu - to by standardne malo byt povinnostou predavajuceho. Je mi jasne, ze uvaha je skor teoreticka, lebo kazdy developer vie, ze pozemok kupuje pod cenu. Ale aspon v tejto teoretickej rovine - je v takom pripade fer vymahat aj uroky? Mohol by ich prijemca potom ako skodu vymahat od organu, ktory statnu pomoc poskytol, kedze tento organ porusil svoju povinnost nielen z hladiska upravy statnej pomoci, ale aj z hladiska svojich povinnosti tykajucich sa nakladania s verejnym majetkom (hospodarne, zveladovat, atd). Hmmm?
A este by som rad napisal jednu uvahu (aj ked zatial ju nemam celkom domyslenu do dosledkov). Podla mna by bolo mozne do istej miery vnimat upravu statnej pomoci nielen z hladiska ochrany sutaze, ale sekundarne aj ako ochranu verejneho majetku. Viem, ze to nie je primarny ucel tejto upravy, ale niekde v pozadi to tam vidim. A preto by sa dalo povedat, ze statnu pomoc treba nahradit aj v pripade, ak ju prijemca uz nema z dovodu nahrady straty verejneho majetku. Co si o tom myslite?
Hmmmm, teraz som to tak napisal a uvedomujem si, ze tato uvaha otvara kadejake dalsie otazky. Co ak prijemca vobec nevedel, ze ide o statnu pomoc? Napriklad pri vyssie uvadzanom priklade statnej pomoci prostrednictvom predaja verejneho majetku pod cenu asi nie je povinnost kupujuceho zistovat si trhovu hodnotu - to by standardne malo byt povinnostou predavajuceho. Je mi jasne, ze uvaha je skor teoreticka, lebo kazdy developer vie, ze pozemok kupuje pod cenu. Ale aspon v tejto teoretickej rovine - je v takom pripade fer vymahat aj uroky? Mohol by ich prijemca potom ako skodu vymahat od organu, ktory statnu pomoc poskytol, kedze tento organ porusil svoju povinnost nielen z hladiska upravy statnej pomoci, ale aj z hladiska svojich povinnosti tykajucich sa nakladania s verejnym majetkom (hospodarne, zveladovat, atd). Hmmm?
Juraj Alexander, 21. 03. 2009 v 20:17 - sutazne pravo
A viem, ze tu vstupujem na teren mne neznamy... a predsa. Aby som odpovedal na Kristianovu otazku, ale porade.
a/ Preco subjekt, ktory pomoc dostal? Pretoze to je najjednoduchsie pravidlo, je logicke a je ho mozne aplikovat. Pokial je mozne ziskat pomoc spat od neho, tak nie je dovod ist po inych subjektoch. Investori sa maju chranit vo svojich investicnych zmluvach (a typicky sa chrania, "issue" statnej pomoci dokaze vyjednavanie M&A dealu dost skomplikovat, ale je pomerne jednoducho zmluvne riesitelne pomocou reps&warranties)
b/ Preco rucenie predavajuceho? No, ak sa nemylim, tak v sutaznom prave nesie zodpovednost za porusenie pravidiel "undertaking"/sutazitel, co je napr. cely koncern alebo pod, za ucelom, aby zodpovednost niesol subjekt, ktory ziska z porusenia najviac. S tou istou logikou by zodpovednost za statnu pomoc niesol nielen subjekt, ktory ju priamo obdrzal, ale aj jeho materska spolocnost, ktora z toho profitovala.
c/ A to uz nie je odpoved na otazku, ale myslim, ze pravidlo o multiplikacii je dost zlozite - ako by sa pocitala? Ak developer dostal za 10 pozemok v hodnote 100 a vytvoril tam projekt v hodnote 200 (povedzme s nakladmi dalsich 50), ktory aj predal, kolko sa ma vydat? Ak by developer bol schopny dat dokopy tych 100 potrebnych na kupu pozemku hned (z vlastnych zdrojov alebo z uveru), tak je to len 90, ale ak by nebol, tak je to 140 (tj. 200 minus naklady 50 minus cena 10)? Myslim, ze povinnost vydat statnu pomoc staci, ak sa bude dosledne vymahat... ale nie je to moja parketa, len som chcel odpovedat.
A ano, mne tykat mozes (to je adresovane kazdemu, kto to cita).
a/ Preco subjekt, ktory pomoc dostal? Pretoze to je najjednoduchsie pravidlo, je logicke a je ho mozne aplikovat. Pokial je mozne ziskat pomoc spat od neho, tak nie je dovod ist po inych subjektoch. Investori sa maju chranit vo svojich investicnych zmluvach (a typicky sa chrania, "issue" statnej pomoci dokaze vyjednavanie M&A dealu dost skomplikovat, ale je pomerne jednoducho zmluvne riesitelne pomocou reps&warranties)
b/ Preco rucenie predavajuceho? No, ak sa nemylim, tak v sutaznom prave nesie zodpovednost za porusenie pravidiel "undertaking"/sutazitel, co je napr. cely koncern alebo pod, za ucelom, aby zodpovednost niesol subjekt, ktory ziska z porusenia najviac. S tou istou logikou by zodpovednost za statnu pomoc niesol nielen subjekt, ktory ju priamo obdrzal, ale aj jeho materska spolocnost, ktora z toho profitovala.
c/ A to uz nie je odpoved na otazku, ale myslim, ze pravidlo o multiplikacii je dost zlozite - ako by sa pocitala? Ak developer dostal za 10 pozemok v hodnote 100 a vytvoril tam projekt v hodnote 200 (povedzme s nakladmi dalsich 50), ktory aj predal, kolko sa ma vydat? Ak by developer bol schopny dat dokopy tych 100 potrebnych na kupu pozemku hned (z vlastnych zdrojov alebo z uveru), tak je to len 90, ale ak by nebol, tak je to 140 (tj. 200 minus naklady 50 minus cena 10)? Myslim, ze povinnost vydat statnu pomoc staci, ak sa bude dosledne vymahat... ale nie je to moja parketa, len som chcel odpovedat.
A ano, mne tykat mozes (to je adresovane kazdemu, kto to cita).
Kristián Csach, 21. 03. 2009 v 21:43 - zakaz pomoci ako ochrana verejneho majetku
V práve štátnej pomoci (ako aj v práve verejného obstarávania) sa používa také zjednodušenie, podľa ktorého ak bol majetok predaný (v rámci obstarávania kúpený) v otvorenej a voľne prístupnej súťaži (tendri), potom sa predpokladá, že bol predaný za trhových podmienok (plus-mínus). Teda formálny postup dáva predpoklad dobrého materiálneho výsledku.
Ono je mimoriadne ťažké hovoriť o tom, aká je skutočná trhová hodnota, preto sa ako kritérium zvýhodnenia používa private investor test, teda skúma sa, ako by sa správal dlhodobo plánujúci súkromný investor (a nehľadá sa akási virtuálna cena).
Ale aby som sa vrátil k veci, aj keby to investor kúpil pod cenu, ale v súťaži otvorenej a spĺňajúcej podmienky, potom pomoc poskytnutá nebola, ale keby to kúpil na základe informácie na nástenke, potom už ..... (na čo asi teraz myslím? Aj odplata za poskytnutie služby na základe verejného obstarávania môže byť zakázané subvencovanie :) )
Ono je mimoriadne ťažké hovoriť o tom, aká je skutočná trhová hodnota, preto sa ako kritérium zvýhodnenia používa private investor test, teda skúma sa, ako by sa správal dlhodobo plánujúci súkromný investor (a nehľadá sa akási virtuálna cena).
Ale aby som sa vrátil k veci, aj keby to investor kúpil pod cenu, ale v súťaži otvorenej a spĺňajúcej podmienky, potom pomoc poskytnutá nebola, ale keby to kúpil na základe informácie na nástenke, potom už ..... (na čo asi teraz myslím? Aj odplata za poskytnutie služby na základe verejného obstarávania môže byť zakázané subvencovanie :) )
Kristián Csach, 21. 03. 2009 v 22:06 - k poznamkam J.A.
Vďaka za reakciu.
ad a)
Áno, súhlasím, je to najjednoduchšie a najelegantnejšie riešenie. Niekedy ale nezodpovedá ekonomickej realite, a ani nerieši rôzne únikové manévre (nejde iba o M&A s prístupom ďalšieho subjektu, ale aj o rôzne reštrukturalizácie). A je síce pravda, že sa v rámci M&A investor chráni, ale vieš, necháš na ňom konkurzné riziko príjemcu pomoci? A logika práva štátnej pomoci je podľa mňa iná ako trestajúca.
ad b) Aha, ja som myslel, že hovoríš o niečom, čo by vyplynulo z práva obchodných spoločností. V práve štátnej pomoci (na rozdiel od čl. 81 a nasl.) sa také koncernové ekonomické chápanie podniku až tak veľmi nepresadilo, hoci aj ja by som bol radšej keby tomu konečne tak bolo. Inak o otázke pričítateľnosti sankcií šikovne písala Stanislava Černá v tomto zborníku. A vlastne ako rozmýšľam, tak si sa vlastne pridal k nášmu názoru o tom, že by sa malo siahnuť aj na developera... Ale ešte stále nerozumiem, prečo by mala matka iba ručiť, teda vstupovať iba subsidiárne...
ad c)
Ako som už vravel, je to skôr nevyhnutný dôsledok zmeny perspektívy (nie sankcia, ale osobitná povinnosť), pričom to, že vo väčšine prípadov sa multiplikácia, alebo vyšumenie nedá presne ustáliť IMHO nevadí, možno sa niekedy dať bude a potom to zaváži.
ad a)
Áno, súhlasím, je to najjednoduchšie a najelegantnejšie riešenie. Niekedy ale nezodpovedá ekonomickej realite, a ani nerieši rôzne únikové manévre (nejde iba o M&A s prístupom ďalšieho subjektu, ale aj o rôzne reštrukturalizácie). A je síce pravda, že sa v rámci M&A investor chráni, ale vieš, necháš na ňom konkurzné riziko príjemcu pomoci? A logika práva štátnej pomoci je podľa mňa iná ako trestajúca.
ad b) Aha, ja som myslel, že hovoríš o niečom, čo by vyplynulo z práva obchodných spoločností. V práve štátnej pomoci (na rozdiel od čl. 81 a nasl.) sa také koncernové ekonomické chápanie podniku až tak veľmi nepresadilo, hoci aj ja by som bol radšej keby tomu konečne tak bolo. Inak o otázke pričítateľnosti sankcií šikovne písala Stanislava Černá v tomto zborníku. A vlastne ako rozmýšľam, tak si sa vlastne pridal k nášmu názoru o tom, že by sa malo siahnuť aj na developera... Ale ešte stále nerozumiem, prečo by mala matka iba ručiť, teda vstupovať iba subsidiárne...
ad c)
Ako som už vravel, je to skôr nevyhnutný dôsledok zmeny perspektívy (nie sankcia, ale osobitná povinnosť), pričom to, že vo väčšine prípadov sa multiplikácia, alebo vyšumenie nedá presne ustáliť IMHO nevadí, možno sa niekedy dať bude a potom to zaváži.
Juraj Gyarfas, 22. 03. 2009 v 20:49 - k poznamkam J.A. a K.C.
ad a) Nesuhlasim s Jurajom, ze toto by sa malo riesit len medzi predavajucim a kupujucim v ramci reps&warranties. Ochrana sutaze je v tomto pripade "povysena" na verejny zaujem. To ako si napr. developer a realitny fond pri vyssie nacrtnutom share deale rozdelia riziko, ktore nasleduje pravnu subjektivitu projektovej spolocnosti je ich sukromnopravna vec (podobne ako urcite budu vyjednavat reps&warranties na danove riziko iduce s pravnou subjektivitou SPV, s.r.o.). Ale v pripade statnej pomoci mame verejny zaujem na ochrane sutaze a je preto podla mna legitimne ziadat, aby sa statna pomoc vytiahla od toho, kto z nej z hladiska ekonomickej logiky stale profituje (suhlasim, ze nejde o trest, ale navrat do status quo ante - trest by si skor zasluzil ten verejny organ, ktory pomoc poskytol:-). To, ze kupujuci si mal tento problem osetrit v reps&warranties je sice ok, ale neznamena to, ze ak to z akychkolvek dovodov neurobil (zabudol, bol by to deal breaker, atd), ma stat este viac deformovat sutaz. Ako som pisal vyssie, vymahat statnu pomoc od SPV, s.r.o. v case, ked uz je v portfoliu kupujuceho, je dvojnasobne narusenie sutaze. Tomuto sa podla mna treba z hladiska statu vyhnut a nie spoliehat sa, ze reps&warranties v sukromnopravnej zmluve nakoniec toto riziko alokuju tam, kam patri.
ad b) suhlasim s Kristianom, ze by sa malo siahnut na developera. Ale tiez si myslim, ze nie az subsidiarne, ale v uvedenom priklade primarne.
ad c) v tomto suhlasim s Jurajom. Multiplikacia je podla mna moc zlozita, takmer nedokazatelna a uroky z omeskania mi pripadaju efektivnejsie. Este premyslam nad nejakym prikladom, kde by uroky z omeskania nestacili, aby som si to vedel lepsie predstavit. Co keby napriklad islo o statnu pomoc, v ktorej nejde o peniaze, ale o nieco unikatne, k comu by sa prijemca inak nedostal ani keby si potrebne peniaze pozical z banky. Napriklad (brainstorming) nieco v suvislosti s tazbou nerastnych surovin. Co vy na to? Tu si viem predstavit, ze uroky z omeskania by nie dostatocne reflektovali vyhodu a bolo by ekonomicky opravnene premyslat nad multiplikaciou. Ale aj tak si neviem predstavit ako by to bolo v praxi aplikovatelne.
Na zaver uz len vdaka za podnetne reakcie a uplne sa stotoznujem s Jurajom, ze mi vyhovuje, ak mi kazdy na tomto blogu bude tykat.
ad b) suhlasim s Kristianom, ze by sa malo siahnut na developera. Ale tiez si myslim, ze nie az subsidiarne, ale v uvedenom priklade primarne.
ad c) v tomto suhlasim s Jurajom. Multiplikacia je podla mna moc zlozita, takmer nedokazatelna a uroky z omeskania mi pripadaju efektivnejsie. Este premyslam nad nejakym prikladom, kde by uroky z omeskania nestacili, aby som si to vedel lepsie predstavit. Co keby napriklad islo o statnu pomoc, v ktorej nejde o peniaze, ale o nieco unikatne, k comu by sa prijemca inak nedostal ani keby si potrebne peniaze pozical z banky. Napriklad (brainstorming) nieco v suvislosti s tazbou nerastnych surovin. Co vy na to? Tu si viem predstavit, ze uroky z omeskania by nie dostatocne reflektovali vyhodu a bolo by ekonomicky opravnene premyslat nad multiplikaciou. Ale aj tak si neviem predstavit ako by to bolo v praxi aplikovatelne.
Na zaver uz len vdaka za podnetne reakcie a uplne sa stotoznujem s Jurajom, ze mi vyhovuje, ak mi kazdy na tomto blogu bude tykat.
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím