Podnikanie v Poľsku | Ako začať I. – Základné informácie
Branislav Gvozdiak, 28. 01. 2009 v 15:21
Úvod
Rozhodol som sa vytvoriť sériu článkov týkajúcich sa práva obchodných spoločností v Poľsku, keďže mám k nemu momentálne relatívne blízko a zdá sa mi to byť aj celkom zaujímavá téma na diskusiu – ak ste sa niekedy zaoberali aspoň trochu právnou komparatistikou, tak snáď budete súhlasiť s názorom, že najzaujímavejšie je porovnávať právne systémy, ktoré sú si veľmi podobné, nakoľko vtedy môžete ísť naozaj do hĺbky témy a zaoberať sa úplnými podrobnosťami. K téme ma tiež priviedlo to, že takmer žiadne informácie týkajúce sa poľského práva obchodných spoločností a podnikateľských podmienok v tejto krajine sa v priestore slovenského/českého internetu nenachádzajú. V súlade s článkom 43 zakladajúcej zmluvy môže každý obyvateľ EÚ podnikať v ktoromkoľvek inom členskom štáte... Zahraničné osoby zo štátov EÚ (a štátov ktoré sú členmi EFTA) môžu teda v Poľsku podnikať presne tak ako subjekty poľské. Iné zahraničné osoby si môžu vybrať iba jednu z týchto foriem spoločností: komanditná spoločnosť (spółka komandytowa Sp. k.), komanditno-akciová spoločnosť (spółka komandytowo-akcyjna S.K.A.), spoločnosť s ručením obmedzeným (spółka z ograniczoną odpowiedzialnością Sp. z o.o.) alebo akciová spoločnosť (spółka akcyjna S.A.).
Poľsko určite nenájdete na prvých miestach rebríčkov hodnotiacich krajiny z pohľadu prekážok, ktoré pri podnikaní kladie pod nohy právny systém daného štátu. Je to však spôsobené predovšetkým skomplikovanou daňovou sústavou a predpismi pracovného práva, ktoré sa zamestnávateľom oprávnene nemusia páčiť (veľké množstvo štátnych sviatkov, dlhé obdobie platenia PN-ky, skvelým príkladom je aj možnosť zamestnanca 4x v roku zobrať si voľno „na žiadanie“ – čo vyzerá asi tak, že keď sa večer opijete, tak ráno môžete zavolať, že neprídete do práce, tomuto sa ale môžeme venovať v prípade záujmu v niektorom z nasledujúcich článkov). Čo sa však týka úzko chápanej „slobody podnikania“ a obchodného práva, tak sa táto krajina od Slovenska (Česka) v podstate neodlišuje. Dokonca môžeme nájsť aj niekoľko zaujímavých riešení, prijímaných najmä v súvislosti so smernicou o službách.
Právo
Najdôležitejšie predpisy regulujúce základné obchodnoprávne otázky podnikania:
1. Zákon zo dňa 2. júla 2004 roku o slobode hospodárskej činnosti (Dz. U. z 2007 r., Nr 155, poz. 1095 v znení neskorších predpisov).
2. Zákon zo dňa 15. septembra 2000 roku – Zákonník obchodných spoločností (Dz. U. z 2000 r., Nr 94, poz. 1037 v znení neskorších predpisov).
3. Zákon zo dňa 23. apríla 1964 roku – Občiansky zákonník (Dz. U. z 1964 r. Nr 16, poz. 93 v znení neskorších predpisov).
4. Zákon zo dňa 20. augusta 1997 roku o národnom súdnom registri (Dz. U. z 2007 r. Nr 168, poz. 1186 v znení neskorších predpisov).
5. Zákon zo dňa 19. novembra 1999 roku – Právo hospodárskej činnosti (Dz. U. z 1999 r., Nr 101, poz. 1178 v znení neskorších predpisov).
V angličtine mám iba prvé predpisy, aj to iba v papierovej forme, ak by ich ale niekto potreboval, myslím že by sa to dalo nejako zariadiť a nájsť na internete.
Formy podnikania
Samozrejme, tak ako v zásade všade, môžeme podnikať ako fyzická alebo právnická osoba, eventuálne aj ako organizačná jednotka, ktorá nie je právnickou osobou, ale v zmysle osobitných predpisov má spôsobilosť na právne úkony. Pri fyzickej osobe to bude forma „działalności gospodarczej” (= živnosť), táto sa registruje v Ewidencji Działalności Gospodarczej – niečo ako náš živnostenský register, akurát v Poľsku je tento register vedený samosprávnymi orgánmi – gminami (obce). Za následok to má to, že neexistuje žiadna jednotná celoštátna evidencia, a asi ani tak skoro existovať nebude, čo má samozrejme ten mínus, že získanie informácií, ktoré na Slovensku nájdeme na stránke www.zrsr.sk môže byť v Poľsku dosť náročné. Zaujímavé je skôr to, že živnostníci môžu spolu vytvoriť tzv. civilnú spoločnosť –spółka cywilna (s.c.). Túto možnosť im dáva poľský občiansky zákonník (čl. 860-875), ktorý ju upravuje v časti záväzkové právo ako jeden zo zmluvných typov. Do 9. januára 2009 mali tieto civilné spoločnosti povinnosť zmeniť sa na verejnú obchodnú spoločnosť (spółka jawna) v prípade prekročenia určitej hranice ročného obratu (najprv ekvivalent 400 tisíc, potom 800 tisíc, až nakoniec 1.2 milióna euro) 2x po sebe, takáto zmena je však od spomínaného dátumu už iba fakultatívna (keďže bola takmer nevynútiteľná).
Čo sa týka subjektov zapisovaných do KRS (Krajowy Rejestr Sądowy, niečo ako náš OR), tu je možných foriem relatívne dosť a pre niektoré nemáme v slovenskom právnom poriadku zodpovedajúcu im formu. Taká rýchla vymenovávačka: osobné spoločnosti: spółka jawna – Sp.j. (verejná obchodná spoločnosť (tu si vždy spomeniem na moje registrované partnerstvo – z ang. registered partnership – s Jurajom Gyárfášom:))), spółka partnerska (táto forma bola uvedená 1. januára 2001 Kódexom Obchodných Spoločností a predstavuje formu, ktorú môžu zakladať predstavitelia vymenovaných slobodných povolaní); spółka komandytowa – Sp. k. (komanditná spoločnosť); spółka komandytowo-akcyjna – S.K.A. (komanditno-akciová spoločnosť) a kapitálové spoločnosti: spółka z ograniczoną odpowiedzialnością – Sp. z o.o. (spoločnosť s ručením obmedzeným); spółka akcyjna – S.A. (akciová spoločnosť). Samozrejme do KRS sa zapisujú ešte iné subjekty – družstvo, európska spoločnosť, európske družstvo, európske zoskupenie hospodárskych záujmov, štátny podnik, poisťovne. Všetky tieto právne formy sú zapisované do jednej z troch častí KRS – do evidencia podnikateľov. Ďalšie samostatné časti KRS tvoria evidencia združení, iných verejných a profesionálnych organizácií, nadácií a verejných zdravotníckych zariadení a evidencia insolventných dlžníkov.
Informácie z KRS už môžeme získať o niečo jednoduchšie než z Ewidencji Działalności Gospodarczej, pretože je vytvorená centrálna databáza, ktorá je samozrejme verejná, treba však ísť na niektorý z registrových súdov, vystáť obyčajne celkom slušnú radu (a tu si dovolím tvrdiť že poliaci sú masochisti, všade treba stáť v rade:)) a samozrejme zaplatiť. Na internete nebolo dlho nič, teraz existuje vyhladávač subjektov zapísaných v KRS na adrese http://krs.cors.gov.pl/, kde sa dá vyhľadávať podľa obchodného mena alebo čísla KRS. Vo výpise sú iba základné údaje a ani zdaľeka nemôžeme vyhľadávať subjekty podľa toľkých kritérií ako u nás, ale aj tak – konečne, thumbs up :). Pre verejnú informáciu to stačí.
Záver
Tento post bol určite poriadne nudný, považoval som ale za nutné taký úvod k tejto téme napísať. A myslím, že aj tu nájdeme niekoľko zaujímavostí na diskusiu a hlbšie poznanie rozdielov jednotlivých právnych poriadkov. V nasledujúcich postoch by som sa už chcel rozobrať postup pri začínaní s podnikaním v Poľsku, venovať sa konkrétnym formám podnikania, a predovšetkým takým konkrétnym ustanoveniam poľského práva obchodných spoločností, ktoré sa mi zdajú, ako slovenskému právnikovi, zaujímavé. A nevylučujem ani zaoberanie sa zaujímavými otázkami daňového a pracovného práva. Len by som chcel, aby ste v diskusii vyjadrili svoj názor – či to má vôbec nejaký zmysel aj pre vás a eventuálne položili zopár otázok, na ktoré by ste chceli poznať odpoveď...Názory k článku Podnikanie v Poľsku | Ako začať I. – Základné informácie:
Juraj Gyarfas, 29. 01. 2009 v 21:23 - polske obchodne spolocnosti
Z tejto casti ma zaujali hlavne tie dva typy obchodnych spolocnosti, ktore my nemame - spolka partnerska a komandytowo-akcyjna. Nemam zial ziadne skusenosti so spolkou partnerskou (alebo nemeckou Partnergesellschaft), ale pripada mi to ako dobre riesenie pre slobodne povolania. Neviem presne preco to u nas nezaradili do Obchodneho zakonnika - neviete niekto?
Co sa tyka komanditnej-akciovky, v Polsku nam tusim hovorili, ze ani jedna jedina neexistuje, lebo je to prilis komplikovane. Ale v Nemecku sa to myslim celkom vyuziva (napr. Merck, Henkel) a hlavne dovody su zevraj rozne sikovne danove schemy a kombinacia obchodovania s akciami na burze a ucinneho branenia sa hostile takeover. Mate s tym niekto nejake skusenosti?
Branislav Gvozdiak, 29. 01. 2009 v 21:39 - dakujem juraj...
Branislav Gvozdiak, 30. 01. 2009 v 10:47 - Partnergesellschaft
Co sa tyka komanditnej akciovky, tak som ich v KRS nasiel vyse 200, co nie je zase tak malo (samozrejme v porovnani s innymi formami je to uplne mizive percento, ale nejake su...). Paci sa mi ako sa musi tvorit meno tejto spolocnosti - musi obsahovat cele meno komplementara, takze mozeme mat Gy&Gv spolocnost s rucenim obmedzenym spolocnost komanditovo-akciova :)
Juraj Gyarfas, 30. 01. 2009 v 11:54 - akciova komanditka
Co sa tyka spolky partnerskej .... jasne Gy&Gv znie dobre. Len kto bude robit tu porodnu babicu :-)
Juraj Alexander, 01. 02. 2009 v 00:35 - llp
Ale zas KGaA je podla mna uz anachronizmus a je to velmi podivne.. zmysluplne je o tom diskutovat naozaj len v kontexte obrany pred ponukami na prevzatie a to si myslim, ze je samostatna diskusia..
Juraj Gyarfas, 01. 02. 2009 v 10:32 - ad llp
Branislav Gvozdiak, 21. 02. 2009 v 13:24 - komanditna akciovka
Nuz suvisi to s tym, ze este relativne nedavno bola skvela doba na investovanie do nehnutelnosti. A investicne fondy samozrejme nechceli tuto prilezitost zmeskat. Pravo dovoluje specializovane "nehnutelnostove" investicne fondy, ale pravnici vymysleli jednoduchsiu cestu - zakladanie normalnych otvorenych investicnych fondov, ktore investovali peniaze do spolocnosti zaoberajucich sa investiciami do nehnutelnosti, ktore same zakladali ako SPV (special purpose vehicle), resp. zakladali ich spolocnosti ktore su riadiacim organom investicnych fondov (velmi zaujimava pravna konstrukcia...), no a urad pre dozor nad financnym trhom to kupil. Samozrejme, zeby boli splnene predpisy urcujuce hranice kapitaloveho zaangazovania, bolo treba tych SPV niekolko. No a SPV mali formu SKA (v ktorych komplementarom bola srocka) - priklad obch. mien - SKARBIEC NIERUCHOMOSCIOWY 1 Sp. z o.o. spolka komandytowo akcyjna, SKARBIEC NIERUCHOMOSCIOWY 2... Tato prax v podstate ozivila mrtvu formu spolocnosti, akou SKA bola...
Juraj Gyarfas, 21. 02. 2009 v 17:08 - SPV ako akciova komanditka?
Branislav Gvozdiak, 21. 02. 2009 v 19:08 - SKA ako SPV
Danova optimalizacia... asi najdolezitejsi dovod. Pri preneseni nehnutelnosti do kapitalovej spolocnosti treba platit dan uz pred samym "prvym vbitim lopaty do zeme" - bez ohladu na formu prenesenia vlastnictva. Okrem toho, vela vlastnikov pozemkov (pod investiciu) je ich vlastnikom dlhe rokov a musia platit dan z prijmu. Osobna spolocnost (komanditka, akciova komanditka) nie je danovnikom, jej zisk je zdanovany na urovni spolocnikov. Vklad nehnutelnosti do osobnej spolocnosti nie je zdanene, kedze logicky nemoze byt zdanena transakcia s neexistujucim danovnikom... Investicia je tak zdanena az po jej ukonceni - pri predaji, ci zisk z najomu. Osoby bez developerskych skusenosti tak mohli zalozit s developerom komanditku, cim mohli ziskat ovela viac, ako zo sameho predaja pozemku - taka forma bola (minuly cas pouzivam, pretoze momentalne tento trh uplne zamrzol a asi sa zacnem zaujimat o rozvody:D) vhodna pre subjekty kapitalovo nesuvisiace.
Aktiva komanditovej akciovky vsak mohli byt zakladom pre investicne certifikaty uzavretych investycnych fondov. Zakladnym plusom bolo zvysenie zysku vdaka odlozeniu (v case) zdanenia. Investicne fondy platia dane az po vyplateni hodnoty investicnych certifikatov. Preto vznikali fondy, ktore lokovali kapital v niekolkych takychto spolocnostiach (kvoli obmedzeniam tykajucich sa koncentracii lokovania kapitalu). Vlastnikmi investicnych certifikatov boli subjekty, ktore vkladali nehnutelnosti do zakladanych spolocnosti a/alebo developer. Vdaka tomu bolo tiez mozne uviest investicne certifikaty na burzu.
Taktiez v tejto forme investovania vidim ten plus, ze netreba platit realne peniaze, ako v standardnych nehnutelnostovych investicnych fondoch (ktore potom za ne nakupuju nehnutelnosti). Moze to byt dolezite aj v dnesnych casoch, ked ziskanie realnych penazi na investicie je v podstate nemozne. Je totiz mozne, aby investor, ktory uz vlastni rozne investicie, casto v roznych cielovych spolocnostiach, vstupit do uzavreteho investicneho fondu s investormi ako dalsimi ucastnikmi.
No dufam ze to dava nejaky zmysel, naozaj myslim ze je to tema skor na clanok, a to celkom dlhy... Samozrejme cakam na dalsie otazky, ak budu, ono pisal som to tu "z prsta", ani uz neviem co je hore:), snad sa v tom nikto prilis nestrati...
