Zákaz vrátenia vkladu druhýkrát alebo práca chvatná málo platná
Radovan Pala, 15. 04. 2015 v 09:37
V rámci všeobecného a oprávneného pohoršenia zo situácie v rámci reštrukturalizácie slovenských stavebných gigantov vláda s odbornou podporou Ministerstva spravodlivosti oprášila neschválený návrh novely OBZ z jesene 2014 a tento použila ako základ pre právnu úpravu, ktorá ma naoko zachrániť množstvo malých veriteľov Váhostavu. O návrhu sa na vláde rokovalo včera (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/805), dnes je v parlamente.
Nakoľko sa pripomienkové konanie neuskutoční, dovoľujeme si využiť toto fórum aspoň na základnú diskusiu o veľmi dôležitej časti návrhu, ktorého zavedenie bez akejkoľvek odbornej diskusie a aspoň základnej komparatívnej analýzy bude podľa nášho názoru pomerne nezodpovedným legislatívnym počinom, ktorý priamo ovplyvní všetky obchodné spoločnosti a družstvá v Slovenskej republiky a bude mať dopad na celé podnikateľské prostredie.
Odhliadnuc od deravej a neefektívnej novely zákona o reštrukturalizácii (toto je na samostatný článok - základné výhrady som formuloval tu: https://www.linkedin.com/pulse/%C5%BEol%C3%ADk-pre-dl%C5%BEn%C3%ADkov-v-re%C5%A1trukt%C3%BArachlegaliz%C3%A1cia-verite%C4%BEov-radovan-pala?trk=hp-feed-article-title) ako aj zavedenia ťažkopádnej, ale viac-menej pochopiteľnej úpravy ohľadom krízy spoločností, súčasná novela zavádza pomerne významný a potrebný všeobecný inštitút zákazu vrátenia vkladov. Tento chvályhodný krok je žiaľ negatívne ovplyvnený rýchlosťou akou je potrebné novelu prijať (skrátené legislatívne konanie bez akejkoľvek diskusie a riadny dôvodov, keďže vláda sama v odôvodnení priznáva, že sa jedná o dlhodobé problémy, ktoré ale chce riešiť zo dňa na deň), čím si znova vytvárame priestor na vznik nesystémového a nekvalitného predpisu s označením „Lex [doplň podľa názvu kauzy alebo mena hlavného protagonistu]“.
Aby sme sa vrátili k hlavnej téme tohto príspevku, tak nižšie uvádzame návrh zákazu vrátenia vkladu, ktorý včera prerokovala vláda:
„ § 67j OBZ ver. MS SR
Zákaz vrátenia vkladu
(1) Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu spoločníkom.
(2) Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.
(3) Na účely odseku 2 sa za spoločníka považuje aj:
a) bývalý spoločník, ak k plneniu podľa odseku 2 došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo
b) osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od plnenia podľa odseku 2.
(4) Na účely odseku 2 je plnenie poskytnuté v prospech spoločníka, ak je poskytnuté:
a) tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
b) blízkej osobe spoločníka,
c) osobe konajúcej na účet spoločníka.
(5) Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia podľa odseku 2 je potrebné zohľadniť najmä schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Ak takých informácií niet, je potrebné zohľadniť jeho najpravdepodobnejšiu cenu ku dňu plnenia v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou, zohľadnení všetkých dostupných informácií a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
§ 67k OBZ ver. MS SR
(1) Hodnota vkladu vráteného v rozpore s týmto zákonom sa musí spoločnosti podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané.
(2) Splnenie povinnosti podľa odseku 1 nemôže spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán je povinný ju vymáhať. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu v rozpore s týmto zákonom, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie späť. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.
(3) Ručenie podľa odseku 2 vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti. Ručenie voči veriteľom spoločnosti zaniká vrátením hodnoty vkladu späť spoločnosti.
