Před několika dny jsem přednášel na Slovensku a krom bolesti zad z výkonné klimatizace jsem si odnesl i (pro někoho obdobně bolestnou) informaci o chystané zásadní novele OSP a dalších zákonů (Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, Parlamentní tisk č. 1684).

Poslanecký návrh předpokládá krom revolučních (a retroaktivních) změn procesních předpisů také přímou novelu zákona směnečného a šekového. Zákaz směnky v rezortních spotřebitelských předpisech (jehož porušení zakládá patrně jen relativní námitky spotřebitele, srov. § 5a slovenského zákona o ochraně spotřebitele, podobně § 18 českého zákona o spotřebitelském úvěru) již tedy nepostačuje.

V čl. III má být doplněn § 3a, dle kterého "Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.“.

Klíčový čl. I § 17 pak má být doplněn o následující text „Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.“.

A teď přitlačme na plynový pedál, v § 17 má být doplněn druhý odstavec, „V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“.

Vždy jsem odsuzoval apatii, s jakou jsme jako právníci připustili masové a dlouhodobé zneužívání směnek vystavovaných spotřebiteli. Za alibistické jsem považoval argumenty odmítající novelu zákona směnečného a šekového, neboť údajně jde o tak dokonalý předpis, že by každý, byť jen subtilní zásah, narušil promyšlenou statiku geniálního legislativního počinu. A za potměšilé či perverzní jsem považoval s gustem formulované projekce typu „tak to neměli podepisovat“ – jako kdybychom v tom kontrastu se srabem „dolních“ vrstev nalézali ocenění za naše tak racionální, odpovědné a vysoce bdělé jednání.

Po prvním přečtení návrhu se mi ale vybavila nostalgická slova "Zavřete oči, odcházím....". Nevím totiž, zda mají odejít toliko tzv. spotřebitelské směnky, což byl patrně záměr zákonodárce, či snad směnky všechny (nejistotou z důsledků čl. III § 3a)... Souvislost se spotřebitelskou smlouvou totiž z textu směnky hned tak nezjistíme. Navíc neplatnost směnečných prohlášení dle navrhovaného § 3a je (alespoň na první přečtení) formulována "velkoryse" - bez ohledu na status osoby, která směnečné či šekové prohlášení činí. Sbohem, skripturo… Nebo to čtu nesprávně?

A není to jedno? Směnka (aspoň v ČR) je jako použitelný prostředek čehokoliv stejně mrtvá.
(1) na směnce potřebuji mít ověřený podpis kvůli tomu nesmyslu NS ČR
(2) soud stejně bude zkoumat k jakkoliv jednoduché námitce proč ta směnka existuje a já budu muset vysvětlovat co ti moji podnikatelé tou směnkou vlastně mysleli.
(3) u nepodnikatelů je úplně nepoužitelná.
(4) prodloužila se doba pro námitky
Takže to zůstává bankám při úvěrech, které si tím hojí na podnikatelích neschopnost spočítat úroky z úvěru. Z jednoduché záležitosti se teorií a judikaturou stal těžkopádný a nepraktický moloch.

.. Takhle jsme se hráli včera a dneska si budeme hrát inak.

Problém vidím podobne (inak link na materiál: http://goo.gl/55Xb4B). Súvisí so spôsobom formulácie predpisov na ochranu spotrebiteľa za posledné roky. Ten funguje nasledovne: zoberieme jednu skutkovú situáciu, o ktorej vieme, že je zlá a že ju treba potierať (a fakt treba) a tú zovšeobecníme akože do právnej vety. Tento proces je OK, ak je spravený dobre (ale je strašne ťažký). Problém nastane, ak nie je spravený veľmi premyslene a radšej sa norma pre istotu upraví viac všeobecnejšie, ako je potrebné (a prepojí aj s procesom, sicher je sicher) a ten, kto právnu normu aplikuje, ju musí aplikovať práve ako abstraktnú právnu normu, a nie ako metaforu jednej skutkovej situácie (už o tom bola debata v súvislosti s § 5b ZOS).

A máme preto aj tu formulačný problém s potenciálne nedoziernymi kolaterálmi:

- namiesto spotrebiteľa máme akúkoľvek osobu, ktorej : „zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“ – teda, ako vravíš, týka sa aj podnikateľa a nie len fyzickej osoby (nie je to prepojené s návrhom § 79 ods. 3 OSP); navyše, súvislosť so spotrebiteľskou zmluvou je prima facie omnoho širší pojem, ako „použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy“. Ide o odlišné situácie? Je tam niekde nová zákazová norma ( § 3a to asi nebude), ktorá rozširuje zákaz zmeniek zo zabezpečenia a plnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy na jej vystavenie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou? Ešte že máme dôvodovú správu ... aha, tak nič... ;)

- ods. 2: „sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ...ktoré by mohol uplatniť“ (podľa predchádzajúceho odseku). Opäť podobný problém ako § 5b ZOS: predchádzajúci odsek totiž hovorí o kauzálnych námietkach vo vzťahu k majiteľom/predchodcom, a tieto námietky nie sú len o súlade právneho úkonu so zákonom (neprijateľné podmienky), ale aj o nesplnení, vadnom plnení, započítaní a podobne. Proste všetky kauzálne námietky, natvrdo, a ex offo sa má prihliadať na „skutočnosti odôvodňujúce tieto námietky“, a tieto námietky nemusia vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy, ale z akéhokoľvek vzťahu (!). Napríklad započítavací prejav je skutočnosť, ktorá odôvodňuje kauzálnu námietku, podobne nejaký právny dôvod akéhokoľvek iného záväzku voči majiteľovi, či predchodcom je práve skutočnosť, ktorá odôvodňuje námietku. A súd by teda – lege artis – ex offo mal vždy zisťovať, či neexistuje akýkoľvek dôvod voči ktorémukoľvek z predchádzajúcich majiteľov, ktorý by mohol znížiť plnenie voči majiteľovi. Takže predložiť spotrebiteľskú zmluvu vo vzťahu k prvému majiteľovi stačiť evidentne nebude... A rozsah prieskumu pri zmenkových sporoch by tak mal byť omnoho širší ako pri nezmenkových.

Aby som ťa upokojil, reálny problém s tým ale v praxi nebude. Ty tie právne normy berieš príliš vážne a predpokladáš, že súdy aplikujú právny predpis nejakým metodologicky kóšer spôsobom;). U nás na východe sa postupuje inak. Ak právne normy vnímaš iba ako metaforu, lyrickú reč, potom nemáš probléma. ;) Stačí to povestné zavíram oči, odcházím... a poviem len, že: Ak je žalovaným zo zmenky fyzická osoba, a žalobca nepreukáže, že záväzok žaloveného so spotrebiteľskou zmluvou nijak nesúvisí, tak sa návrh zamietne. To je základný modus operandi (a v tomto kontexte aj úplne správny a povedal by som, že by mohol/mal vyplývať aj de lege lata). Iné výsledky, hoci aj vyplývajú z formulácie právnej úpravy, nenastanú. Prečo to však nenapíšeme takto úprimne a tvrdo do zákona?

Ako sám píšeš, vieme, že treba tvrdo riešiť zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, ale tiež nerozumiem, prečo nestačí to nemecké riešenie o neindosácii a s tým spojené „zabstraktnenie“ spotrebiteľských námietok, spojené s judikatúrou SD EÚ o potrebe zisťovania, či ide o spotrebiteľský vzťah, to fakt netuším.

Napíšeme o tom článoček, oki? ;) Myslím de lege lata, nie o tej novele.

Bráni niečo vydávaniu zmenky podľa práva ČR ? Podľa čl.6 ods. 4 písm. d) Rím I sa odseky 1 a 2 (spotrebiteľská ochrana) neuplatňujú na finančný nástroj

A přesto v ČR podle 145/2010 Sb.Zákon o spotřebitelském úvěru - § 18
(1) Ke splacení nebo zajištění splacení spotřebitelského úvěru nelze použít směnku nebo šek.
To by asi moc nepomohlo.

návrh: predstavme si českú s.r.o. poskytujúcu (spotrebiteľskú) pôžičku, bezúročne, pričom jej sesterská/dcérska spoločnosť by vykonávala sprostredkovanie/poradenstvo spotrebiteľovi za odplatu (úrok), a záväzok by bol zabezepečený zmenkou ; vzhľadom na výnimky v § 2 by zmenkou bolo možné kryť jednak pôžičku a jednak odmenu sprostredkovateľa/poradcu

Ako metaforista by som vzal § 9 ods. 3 ZMPS a mám vystarané. Podobne aj cez § 91,93 a 95 ZZŠ (v závislosti od toho, ako dopadne novela ZZŠ). A ak by som bol detalista, ešte by som doplnil niečo o obchádzaní zákona, spotrebiteľskej ochrany (ekonomicky nejde o dve transakcie, ale o jednu) a podobne... a po prstoch by si za taký výmysel zaslúžili.

možno by sme mohli tieto nepríjemnosti vyriešiť plnomocenstvom/mandátnou zmluvou kvázispotrebiteľa udeleným slovenskému sprostredkovateľovi/poradcovi, aby v ČR v jeho mene a na jeho účet uzatvoril zmluvu s českým poskytovateľom bezúročnej pôžičky a vystavil zmenku (podľa právneho poriadku ČR) s miestom vystavenia a platobným miestom v ČR ( § 91 ods. 2, § 93)

... rozumiem, že tieto príklady sú ilustráciou, prečo namiesto znenia "zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy" sa môže zdať lepšie "zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku súvisiaceho zo spotrebiteľskou zmluvou" (ako zákazovej normy, teda nie len nový čl. III, §3a ZZŠ).

Ale aj tak, môžeme si vymyslieť X komplikovaných rôzne kreatívnych situácií, ktoré obchádzajú zákaz použitia zmeniek; no a? To z nich nerobí košér riešenia ani nevedie k zmene fóra, ktoré bude tu... a imperatívne normy sú proste overkill.

aj keby bol príslušný slovenský súd, hmota by mala ísť podľa českého práva a teda zabezpečenie bezúročnej pôžičky zmenkou by mal vyhodnotiť ako OK, napriek tomu, že tu sa snaží smer zlikvidovať zmenku

Zbierka stanovísk NS a súdov SR 8/2015 bol publikovaný nasledujúce stanovisko NS SR:

93. I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ zakýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť
s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak
to z vykonaného dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

SD EÚ vec C‑176/17 Profi Credit Polska S.A. w Bielsku Białej:

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá umožňuje vydať platobný rozkaz na základe vlastnej zmenky spĺňajúcej všetky náležitosti, ktorou sa zabezpečuje pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu, nemá právomoc preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok tejto zmluvy, a pokiaľ podmienky uplatnenia práva podať odpor proti takému rozkazu neumožňujú zabezpečiť dodržiavanie práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica.

Slovenský preklad ešte nie je k dispozícii, preto pridávam český, ktorý je aktuálne dostupný

SD EÚ vo veci C‑25/23:

"Žádost rozhodnutí o předběžné otázce podaná Qorti tal-Maġistrati (Malta) fil-qasam ċivili (občanskoprávní soud prvního stupně, Malta) ze dne 14. prosince 2022 je zjevně nepřípustná v rozsahu, v němž se týká druhé a třetí otázky.

2) Článek 6 odst. 1 a čl. 7 odst. 1 směrnice Rady 93/13/EHS ze dne 5. dubna 1993 o zneužívajících ujednáních ve spotřebitelských smlouvách

musí být vykládány v tom smyslu, že

brání ustanovení vnitrostátního práva, jak je vykládáno vnitrostátními soudy, které stanoví, že v řízení o nuceném výkonu směnek cizích není soud, kterému byly podány námitky, příslušný posoudit z úřední povinnosti nebo na návrh dotyčného spotřebitele případnou zneužívající povahu ujednání smlouvy, kterou tento spotřebitel uzavřel s prodávajícím zboží nebo poskytovatelem služeb a která je základem pro vystavení směnek cizích, u nichž je zpochybňováno, že představují exekuční titul."