Branislav Gvozdiak, 21. 02. 2009 v 19:13 - ...
Branislav Gvozdiak, 21. 02. 2009 v 19:15 - zisk
Juraj Gyarfas, 23. 02. 2009 v 10:13 - ad SKA ako SPV
A ako je to s osobami bez developerskych skusenosti - oni boli potom akcionarom a developer komplementarom? Alebo naopak? Alebo uplne nejako inak?
Je to zaujimava tema a na Slovensku som zatial moc nepocul o vyuzivani osobnych spolocnosti ako SPV, takze preto sa pytam. Diky :-)
Branislav Gvozdiak, 23. 02. 2009 v 12:23 - osobne spolocnosti ako SPV
Hlavnym motivom bola spominana danova optimalizacia (a hned ti hovorim ze na Slovensku by to s osobnymi spolocnostami takto neslo). Urcite si z UW pamatas, ze osobne spolocnosti nemaju v Polsku pravnu subjektivitu = nie su pravnickou osobou (hoci ma sposobilost na pravne ukony)... dost sme o tom vtedy diskutovali, pre slovenskeho pravnika je to urcite tazko pochopitelna konstrukcia. Myslim ze sme dospeli k nazoru, ze v podstate je to len teoreticky problem a tema pre teoriu prava, a v praxi to nema ziadne dosledky. No nie je to celkom tak... :) Komanditka ani komanditna akciovka (ani ine osobne spoloncosti) nie su danovnikom – netyka sa ich ani dan z prijmu FO ani PO...
Fyzicka osoba musi pri predaji pozemku zaplatit dan z prijmu (o tom sa da napisat nie len clanok, ale cela knizka, ale v zasade je to 19%). V niektorych pripadoch – ked je ta osoba vlastnikom dlhe roky, tak sa ta dan plati v podstate z celej ceny, kedze nie je co odratat ako „naklady“. Ak z toho urobi vklad do osobnej spolocnosti a stane sa v nej spolocnikom – tak plati dan az z prijmu, ktory mu tento vlkad priniesol (cl. 5 zakona o dani z prijmu pravnickych osob Dz.U.00.54.654). Taky vklad neznamena ani vznik danovej povinnosti na zaklade cl. 10 ods. 1 bod 8 pism. a) zakona o dani z prijmu FO (Dz.U.00.14.176), nakolko sa tu nejedna o odplatny prevod nehnutelnosti (pozri ods. 2 toho clanku), a nie je to tiez prijem z „inych zdrojov“ – nakolko sa nenachadza vo vymenovavacke v cl. 20 ani nesplna vseobecnu definiciu prijmu z cl. 11 zakona o dani z prijmu FO. Vsetko toto je identicke v pripade pravnickych osob ako vkladatelov do osobnej spolocnosti.
Vklad do kapitalovej spolocnosti je prijmom tejto spolocnosti a je aj tak zdaneny (cl. 12 ods. 1 bod 7 zakona o dani z prijmu PO). Preto som spominal nevyhnutnost zaplatenia dane hned na zaciatku investicie...
Tiez je podla mna vhodne spomenut aj to, ze pre developera moze byt organizacne vyhodne mat investicie rozdelene v roznych spolocnostiach.
Predpisy: Dz.U.00.54.654: http://www.lex.com.pl/podatek/?akt=00.54.654.htm, Dz.U.00.14.176: http://www.lex.com.pl/podatek/?akt=00.14.176.htm.
Dufam ze to takto staci teraz :) Vidim ze tema uzavretych investicnych fondov investujucich do nehnutelnosti prostrednictvom akciovych komanditiek ta nezaujala, tak k tomu sa uz nebudem vracat, aj tak sa tento komentar urobil celkom dlhy...
