Autori:

Keď sme sa už rozprávali (teda debatujeme) o spotrebiteľských vzťahoch, úrokoch z omeškania, a pod., na stránke NS SR sa objavilo zaujímavé rozhodnutie NS SR, sp. zn.: 2 M Obdo 1/2010.

Strany obchodnoprávneho vzťahu medzi sebou uzatvorili zmluvu, podľa ktorej boli za omeškanie dohodnuté úroky z omeškania vo výške 1 % denne (túto okolnosť iba predpokladám, samozrejme sa z rozhodnutia nedozvieme, či si túto výšku veriteľ iba uviedol na faktúre, alebo bola v zmluve). Bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, odpor podaný nebol a nasledovalo mimoriadne dovolanie.

Vieme všetci, že obchodnoprávne úroky z omeškania sú dispozitívne, bez hornej hranice, a ich obmedzením je zásada poctivého obchodného styku (akýsi yetti obchodného práva), údajne aj dobré mravy (neriešme teraz presahy týchto kategórií). Určenie, kedy sú požiadavky poctivého obchodného styku naplnené a kedy nie je vždy hádaním z vešteckej gule, ku ktorému dáva právna veda len nejaké usmernenia. NS nám ale ponúka riešenie: "Pokiaľ boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá zásadám poctivého obchodného styku odporuje, nemožno právu z takejto dohody priznať ochranu. Otázka, či dohodnutá úroková sadzba je alebo nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, musí byť vždy predmetom posúdenia každého jednotlivého prípadu. Prípustnosť bude závisieť od okolností, za akých boli úroky dohodnuté, a to najmä od dôvodov, ktoré účastníkov viedli k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia, od záväzkov, ktoré na seba vzala druhá zmluvná strana, ako aj od druhu, závažnosti a rozsahu ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla."

Čitateľ by teraz čakal, že súd bude skúmať to, čo si zaumienil; ale nie, nedajte sa prekvapiť, úplne odignoroval tento svoj postoj a zaťal: "Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že okresný súd podmienky vydania platobného rozkazu náležite neskúmal, pretože dňa 26. novembra 2008 vydal platobný rozkaz v rozpore so zákonom, keď žalobcovi priznal zmluvne dohodnuté úroky z omeškania v neprimeranej výške, ktorá vzhľadom na všetky okolnosti uvedeného obchodno-právneho vzťahu je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, a preto výkon takéhoto práva nemôže požívať právnu ochranu podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka." Eta vsjo.

Načo zbytočne NS vymýšľa doktríny, ak ich ignoruje?

Rozhodnutie je ale zaujímavé tým, že:

1. Chápe § 265 ObZ ako obraz § 39 OZ čo do prístupu súdu, keďže súlad so zásadami poctivého obchodného sytu sa má skúmať ex offo. Takýto prístup je do veľkej miery pochopiteľný, nie však úplne.

2. Prikazuje súdom vydávajúcim platobný rozkaz skúmať súlad výšky úrokov z omeškania a zásady poctivého obchodného styku. Ako to asi budú robiť, ak majú posudzovať okolností, za akých boli úroky dohodnuté, a to najmä dôvody, ktoré účastníkov viedli k dohode, charakter záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia, záväzky, ktoré na seba vzala druhá zmluvná strana, ako aj druh, závažnosť a rozsah ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla? Týmto prajem vyšším súdnym úradníkom veľa zábavy...

3. A naposledy ten najspornejší. Z rozhodnutia IMHO vyplýva, že NS považuje úrok z omeškania 1 % denne za rozporný so zásadou poctivého obchodného styku bez potreby skúmať okolnosti prípadu (ani NS ich neskúmal, hoci sa tým hrdí). (Je sporné, či tým hovorí aj niečo o výške "základných" úrokov a ich rozpore s poctivým obchodným stykom? Bude 1% denne povolené?)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím