lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (36)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (25)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Michal Krajčírovič (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Ivan Bojna (3)
Ondrej Halama (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Hamar (2)
Gabriel Volšík (2)
Peter Kotvan (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Marek Maslák (2)
Andrej Kostroš (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Demo (1)
Michal Jediný (1)
Ján Pirč (1)
Tomáš Korman (1)
Michal Ďubek (1)
Róbert Černák (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Priadka (1)
Martin Poloha (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomáš Pavlo (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomas Kovac (1)
Lucia Palková (1)
Katarína Dudíková (1)
Dušan Marják (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Košalko (1)
Jakub Mandelík (1)
Peter Janík (1)
Martin Estočák (1)
Ivan Kormaník (1)
Petr Kavan (1)
Ondrej Jurišta (1)
Emil Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Bystrik Bugan (1)
I. Stiglitz (1)
David Horváth (1)
Robert Šorl (1)
Jana Mitterpachova (1)
Peter Kubina (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
Gabriel Závodský (1)
Ivan Michalov (1)
Bohumil Havel (1)
Marcel Ružarovský (1)
Matej Gera (1)
Dušan Rostáš (1)
lukasmozola (1)
Marcel Jurko (1)
Richard Macko (1)
Peter K (1)
peter straka (1)
lukas.kvokacka (1)
Ladislav Pollák (1)
Roman Prochazka (1)
David Halenák (1)
Zuzana Klincová (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Hudec (1)
Matej Kurian (1)
Martin Galgoczy (1)
Pavel Lacko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Svoboda (1)
Lucia Berdisová (1)
Vincent Lechman (1)
Paula Demianova (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Marcin (1)
Eduard Pekarovič (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Igor Krist (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
jaroslav čollák (1)
Nora Šajbidor (1)
Vladislav Pečík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Radoslav Pálka (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Prečo si myslím, že adjudikácia nebude fungovať, ak objednávateľ zmení čl. 20 zmluvy o dielo riadiacej sa FIDIC zmluvnými podmienkami tak, že zruší arbitráž a nechá spor strán rozhodnúť slovenským súdom?

Peter Kotvan, 06. 08. 2020 v 09:43

Efektívne riešenie sporov na stavbách vyžaduje rýchlosť, nízke náklady riešenia sporov, neformálny prístup a odbornosť.

Takýto postup zabezpečuje adjudikácia. U nás sa adjudikácia vyskytuje najmä vo FIDIC zmluvných podmienkach a označuje sa ako Komisia pre rozhodovanie sporov, resp. KRS.

Adjudikácia vznikla vo Veľkej Británii a USA. Je to špecifický inštitút, ktorý je vo Veľkej Británii upravený priamo v Stavebnom zákone. Mimochodom, majú ho aj v Maďarsku. Upozornil by som na skutočnosť, že vo Veľkej Británii je vytvorený aj špecializovaný stavebný súd, ktorý sa venuje výlučne stavebným sporom. Zmyslom adjudikácie je predísť súdnemu konaniu práve v menej formalizovanom konaní, kde sa sporové strany spoľahnú na rozhodnutie odborníka so skúsenosťami v stavebníctve.

Celý príspevok | Názory (2)


Zjednocovanie rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – prehliada Veľký senát NSSR svoje poslanie?

Jaroslav Čollák, 24. 07. 2020 v 22:34


Téme ustálenosti rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít sme sa už na domovskom ihrisku lexforákov venovali tu. K tejto téme, ale dnes trochu inak nás privedie úplne iná téma, a popri ďalších záveroch o čiastkovom právnom inštitúte vyzlečie dovolacie konanie a prístup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky donaha. Pojem vymáhateľná pohľadávka podľa z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ“) spôsobuje v aplikačnej – zvlášť sporovej praxi – značné problémy už niekoľko rokov. Problémy spôsobuje predovšetkým pri odporovacích žalobách, kedy sa žalobca snaží účinne odporovať právnemu úkonu, ktorý vykonal jeho dlžník s cieľom ukrátiť žalobcu ako veriteľa a oslabiť vymáhateľnosť jeho pohľadávky, avšak – exekvovateľnou – ergo súdom judikovanou pohľadávkou ešte v čase podania odporovacej žaloby nedisponuje.



Celý príspevok | Názory (1)


Daňová kontrola v kontexte lehoty na jej vykonanie a právne následky jej nedodržania

Tomáš Pavlo, 11. 07. 2020 v 15:04

Daňová kontrola hoci je vykonávaná na základe legálneho zmocnenia v rámci zákonnej právomoci správcu dane predstavuje zásah do individuálnej autonómnej sféry kontrolovaného daňového subjektu. Pri tomto legitímnom zásahu správca dane nesmie zasahovať do sféry súkromnej autonómie kontrolovaného daňového subjektu nad rámec jeho zákonom stanovených oprávnení, čo je odrazom ústavného imperatívu konať iba spôsobom a v rozsahu, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Ústava Slovenskej republiky).[1]

„Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu“[2] V princípe daňová kontrola predstavuje proces, súhrn postupov, techník a činností zameraných na overenie (audit) správnosti vypočítanej a zaplatenej dane. Správca dane ňou zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom v praxi túto kontrolu realizuje podľa vlastného rozhodnutia v priestoroch daňového subjektu, v priestoroch správcu dane (na daňovom, colnom, obecnom alebo mestskom úrade) alebo kombinovane.[3] Daňová kontrola predstavuje pomerne významný zásah do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, ktorá do istej miery ovplyvňuje jeho podnikateľskú činnosť a ktorá môže viesť k dorubovaniu dane a v konečnom dôsledku aj k ukladaniu sankcií. Keďže vykonanie daňovej kontroly je spojené so zvýšenou administratívnou, psychickou ale aj finančnou záťažou pre kontrolovaný daňový subjekt je ohraničená zákonnou lehotou, ktorá podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

Všeobecne daňový poriadok s nedodržiavaním lehôt spája právne následky akými sú napríklad uloženie sankcie, zastavenie konania, zamietnutie ďalšieho postupu pri správe daní, nemožnosť podať opravné prostriedky voči rozhodnutiam orgánov verejnej moci, pričom ich nedodržiavanie nepostihuje len daňový subjekt ale aj správcu dane.[4]

Celý príspevok | Názory (0)


Stavebné povolenie - prístup k pozemku

Michal Jediný, 23. 06. 2020 v 13:50

Rád by som sa poradil so skúsenejšími v obore, keďže koľko už len toho môže vedieť "ostrieľaný maklér" ale študent práva v začiatkoch :-)

Zaujímal by ma váš názor na vyjadrenie stavebného úradu, ktorý "spochybnil" stavebníkov prístup k pozemku na realizáciu stavby cez prenajatú parcelu, ktorá bola prenajatá na dobu 5 rokov, zavkladovaná na katastri a stavebnému úradu vyznačená prístupová cesta v šírke 4 m a dĺžke 40 m?

Na ozrejmenie - stavebník spolu s parcelou kúpil 1/12 podielu na existujúcej príjazdovej ceste. Vlastnícke právo k tomuto podielu bolo napadnuté z dôvodu nemožnosti uplatnenia si predkúpneho práva jediným vlastníkom zvyšných podielov 11/12 na predmetnej ceste (pozadie prečo a ako sa vlastne jediná osoba dostala k vlastníctvu väčšiny podielov a tým pádom "odsekla" zvyšných majiteľov od prístupu, hádam nemusím nikomu vysvetľovať, hlavne že v danej lokalite nevlastní žiadnu parcelu, ku ktorej by potreboval prístup). Keďže sa momentálne vedie súdny spor o vlastníctvo podielu stavebníka, mal som za to, že údaje z katastra sú platné až do preukázania opaku a tým pádom by stavebný úrad mal/mohol správoplatniť stavebné povolenie, nakoľko stavebník prístup má na základe podielu (som si vedomý hospodárenia so spoločnou vecou - rozhodnutie väčšinového vlastníka a predpokladám že tvrdenie, že daná parcela bola využívaná ako prístupová cesta už od dôb Justiniánskych kodifikácií asi neobstojí...) Ako alternatívu sme preto zvolili nájom prístupu, ktorý sa aj tak akosi stále "nepozdáva" stavebnému úradu. Napadne niekomu niečo?