Juraj Gyarfas, 23. 02. 2009 v 13:17 - osobna spolocnost ako SPV
1. Co sa tyka predaja, pochopil som, ze fyzicka osoba by pri predaji nehnutelnosti SPV-cku (kapitalovej spolocnosti) zaplatila dan z prijmu. Ale ak nehnutelnost preda osobnej spolocnosti, plati taktiez dan z prijmu, nie?
2. Co sa tyka vkladu do osobnej spolocnosti, pisal si, ze "plati az dan z prijmu, ktory tento vklad priniesol" (btw. ako sa predava podiel v osobnej spolocnosti?) Ale aky je v tomto rozdiel voci kapitalovym spolocnostiam? Hovoris, ze v Polsku by pri vklade nehnutelnosti do zakladneho imania kapitalovej spolcnosti (napr. Sro / Spzoo) tato spolocnosti platila dan z prijmu?
Nerozumiem ani tomu, ze, ako si pisal v tom priklade, vlastnik nehnutelnosti ju vlozil do SKA a za nu upisal akcie. Aky je z danoveho hladiska rozdiel, keby toto spravil v obycajnej akciovke?
Branislav Gvozdiak, 23. 02. 2009 v 14:53 - pokus o upresnenie
Ano, pisal som aj o predaji nehnutelnosti aj o nepenaznom vklade, kedze namiesto predaja je casto vhodnejsie dat tu nehnutelnost ako vklad do osobnej spolocnosti a stat sa tak spolocnikom. Cize:
1. FO by pri predaji nehnutelnosti HOCIKOMU zaplatila dan z prijmu (okrem urcitych vynimiek, ktore sa nas ale v tomto pipade vobec netykaju).
2. Vklad do osobnej spolocnosti - tym ze vkladatel/spolocnik plati az dan z prijmu, ktory tento vklad priniesie, som mal na mysli, ze samotny vklad sa nechape ako prijem spolocnika a nie je zdaneny (pripominam ze osobne spolocnosti nie su danovnikmi a zdanuje sa az prijem spolocnikov). Cele to tomu povodnemu majitelovi pozemku umoznuje zaratat rozne formy nakladov, a zdanuje sa len sam zisk z predaja ukoncenej investicie/najmu - ktory by sa zdanoval aj tak, v momente predaja/najmu investicie developerom, ktory by pozemok od FO najprv kupil... Ked si vsak precitas spominany cl. 12 ods. 1 bod 7 zakona o dani z prijmov PO, tak zistis ze prijmom je "nominalna hodnota podielov (akcii) v kapitalovej spolocnosti (...) ziskanych za nepenazny vklad (...)". Takze nepenazne vklady do kapitalovych spolocnosti su zdanene (ako prijem osoby ktora vklad do tejto spolocnosti vnasa). Cize jedina forma ako sa vyhnut plateniu dane z "odplatneho prevodu nehnutelnosti" je jej vklad do osobnej spolocnosti. To som mal tym celym na mysli :) Ospravedlnujem sa za rozne skratky v odovodnovani. A snad uz z toho aj vyplyva odpoved na poslednu otazku - rozdiel, ak by to urobil v normalnej akciovke, by bol ten, ze nominalna hodnota akcii by bola jeho prijmom.
Ono to nie je nikde priamo napisane a aj danove urady s tym mali problem, takze ak sa obcas zamotam vo vysvetlovani ja, tak sa to tiez da pochopit :) Na tuto interpretaciu treba prepojit KSH + niekolko rozhadzanych predpisov v spominanych zakonoch.
Juraj Gyarfas, 23. 02. 2009 v 15:13 - aha
Ked vlozim nehnutelnost ako nepenazny vklad do zakladneho imania Spzoo a nadobudnem obchodny podiel v nominalnej hodnote 10 000 PLN, zaplatim dan zo zakladu 10 000 PLN. Ked vlozim nehnutelnost do zakladneho imania akciovky a nadobudnem akcie v nominalnej hodnote 10 000 PLN, zaplatim rovnaku dan. A ked vlozim nehnutelnost do zakladneho imania SKA a nadobudnem akcie v nominalnej hodnote 10 000 PLN, nezaplatim ziadnu dan? To je zvlastne nie?
Branislav Gvozdiak, 23. 02. 2009 v 15:33 - :)
je to zvlastne... cele to je podla mna zakopane prave v tom, ze osobne spolocnosti nemaju pravnu subjektivitu.
Hlavne z danovych dovodov su pre fyzicke osoby casto zaujimavou alternativou ku kapitalovym spolocnostiam... Da sa tak uniknut dvojitemu zdaneniu (ano, v kapitalovych spolocnostiach dochadza pri FO k dvojitemu zdaneniu). Da sa tiez fungovat na 19% dani, zaroven sa napr. da do nakladov zaratat strata z inej osobnej spolocnosti. Zodpovednost (rucenie) sa da obmedzit napriklad tak, ze srocka bude komplementarom a FO komanditistom v komanditke...
Juraj Gyarfas, 23. 02. 2009 v 16:28 - zvlastne
Ale interpretacia, ze pri nadobudnuti akcii v akciovke zaplati dan a pri nadobudnuti akcii v komanditnej akciovke nie mi pripada vcelku bizarna.
Tomas Vavrak, 11. 03. 2009 v 11:50 - add 15.13
1) pri vklade do kap. spolocnosti sa musi uplatnit Tax Merger Smernica, ie zdani sa iba to co sa naviac zahrnie do danovych nakladov. Ak teda polske predpisy zvysia Zaklad Dane (ZD) o 10,000 v roku 1, v rokoch 1,2,.... x moze kapitalova spololcnost uplatnit tuto ciastku alikvotne do nakladov.
2) otazka co sa tyka tej fyzickej osoby, tak ona dan nezaplati ale si ani odpisy neuplatni. kde je potom ten tax upside? vidim tam iba cashflow vyhodu (aj ked aj to je vyhoda, samozrejme)
(ak ide o nehnutelnost ktora je pozemok, slovo odpisy nahradte slovom "danova zostatkova cena")
Juraj Gyarfas, 11. 03. 2009 v 13:53 - vitam Tomasa a jeho tax insight
Diky vopred :-)
Branislav Gvozdiak, 12. 03. 2009 v 10:34 - :)
Ale co sa tyka tej FO, nie je to iba cashflow vyhoda. Ako som pisal, osobna spolocnost nie je vobec danovym subjektom (co sa tyka dani z prijmu), a medzi spolocnikov sa rozdeluje nie len zisk, ale aj naklady. Konkretne financne rozdiely boli v tychto pripadoch (tzn. vnesenie pozemku ako vkladu do osobnej spolocnosti namiesto jeho priameho predaja developerovi) dost vyznamne.
Peter Cernek, 30. 04. 2009 v 15:46 - e shop
v prvom rade sa chcem podakovat ze super informacie. Nie osm pravnik a naozaj sa nevyznam v zakonoch a urcite nie v Polskych. Samozrejme aj pri citani tvojho postu som sa uz troska stratil, preto sa na teba obraciam s jednoduchou otazkoz. Otvaram e shop na slovensku a chcel by som predavat aj v Polsku. Co mam preto urobit? Stale rozmyslam o registracii na zivnost alebo sro (na Slovensku). Je vobec nieco taketo mozne?? mozem tovar distribuovat zo slovenska alebo musim mat sidlo v PL? Dakujem.. S pozdravom Peter
Branislav Gvozdiak, 05. 05. 2009 v 09:36 - re: Peter
maria.gablikova, 01. 05. 2011 v 21:34 - Podnikanie v Poľsku-Ako začať
Lucia Palková, 12. 05. 2011 v 15:34 - Ad spółka partnerska
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím