lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (155)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (33)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (24)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Bob Matuška (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Marián Porvažník (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Dávid Tluščák (2)
Andrej Kostroš (2)
Gabriel Volšík (2)
Ondrej Halama (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marek Maslák (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Janík (1)
Martin Hudec (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Dušan Rostáš (1)
Matej Kurian (1)
Matej Gera (1)
lukasmozola (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Marják (1)
Radoslav Pálka (1)
Paula Demianova (1)
Gabriel Závodský (1)
Marcel Jurko (1)
Bystrik Bugan (1)
Emil Vaňko (1)
Robert Šorl (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vladimir Trojak (1)
Vladislav Pečík (1)
Juraj Lukáč (1)
Zuzana Adamova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Svoboda (1)
lukas.kvokacka (1)
Lucia Palková (1)
Ivan Kormaník (1)
Tibor Menyhért (1)
Roman Prochazka (1)
I. Stiglitz (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Nora Šajbidor (1)
Natalia Janikova (1)
Igor Krist (1)
peter straka (1)
Peter Marcin (1)
Ivan Priadka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Košalko (1)
David Halenák (1)
Bohumil Havel (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomas Kovac (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Estočák (1)
Ivan Michalov (1)
Petr Steiner (1)
Jakub Mandelík (1)
jaroslav čollák (1)
Pavol Mlej (1)
Petr Kavan (1)
Pavel Lacko (1)
Viliam Vaňko (1)
Ladislav Pollák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ján Pirč (1)
Martin Šrámek (1)
Róbert Černák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Vrablica (1)
David Horváth (1)
Martin Poloha (1)
Peter Kubina (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Trnavské právnické debaty: Zodpovednosť za škodu voči tretím spôsobenú pomocníkom a poistenie zodpovednosti za škodu

Milan Hlušák, 16. 05. 2019 v 21:26

Ahojte lexforáci,

na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity opäť organizujeme Trnavské právnické debaty, tentokrát venované zodpovednosti za škodu, ktorú tretím osobám spôsobil pomocník (použitá osoba). Seminár prebehne formou diskusie k vopred pripraveným modelovým prípadom, zameriavajúc sa najmä na tieto dve otázky:

Celý príspevok | Názory (0)


Ako zistiť identitu držiteľa domény pred začatím ADR ?

Tomáš Klinka, 11. 05. 2019 v 17:05

V tomto stručnom poste by som rád poskytol niekoľko praktických rád všetkým majiteľom ochranných známok, či iných práv duševného vlastníctva, ktorým "lezie do kapusty" konkrétna doména, pre ďalšie zjednodušenie doména v TLD .sk, avšak opísaný postup je primerane aplikovateľný na akúkoľvek inú doménu (minimálne v teritóriu EÚ).



Prvým problémom, ktorému typicky čelí majiteľ ochrannej známky pred zahájením ADR proti držiteľovi konfliktnej domény, je nedostatok informácii o identite držiteľa. Verejné databázy WHOIS (napr. https://whois.sk-nic.sk/) prevádzkované správcami príslušných TLD (napr. SK-NIC) v poslednej dobe už nesprístupňujú ani základné údaje o držiteľovi (Meno/Názov, Sídlo, IČO) a označenie držiteľa je tak skryté za nepersonalizovaným kódom typu napr. "WY-287199". V tejto chvíli ponechajme bokom diskusiu o zmysle, legitímnosti a legálnosti tohto postupu - len prezradím, že SK-NIC na zverejnenie osobných údajov aplikuje súhlasový režim v zmysle GDPR; pozri Pravidlo 8 v aktuálnych Pravidlách poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne .sk) - a sústreďme sa radšej na spôsoby, ako prekonať tento informačný deficit. Z pohľadu efektívneho vymáhania práv (typicky majiteľa ochrannej známky) ide pritom o zásadnú vec, bez znalosti identity držiteľa vo väčšine prípadov nie je možné napevno postaviť a zdôvodniť kľúčové tvrdenia nevyhnutné pre úspech v ADR, tzn. absenciu oprávnenia, resp. legitímneho záujmu držiteľa domény a nedostatok jeho dobrej viery pri registrácii alebo získaní domény k tomu bližšie pozri môj starší post Doménové spory a ADR v doméne .sk alebo Pravidlá alternatívneho riešenia sporov). Tieto skutočnosti nie je možné odvodzovať z prostých predpokladov (i keď možno pravdepodobných), ale v rámci ADR sa zo strany majiteľa práv v pozícii sťažovateľa v tomto smere vyžaduje unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena (pozn. až na výnimky výslovne uvedené v Pravidlách alternatívneho riešenia sporov). Berúc do úvahy navyše povinnosť spolu s podaním návrhu zaplatiť poplatky v zmysle sadzobníka, nemožno rozumne očakávať (a ani to odporúčať), že by majiteľ práv (potenciálny sťažovateľ), resp. jeho právny zástupca vzali na seba opísané riziká súvisiace s neznámou identitou držiteľa konfliktnej domény a podali návrh na začatie ADR takpovediac "naslepo".

Celý príspevok | Názory (0)


M&A na Slovensku (zase raz reklama vo vlastnej veci)

Juraj Gyarfas, 05. 05. 2019 v 22:47

Je smutným svedectvom o pribúdajúcich rokoch a ubúdajúcich nápadoch, že na jednej strane klesá počet mojich článkov na tomto blogu (za rok 2009 ich bolo 23, za roky 2016-2019 ich bolo dokopy 5) a zároveň stúpa počet článkov, ktoré sú vlastne len reklamou na iné publikácie. Ale nie o tom som chcel písať ...

Chcel som písať o novej knihe M&A na Slovensku.

Ako som si dovolil zaspomínať v predslove, deň po nástupe do môjho prvého koncipientského zamestnania prišla ku mne do kancelárie moja vtedajšia šéfka a oznámila mi, že na druhý deň začíname s due diligence. Poslušne som potvrdil svoju pripravenosť.

Celý príspevok | Názory (0)


Pripravovaná novela Občianskeho zákonníka - úprava premlčania vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy

Jakub Mandelík, 04. 04. 2019 v 16:40

Oproti § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého „Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“ , navrhovaná novela OZ modifikuje (dopĺňa) aktuálny zákonný text nasledovne: Ak sú strany povinné vrátiť si navzájom plnenie, ktoré nadobudli podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhá strana mohla premlčanie namietať; to platí aj v prípade, ak vzájomné plnenie alebo jeho časť zatiaľ poskytla iba jedna strana, alebo ak strany plnili navzájom v rôznom čase.“ ( § 114g ods. 3).



Dôvodová správa k navrhovanej právnej úprave uvádza:

Celý príspevok | Názory (0)


Rozdielne procesné postavenie dedičov v konaní o určenie neplatnosti dražby

Ivan Priadka, 11. 02. 2019 v 20:33

Zdravím všetkých. Už dlhšiu dobu som čitateľom tohto podnetného fóra. S príspevkom som váhal. Asi by to tak aj ostalo, nebyť našej praxe, ktorá ma prinútila moje váhanie ukončiť a rozhýbať kosti (či skôr prsty).

V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vznikla jedna zaujímavá otázka (na ktorú máme s konajúcim súdom samozrejme rozdielny názor :)). Ale najprv stručný úvod pre pochopenie kontextu.

A/ Skutkový stav

Celý príspevok | Názory (6)


Konkurencia znaleckého posudku a odborného vyjadrenia znaleckého ústavu

Andrej Kostroš, 11. 02. 2019 v 13:07

Dokazovanie je bezpochyby kľúčovou súčasťou trestného konania. Napriek tomu, že Trestný poriadok ako dôkaz pripúšťa de facto nelimitovaný diapazón prostriedkov, v množstve trestných konaní zohráva nenahraditeľnú úlohu znalecká činnosť. Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsime zamyslieť nad možnými úskaliami, ktoré so sebou prináša.


Trestný poriadok celkom logicky uvádza v jednej rubrike odbornú činnosť a znaleckú činnosť. Spoločným menovateľov týchto termínov je fakt, že OČTK nemôže, resp. nie je oprávnený posúdiť niektoré okolnosti trestného činu, a preto si musí vyžiadať kvalifikované vyjadrenie vykazujúce určitý stupeň odbornosti.

Celý príspevok | Názory (0)


Ustálenosť rozhodovacej praxe (najvyšších súdnych autorít) - množina známych prvkov (nového?) procesného inštitútu?

Jaroslav Čollák, 30. 01. 2019 v 18:24

V procesných vodách slovenskej právnej spisby je od momentu účinnosti procesných kódexov v podobe z.č. 160/2015 Z.z., 161/2015 Z.z. a 162/2015 Z.z. známym tvrdenie, že medzi hlavné požiadavky požiadavky rozhodovacej činnosti súdov všeobecnej sústavy súdnictva na Slovensku (vo vzťahu k požiadavke ustálenosti judikatúry) patria nižšie uvedené kvalitatívne predpoklady (česť ostatným nespomenutým, prípadne tým z nich, ktoré existovali už aj pred narodením uvedených procesnoprávnych kódexov ...). Ak sa ale nad koncepciou „ustálenej rozhodovacej praxe“ zamyslíme koncepčnejšie, zistíme, že jej jednotlivé stavebné kamene nie sú vôbec zanedbateľné – jednak ako (i) samostatné funkčné prvky procesného práva a jednak – v ich (ii) vzájomnej podmienenosti a schopnosti ovplyvňovať obsah a rozsah každého z nich - navzájom. To v konečnom dôsledku ako celok vytvára predpoklady a kvalitatívne vlastnosti už spomínanej množiny, ktorou je v tomto prípade už spomínaná ustálenosť rozhodovacej praxe.

V tomto príspevku sú vo veľmi skrátenej a zjednodušenej myšlienkovej a obsahovej konštrukcii prezentované úvahy, ktoré sú z veľkej časti extenzívnejšie a širšie, ako samotné zákonné uchopenie predmetnej problematiky v podobe požiadavky „ustálenosti rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít“. Ak chceme o tejto problematike uvažovať koncepčne, musíme sa zamyslieť nad ustálenosťou rozhodovacej praxe súdov ako nad koncepčnou požiadavkou vlastnou pre celú oblasť súdneho systému a rozhodovacej systematiky. Platí to napriek konštatácii, že ustálenosť rozhodovacej praxe viaže zákonodarca prioritne v CSP a CMP len na „najvyššie súdne autority“, avšak je potrebné druhým dychom dodať podstatnú konotáciu a súvzťažnosť – ustálenosť rozhodovacích procesov súdov, ktoré nie sú „najvyššími súdnymi autoritami“ je možné (a potrebné) odvodzovať od iných právnych mechanizmov ako sú napríklad požiadavka právnej istoty, potreba odôvodniteľnosti odklonu od už existujúcej rozhodovacej praxe, dostupnej a známej právnej náuky a pod.

V nadväznosti na už uvedené: s istou dávkou akademickej nepresnosti sme nútení konštatovať, že ak uvažujeme nad ustálenosťou rozhodovacej praxe súdov ako o „procesnom inštitúte“, či ako o funkčnom prvku rozhodovania súdov všeobecnej sústavy súdnictva, zistíme, že o tejto procesno-inštitucionálnej štruktúre sme nútení uvažovať vo viacerých smeroch. O tom v akých sa zamyslíme o zopár riadkov nižšie.

Celý príspevok | Názory (3)


ÚS ČR: preferujme výklad, který nezakládá neplatnost smlouvy

Milan Kvasnica, 27. 01. 2019 v 13:23

Dle mého názoru Ústavní soud ČR vrátil do hry (do dnešní doby Nejvyšším soudem zneplatněné) rozhodčí doložky Xcreditů, když ve svém rozhodnutí vydaném pod sp. zn.: III. ÚS 1336/18 judikoval:

Obecné soudy zamítly návrh oprávněné na nařízení exekuce proti povinnému, neboť rozhodčí doložku, která v jedné části splňovala požadavky na ni kladené z pohledu transparentnosti (určovala konkrétního rozhodce JUDr. Martina Doubravu, který měl spor rozhodovat), v druhé části však nikoliv (neboť ponechávala výběr rozhodce na vůli jedné smluvní strany), považovaly za absolutně neplatnou jako celek ( § 39 obč. zák.). K tomuto závěru dospěly i přesto, že daný spor nakonec skutečně rozhodoval rozhodce (JUDr. Martin Doubrava), který byl z pohledu nároků kladených na transparentnost rozhodčích doložek určen v rozhodčí doložce řádně. Uvedená situace představuje typický příklad, kdy by měl dostat přednost výklad, který nezakládá neplatnost smlouvy (rozhodčí doložky) jako celku, před výkladem, který neplatnost smlouvy zakládá. Postup obecných soudů je tak třeba hodnotit jako přehnaně formalistický, ve svém důsledku zasahující do autonomie vůle smluvních stran.

Ústavní soud přitom nesdílí názor Nejvyššího soudu vyslovený např. v usnesení velkého senátu občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu ze dne 11. 5. 2012 sp. zn. 31 Cdo 1945/2010, rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 28. 11. 2013 sp. zn. 23 Cdo 1112/2013, rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 29. 9. 2014 sp. zn. 33 Cdo 2504/2014 nebo usnesení Nejvyššího soudu ze dne 16. 12. 2014 sp. zn. 21 Cdo 4529/2014, že by částečná neplatnost ujednání o určení rozhodců ( § 41 obč. zák.) vnášela tak značnou nejistotu do právních vztahů účastníků rozhodčího řízení, že by kvůli tomu musela být rozhodčí doložka sankcionována neplatností jako celek. Naopak, s ohledem na výše uvedený výklad a principy smluvní volnosti je třeba zaujmout takové stanovisko, podle něhož bude vůle stran chráněna v maximální možné míře.

Celý príspevok | Názory (0)


Môže označenie nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním držiteľom licencie ?

Tomáš Klinka, 25. 01. 2019 v 23:39

Je všeobecne známe, že každé označenie, ktoré má ambíciu byť ochrannou známkou, musí spĺňať určité zákonné podmienky, a to najmä - okrem iného - musí mať rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach a nesmie byť opisné vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré má byť dané označenie zapísané v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. Špecifikom týchto dvoch absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu, teda nedostatku rozlišovacej spôsobilosti a opisnosti označenia, je možnosť prihlasovateľa v konaní o prihláške pred ÚPV SR prekonať vytýkané nedostatky preukázaním nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označenia podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, ktorý znie:



(2) Označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.

Celý príspevok | Názory (0)


Osoba podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku (?)

Gabriel Volšík, 09. 01. 2019 v 15:43

Ahojte,



predstavte si firmu, podnikateľa, ktorý žiada, resp. bude žiadať o poskytnutie dotácie z EŠIF - eurofondy. Ide o tzv. dotovaného obstarávateľa podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní.

Celý príspevok | Názory (0)


Poskytnutie náhrady z PZP a bezdôvodné obohatenie

Andrej Kostroš, 07. 12. 2018 v 11:13

Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“) je známa nielen držiteľom motorových vozidiel, ale aj širšej verejnosti. Práva a povinnosti subjektov prameniace z predmetného poistného vzťahu sú legislatívne vymedzené v zákone č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Pri konkrétnej poistnej udalosti je potom rozsah nárokov poisteného pozitívne enumerovaný v paragrafe 4 zákona o PZP.



Samotné uplatňovanie práva na náhradu uplatnených a preukázaných nárokov poškodeného bude závisieť od okolností toho-ktorého prípadu. Nás bude primárne zaujímať situácia, kedy dopravná nehoda, zakladajúca právo na náhradu z PZP, bude predmetom vyšetrovania a v konečnom dôsledku aj rozhodovania súdu v rámci trestného konania, v ktorom môže byť vinníkovi dopravnej nehody uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Novovytvorený vzťah s viacerými subjektmi prináša so sebou viaceré komplikácie, ktorých riešenie nebolo doposiaľ v doktrinálnej ani judikatúrnej praxi jednoznačne stabilizované. Cez prizmu jednej modelovej situácie sa pokúsim predostrieť základné úskalia problematiky s jej potencionálnymi riešeniami.

Celý príspevok | Názory (2)


Glosy k súdnym rozhodnutiam

Milan Hlušák, 07. 12. 2018 v 10:40

Ahojte lexforáci,

niektorí z Vás ste si iste už všimli, že sme pred pár mesiacmi začali v Súkromnom práve uverejňovať glosy k našej judikatúre. V tomto krátkom príspevku by som chcel jednak vysvetliť prečo a jednak Vás tak trochu požiadať o pomoc.

Glosy k judikátom nie sú našim výmyslom. Poznajú ich v nejednej blízke krajine (napr. Poľsko, Rakúsko, Nemecko a už aj Česko). Ich význam vidím najmä v dvoch smeroch: súdnej praxi poskytujú pomerne rýchlu, no hlavne adresnú spätnú väzbu a zároveň by jej mali pomáhať. Sudkyne a sudcovia síce musia neprestajne študovať, no pri ich pracovnej záťaži nemôžu skúmať všetky právne problémy do hĺbky. A práve tu by mala nastúpiť právna veda. Tá by im mala poskytnúť návod riešení a vec doktrinálne takpovediac predžuť, aby ju nemuseli prelúskavať súdy. Od súdov jednoducho nemôžeme chcieť, aby sami nahrádzali to, čo by mala pre nich urobiť akademická obec.

Celý príspevok | Názory (8)


Budeme mať efektívne kolektívne mechanizmy nápravy v spotrebiteľských veciach v slovenskom práve?

Marek Maslák, 01. 12. 2018 v 17:31

Na tomto zaujímavom mieste, ktoré mnoho ľudí sleduje, by som chcel upriamiť pozornosť na legislatívny balík s názvom New Deal for Consumers, ktorý Európska komisia zverejnila v apríli 2018 (informácie o balíku dostupné tu: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-3041_sk.htm). Pozitívne možno hodnotiť aj sériu diskusií Consumer Dialogue, ktorú uskutočnila Európska komisia v spolupráci s národnými orgánmi v jednotlivých členských štátoch EÚ (kto by mal záujem, záznamy z týchto podujatí dostupné tu: https://ec.europa.eu/info/law/law-topic/consumers/citizens-dialogues-new-deal-consumers_en).



Jedným z návrhov je aj návrh smernice o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (znenie návrhu dostupné v slovenskom jazyku tu: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52018PC0184). Ide o tému kolektívnych (hromadných) žalôb, ktorá ma osobne veľmi zaujíma (niečo som k tomu publikoval napríklad v Právnom obzore č. 2/2017 a č. 3/2017). Inštitút kolektívnych žalôb má potenciál byť veľmi prínosný a výrazne prispieť k vymožiteľnosti práv, ktorá sa u nás tak často spomína.

Celý príspevok | Názory (1)


Zneužitie (svojho) publikačného práva ako malé prispenie do večnej (?) diskusie

jaroslav čollák, 12. 11. 2018 v 23:51

Bez ohľadu na aktuálnosť posledných a citlivých právnych tém našej spoločnosti prispejem do jesennej hmly troškou publikačného smogu - ctenej a váženej lexforáckej ekipe dávam s nádychom očakávania na reakcie do pozornosti publikáciu, ktorou sa podarilo zaplniť ďalšie miesto zaprášených univerzitných knižníc snáď popierajúc staré známe heslo "nenosme drevo do lesa"..

V prípade, ak niekoho z partie právnych "spoluhráčov" zaujíma téma zneužitia práva a jeho zákazu - môže (v ideálnom prípade) pomôcť môj počin "Zákaz zneužitia práva v súkromnom práve a v práve obchodných spoločností".



Celý príspevok | Názory (0)


zobraziť staršie články