Celý príspevok | Názory (5)


Uplatňovanie inštitútu „Time at large“ v slovenskom práve

Peter Kotvan, 22. 05. 2020 v 13:23

Dobrý deň všetkým pravidelným aj nepravidelným prispievateľom, diskutérom a publiku.

Rozhodol som sa, že tu budem z času na čas uverejňovať aj ja niektoré svoje podnety, pretože predpokladám, že by tu mohla byť živá diskusia a priestor pre vytvorenie dákej zhody pri aplikácii práva, prípadne tlaku na zmenu úpravy.

Mojim prvým príspevkom do diskusie je aplikácia inštitútu „time at large“ v slovenskom práve.

Celý príspevok | Názory (4)


Voľby, v ktorých nikto nehlasoval... konali sa? Sú platné?

Branislav Gvozdiak, 11. 05. 2020 v 14:13

Tak, dávno som tu nebol, ale teší ma, že čiastočne aj moje dieťa sa má dobre a taký bol aj zámer (to je asi všeobecne zámer s deťmi, aby boli schopné radiť si sami).

Dnes iba krátko, lebo mám pocit, že mám celkom peknú tému na zamyslenie sa, z pohľadu ústavného práva, a krásne na nej je to, že to nie je iba teoretizovanie.

Takže fakty (v prípade otázok doplním v diskusii): v nedeľu 10. mája 2020 sa malo v Poľsku konať prvé kolo prezidentských volieb. O celom procese zmien v poľskom práve v súvislosti s voľbami, absurditami ktoré sa ani nedajú nazvať protiústavné, pretože by sme stratili výbornú možnosť nazvať ich v zásade úspešným útokom na základy demokratického a právneho štátu meniace ústavu na záchodový papier (ale tak pán prezident to možno chcel tak nazvať potichu tiež, keď si zakladal toto rúško link) by sa dalo písať dlhé dni, takže sa o to zatiaľ ani nepokúsim, ale faktom je, že voľby, ktorých konanie bolo zákonným spôsobom ohlásené na 10. mája 2020 – sa nekonali, ale bez toho, aby ich ktokoľvek formálne odvolal. Proste neprebehli technicky...

Celý príspevok | Názory (1)


Mestská polícia a pokutovanie jazdy na červenú

Marcel Ružarovský, 15. 04. 2020 v 14:39

Zdravím všetkých, už dlhšie sa venujem právnym otázkam v oblasti priestupkov v doprave a polícii.



Od 01.12.2019 nadobudla účinnosť novela, ktorá posilnila právomoci obecnej polície v doprave.

Celý príspevok | Názory (2)


Ako opraviť chybu vo výroku rozhodnutia spôsobenú stranou v jej procesnom podaní

Richard Macko, 23. 02. 2020 v 13:56

1. Úvod

Tento príspevok vznikol na podnet môjho bývalého kolegu a mentora Juraja Gyárfáša po jeho trefnej poznámke, aby sa článok, ktorý som nedávno napísal, nestratil v „matrixe“ českej odbornej literatúry, ale aby jeho výsledky ľahko našiel aj čitateľ, ktorý si bežne pred spaním nečíta zborníky a iné publikácie tohto typu.

Ako som už naznačil, tento príspevok je „výcucom“ z článku s názvom Výklad chyby v žalobe prevzatej do rozsudku súdu a prípustnosť jej opravy, ktorý bol publikovaný v českej knihe Právní jednání a procesní úkony. Vzájemné vztahy a nové aspekty (2019). Snáď mi odpustíte pokus o vlastnú reklamu, ale ak by ste si chceli prečítať celý článok, nájdete ho tu. Budem rád, ak sa k danej téme rozprúdi diskusia.

Celý príspevok | Názory (9)


Niekoľko poznámok k zlej viere prihlasovateľa (I. časť)

Tomáš Klinka, 17. 02. 2020 v 10:26

Aktuálna právna úprava konceptu tzv. zlej viery v zákone č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach je výsledkom poslednej novely[1] účinnej od 14. januára 2019. Na rozdiel od väčšiny ostatných bodov tejto novely, nová právna úprava obsiahnutá v § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známok (absolútny dôvod tzv. zlej viery) a v § 7 písm. j) zákona o ochranných známkach (relatívny dôvod tzv. zlej viery) vo svojej podstate nepredstavuje – len – transpozíciu európskeho práva,[2] ale ide o vlastnú konštrukciu slovenského zákonodarcu. Na jednej strane rozlišovanie kategórie zjavného nedostatku dobrej viery prihlasovateľa v rámci absolútnych dôvodov a na strane druhej zavedenie nového relatívneho dôvodu pre osobu, ktorá je dotknutá na svojich právach prihláškou, ktorá nebola podaná v dobrej viere, je nóvum v slovenskom známkovom práve.



Na úvod: sme v súlade so smernicou ?

Celý príspevok | Názory (4)


IN-HOUSE a následne zadávanie zákaziek bez súťaže cez subdodávateľov

Maroš Hačko, 12. 02. 2020 v 15:12

Zdravím,



k problematike IN-HOUSE ( § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) by som chcel dať pozornosti rozsudok Súdneho dvora z 5. 10. 2017 vo veci „UAB „LitSpecMet“ proti UAB Vilniaus lokomotyvų remonto depas“, C-567/15, ktorý podľa môjho názoru vyriešil veľmi častý jav pri režime IN-HOUSE, a to následne zadanie zákaziek bez súťaže vo forme „subdodávok“ pre rôzne spriaznené spoločnosti. A taktiež Návrhy Generálneho advokáta Manuela Campos Sánchez-Bordona prednesené 27. apríla 2017 k predmetnému rozsudku.

Celý príspevok | Názory (0)


Košické dni súkromného práva III.

Jaroslav Čollák, 13. 01. 2020 v 18:17

Ctenú lexforácku ekipu a všetkých čiteteľov stálych, náhodných aj okoloidúcich už štandardne - v dvojročnom cykle - chcem upozorniť a dať do zorného u(hľa) oka - medzinárodnú vedeckú Konferenciu Košické dni súkromného práva III, ktorá sa bude konať v dňoch 22.-24.4.2020 v hoteli Double Tree by Hilton v Košiciach, to pod záštitou našej Katedry občianskeho práva v samozrejmej spolupráci s Právnickou fakultou UPJŠ v Košiciach a ďalšími partnermi konferencie.



Zoznam už dnes prihlásených možno vidieť na stránke Konferencie (https://kdsp.sk/zoznam-prihlasenych/), kde účasť potvrdilo 11 ústavných sudcov, ako aj ďalšie osobnosti právnej vedy na našom malom Slovensku. Zvýhodnené prihlásenie na konferenciu s nižším konferenčným poplatkom aktuálne do 31.1.2020.

Celý príspevok | Názory (0)


Zodpovednosť štátu za škodu - ad: nesprávny úradný postup / nezákonné rozhodnutie, nezrušenie rozhodnutia (nenapadnutie rozhodnutia) ako dôvod hodný osobitného zreteľa

Jaroslav Čollák, 05. 01. 2020 v 15:01

V rozsahu úvah nad mnohými variáciami zodpovednosti štátu za škodu, pričom výborná debata a zberný kôš pre účely zodpovednosti štátu za nepoloženie prejudiciálnej otázky už prebehla na základe aktivity z pera Juraja tu, mojim zámyslom je vytvoriť ďalšiu zbernú nádobu (predovšetkým judikatúry) k téme zodpovednosti štátu za škodu aj v rozsahu ďalšej legislatívy (najmä 514/2003 Z.z.) a pod.



V tomto prípade ide o (i) vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu (ii) na základe nesprávneho úradného postupu aj v prípade (iii) nezrušenia rozhodnutia štátu tak, ako to podmienečne predpokladá ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 zákona (zrušenie a podanie riadneho opravného prostriedku) to titulom (iv) dôvodov hodných osobitného zreteľa (ustanovenie § 6 ods. 2 druhá veta).

Celý príspevok | Názory (17)


K formálnym náležitostiam rozhodnutia jediného akcionára j.s.a.

Tomáš Korman, 31. 12. 2019 v 16:09

Jednoduchá spoločnosť na akcie bola ako právna forma obchodnej spoločnosti zavedená do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 01. januára 2017. Ja osobne som zakladal svoju prvú j.s.a. v marci 2017. Nebolo prekvapujúce, že inštitucionálne prostredie zostalo pri vzniku prvých „jasiek“ rovnako zaskočené ako slovenskí cestári rok čo rok prvým snehom. Zrodenie „jasky“ sprevádzali od začiatku ťažkosti počnúc formulármi na zápis jednoduchej spoločnosti na akcie do obchodného registra, cez pridelenie čísla ISIN až po otvorenie majetkových účtov u niektorého z prvých členov NCDCP a.s.

Prekvapením je však to, že ešte aj dnes, po troch rokoch od účinnosti zákona č. 389/2015 Z.z. existuje vysoká miera nekonzistentnosti a právnej neistoty vo vzťahu k interpretácii ustanovení upravujúcich jednoduchú spoločnosť na akcie. Približne od októbra 2019 začal totiž registrový súd, v rozpore s predchádzajúcou praxou, pomerne svojrázne vykladať § 220za Obchodného zákonníka.

V súlade s odsekom 3 citovaného ustanovenia sa totiž na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy vyžaduje najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov. Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená. Odsek 4 ďalej upresňuje, že pokiaľ zákon vyžaduje pri rozhodnutiach valného zhromaždenia úradné osvedčenie pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia, rozhodnutie jediného akcionára urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať úradné osvedčenie pravosti podpisu jediného akcionára; ustanovenie § 190 platí primerane.

Celý príspevok | Názory (1)


Otázka určenia dĺžky premlčacej lehoty v nadväznosti na zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

Zuzana Klincová , 19. 11. 2019 v 11:49

Od 01.01.2018 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v zmysle ktorého osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (napr. konateľ) zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Ide o priamy nárok veriteľa, ktorý si môže veriteľ uplatniť samostatne bez ingerencie správcu. V nadväznosti na výklad ratio legis sa uvedené vzťahuje tak na oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu ale aj na prípady, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec, teda napríklad ak spoločnosť zanikla ex offo uznesením súdu.

Okrem vyššie uvedeného sa zakotvuje aj vyvrátiteľná domnienka rozsahu náhrady škody, a to v rozsahu v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody zaťažuje dlžníka.

Zodpovednosť za škodu nepostihuje samotného dlžníka, ale len osoby povinné podať v mene dlžníka (za dlžníka) návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť dlžníka sa môže posudzovať len podľa § 420 OZ. (ĎURICA, Milan. § 11a [Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (s účinnosťou od 1. januára 2018)]. In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 3. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2019, s. 84.)

Celý príspevok | Názory (2)


zobraziť staršie články