lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (33)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (24)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Michal Krajčírovič (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Denisa Dulaková (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Maroš Hačko (3)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Marek Maslák (2)
Marián Porvažník (2)
Lukáš Peško (2)
Roman Kopil (2)
Andrej Kostroš (2)
Peter Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Anton Dulak (2)
Ondrej Halama (2)
Bob Matuška (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marcel Jurko (1)
Vladimir Trojak (1)
Róbert Černák (1)
lukasmozola (1)
Matej Kurian (1)
Martin Šrámek (1)
Dušan Marják (1)
Ivan Kormaník (1)
Natalia Janikova (1)
Peter K (1)
Igor Krist (1)
Nora Šajbidor (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomáš Demo (1)
Emil Vaňko (1)
Roman Prochazka (1)
Juraj Lukáč (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Palková (1)
Martin Svoboda (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Poloha (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Marcin (1)
Ladislav Pollák (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Hudec (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ivan Priadka (1)
David Horváth (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Janík (1)
Michal Ďubek (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Galgoczy (1)
Eduard Pekarovič (1)
Bohumil Havel (1)
Vladislav Pečík (1)
Miriam Potočná (1)
Zuzana Adamova (1)
Radoslav Pálka (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Klincová (1)
David Halenák (1)
jaroslav čollák (1)
Petr Steiner (1)
Katarína Dudíková (1)
Gabriel Závodský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Estočák (1)
Jakub Mandelík (1)
Ivan Michalov (1)
Ondrej Jurišta (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Rostáš (1)
Robert Vrablica (1)
peter straka (1)
Pavol Mlej (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Ľalík (1)
Lucia Berdisová (1)
Viliam Vaňko (1)
Matej Košalko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Gera (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Otázka určenia dĺžky premlčacej lehoty v nadväznosti na zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

Zuzana Klincová , 19. 11. 2019 v 11:49

Od 01.01.2018 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v zmysle ktorého osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (napr. konateľ) zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Ide o priamy nárok veriteľa, ktorý si môže veriteľ uplatniť samostatne bez ingerencie správcu. V nadväznosti na výklad ratio legis sa uvedené vzťahuje tak na oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu ale aj na prípady, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec, teda napríklad ak spoločnosť zanikla ex offo uznesením súdu.

Okrem vyššie uvedeného sa zakotvuje aj vyvrátiteľná domnienka rozsahu náhrady škody, a to v rozsahu v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody zaťažuje dlžníka.

Zodpovednosť za škodu nepostihuje samotného dlžníka, ale len osoby povinné podať v mene dlžníka (za dlžníka) návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť dlžníka sa môže posudzovať len podľa § 420 OZ. (ĎURICA, Milan. § 11a [Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (s účinnosťou od 1. januára 2018)]. In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 3. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2019, s. 84.)

Celý príspevok | Názory (2)


Vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a verejné obstarávanie

Eduard Pekarovič, 30. 09. 2019 v 12:33

Slovenský Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v súčasnosti správnym konaním vydáva povolenia na prevádzkovanie celkovo 327 staníc - ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Postupuje výhradne podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlovosti. Celkom pri tom opomína povinnosti stanovené obstarávateľom zo Zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z.z. Pochopiteľne už toto samotné vyvolalo ako v odborných kruhoch tak aj medzi poskytovateľmi vlnu nevôle. Konanie je k tomu sprevádzané aj množstvom podozrení z netransparentnosti, zaujatosti a podobne, ktoré boli rozsiahle medializované. V sumáre na nasledujúce 6-ročné obdobie sa jedná o poskytovanie služieb platených z verejných zdrojov v objeme viac ako 800 mil eur !!!

Na námietky a upozornenia, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má byť povinný vo svojom konaní rešpektovať povinnosti uložené zo Zákona o verejnom obstarávaní vydal a zverejnil úrad dňa 5.9.2019 vyjadrenie, v ktorom argumentuje, že nie je povinný postupovať podľa Zákona o VO, kedže citujem: "Úrad neuzatvára súspešným žiadateľom ovydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby zmluvu. Spoukazom na vyššie uvedené je zrejmé, ževdanom prípade sa zákon č. 343/2015 Z.z. neaplikuje, ateda vzmysle § 147 zákona č. 343/2015 Z.z., nie je daná kompetencia Úradupre verejné obstarávanie preverovať proces vydávania povolení." Citované vyjadrenie je aj s uvedenými preklepmi zverejnené na stránke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Účelom Zákona o verejnom obstarávaní je zabezpečiť, aby sa verejné zdroje vynakladali transparentne, hospodárne, účelne a spravodlivo. Zákon za týmto účelom ukladá štátnym orgánom a organizáciám, ktoré spravujú verejné zdroje, aby pri nakladaní s nimi postupovali určitým presným, prísnym, transparentným, nediskriminačným, preskúmateľným a spravodlivým postupom. Účelom zákona je uplatňovať tieto pravidlá na tovary a služby nakupované z verejných zdrojov, pokiaľ nie sú z osobitných dôvodov z týchto povinností vyňaté. Aby sa zabránilo jazykovej tvorivosti v snahách obchádzať zákon bol vydaný tzv Common Procuremet Vocabulary, ktorý determinuje, kategorizuje a číselne označuje slovné pojmy označujúce jednotlivé tovary a služby, ktoré je nutné obstarávať. Záchranné služby majú CPV kód 75252000-7 a ich odplatné poskytovanie v rámci podnikania obchodných subjektov (obchodných spoločností pri výkone ich podnikania - všeobecný hospodársky záujem) z povinnosti obstarávať vyňaté nie sú.

Celý príspevok | Názory (1)


Popření vykonatelné pohledávky a jiné právní posouzení

Milan Kvasnica, 14. 09. 2019 v 12:05

Nejvyšší soud v rozhodnutí vydaném pod sp. zn. 29 ICdo 7/2013 (29 Cdo 7/2013) judikoval, že pokud bylo v rozhodnutí ignorováno platné právo, tak pro jiné právní posouzení pohledávku popřít nelze a to i kdyby v rozhodnutí žádné právní posouzení nebylo, pokud se jednalo o rozsudek pro uznání nebo o platební rozkaz.

Tento přístup mi přijde krajně nespravedlivý, pokud má insolvenční správce chránit zájmy ostatních věřitelů. Proto se pokusím odkázat na možné cesty.

Ústavní soud v rozhodnutí vydaném pod sp. zn.: II. ÚS 3194/18 ze dne 1. 4. 2019 judikoval:

Celý príspevok | Názory (0)


Důvěřuj, ale prověřuj - aktuální shrnutí

Milan Kvasnica, 12. 09. 2019 v 13:36

Nejvyšší soud dne 25.07.2018 pod sp. zn. 33 Cdo 2178/2018 mimo jiné judikoval:

Věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka. Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a existenčním minimu podle zákona o životním a existenčním minimu, a o průměrných výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích.



Celý príspevok | Názory (3)


Nicotný rozhodčí nález a vliv na promlčení pohledávky, 3. dějství

Milan Kvasnica, 12. 09. 2019 v 12:35

První dějství bylo v roce 2014:http://www.lexforum.cz/510

Druhé dějství pak v roce 2016: http://www.lexforum.cz/611

Letos stejnou linii držel Nejvyšší soud v rozhodnutí NSČR 33 Cdo 3774/2017 a toto rozhodnutí následně podržel Ústavní soud, sp. zn.: II. ÚS 2035/19 - jednalo se však o otázku rozhodčího nálezu vydaného před 11.5.2011

Celý príspevok | Názory (0)


Sjednotitel judikatury

Milan Kvasnica, 12. 09. 2019 v 09:39

Ústavný súd Slovenskej republiky hľadá súdnych poradcov a analytika.

Na přihlášení do výběrového řízení máte ještě týden, takže pokud chcete zachraňovat přešlapy obecných soudů, neváhejte.

Role Ústavního soudu alespoň v ČR nespočívá ve sjednocování judikatury. Ústavní soud ČR ve svém rozhodnutí vydaném pod sp. zn. II. ÚS 3236/18 judikoval, že "povinnost sjednocovat judikaturu ve věcech týkajících se podústavního práva nepřísluší Ústavnímu soudu [srov. např. nálezy sp. zn. III. ÚS 3725/13 ze dne 10. 4. 2014, či IV. ÚS 299/18 ze dne 29. 1. 2019], ale obecným soudům, zejména a právě Nejvyššímu soudu, což potvrzuje a vyžaduje nejen zákonná úprava (srov. např. § 14 zákona č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích), ale rovněž judikatura Ústavního soudu (srov. např. nález sp. zn. II. ÚS 502/17 ze dne 10. 1. 2018). Tohoto svého dominantního úkolu si je ostatně dobře vědom i Nejvyšší soud (srov. např. rozsudek sp. zn. 30 Cdo 716/2010 ze dne 25. 1. 2012). V pochybnostech a hraničních případech proto Nejvyšší soud má hledat způsoby, jakými sjednotí judikaturu obecných soudů, namísto hledání způsobů pro procesní odmítnutí dovolání."

Celý príspevok | Názory (0)


Novum v praxi finanční správy - nezákonná výzva k odstraněná vad podání

Michal Krajčírovič, 10. 07. 2019 v 00:27

O tom, že daňové právo v ČR zažívá obecně prudký rozvoj recentní judikatury v důsledku změn praxe finanční správy, včetně skutečně kreativních interpretací některých rozhodnutí (např. ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 819/18, a jeho interpretace finanční správou), není sporu.



V poslední době jsem však zaznamenal novum, které jsem prvně považoval za pochybení jednotlivce, nicméně opakování napříč různými finančními úřady ve mě vzbudilo vážné podezření, že jde o novou strategii jak vyřešit (nejen) problém přetížení Odvolacího finančního ředitelství v Brně, ale i "vyřešit" některá odvolání "rychlejší cestou". O co jde? Popíši jeden případ, ostatní jsou totiž jak přes kopírák.

Celý príspevok | Názory (0)


Zanikne poistenie pri krádeži auta?

Robert Goral, 25. 06. 2019 v 16:30

Ukradli mi auto. Začínam sa naťahovať s políciou, ktorú treba presvedčiť, že nejde o samokrádež, potom hrniem kopu dokumentov poisťovni, s ktorou sa následne hádam o výšku poistného plnenia a napokon, keď nemám ani auto a ani toľko peňazí od poisťovne, aby som si zadovážil také isté auto, mi príde poukážka na zaplatenie poistného. Ide o žart alebo pokus poisťovne vytiahnuť zo mňa nejaké peniaze alebo o právne konformný stav?

Poisťovne poistné zmluvy po krádeži auta (dokonca aj pri totálnej škode pri nehode) držia pri živote, teda poistený hoci nemá auto, je povinný platiť poistné. Samozrejme, že existujú zrušovacie dôvody, tými sa ale nezaoberám. Poškodený poistený tým, že príde o auto a poisťovňa ho odškodní, legitímne očakáva automatický zánik poistenia a určite nie vyrubenie ďalšieho poistného.

Skúmaním zmluvných dokumentov viacerých poisťovní som zistil, že hoci dôjde ku krádeži auta, teda ku strate dispozície s ním, poistná zmluva nezanikne. Nejde o zákonný dôvod a poisťovne ho ako zmluvný neetablujú do svojich Podmienok. Dôvod je jednoduchý. Auto sa predsa môže nájsť. A dokonca nepoškodené, resp. poškodené v rozsahu menšom ako bolo už poskytnuté plnenie poistenému/poškodenému poisťovňou. V takom prípade by majiteľ auta (poistený) mal aj auto a aj poistné plnenie. Podmienky poisťovní na tieto prípady pamätajú a obsahujú úpravu vrátenia poistného plnenia, resp. jeho časti.

Celý príspevok | Názory (2)


Trnavské právnické debaty: Zodpovednosť za škodu voči tretím spôsobenú pomocníkom a poistenie zodpovednosti za škodu

Milan Hlušák, 16. 05. 2019 v 21:26

Ahojte lexforáci,

na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity opäť organizujeme Trnavské právnické debaty, tentokrát venované zodpovednosti za škodu, ktorú tretím osobám spôsobil pomocník (použitá osoba). Seminár prebehne formou diskusie k vopred pripraveným modelovým prípadom, zameriavajúc sa najmä na tieto dve otázky:

Celý príspevok | Názory (0)


Ako zistiť identitu držiteľa domény pred začatím ADR ?

Tomáš Klinka, 11. 05. 2019 v 17:05

V tomto stručnom poste by som rád poskytol niekoľko praktických rád všetkým majiteľom ochranných známok, či iných práv duševného vlastníctva, ktorým "lezie do kapusty" konkrétna doména, pre ďalšie zjednodušenie doména v TLD .sk, avšak opísaný postup je primerane aplikovateľný na akúkoľvek inú doménu (minimálne v teritóriu EÚ).



Prvým problémom, ktorému typicky čelí majiteľ ochrannej známky pred zahájením ADR proti držiteľovi konfliktnej domény, je nedostatok informácii o identite držiteľa. Verejné databázy WHOIS (napr. https://whois.sk-nic.sk/) prevádzkované správcami príslušných TLD (napr. SK-NIC) v poslednej dobe už nesprístupňujú ani základné údaje o držiteľovi (Meno/Názov, Sídlo, IČO) a označenie držiteľa je tak skryté za nepersonalizovaným kódom typu napr. "WY-287199". V tejto chvíli ponechajme bokom diskusiu o zmysle, legitímnosti a legálnosti tohto postupu - len prezradím, že SK-NIC na zverejnenie osobných údajov aplikuje súhlasový režim v zmysle GDPR; pozri Pravidlo 8 v aktuálnych Pravidlách poskytovania domén v doméne najvyššej úrovne .sk) - a sústreďme sa radšej na spôsoby, ako prekonať tento informačný deficit. Z pohľadu efektívneho vymáhania práv (typicky majiteľa ochrannej známky) ide pritom o zásadnú vec, bez znalosti identity držiteľa vo väčšine prípadov nie je možné napevno postaviť a zdôvodniť kľúčové tvrdenia nevyhnutné pre úspech v ADR, tzn. absenciu oprávnenia, resp. legitímneho záujmu držiteľa domény a nedostatok jeho dobrej viery pri registrácii alebo získaní domény k tomu bližšie pozri môj starší post Doménové spory a ADR v doméne .sk alebo Pravidlá alternatívneho riešenia sporov). Tieto skutočnosti nie je možné odvodzovať z prostých predpokladov (i keď možno pravdepodobných), ale v rámci ADR sa zo strany majiteľa práv v pozícii sťažovateľa v tomto smere vyžaduje unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena (pozn. až na výnimky výslovne uvedené v Pravidlách alternatívneho riešenia sporov). Berúc do úvahy navyše povinnosť spolu s podaním návrhu zaplatiť poplatky v zmysle sadzobníka, nemožno rozumne očakávať (a ani to odporúčať), že by majiteľ práv (potenciálny sťažovateľ), resp. jeho právny zástupca vzali na seba opísané riziká súvisiace s neznámou identitou držiteľa konfliktnej domény a podali návrh na začatie ADR takpovediac "naslepo".

Celý príspevok | Názory (0)


M&A na Slovensku (zase raz reklama vo vlastnej veci)

Juraj Gyarfas, 05. 05. 2019 v 22:47

Je smutným svedectvom o pribúdajúcich rokoch a ubúdajúcich nápadoch, že na jednej strane klesá počet mojich článkov na tomto blogu (za rok 2009 ich bolo 23, za roky 2016-2019 ich bolo dokopy 5) a zároveň stúpa počet článkov, ktoré sú vlastne len reklamou na iné publikácie. Ale nie o tom som chcel písať ...

Chcel som písať o novej knihe M&A na Slovensku.

Ako som si dovolil zaspomínať v predslove, deň po nástupe do môjho prvého koncipientského zamestnania prišla ku mne do kancelárie moja vtedajšia šéfka a oznámila mi, že na druhý deň začíname s due diligence. Poslušne som potvrdil svoju pripravenosť.

Celý príspevok | Názory (2)


Pripravovaná novela Občianskeho zákonníka - úprava premlčania vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy

Jakub Mandelík, 04. 04. 2019 v 16:40

Oproti § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého „Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“ , navrhovaná novela OZ modifikuje (dopĺňa) aktuálny zákonný text nasledovne: Ak sú strany povinné vrátiť si navzájom plnenie, ktoré nadobudli podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhá strana mohla premlčanie namietať; to platí aj v prípade, ak vzájomné plnenie alebo jeho časť zatiaľ poskytla iba jedna strana, alebo ak strany plnili navzájom v rôznom čase.“ ( § 114g ods. 3).



Dôvodová správa k navrhovanej právnej úprave uvádza:

Celý príspevok | Názory (0)


Rozdielne procesné postavenie dedičov v konaní o určenie neplatnosti dražby

Ivan Priadka, 11. 02. 2019 v 20:33

Zdravím všetkých. Už dlhšiu dobu som čitateľom tohto podnetného fóra. S príspevkom som váhal. Asi by to tak aj ostalo, nebyť našej praxe, ktorá ma prinútila moje váhanie ukončiť a rozhýbať kosti (či skôr prsty).

V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vznikla jedna zaujímavá otázka (na ktorú máme s konajúcim súdom samozrejme rozdielny názor :)). Ale najprv stručný úvod pre pochopenie kontextu.

A/ Skutkový stav

Celý príspevok | Názory (6)


Konkurencia znaleckého posudku a odborného vyjadrenia znaleckého ústavu

Andrej Kostroš, 11. 02. 2019 v 13:07

Dokazovanie je bezpochyby kľúčovou súčasťou trestného konania. Napriek tomu, že Trestný poriadok ako dôkaz pripúšťa de facto nelimitovaný diapazón prostriedkov, v množstve trestných konaní zohráva nenahraditeľnú úlohu znalecká činnosť. Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsime zamyslieť nad možnými úskaliami, ktoré so sebou prináša.


Trestný poriadok celkom logicky uvádza v jednej rubrike odbornú činnosť a znaleckú činnosť. Spoločným menovateľov týchto termínov je fakt, že OČTK nemôže, resp. nie je oprávnený posúdiť niektoré okolnosti trestného činu, a preto si musí vyžiadať kvalifikované vyjadrenie vykazujúce určitý stupeň odbornosti.

Celý príspevok | Názory (0)


zobraziť staršie články