Autori:

Tento blog nie je o politike a v žiadnom prípade by som nechcel komentovať politické výroky slovenského premiéra na adresu zahraničných akcionárov v Slovenskom plynárenskom priemysle - E.ON Ruhrgas a Gaz de France. Ale rád by som napísal niekoľko poznámok k právnemu výsledku jeho výrokov - k čerstvému zákonu č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Politické pozadie

Politické pozadie tohto zákona bolo obšírne medializované. SPP opakovane podal návrh na zmenu cien pre domácnosti na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 14 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom a účinnom znení. Premiér reagoval návrhmi na spätné odkúpenie akcií SPP za pôvodnú cenu. Objavili sa aj návrhy, podľa ktorých mal štát zmeniť pravidlá rozhodovania predstavenstva SPP, v ktorom je väčšina akcionárskou zmluvou zverená zahraničným akcionárom (hoci štát vlastní 51% akcií). Hrozili arbitráže a podľa právnika Mareka Benedika by zahraniční akcionári mali reálnu šancu na úspech (SME: Fico sa vyhráža akcionárom SPP).

Jednoparagrafový zákon

Vládna koalícia nakoniec schválila zákon č. 429/2008 Z. z., ktorého jediný paragraf zveruje rozhodovanie akejkoľvek obchodnej spoločnosti o podaní návrhu ceny podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou odkazuje na § 14 zákona č. 276/2001 Z.z.) valnému zhromaždeniu. "Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu1) a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia.2)" Nadväzujúca novela Obchodného zákonníka dopĺňa v § 125 ObZ (pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným) a v § 187 ObZ (pôsobnosť valného zhromaždenia akciovej spoločnosti) odkaz na osobitný zákon.

Nakoľko štát má na valnom zhromaždení SPP 51% hlasov, pričom na rozhodovanie je potrebných 52%, Fico zdanlivo splnil svoju túžbu a zabránil zahraničným akcionárom napriek manažérskej kontrole podávať návrhy cien plynu.

Riešenie?

Z právneho hľadiska sa zdá, že premiér svoj politický cieľ dosiahol vcelku elegantne (opäť by som rád zopakoval, že politickú rovinu na tomto mieste nechcem hodnotiť). Namiesto priamej zmeny podmienok akcionárskej zmluvy, ktorá by si vyslovene pýtala o medzinárodnú arbitráž, štát "všeobecným spôsobom" upravil rozdelenie pôsobnosti medzi orgánmi obchodných spoločností. V tomto duchu sa pre SME vyjadril aj Radoslav Procházka: „Zákonodarca smie na všeobecnej úrovni upraviť otázku, čo má v mene obchodnej spoločnosti robiť predstavenstvo a čo valné zhromaždenie.“ Podľa Procházku sa premiérovi zrejme podarilo nájsť riešenie, ako dosiahnuť cieľ a neposkytnúť zahraničnému akcionárovi priestor na efektívnu obranu. „Toto nové pravidlo do práv zahraničného akcionára nezasahuje spôsobom, voči ktorému by sa mohol úspešne brániť či už na domácom alebo medzinárodnom súde.“ (citované podľa SME: Fico našiel bič na plynárov).

Ak sa potvrdí, že premiér týmto zákonom našiel spôsob, ako bez rizika medzinárodných arbitráží realizovať svoju politickú predstavu, patrí mu za to istá miera technokratického uznania. Zároveň je však na zváženie, či by sa zákony mali písať na základe konkrétneho sporu medzi predsedom vlády a subjektom súkromného práva a či by takéto zákony mali "kľučkovať" medzi rizikom medzinárodných arbitráží. Okrem toho vôbec nie je jasné, či pri tvorbe tohto zákona vôbec boli úvahy o vplyvoch na iné subjekty ako SPP, ktoré taktiež podávajú cenové návrhy podľa zákona č. 276/2001 Z. z. (napr. vodárenské spoločnosti). Podľa novej právnej úpravy bude potrebné pred podávaním návrhov vždy zvolávať valné zhromaždenie.

Dôvodová správa k novému zákonu žiadne úvahy tohto druhu neobsahuje a vzhľadom na skrátené legislatívne konanie sa taktiež nezdá, že by zákonodarca týmito úvahami strácal veľa času. Nehovoriac už o tom, že nie je ani celkom jasné, aké mimoriadne okolnosti, "keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody" v zmysle § 89 zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov, boli základom pre skrátené legislatívne konanie. Jednoparagrafový zákon doslova "prefrčal" národnou radou v priebehu niekoľkých dní a legisvakačná lehota bola skrátená na nula dní. Je obdivuhodné, ako rýchlo sa dajú na Slovensku niektoré veci stihnúť.

Záver

Slovensko-nemecká obchodná komora tvrdí, že zákonom sa mení význam privatizačných zmlúv. Pozícia Slovenska ako dobrého miesta pre investovanie je podľa komory vážne ohrozená (SME: Podnikatelia z Nemecka odkazujú Ficovi, že dohody treba dodržiavať). Možno sa dočkáme medzinárodnej arbitráže, pričom bude nepochybne zaujímavé sledovať argumenty vlády ako aj argumenty zahraničných akcionárov. A zákon č. 429/2008 Z. z. možno medzitým vojde do dejín ako príklad účelového právneho riešenia politických predstáv.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím