lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Michal Krajčírovič (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Michal Hamar (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Lukáš Peško (2)
Roman Kopil (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Ďubek (1)
Natalia Janikova (1)
Radoslav Pálka (1)
Ivan Michalov (1)
Katarína Dudíková (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
Viliam Vaňko (1)
Vincent Lechman (1)
Ladislav Pollák (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Hudec (1)
Lucia Palková (1)
Robert Vrablica (1)
Pavel Lacko (1)
Ondrej Halama (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Demo (1)
Ivan Kormaník (1)
Róbert Černák (1)
Peter Janík (1)
Bohumil Havel (1)
Pavol Mlej (1)
Igor Krist (1)
Petr Kavan (1)
Zuzana Adamova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Nora Šajbidor (1)
Ondrej Jurišta (1)
Vladimir Trojak (1)
Paula Demianova (1)
Ján Pirč (1)
Marek Maslák (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Šrámek (1)
David Horváth (1)
Lucia Berdisová (1)
Marcel Jurko (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomas Kovac (1)
Gabriel Závodský (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Svoboda (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Estočák (1)
Matej Košalko (1)
Matej Gera (1)
Tibor Menyhért (1)
lukasmozola (1)
Jana Mitterpachova (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Volšík (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Ľalík (1)
Vladislav Pečík (1)
Dušan Marják (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bystrik Bugan (1)
Emil Vaňko (1)
peter straka (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Galgoczy (1)
Miriam Potočná (1)
Peter Marcin (1)
Matej Kurian (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Neprípustnosť dovolania "ratione valoris" v znamení úvah de lege ferenda?

Jaroslav Čollák, 16. 07. 2018 v 16:13

Pozdravujem ctenú lexforácku ekipu, síce v letnom móde, ale predsa – niektoré otázky nenechajú myseľ uvažujúceho človeka homo sapiens sapiens judr. chladným - ani v tomto teplom období.

O tom, že na Slovensku čakáme na súdne „upravenie a isté ohraničenie“ všeobecnej a formalistickoprávnej aplikácie ustanovenia § 415 OZ – a teda občianskoprávnej zodpovednosti na skutkové situácie v športe - sa toho napísalo už relatívne dosť, to vrátane tohto fóra (http://www.lexforum.sk/541) - toho času predovšetkým v súvislosti s prebiehajúcim legislatívnym procesom prípravy a neskoršieho prijímania „nového“ zákona o športe (ktorý je ako z.č. 440/2015 Z.z. účinný od 1.1.2016). Do NZOŠ sa osobitná úprava občianskoprávnej zodpovednosti v športe nedostala, nepodarilo sa ani priamo novelizovať OZ, a preto bezbrehá a absurdná aplikácia ustanovenia § 415 OZ na vzťahy v športe (zodpovednosť za škodu) čaká – verím že – na svoju labutiu pieseň bohužiaľ dodnes, nádejne hľadiac na súdy ako orgány, ktoré vnesú do tejto oblasti aspoň kúsok svetla.

O tom, že v podmienkach Českej republiky tento problém „strohej neaplikovateľnosti ustanovenia § 415 OZ“ (časy pred NOZ) na šport už dávno pochopili (ako obvykle prvenstvo smeruje na severozápad a nie našej rodnej hrude....) a aj tak prostredníctvom NSČR urobili (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 493/2015) pričom tento judikát prešiel aj akýmsi „testom ústavnosti“ (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III ÚS 2357/2015) sme upozorňovali už v roku 2016 na pôde konferencie Šport a právo v rámci tematicky iného vystúpenia (Jaroslav Čollák, Riešenie sporov v športe a limity združovacieho práva – dostupné online https://www.youtube.com/watch?v=0eRpzxroj74).

Celý príspevok | Názory (0)


Znovu ke kauzálním námitkám u zajišťovacích směnek

Milan Kvasnica, 20. 06. 2018 v 10:15

Nejvyšší soud v řízení vedeném pod sp. zn. 29 Cdo 1112/2016 shrnul svou dosavadní judikaturu pro případ, že je zajišťovací směnkou uplatněno více, než je skutečná zajištěná pohledávka.

Nejvyšší soud již v řadě svých rozhodnutí vysvětlil (srov. např. rozsudky ze dne 22. srpna 2002, sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 a ze dne 28. srpna 2008, sp. zn. 29 Odo 1141/2006), že směnka je v právní teorii obvykle definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu splnění přísných formálních náležitostí vzniká přímý, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek určité osoby zaplatit majiteli směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku. I když se vystavení směnky zpravidla opírá o určitý důvod (kauzu), vzniká ze směnky specifický (směnečný) právní vztah, jehož abstraktní charakter tkví v tom, že právní důvod (kauza) není pro jeho existenci významný a ze směnky nevyplývá.

Směnečný závazek je přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku. Vzhledem k tomu, že zákon nerozlišuje jednotlivé druhy směnek (právní teorie vymezuje rozdíly mezi směnkami pro soluto, pro solvendo a směnkami zajišťovacími), je třeba i v případě tzv. směnek zajišťovacích dovodit, že nejsou akcesorickým závazkem ve vztahu k závazku jinému (jde o prostředek zajištění a nikoli o zajišťovací závazek). Okolnost, že podle dohody účastníků je účelem směnky zajistit splnění určitého závazku, se pak projeví v okruhu tzv. kauzálních námitek, jimiž se dlužník ze zajišťovací směnky může bránit povinnosti ze směnky plnit.

Celý príspevok | Názory (0)


Trnavské právnické dni

Milan Hlušák, 14. 06. 2018 v 13:59

Zdravím priatelia,

opäť by som vás rád pozval k nám do Trnavy na jedno podujatie tentokrát venované téme "Zájazdy, spojené cestovné služby a súvisiace podmienky podnikania v cestovnom ruchu."

Uskutoční sa 21. septembra 2018 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, Kollárova 10, o 9.00 hod., ako súčasť občianskoprávnej sekcie fakultou organizovaných Trnavských právnických dní.

Celý príspevok | Názory (0)


DPH ako nástroj trestnej činnosti?

Ladislav Hrabčák, 05. 06. 2018 v 14:10

Úvodné poznámky



Dane vo všeobecnosti predstavujú kategóriu, ktorá sprevádza (mala by) jednotlivca počas jeho celej existencie. Ide o „peňažnú platbu (plnenie) nenávratného charakteru, ktorá je ukladaná zákonom alebo na základe zákona za účelom úhrady štátnych alebo iných verejných potrieb, a to spravidla vo vopred ustanovenej výške a lehote splatnosti.“[1] Rovnako je to aj pri nepriamej dani všeobecného charakteru, ktorou je daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).[2]

Celý príspevok | Názory (0)


Pohľadávky podľa § 166b ZKR vylúčené z uspokojenia a ich uplatnenie v daňových výdavkoch

Jaroslav Nižňanský, 01. 06. 2018 v 11:18

Dobrý deň, kolegovia,

doteraz som vždy rád príspevky na Lexfore čítal, teraz prvýkrát aj prispejem.



Celý príspevok | Názory (7)


Trnavské právnické debaty: Úroky a úroky z omeškania

Milan Hlušák, 05. 04. 2018 v 21:23

Milí lexforáci,

na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave nadväzujeme na uspešnú tradíciu diskusných seminárov z posledného obdobia a pripravujeme ich dalšiu sériu, ktorá bude rovnako venovaná aktuálnym témam rezonujúcim medzi nami právnikmi. Sériu sme nazvali Trnavské právnické debaty.

Cestou lexfora by sme vás chceli pozvať na prvý z týchto seminárov, ktorý sa uskutoční už 27. 4. 2018.

Celý príspevok | Názory (1)


Verejné obstarávanie a náhrada škody

Juraj Gyarfas, 05. 04. 2018 v 20:32

O náhrade škody v kontexte verejného obstarávania som už dávno chcel niečo vedieť. V rámci tejto témy je kopec zaujímavých otázok - od špecificky slovenských problémov (napr. či ide o občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu zodpovednosť), cez zaujímavé európskoprávne otázky (napr. diskusia o tom, či náhrada škody za porušenie práva štátnej pomoci zo strany štátu je sama štátnou pomocou) až po koncepčné otázky presahujúce do celého súkromného práva (napr. ako kvantifikovať kompenzáciu za stratu šance zúčastniť sa výberového konania, ktorého výsledok by však bol neistý).

Určite nechcem vyvolávať dojem, že odpovede na všetky uvedené otázky budú v tomto blogu. Ale rád by som upozornil na veľmi zaujímavé rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ, ktoré niektoré z týchto otázok podrobne a presvedčivo analyzuje (T-292/15). A zároveň by som aj chcel vytvoriť priestor na ďalšie príspevky a postrehy k tejto téme.

Skutkové pozadie

Celý príspevok | Názory (1)


Konkurenčná doložka dojednaná v inej zmluve ako zmluve o obchodnom zastúpení

Zuzana Bukvisova, 24. 01. 2018 v 19:27

Zdravím všetkých, ktorí si kliknú na tento príspevok.

Prosím berte tento môj prvý príspevok ako námet na diskusiu. Skutočne ma zaujíma Váš názor na nižšie popísanú tému.


Celý príspevok | Názory (4)


Zápis zabezpečovacieho opatrenia katastrom a priorita zápisov

Martin Friedrich, 24. 01. 2018 v 12:01

Zabezpečovacie opatrenie ako nový inštitút zavedený prostredníctvom CSP ja osobne vnímam ako pozitívnu zmenu, ktorá na jednej strane chráni práva veriteľa, a na druhej predstavuje proporcionálne miernejší zásah do práva dlžníka ako napr. neodkladné opatrenia, ktorým sa dlžníkovi zakázalo nakladať s jeho majetkom.



Z môjho pohľadu však nastáva problém pri zápise zabezpečovacieho opatrenia zo strany katastra. Podľa § 343 ods. 2 CSP zabezpečovacie opatrenia vzniká zápisom do príslušného registra, čo z pohľadu katastra znamená, že kataster zabezpečovacie opatrenie zapisuje záznamom ( § 34 ods. 1 katastrálneho zákona).

Celý príspevok | Názory (3)


Čo robiť, keď Váš konkurent dostane štátnu pomoc?

Juraj Gyarfas, 14. 01. 2018 v 20:09

Asi pred ôsmymi rokmi som rozpísal blog na tému, prečo je právo štátnej pomoci na Slovensku tak málo populárne a prečo má tak trochu status škaredšej sestry súťažného práva. Chcel som sa pozastaviť nad tým, prečo sa o súťažnom práve (v zmysle antitrustu) organizujú konferencie, píšu články a nadpriemerne veľká časť študentov spomína súťažné právo ako oblasť, ktorej by sa chceli profesionálne venovať. Mal som dojem, že právo štátnej pomoci v tomto smere výrazne zaostáva (s výnimkou občasného pozdvižení pri každej ďalšej perle v ságe Frucona alebo Kristiánovej úvahy o tom, či urovnanie sporu ohľadom TIPOSu nie je štátnou pomocou).

Medzitým ubehlo zopár rokov a právo štátnej pomoci sa dostáva viac do povedomia. Jeden konkrétny aspekt je však v judikatúre aj odbornej literatúre podľa môjho názoru stále veľmi málo prítomný. Ide o súkromnoprávne vymáhanie práva štátnej pomoci - teda právne inštitúty, ktoré majú k dispozícii súkromné osoby negatívne dotknuté protiprávnou štátnou pomocou (najmä konkurenti príjemcu). Môže ísť o procesné nástroje v správnom konaní, v správnom súdnictve alebo v civilnom konaní vrátane žalôb o zastavenie vyplatenia štátnej pomoci, o vrátenie štátnej pomoci a o náhradu škody spôsobenej štátnou pomocou.

Európska komisia aj Súdny dvor EÚ súkromnoprávne vymáhanie veľmi podporujú. Okrem všeobecnej snahy priznať osobám negatívne dotknutým protiprávnym konaním nástroje na uplatnenie svojich záujmov je tu aj silné policy hľadisko. Keďže Komisia je v rámci celej EÚ jediným orgánom s právomocou na verejnoprávne vymáhanie štátnej pomoci a keďže jej kapacity sú limitované, môže byť decentralizácia prostredníctvom súkromnoprávnych žalôb veľkým prínosom k dodržiavaniu práva štátnej pomoci.

Celý príspevok | Názory (8)


K zriaďovateľom stálych rozhodcovských súdov

Ivan Kormaník, 06. 01. 2018 v 19:54

Zdravím čitateľov LF a prajem úspešný rok 2018!

Nižšie je príspevok k zriaďovateľom stálych rozhodcovských súdov po novele zákona o rozhodcovskom konaní („ZoRK“), ktorá je účinná od 1.1.2017.

V príspevku je konkrétne:

Celý príspevok | Názory (7)


Košické dni súkromného práva II.

Jaroslav Čollák, 04. 12. 2017 v 16:08

Ako býva zvykom v lexforáckej ekipe, dodržujem - a s predstihom informujem o konaní medzinárodnej vedeckej konferencie "Košické dni súkromného práva", ktorú organizuje Katedra občianskeho práva PRF UPJŠ v KE, to v dňoch 18.-20.4.2018.

Prihlasovanie možné do 31.12.2017.

Druhý ročník konferencie je venovaný pocte pána prof. JUDr. Karola Planka, DrSc. a pani prof. JUDr. Oľge Plankovej, CSc.

Celý príspevok | Názory (0)


Vyrubovanie súdnych poplatkov advokátom – právnickým osobám za elektronické podania od 1.7.2017 do 31.12.2017

Jana Mitterpachova, 02. 12. 2017 v 23:25

Keďže sa na stránkach tohto fóra pravidelne objavujú informácie o skúsenostiach advokátov s elektronickou komunikáciou so súdmi, nedá mi nereagovať aj na prax vyrubovania troj- resp. desať- eurových súdnych poplatkov za elektronické podania advokátov – právnických osôb po 1.7.2017. Aj keď sa o pár dní tieto poplatky stanú históriou, chcela by som týmto príspevkom poskytnúť pohľad na možnosti obrany proti takémuto poplatku respektíve otvoriť diskusiu o skúsenostiach s nimi.

Povinnosť doručovať podania súdom elektronicky bola zavedená zákonom č. 152/2017 Z.z., ktorý v súvislosti so prechodom na elektronický výkon štátnej správy novelizoval viacero právnych predpisov. Najznámejším ustanovením tejto novely je pre advokátov nesporne § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2017 (ďalej len „ZoS“), podľa ktorého sú s účinnosťou od 1.7.2017 advokáti povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom. Táto povinnosť sa zatiaľ do 1.7.2018 v zmysle § 101cd ZoS nevzťahuje na advokátov - fyzické osoby. Doručovanie písomnosti nielen v listinnej, ale aj elektronickej podobe pritom predpokladá aj § 125 CSP.

Okrem toho bol zákonom č. 152/2017 Z.z. zmenený aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), v ktorom boli – ale až s účinnosťou od 1.1.2018 zmenené pôvodná položka 20a jeho prílohy č. 1 - Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“) a definícia poplatníka. Súčasná položka 20a Sadzobníka zavedená do ZSP od 1.7.2012 ukladá súdny poplatok vo výške 3,- € resp. 10,- € za vyhotovenie podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v listinnej podobe. Nová položka 20a nahrádza pôvodnú položku 20a a naopak ukladá poplatok za spracovanie podania doručeného v listinnej podobe do elektronickej podoby. Pri ich porovnaní je celkom zrejmé, že kým pôvodná položka nahrádza náklady spojené so spracovaním elektronického podania, nové znenie listinného podania. Tým, že došlo k odloženiu účinnosti týchto ustanovení ZSP, došlo k vytvoreniu určitého prechodného obdobia, kedy síce advokáti – právnické osoby sú povinní doručovať podania len do elektronickej schránky súdu, ale ešte za to nebudú sankcionovaní súdnym poplatkom vo výške 20,- €. Tento navyše nebude uložený ako poplatníkovi ich klientovi, ale práve advokátovi, ktorý sa podľa nového § 2 ods. 1 písm. f) ZSP stane novým subjektom poplatkovej povinnosti.

Celý príspevok | Názory (0)


Pozvánka: Diskusný seminár k novele Obchodného zákonníka

Kristián Csach, 22. 11. 2017 v 12:47

Ako býva dobrým zvykom, pozývame odbornú verejnosť na diskusné stretnutie k novele Obchodného zákonníka. Termín: 29.11.2017 od 14:00, miesto: Právnická fakulta TU, Trnava, prednášková miestnosť č. 12. Zúčastnených a ďalšie informácie nájdete na stránkach fakulty alebo priamo v pozvánke. Dúfame, že sa aj medzi advokátmi, sudcami a právnikmi všeobecne nájde dostatok záujemcov o diskusiu o mimoriadne dôležitých zmenách právnej úpravy. Prosím o registráciu z kapacitných dôvodov. Tešíme sa na stretnutie.

Celý príspevok | Názory (2)


zobraziť staršie články