(4) Ak sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že plnenie poskytnuté spoločnosťou bez primeraného protiplnenia osobe, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu, bolo vrátením vkladu niektorému zo spoločníkov spoločnosti.“
Následne pri každej relevantnej obchodnej spoločnosti, resp. družstve pribúda krátka formulka o zákaze vrátenia vkladu. Návrhu MSSR nemožno uprieť dobrý úmysel ako aj pomerne slušný záber.
S ohľadom na proces navrhnutia a prijímania novely je ale potrebné tento návrh podrobne analyzovať.
Ešte po odmietnutí pôvodnej novely OBZ ako reakcia na pokus o limitovaný a diskriminačný režim vrátenia vkladov v s.r.o. (pozri: http://www.lexforum.cz/504), sme v záujme konštruktívnosti "kritiky" vypracovali návrh všeobecnej úpravy zákazu vrátenia vkladu (inšpirovaný nemeckou úpravou a najmä judikatúrou), ktorý sme následne so zámerom rozprúdiť diskusiu cirkulovali medzi kompetentných.
Z nášho návrhu MS SR zrejme čiastočne vychádzalo, žiaľ s veľmi neuspokojivým výsledkom. Nami ponúkané riešenie malo nasledovné znenie (niektoré ustanovenia boli medzi pôvodným a týmto znením doplnené/upravené = podčiarknuté, resp. odstránené = prečiarknuté; track-changes v prípade záujmu pošleme J):
„ § 67j OBZ ver. TW
Zákaz vrátenia vkladu
(1) Spoločnosť podľa §67i ods. 1 nemôže spoločníkom vrátiť vklad po dobu trvania spoločnosti. Ustanovenia §67j a § 67k sa primerane použijú aj na družstvo.
(2) Vrátením vkladu spoločníkovi je aj právny úkon spoločnosti
a) dohodnutý so spoločníkom, osobou konajúcou na účet spoločníka alebo so spriaznenou osobou spoločníka podľa osobitného predpisu (ďalej ako „spriaznená osoba spoločníka“) bez primeraného protiplnenia, alebo
b) dohodnutý spoločnosťou v prospech osôb uvedených v písm. a) bez primeraného protiplnenia, alebo
c) pri urobení ktorého bolo pri zachovaní náležitej starostlivosti možné predpokladať, že osoba uvedená v písm. a) nie je spôsobilá poskytnúť dohodnuté protiplnenie.
(3) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon spoločnosti alebo odplatný právny úkon spoločnosti, na ktorého základe spoločnosť poskytla alebo sa zaviazala poskytnúť plnenie, ktorého hodnota je pri zachovaní náležitej starostlivosti a vzhľadom na všetky okolnosti zjavne vyššia ako hodnota plnenia, ktoré na jeho základe spoločnosť získala alebo má získať. Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia je štatutárny orgán povinný zohľadniť trhovú situáciu a obvyklé ceny na trhu alebo ceny, za ktoré spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v obchodnom styku s osobami inými ako sú osoby uvedené v odseku 2 písm. a). Ak primeranosť protiplnenia nie je možné určiť týmto spôsobom, musí protiplnenie zodpovedať všeobecnej hodnote predmetu plnenia spoločnosti.
(4) Rozsah vráteného vkladu podľa odseku 2 je rozdiel hodnoty primeraného protiplnenia a hodnoty protiplnenia skutočne poskytnutého na základe právneho úkonu podľa odseku 2.
(5) Za právny úkon podľa odseku 2 sa považuje aj úkon, ktorý v prospech spoločníka, osoby konajúcej na účet spoločníka alebo spriaznenej osoby spoločníka dojedná osoba ovládaná spoločnosťou alebo osoba, ktorá vzhľadom na okolnosti koná na účet spoločnosti.
(6) Na účely odseku 2 koná tretia osoba na účet spoločníka aj vtedy, ak má táto osoba so spoločníkom taký vzťah, že spoločník má priamy alebo nepriamy záujem na výsledku právneho úkonu podľa odseku 2.
(7) Za spoločníka, ktorému je vrátený vklad podľa odseku 2 sa považuje aj:
a) bývalý spoločník, ak bol právny úkon podľa odseku 2 urobený v lehote dvoch rokov odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti alebo
b) osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od urobenia právneho úkonu podľa odseku 2.
(8) Štatutárny orgán je povinný pred urobením každého právneho úkonu bez primeraného protiplnenia s odbornou starostlivosťou preskúmať, či je právny úkon vrátením vkladu podľa odseku 2.
(9) Za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby poskytnuté spoločníkom:
a) pri znížení základného imania;
b) pri nadobudnutí vlastných podielov alebo akcií v súlade s týmto zákonom; alebo
c) pri rozdelení iných vlastných zdrojov za splnenia podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4.
§ 67k OBZ ver. TW
(1) Plnenia poskytnuté spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, osobitným zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami sú spoločníci povinní vrátiť spoločnosti v peniazoch, a to v rozsahu vráteného vkladu podľa § 67j ods. 4 spolu s obvyklým úrokom požadovaným za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla spoločnosti v čase uskutočnenia právneho úkonu podľa § 67j ods. 2. Splnenie tejto týchto povinností nemôže spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán je povinný ju ich vymáhať.
(2) Za vrátenia plnenia spoločníkmi podľa odseku 1 spoločne a nerozdielne ručí osoba, ktorá konala na účet spoločníka alebo spriaznená osoba spoločníka a členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase vzniku záväzku na vrátenie vkladu a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu nevymáhala a o tejto povinnosti pri zachovaní odbornej starostlivosti vedeli alebo mohli vedieť.
(3) Nároky spoločnosti podľa odseku 1 a 2 môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky podľa odseku 1 a 2 správca.
(4) Ak je v súdnom konaní o nárokoch podľa odseku 1 a 2 posudzované, či osoba s ktorou bol dohodnutý právny úkon bez primeraného protiplnenia je spriaznenou osobou spoločníka, žalované osoby sú povinné preukázať, že v čase, keď bol urobený právny úkon, vzťah spriaznenosti neexistoval.“
Formulačné nedostatky by sme určite našli v oboch návrhoch, a preto tieto momentálne necháme bokom, a to spoločne s inými odlišnosťami návrhov a budeme sa sústrediť iba na dôležité otázky. Najväčšie rozdiely medzi našim návrhom a návrhom MS SR vidíme v nasledovnom:
a) §67j ods. 2 písm. a) OBZ ver. TW pri výpočte osôb, ktoré môžu spadať do režimu zákazu vrátenia vkladu popri spoločníkovi a osobou konajúcou na účet spoločníka, zahŕňa aj so spoločníkom spriaznené osoby s odkazom na výpočet spriaznených osôb podľa §9 ZoKR (chápeme, že tento výpočet nie je dokonalý, ale je to aspoň existujúci bod v slovenskom legislatívnom univerze). Návrh MS SR si pri tomto bode vybral zo spriaznených osôb iba niektoré (viď. § 67j ods. 4 písm. a) a písm. b) OBZ ver. MSSR) a ostatné z možnej aplikácie tým pádom vylúčil. Okrem legislatívnej nesystémovosti riešenia (nevidíme dôvod, prečo neodkázať na ZoKR, a tým previazať zákonné úpravy) nám nie je zrejmé, prečo by sa na osoby, ktoré v ZoKR uvedené sú a ich spriaznenosť je pomerne jednoznačná nemal vzťahovať režim zákazu vrátenia vkladu. Takéto riešenie vytvára bohaté a nie až tak komplikované možnosti na obchádzanie zákazu.
b) V §67j ods. 2 písm. b) OBZ ver. TW sme sa snažili pokryť pomerne širokú paletu vzťahov, v ktorých spoločnosť nie je priamym dlžníkom, ale zaväzuje sa k úkonom, ktoré sú v prospech spoločníka, osoby konajúcej na účet spoločníka alebo osôb spriaznených so spoločníkom. MS SR zvolilo reštriktívnejší prístup ( § 67j ods. 2 druhá veta OBZ ver. MSSR), kedy síce viaceré adresované vzťahy vymenovalo, aby ich následne obmedzilo iba na spoločníka, ktorého spriaznené osoby sú nedostatočne definované tak ako sme uviedli v predchádzajúcom bode.
c) Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia ( §67j ods. 3 OBZ ver. TW) sme sa snažili poskytnúť slovenským súdom aspoň základný návod na postup v tejto oblasti, a to s použitím pojmov, ktorá sa v slovenskej legislatíve zvyknú používať, aby sme zbytočne nekomplikovali aj tak zložitý mechanizmus. Návrh MSSR ( § 67j ods. 5 OBZ ver. MSSR) pracuje s pojmami ako „najpravdepodobnejšia cena na trhu“ alebo „poctivý predaj“, ktoré podľa nášho názoru spôsobia viacero aplikačných problémov, a to hlavne pri dokazovaní, nakoľko si nevieme úplne predstaviť ako sa bude preukazovať „najpravdepodobnejšia cena na trhu“ (existuje také niečo vôbec? to sa bude porovnávať X pravdepodobných cien?), resp. prečo by sa mala „poctivosť“ obmedziť iba na predaj, keď vrátenie vkladov môže byť vykonané viacerými inými spôsobmi.
d) V návrhu MS SR v rámci zodpovednostných vzťahov chýba výslovne zakotvená povinnosť štatutára spoločnosti/družstva preskúmať, či právny úkon neporušuje zákaz vrátenia vkladu ( §67j ods. 8 OBZ ver. TW), pretože toto je podľa nášho názoru úplne základný bod.
e) Pri návrhu ručenia za vrátenie neoprávnene vrátených vkladov MS SR ( § 67k ods. 2 druhá a tretia veta OBZ ver. MSSR) opomenulo zahrnúť aj osoby, ktoré konali na účet spoločníka alebo spriaznené osoby spoločníka ( §67k ods. 2 OBZ ver. TW). Chápeme, že MS SR sa tieto osoby snaží k vráteniu vkladu vtiahnuť cez ustanovenia o bezdôvodnom obohatení ( § 67k ods. 1 OBZ ver. MSSR), ale toto riešenie považuje za nešťastné. Dôvody na to sú, že spoločnosť by mala neoprávnene vrátený vklad vymáhať najprv od spoločníkov, ktorí sú z podstaty svojho postavenia najbližší aj najľahšie identifikovateľní spoločnosťou a až následne od tretích osôb, ktorých vzťah so spoločníkom môže byť pre spoločnosť pomerne veľkou neznámou. V prípade, ak by sme postupovali podľa návrhu MSSR vymáhanie zo strany spoločníka by bolo nemožné s ohľadom na fakt, že priamo spoločníkovi bezdôvodné obohatenie nevzniklo (plnenie, ktoré predstavuje neoprávnené vrátenie vkladu bolo poskytnuté inej osobe ako spoločníkovi), a teda tento by bol chránený tretími osobami (konajúcim na jeho účet alebo spriaznenými). Zároveň je model s určením spoločníka ako primárneho dlžníka spoločnosti vhodnejší aj s ohľadom na možnosť, že by neoprávnene vrátený vklad vymáhali veritelia, ktorí určite ľahšie identifikujú spoločníka svojho dlžníka ako iné tretie osoby.
f) Pri veriteľoch spoločnosti sa ešte na chvíľu pozastavme. Podľa návrhu MS SR ( § 67k ods. 3 OBZ ver. MSSR) môže nároky z ručenia vymáhať aj veriteľ spoločnosti. Z navrhnutého znenia teda vyplýva, že veriteľ sa môže v tomto smere domáhať nároku iba voči štatutárom a to aj bez toho, aby najprv svoju pohľadávku vymáhal voči spoločnosti (táto podmienka chýba). Z nášho pohľadu má to riešenie v porovnaní s našim dva problémy ( §67k ods. 2 OBZ ver. TW). Prvý je ten, že prečo by mal mať veriteľ nárok z ručenia priamo voči štatutárom, ak sa ani nepokúsil vymáhať pohľadávku voči spoločnosti. Chápeme, že koncept „piercing the corporate veil“ je pomerne populárny a lákavý, ale takýto extrémny atak na obmedzené ručenie považujeme za neprospievajúce slovenskému podnikateľskému prostrediu, keďže vznik možnosti domáhať sa týchto nárokov nie je obmedzený na neúspešné uplatnenie nároku voči spoločnosti. Druhým problémom je, že veriteľ má nárok z ručenia voči štatutárom (nie voči spriazneným osobám), ale nemá nárok z pôvodného práva na vrátenie neoprávnene vráteného vkladu. Odhliadnuc od teoretickej problematickosti riešenia, kedy síce máte nárok z ručenia, ale nie zo zabezpečenej pohľadávky (z primárneho nároku voči spoločníkovi), je potrebné uviesť, že nevidíme legitímny dôvod, aby sa veriteľ nemohol domáhať nároku aj voči spoločníkovi ako primárnemu dlžníkovi (z provinnosti vrátiť neprimeranú časť plnenia) spoločnosi.
Toľko náš základný výpočet problémov navrhovanej úpravy zákazu vrátenia vkladov, ktorý dúfame poslúži ako základ pre diskusiu o predmetnom návrhu, tak aby sme dospeli k fungujúcemu režimu, ktorý bude spôsobilý chrániť veriteľov obchodných spoločností.
Tešíme sa na akékoľvek reakcie ako aj konštruktívnu kritiku navrhovaných riešení, ktoré snáď aspoň čiastočne nahradia neexistujúce pripomienkové konanie.
Radovan Pala/Juraj Frindrich
Názory k článku Zákaz vrátenia vkladu druhýkrát alebo práca chvatná málo platná:
1. povinnosť zaviesť uhradenie 40 % pohľadávok nezabezpečených veriteľov predtým, než dlžník bude môcť rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje ( § 155a návrhu) je nič neriešiaci nezmysel, ktorý nezabezpečených veriteľov nechráni. Dlžník po reštrukturalizácii (ďalej aj len "R") môže pokojne niekoľko rokov vykazovať daňovú stratu, alebo vôbec nemusí rozdeľovať zisk či vlastné zdroje a medzitým si spoločníci pokojne môžu ďalej ťahať peniaze von zo spoločnosti. V tejto súvislosti je zaujímavé ustanovenie navrhovaného § 159b:
§ 159b
(1) Ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej závierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom, veriteľ podľa § 155a ods. 1 má právo domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky podľa § 155a ods. 1 a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté podľa plánu; nemožno mu však priznať viac ako mu z vytvoreného zisku pomerne pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine.
Táto "sankcia" je zaujímavá tým, že si neviem dobre predstaviť dokazovanie zo strany nezabezpečeného veriteľa, ktorý bude vedieť preukázať, že dlžník nerozdelený zisk fakt, ale fakt nepotrebuje... Najmä ak veriteľ nie je spoločníkom/akcionárom dlžníka a nemá právo na informácie o obchodnom vedení a hospodárskej situácii dlžníka. Situácia by bola o niečo lepšia, ak by dôkazné bremeno bolo obrátené a dlžník by musel preukazovať, že nerozdelený zisk bude potrebovať (čo by však určite nebolo ťažké dokázať).
Poďme ďalej: 2. povinná päťročná prax (navrhovaný odsek 5 § 4 zákona a správcoch). Dôvodová správa hovorí dôvodí: “Navrhovaná zmena zákona o správcoch má za cieľ dosiahnuť stav, kedy veľké reštrukturalizácie (okrem reštrukturalizácií malých a stredných podnikov) mohli vykonávať správcovia, ktorí majú dostatočné praktické skúsenosti.” Skutočne? A prečo nie aj konkurz, ale len reštrukturalizácia?
Navrhovateľ tejto právnej úpravy zrejme vôbec nerozumie postaveniu sprvácu v “R”, lebo inak je to len čistý populizmus. Narozdiel do konkurzu, v ktorom má správca oveľa väčšiu zodpovednosť (môže prevádzkovať podnik, vykonáva správu majetku, speňažuje majetok, vykonáva rozvrh a podobne), v “R” správca nič podobné nerobí – povolením “R” neprechádza právo disponovať s majetkom dlžníka na správcu. V konečnom dôsledku je to predsa dlžník a nie správca, ktorý predkladá veriteľom na schválenie “R” plán. Predloží dlžník veriteľom návrh na vyššie uspokojenie, ak bude mať správca 10, 15 alebo 30 rokov praxe? Som si istý, že nie. Stručne povedané – nerozumiem príčinnej súvislosti medzi prebiehom “R” konania a praxou správcu. Disponuje MS SR empirickými dôkazmi o tom, že na správcovia v “R” konaniach voči dlžníkovi, ktorý má viac ako 50 zamestnancov alebo obrat za predchádzajúce účtovné obdobie viac ako 10000000 eur, systematicky porušovali ustanovenia ZKR, alebo nezvládali svoju úlohu pri administrácii prihlášok, popieraní a zvolávaní schôdzí? Lebo za všetko ostatné nesie zodpovednosť dlžník a nie správca.
Žiaľ, snaha získať politické body v čo najkratšom čase ide na úkor zmysluplnej a premyslenej právnej úprave. Som všetkými desiatimi za, aby sme zreformovali uspokojovanie veriteľov v “R”, no nie takýmto polotovarom.
Juraj Alexander, 30. 04. 2015 v 15:42 - Komplikované a kontraproduktívne
Dám príklad. Zákon hovorí, že kríza (hroziaci úpadok) je, ak v účtovníctve vlastný kapitál klesne pod 8% (v roku 2016 4% a v roku 2017 6%) záväzkov (67a a § 768n). Bez výnimky. U množstva spoločností však táto situácia ani tesne pred konkurzom nenastáva - stačí, že hodnota aktív klesla alebo sú pohľadávky nedobytné alebo spoločnosť účtovnými trikmi aktíva nadhodnocuje. Naopak, mnohé úplne zdravé spoločnosti, ktoré len účtovne vykazujú stratu (a predĺženia sa zbavili napr. podriadením záväzkov voči spoločníkom), budú týmto ustanovením uvhrnuté do nutnosti riešiť hroziaci úpadok.
Ani ustanovenie o zákaze vracania vkladov sa mi nezdá rozumné. Že sa vklad nesmie vracať, je jasné, ak zákaz v zákone chýbal, bolo možné ho doplniť. Ale doplnenie širokého katalógu plnení, ktoré sa za vrátenie vkladu považujú, vytvára (v podobe schváleného zákona) podľa mňa do veľkej miery nepredvídateľné riziko (nie je jasné vúbec, na čo sa vlastne všetko vzťahuje), a zároveň neguje inštitút odporovateľnosti v konkurze (ktorý by mal byť doplnený aj do reštrukturalizácie).
Ale nesúhlasil by som ani so znením TW, lebo ani to podľa mňa rozumne nevysvetľuje, prečo je takáto úprava potrebná (neviem totiž, či historické dôvody, ktoré v Nemecku mohli viesť k vzniku obdobnej judikatúry, platia na Slovensku). Problém, ktorý táto úprava rieši, má riešiť inštitút odporovateľnosti v insolvenčnom konaní. Naopak, stanovením výnimiek (napr. dividendy vyplatené pri formálnom splnení zákonných podmienok) limituje priestor pre napadnutie niektorých operácií, ak fakticky šlo o úkon, ktorý by mal byť odporovaný.
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím