Autori:

Úvod

Už celkom dlhú dobu v Poľsku prebieha diskusia na tému reformy poľského zákonníka obchodných spoločností (kodeks spółek handlowych - KSH). V tomto príspevku by som sa chcel zamerať na najviac využívanú formu obchodných spoločností – spoločnosť s ručením obmedzeným (spółka z ograniczoną odpowiedzialnością – Sp. z o.o.).

Sejm 23 októbra tohto roku schválil novelu, ktorou znižuje výšku základného imania Sp. z o.o. z 50 tisíc na 5 tisíc zlotých. Moje hodnotenie tejto zmeny úzko súvisí s tým, ako vnímam zmenu práva obchodných spoločností v Nemecku. Reforma nemeckého práva GmbH z júna tohto roku (účinná od 1 novembra) je zaujímavá už len z toho hľadiska, že ide o prvú dôležitejšiu zmenu práva týkajúceho sa spoločnosti s ručením obmedzeným v Nemecku za posledných 115 rokov, a udialo sa to v krajine, kde táto forma spoločnosti vznikla a kde na trhu existuje viac než 1 milión takýchto spoločností. Reforma sa v podstate týkala troch hlavných tém – zníženie základného imania, zvýšenie ochrany veriteľov a čas registrácie spoločnosti.

Základné imanie

Výška základného imania GmbH (vo výške 25 tisíc euro) musela byť prehodnotená v súvislosti s expanziou anglických Limited, ktoré môžu byť zakladané so základným imaním vo výške 1 libry. V Nemecku ich v posledných rokoch pribudlo celkom slušné množstvo (formálne zakladané v Anglicku a fakticky fungujúce v Nemecku).

Samozrejme odporcov znižovania základného imania sa našlo veľa, a ich hlavným argumentom bolo to, že základné imanie plní ochrannú funkciu pre veriteľov. Myslím si jednak, a nie som sám :), že základné imanie v súčastnosti žiadnu ochrannú a zabezpečovaciu funkciu neplní, nakoľko žiadnym spôsobom neodzrkadľuje faktický majetok spoločnosti a nevzniká v súvislosti s hospodárskou činnosťou spoločnosti. Okrem toho základné imanie nie je celkom chránené pred neoprávneným vyplácaním. Ja osobne si dovolím zájsť ešte ďalej, tu už so mnou nemusí veľa osôb súhlasiť, ale základné imanie dokonca môže pôsobiť negatívne v tom zmysle, že v laikoch môže vzbudzovať dojem, že pohľadávky voči spoločnosti sú do výšky základného imania zabezpečené (tzn. že tie peniaze naozaj existujú a čakajú až ich bude treba vyplatiť veriteľovi). Základné imanie môže podľa mňa vzbudzovať u veriteľa určitú dôveru až vo výške niekoľkonásobne vyššej, než je tá minimálna.

Nemci chceli zo začiatku znížiť základné imanie GmbH z 25 na 10 tisíc euro. Nakoniec však prijali inú koncepciu – minimálne základné imanie zostáva vo výške 25 tisíc euro, ale vzniká možnosť založiť inú, novú kapitálovú spoločnosť: Unternehmergesellschaft (haftungbeschränkt), pre ktorú sa prijal názov GmbH light, pri zakladaní ktorej vôbec netreba vkladať kapitál vo forme základného imania (minimum 1 euro). Táto spoločnosť sa s niekoľkými výnimkami riadi zákonom o GmbH, musí ale tvoriť rezervu z ročného zisku (25%) až do momentu dosiahnutia sumy 25 tisíc euro, kedy takáto povinnosť odpadá, a v tom momente sa na takúto spoločnosť vzťahujú už iba predpisy týkajúce sa GmbH.

V súvislosti s tým by som chcel otvoriť nasledujúcu diskusiu: má nejaký zmysel znižovať základné imanie z 50 na 5 tisíc zlotých? Aký je to rozdiel pre veriteľa, či je základné imanie 5 tisíc alebo 1 zloty? Nebolo by v súvislosti s tým vhodné prehodnotiť základné imanie spoločností s ručením obmedzeným na Slovensku, keďže aj tak je momentálna prax taká, že sa iba napíše vyhlásenie o jeho vplatení, a zamerať sa viac na ochranu veriteľa (čo sa podľa mňa podarilo „GmbH light“, kde sa rezerva musí skutočne tvoriť).

Ochrana veriteľa

V nemecku v súvislosti so vznikom „GmbH light“ prijali niekoľko opatrení, ktoré majú chrániť veriteľov (nakoľko títo môžu faktické zníženie základného imania chápať ako zníženie ich ochrany). Opatrenia sa týkajú predovšetkým spoločníkov. Nakladá sa na nich povinnosť podať návrh na konkurz v určitých prípadoch, zväčšila sa ich zodpovednosť za vyplácanie peňazí z majetku spoločnosti ktoré zapríčinilo platobnú neschopnosť, rozšíril sa katalóg trestných činov, ktorých spáchanie vylučuje možnosť byť v predstavenstve v GmbH. Zaujímavé je napríklad to, že v súlade s novými predpismi je každá pôžička udelená spoločnosti spoločníkom, nesplatená pred vyhlásením konkurzu alebo splatená pred menej ako rokom, chápaná ako navýšenie základného imania so všetkými konsekvenciami (np. povinnosť vyplatenia ho spoločnosti).

Všetky tieto zmeny sú výsledkom zníženia kapitálových požiadaviek pri založení spoločnosti, za ktorej záväzky spoločníci nezodpovedajú. V Poľsku ochrane veriteľa v súvislosti so znížením minimálneho základného imania nikto nevenoval ani jedno slovo (v každom prípade ja som nič takého nezaregistroval). Považujem to za chybu a škodu... Pretože ak súhlasíme s názorom, že dnes už základné imanie žiadnu ochrannú funkciu neplní (po 100 rokoch učenia všetkých právnikov, že ju plní), tak sa treba zamyslieť aj nad tým, ako tých veriteľov predsalen chrániť.

Jednoduchšia registrácia

To už v úplnej skratke. V Nemecku boli prijaté dva vzory spoločenskej zmluvy, ktoré môžu byť využité pri zakladaní spoločnosti. Zámer bol taký, že využitie týchto vzorov by znamenalo odpadnutie povinnosti prijatia tejto zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Notárske lobby ale takéto niečo samozrejme nemohlo dopustiť :). Zjednodušením je tak jedine to, že vzorec je zároveň aj zoznamom spoločníkov a vyhlásením o ustanovení predstavenstva (pred reformou tri samostatné dokumenty, každý povinne vo forme notárskej zápisnice).

V Poľsku musí mať spoločenská zmluva taktiež formu notárskej zápisnice. Osobne si myslím, že notár pri zakladaní spoločnosti potrebný je, kľudne to však môže byť tak ako u nás – overením podpisov na spoločenskej zmluve (a týmto smerom by sa v tejto otázke mala podľa mňa vybrať aj ďalšia už pripravovaná novela KSH). Potreba notára vyplýva pre mňa z toho faktu, že podpísanie spoločenskej zmluvy vedie k založeniu spoločnosti a od toho momentu už môže v určitom rozsahu konať (v Poľsku dokonca majú spoločníci až 6 mesiacov na podanie návrhu na zápis spoločnosti do KRS (poľský obchodný register)). Je teda podľa mňa nanajvýš vhodné poznať presný moment, kedy bola spoločnosť založená.

Záver

Vzory spoločenskej zmluvy osobne nepovažujem za šťastný nápad, nakoľko v praxi chcú mať spoločníci v zmluve takmer vždy individuálnu úpravu určitých práv a povinností. Celkovo však hodnotím reformu práva spoločností v Nemecku veľmi pozitívne, a tú poľskú reformu považujem už za menej podarenú. Každopádne dokázali nemci relatívne vecne na túto tému diskutovať, a napriek tomu, ako veľmi sa im zdá ich právo dokonalé, dospeli k celkom rozumnému riešeniu. V Poľsku tiež samozrejme debata o reforme prebiehala, ale legislatíva sa o nej pravdepodobne nikdy nedozvedela a išla si svojou cestou...:)

Myslím že by bolo vhodné zamyslieť sa nad znížením/zrušením minimálneho základného imania aj na Slovensku (je to v podstate celoeurópsky trend). Chcel by som ešte podotknúť, že vo Francúzsku je možné zakladať spoločnosti s ručením obmedzením bez základného imania už od roku 2003, a žiadny nárast konkurzov tam nezaznamenali, priemerné základné imanie novovznikajúcich spoločností je niekde medzi 3 a 4 tisíc euro.

Čo si myslíte o eventuálnej úprave základných otázok obchodných spoločností na úrovni EÚ? Pravdopodobne utópia... každopádne je to ale celkom vhodná téma na diskusiu.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím