Autori:

Slovenskí právnici a klienti často kritizujú nadnárodné formy obchodných spoločností vytvorené európskym právom (najmä európsku spoločnosť - SE) z dôvodu príliš podrobnej a prísnej úpravy účasti zamestnancov na riadení spoločnosti. V diskusii k jednému staršiemu článku Braňo napríklad namietal, že pracovné právo a právo obchodných spoločností sú rôzne právne odvetvia, ktoré by sa nemali miešať. Toto je diskusia, do ktorej by som sa na tomto mieste nerád púšťal (aj keď si neviem odpustiť drobnú poznámku, že hoci v zásade som proti prílišnému zasahovaniu zamestnancov do riadenia spoločnosti, veľmi veľký dojem na mňa urobil argument, ktorý odznel v diskusii na LE Blogu: "Ve skutečnosti hlavní konflikt nespočívá mezi společníky a obyčejnými zaměstnanci, nýbrž mezi společníky a top manažery. Společníci trpí deficitem informací a nemohou z podstaty věci nad top manažery vykonávat effektivní kontrolu. Jaká je pruměrná životnost top manažera? Několik let? Naproti tomu obyčejný zaměstnanec má obvykle střednědobý až dlouhodobý zájem na obchodní společnosti, stejně jako vlastník. Muže se tedy stát, že v konfliktu mezi managementem a vlastníkem jsou ostatní zaměstnanci na straně vlastníka.").

Ospravedlňujem sa za túto dlhú odbočku a vraciam sa späť k téme príspevku. Rád by som v krátkosti predstavil nemeckú "ságu" Porsche/Volkswagen, ktorá ukazuje, že úprava účasti zamestnancov v SE, aj keď slovenským právnikom a klientom pripadá neznesiteľne "socialistická" a "Gewerkschafts-friendly", v Nemecku poslúžila koncernu Porsche "vyhnúť sa" nemeckej úprave účasti zamestnancov.

Ide samozrejme o nemecké právo, nakoľko však ide o normy, ktoré majú svoj pôvod v komunitárnom práve a obdobne sú implementované aj na Slovensku a v ČR, ide podľa môjho o prípadovú štúdiu zaujímavú aj pre slovenských alebo českých právnikov. V texte preto striedavo uvádzam odkazy na príslušné nemecké, komunitárne a slovenské predpisy. Konkrétne paragrafy českých predpisov sa mi nechcelo vyhľadávať, za čo sa všetkým českým čitateľom ospravedlňujem. Som však presvedčený, že implementácia v ČR je takmer identická so slovenskou a ktorýkoľvek český čitateľ si iste bez problémov nájde relevantné ustanovenia českých predpisov.

Trochu histórie

V 30-tych rokoch bola na Hitlerov príkaz zriadená fabrika Volkswagen. Výstavba bola čiastočne financovaná z prostriedkov ulúpených pri likvidácii odborov v roku 1933 a v závode boli nasadení nútení pracovníci. Po vojne závod pripadol British High Commission, ktorá ho neskôr v mene Spolkovej republiky odovzdala spolkovej krajine Niedersachsen. Z tohto dôvodu nebolo jasné, či fabriku vlastní Niedersachsen alebo Spolková republika a Niedersachsen ju len spravuje. Toto bol dobrý základ pre spor medzi Spolkovou republikou (pod vládou CDU) a Niedersachsen (pod vládou SPD). Výsledkom sporu bola privatizácia, premena Volkswagen z GmbH na AG a vydanie VW-Gesetz, na základe ktorého na valnom zhromaždení VW AG žiadny akcionár nemohol vykonávať hlasovacie práva zodpovedajúce viac ako 20% základného imania, a to aj v prípade, ak vlastnil väčší podiel akcií (viď. § 3 VW-Gesetz).

Medzičasom sa stalo niekoľko zaujímavých vecí. Spolková republika predala svoje akcie a najväčším akcionárom vo VW AG sa stalo Porsche, ktoré nadobudlo vyše 30% akcií. Nasledovala povinná ponuka (viď. § 35 nemeckého Wertpapiererwerbs- und Übernahmegesetz, pozri tiež čl. 5 Takeover Bid directive a § 118 a nasl. slovenského zákona o cenných papieroch - č. 566/2001 Z. z.).

Okrem toho ESD (C-112/05) rozhodol, že obmedzenie hlasovacích práv vo VW AG je v rozpore s ustanoveniami ZES o voľnom pohybe kapitálu.

Nadobudnutie kontroly koncernom Porsche je asi zaujímavé ekonomicky. Ako právnikovi mi však ohromne zaujímavé pripadá rozhodnutie ESD. Ani to však nie je predmetom tohto textu (aj keď rád by som sa k tomu niekedy vrátil). Teraz sa však opäť konečne vraciam k téme tohto postu.

Porsche Automobil Holding SE

V rámci korporátnej reštrukturalizácie sa koncern Porsche rozhodol dovtedajšiu matku koncernu premeniť na európsku spoločnosť Porsche Automobil Holding SE (ďalej "Porsche SE"), ktorá bude kontrolovať koncern Porsche a ako aj akcie vo VW AG. Operatívny biznis Porsche bol vyčlenený do samostatnej spoločnosti, ktorá bola 100% dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti a s holdingovou spoločnosťou uzatvorila ovládaciu zmluvu. V rámci premeny na európsku spoločnosť došlo k vytvoreniu osobitného vyjednávacieho orgánu (viď. § 5 nemeckého SE-Beteiligungsgesetz - SEBG, pozri tiež čl. 3 smernice 2001/86/ES a § 37 slovenského zákona o SE - č. 562/2004 Z. z.). Osobitný vyjednávací orgán s predstavenstvom vyjednal a schválil dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov v SE (viď. § 21 nemeckého SEBG, čl. 4 smernice 2001/86/ES a § 42 a nasl. slovenského zákona o SE). Táto dohoda bola podpísaná a premena na Porsche SE bola ukončená .... takmer ukončená.

Nemecká úprava účasti zamestnancov

Nemecko má pomerne prísnu úpravu účasti zamestnancov na riadení spoločnosti. Spoločnosti, ktoré majú viac ako 2000 zamestnancov musia mať až polovicu dozornej rady zloženú zo zástupcov zamestnancov. Počet členov dozornej rady pritom s počtom zamestnancov rastie. V prípade počtu zamestnancov nad 20 000 zákon vyžaduje dvadsaťčlennú dozornú radu (viď. § 7 nemeckého Mitbestimmungsgesetz). Význam tohto zastúpenia v dozornej rade je o to významnejší, že dozorná rada volí členov predstavenstva (viď. § 84 nemeckého Aktiengesetz).

Predpokladám, že dvadsaťčlenný kolektívny orgán je pomerne nefunkčný. A spôsob, ako sa tejto úprave vyhnúť, je využiť komunitárnu právnu formu SE a v rámci nej pomocou dohody o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov upraviť vzťahy inak. Práve túto možnosť Porsche využil.

Úprava v Porsche SE

Dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov Porsche SE (Beteiligungsvereinbarung - BVB) v rámci premeny vyjednali zástupcovia spoločnosti a zástupcovia koncernovej zamestnaneckej rady Porsche.

Počet členov dozornej rady bol dohodnutý na 12, a to aj pre prípad zvýšenia počtu zamestnancov. Polovicu mali tvoriť zástupcovia zamestnancov. Samotný počet by pravdepodobne nebol problém (aj keď tým pádom obišli zvyšovanie počtu členov dozornej rady pri zvýšení počtu zamestnancov). Problém bol však v tom, že pre prípad nadobudnutia nadpolovičného balíka akcií vo VW AG, mali zjednodušene povedané traja zo šiestich zástupcov zamestnancov v dozornej rade zastupovať zamestnancov koncernu Porsche (ktorých je asi 11 500) a traja mali zastupovať zamestnancov koncernu Volkswagen. Ako som písal vyššie, v čase premeny Porsche SE držala asi 31% akcií VW AG, už v tom čase však plánovala nadobudnúť nadpolovičný balík (čo sa medzitým podarilo). Traja zástupcovia zamestnancov Volkswagen mali zastupovať asi tridsaťnásobný počet zamestnancov Volkswagen (asi 324 000), než traja zástupcovia zamestnancov Porsche. Zlé jazyky hovoria, že zástupcovia zamestnancov Porsche sú kooperatívnejší s managementom, zatiaľ čo zástupcovia zamestnancov Volkswagen sú nekooperatívni "odborári". Toto možno mohlo byť dôvodom takejto dohody v BVB. Dôvody by som však rád prenechal fantázii čitateľa. Právne je podstatné, že zástupcovia zamestnancov Volkswagen to nenechali tak a išli na súd.

Žaloba

Koncernová zamestnanecká rada Volkswagen sa ako žalobca na súde domáhala určenia, že BVB je neúčinná a že musí prebehnúť nové rokovanie. Žalobca zároveň žiadal o predbežné opatrenie, ktorým by súd zabránil zápisu premeny Porsche na európsku spoločnosť až do meritórneho rozhodnutia.

Žaloba uvádzala, že pri rokovaní o BVB došlo k závažným procesným chybám a to konkrétne, že koncernová zamestnanecká rada Volkswagen sa nezúčastnila rokovaní o BVB. Podľa názoru žalobcu bola totiž VW AG v danom čase dcérskou spoločnosť Porsche (viď. § 4 nemeckého SEBG, čl. 3 smernice 2001/86/ES a § 44 slovenského zákona o SE), takže predstavenstvo Porsche malo pred premenou informovať zástupcov zamestnancov Volkswagen a prizvať ich na rokovania.

Vzťah závislosti medzi Porsche a Volkswagen odvodzoval žalobca z definície dcérskej spoločnosti v § 6 nemeckého Europäische Betriebsräte-Gesetz - EBRG, ktorý implementoval smernicu 94/45/ES (viď. 243 ods. 2 a 3 slovenského Zákonníka práce - č. 311/2001 Z. z.). Žalobca okrem iného poukázal na faktickú väčšinu Porsche na valnom zhromaždení VW AG. Išlo síce len o 30%, ale podľa žalobcu to v praxi konštituuje väčšinu, čo podľa jeho názoru uznal aj zákonodarca ustanovením tejto hranice ako hranice pre povinnú ponuku na prevzatie (na Slovensku ide o 33% - viď. § 114 ods. 2 slovenského ZCP). Ako ďalšie podporné argumenty pre postavenie VW AG ako dcérskej spoločnosti uviedol vyššie spomenuté rozhodnutie ESD (protiprávnosť obmedzenia hlasovacích práv na 20%), personáln prepletenosť (zástupcovia Porsche v orgánoch VW) a hospodársku závislosť na základe uzatvorených dodávateľských zmlúv.

Žalobca poukázal aj na iné údajné nedostatky BVB, ktoré by mali spôsobovať jej neplatnosť. Medzi nedostatkami uvádzal okrem iného skutočnosť, že podľa BVB po pristúpení čiastkového koncernu Volkswagen nebude iniciované nové rokovanie o účasti zamestnancov. Toto jednoznačne znevýhodňuje zamestnancov Volkswagen, ktorých je mnohokrát viac ako zamestnancov Porsche. Ďalší nedostatok BVB bola podľa žalobcu dlhá výpovedná doba (najskôr po uplynutí desiatich rokov s výpovednou dobou 12 mesiacov). V tomto videl rozpor s princípom demokracie a zacementovanie nespravodlivého rozdelenia v neprospech zamestnancov Volkswagen.

V nadväznosti na údajnú neúčinnosť BVB sa žalobca domáhal uskutočnenia nového rokovania o účasti zamestnancov. Pre prípad, že súd sa nestotožní s neúčinnosťou BVB, žalobca alternatívne žiadal, aby súd určil, že VW AG je dcérskou spoločnosťou Porsche SE. Na základe tohto by zamestnancom Volkswagen aj podľa napadnutej BVB vyplývali určité práva pri kreácii orgánov Porsche SE.

Rozhodnutie súdu

Arbeitsgericht Stuttgart v ostro sledovanej kauze najprv uznesením z 24. októbra 2007 odmietol návrh na predbežné opatrenie. Premena na Porsche SE bola zapísaná v obchodnom registri 13. novembra 2007. A neuveriteľne skoro - 29. apríla 2008 vyhlásil súd aj rozhodnutie vo veci samej.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že BVB je neúčinná z dôvodu neprizvania zamestnaneckej rady VW k rokovaniam o BVB. Súd nesúhlasil s kľúčovým argumentom žalobcu, že VW AG bola v danom čase dcérskou spoločnosťou Porsche. V zmysle § 6 EBRG (viď. 243 ods. 2 a 3 slovenského ZP) súd nenašiel ani väčšinový podiel na základnom imaní (31% podľa súdu nie je väčšina, aj keď právo cenných papierov to označuje za kontrolný podiel), ani väčšinu hlasov a ani väčšinu v orgánoch. Súd uviedol aj vyjadrenie predstavenstva samotného VW AG, z ktorého vyplývalo, že Volkswagen sa sám vníma ako nezávislý koncern. Podľa súdu teda žalobca "má postavenie voči BVB ako ktorákoľvek tretia osoba", ktorej sa BVB netýka a teda, aj v prípade, že BVB má určité nedostatky, tieto sa žalobcu netýkajú.

V nadväznosti súd nevyhovel ani návrhu žalobcu uložiť predstavenstvu Porsche SE povinnosť iniciovať nové rokovanie ako aj návrhu na určenie, že Volkswagen je koncernom ovládaným Porsche SE.

Záver

Kto sa dočítal až sem asi už vie, že konkrétna otázka na diskusiu nepríde. Môžeme samozrejme diskutovať o účasti zamestnancov v obchodných spoločnostiach alebo o význame nadnárodných právnych foriem alebo o dizajne áut. Tento prípad je však príliš špecifický, aby bol bez ďalšieho aplikovateľný na nejakú konkrétnu slovenskú situáciu. Išlo síce o veľmi sledovanú kauzu, dôvodom bola však asi skôr gigantickosť účastníkov, než rafinovanosť právnej otázky.

Napriek tomu som rád, že som o tejto kauze konečne napísal (hoci ide len o minimalistický abstrakt zo skvelého 50-stranového uznesenia a mnohé veľmi zaujímavé postrehy napr. o účinkoch rozhodnutia ESD som musel preskočiť). Považujem ju za fascinujúcu zmes medzi právom obchodných spoločností, pracovným právom, právom cenných papierov a samozrejme komunitárnym právom. Ak ste sa naozaj dočítali až sem (ale aj s čítaním hlavnej časti textu, nie len úvod a záver ako niektorí diplomoví vedúci alebo oponenti), ďakujem za pozornosť a dúfam, že to bolo zaujímavé.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím