lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Michal Krajčírovič (3)
Martin Gedra (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Maroš Macko (2)
Gabriel Volšík (1)
Vladimir Trojak (1)
Dušan Rostáš (1)
Bystrik Bugan (1)
David Halenák (1)
Robert Šorl (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Galgoczy (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter K (1)
lukasmozola (1)
Emil Vaňko (1)
Lucia Berdisová (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Radoslav Pálka (1)
Dušan Marják (1)
Viliam Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Marcin (1)
Vladislav Pečík (1)
Ondrej Jurišta (1)
David Horváth (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Hudec (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Gera (1)
Jana Mitterpachova (1)
peter straka (1)
Martin Estočák (1)
Bohumil Havel (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Košalko (1)
Robert Vrablica (1)
I. Stiglitz (1)
Katarína Dudíková (1)
Vincent Lechman (1)
Marcel Jurko (1)
Ján Pirč (1)
Miriam Potočná (1)
Paula Demianova (1)
Nora Šajbidor (1)
Ladislav Pollák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Šrámek (1)
Zuzana Kohútová (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Poloha (1)
Ivan Kormaník (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Kurian (1)
Igor Krist (1)
Petr Kavan (1)
Róbert Černák (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Kubina (1)
Marek Maslák (1)
Tomas Kovac (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
lukas.kvokacka (1)
Pavel Lacko (1)
Tibor Menyhért (1)
Roman Prochazka (1)
Peter Janík (1)
Lucia Palková (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Paušálna náhrada nákladov už nie je len 40 eur

Martin Friedrich, 14. 09. 2018 v 13:19

Základnú mantru paušálnej nákladov spojených s uplatnením pohľadávky poznáme všetci - § 369c OBZ v spojení s § 2 nariadenia 21/2013 Z. z.. V súvislosti s paušálnou náhradou by som rád upozornil na zaujímavý rozsudok SD EÚ vo veci C‑287/17 Česká pojišťovna a.s. c/a WCZ, spol. s r. o.. Predmetom konania bol posudzovanie výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách v kontexte transpozície tejto smernice do § 369 českého Obchodního zákonníka: „Veriteľ má okrem úrokov z omeškania aj nárok na náhradu minimálnej výšky nákladov spojených s uplatnením svojej pohľadávky v rozsahu a za podmienok stanovených nariadením vlády.“ Výška tejto paušálnej náhrady je 1.200 Kč (cca 46 eur). Česká právna úprava tak zodpovedá tej našej.




Celý príspevok | Názory (0)


Digitálne dizajny

Tomáš Klinka, 14. 09. 2018 v 12:54

Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že väčšina z nás si pojem "dizajn" spája s predmetmi, ako je auto, bicykel, nábytok, bytové doplnky, šaty či rôzne zariadenia. Áno, toto je tradičné chápanie dizajnu aj v práve duševného vlastníctva, ktoré má svoj základ v historických koreňoch ešte z čias prijatia Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva v r. 1881 o následne odrážalo technologickú realitu celého 20. storočia.




Celý príspevok | Názory (0)


Zamestnanecký vynález, neodkladné opatrenie a jeden smutný príbeh z Ústavu polymérov SAV

Tomáš Klinka, 10. 09. 2018 v 23:24

Na začiatok citát z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17.05.2018, sp. zn. 43CoPv/6/2018:

"Z patentových prihlášok (pozn. TK: PP 50065-2015, EP3362098) tak nesporne vyplýva, že právo na riešenie k vynálezu patrí zatiaľ odporcovi (pozn. TK: tzn. Ústavu polymérov SAV), ktorý má zároveň aj dispozičné právo s uvedenými prihláškami, toho času obmedzené právoplatným rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia nariadeného v tomto konaní v časti, proti ktorej žiadna zo strán odvolanie nepodala (pozn. TK: tzn. 1) zdržať sa prevodu, postúpenia, zaťaženia práva na riešenie k vynálezu, 2) zdržať sa vykonania akýchkoľvek zmien v patentovom registri ÚPV SR s výnimkou zmien uskutočnených so súhlasom oboch navrhovateľov a 3) zdržať sa vykonania akýchkoľvek zmien v registri európskych patentov EPÚ v súvislosti s európskou patentovou prihláškou) aj keď nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby patentovoprávnu ochranu tohto vynálezu v jednotlivých štátoch zabezpečil." (bod 50 uznesenia).

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto spore podali dvaja slovenskí vedci, Ing. Filip Rázga, PhD. a Mgr. Veronika Némethová, ktorí sú uvedení ako pôvodcovia vynálezu s názvom "Spôsob úpravy funkčného stavu ľubovoľnej mRNA umožňujúci jej selektívne a špecifické rozpoznanie", ktorý je predmetom SK patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky, ako aj medzinárodnej PCT prihlášky, kde ako prihlasovateľ figuruje Ústav polymérov SAV. Menovaní vedci však tvrdia, že právo na riešenie - a teda aj právo podať prihlášku a následne právo byť majiteľom patentu - majú oni, a nie ústav, ktorý odvíja svoje práva od inštitútu zamestnaneckého vynálezu v zmysle § 11 patentového zákona. Keďže navrhovatelia pociťovali obavy zo zmarenia medzinárodnej patentovej ochrany v dôsledku zmeškania zásadných krokov v procedúre podľa PCT (vstup do národnej fázy) zo strany ústavu, v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhali aj určenia, že im patrí právo na riešenie, aby mohli vo svojom mene a na svoj účet realizovať príslušné kroky vedúce k patentovej ochrane.

Celý príspevok | Názory (1)


Pozvánka: Správa a riadenie spoločností s účasťou štátu

Kristián Csach, 04. 09. 2018 v 08:28

Milí lexforáci,

rok sa s rokom stretol a opäť prišiel čas pozvať vás na konferenciu venovanú právu obchodných spoločností, konkrétne správe a riadení obchodných spoločností s účasťou štátu a podobných verejnoprávnych entít (SOE), ktorá sa uskutoční 10.-11. októbra 2018. Aj tento ročník konferencie organizujú právnické fakulty TU v Trnave, UPJŠ v KE spolu s Ústavom štátu a práva SAV a Ústavem státu a práva AV ČR v príjemnom prostredí zámku v Smoleniciach, s dobre známym osadenstvom a zaujímavými výstupmi (program).

Budeme sa komplexne venovať správe a riadeniu SOE, otázke výkonu práva spoločníkov štátom, povinnostiam a zodpovednosti štátnych nominantov a podobným politicky nekorektným témam. Ako to už býva zvykom, čakajú nás zaujímavé diskusie a príjemná kreatívna atmosfére.

Celý príspevok | Názory (0)


Registrácia v registri partnerov verejného sektora cez oprávnené osoby - ilúzia transparentnosti za milióny

Martin Poloha, 25. 08. 2018 v 00:46

V súvislosti s pripravovanou novelou zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (RPVS) je potrebné prehodnotiť doterajší systém registrácie výlučne prostredníctvom oprávnených osôb a zároveň vyhodnotiť efektívnosť preverovania pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora zo strany registrujúceho orgánu – Okresného súdu Žilina.

Partnera verejného sektora môže v súčasnosti do registra partnerov verejného sektora registrovať len oprávnená osoba, ktorou môže byť iba advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor alebo daňový poradca.

Registrácia partnerov verejného sektora prostredníctvom týchto oprávnených osôb by však mala byť iba dobrovoľná, nie povinná. Teda pre partnera verejného sektora by mala jestvovať možnosť zapísať do registra svojich konečných užívateľov výhod bez toho, aby registráciu musela realizovať oprávnená osoba. Registráciu v registri partnerov verejného sektora by tak mohol realizovať samotný partner verejného sektora.

Celý príspevok | Názory (1)


Neprípustnosť dovolania britvou "ratione valoris" a úvahy de lege ferenda?

Jaroslav Čollák, 16. 07. 2018 v 16:13

Pozdravujem ctenú lexforácku ekipu, síce v letnom móde, ale predsa – niektoré otázky nenechajú myseľ uvažujúceho človeka homo sapiens sapiens judr. chladným - ani v tomto teplom období.

O tom, že na Slovensku čakáme na súdne „upravenie a isté ohraničenie“ všeobecnej a formalistickoprávnej aplikácie ustanovenia § 415 OZ – a teda občianskoprávnej zodpovednosti na skutkové situácie v športe - sa toho napísalo už relatívne dosť, to vrátane tohto fóra (http://www.lexforum.sk/541) - toho času predovšetkým v súvislosti s prebiehajúcim legislatívnym procesom prípravy a neskoršieho prijímania „nového“ zákona o športe (ktorý je ako z.č. 440/2015 Z.z. účinný od 1.1.2016). Do NZOŠ sa osobitná úprava občianskoprávnej zodpovednosti v športe nedostala, nepodarilo sa ani priamo novelizovať OZ, a preto bezbrehá a absurdná aplikácia ustanovenia § 415 OZ na vzťahy v športe (zodpovednosť za škodu) čaká – verím že – na svoju labutiu pieseň bohužiaľ dodnes, nádejne hľadiac na súdy ako orgány, ktoré vnesú do tejto oblasti aspoň kúsok svetla.

O tom, že v podmienkach Českej republiky tento problém „strohej neaplikovateľnosti ustanovenia § 415 OZ“ (časy pred NOZ) na šport už dávno pochopili (ako obvykle prvenstvo smeruje na severozápad a nie našej rodnej hrude....) a aj tak prostredníctvom NSČR urobili (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 493/2015) pričom tento judikát prešiel aj akýmsi „testom ústavnosti“ (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III ÚS 2357/2015) sme upozorňovali už v roku 2016 na pôde konferencie Šport a právo v rámci tematicky iného vystúpenia (Jaroslav Čollák, Riešenie sporov v športe a limity združovacieho práva – dostupné online https://www.youtube.com/watch?v=0eRpzxroj74).

Celý príspevok | Názory (3)


Znovu ke kauzálním námitkám u zajišťovacích směnek

Milan Kvasnica, 20. 06. 2018 v 10:15

Nejvyšší soud v řízení vedeném pod sp. zn. 29 Cdo 1112/2016 shrnul svou dosavadní judikaturu pro případ, že je zajišťovací směnkou uplatněno více, než je skutečná zajištěná pohledávka.

Nejvyšší soud již v řadě svých rozhodnutí vysvětlil (srov. např. rozsudky ze dne 22. srpna 2002, sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 a ze dne 28. srpna 2008, sp. zn. 29 Odo 1141/2006), že směnka je v právní teorii obvykle definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu splnění přísných formálních náležitostí vzniká přímý, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek určité osoby zaplatit majiteli směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku. I když se vystavení směnky zpravidla opírá o určitý důvod (kauzu), vzniká ze směnky specifický (směnečný) právní vztah, jehož abstraktní charakter tkví v tom, že právní důvod (kauza) není pro jeho existenci významný a ze směnky nevyplývá.

Směnečný závazek je přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku. Vzhledem k tomu, že zákon nerozlišuje jednotlivé druhy směnek (právní teorie vymezuje rozdíly mezi směnkami pro soluto, pro solvendo a směnkami zajišťovacími), je třeba i v případě tzv. směnek zajišťovacích dovodit, že nejsou akcesorickým závazkem ve vztahu k závazku jinému (jde o prostředek zajištění a nikoli o zajišťovací závazek). Okolnost, že podle dohody účastníků je účelem směnky zajistit splnění určitého závazku, se pak projeví v okruhu tzv. kauzálních námitek, jimiž se dlužník ze zajišťovací směnky může bránit povinnosti ze směnky plnit.

Celý príspevok | Názory (0)


Trnavské právnické dni

Milan Hlušák, 14. 06. 2018 v 13:59

Zdravím priatelia,

opäť by som vás rád pozval k nám do Trnavy na jedno podujatie tentokrát venované téme "Zájazdy, spojené cestovné služby a súvisiace podmienky podnikania v cestovnom ruchu."

Uskutoční sa 21. septembra 2018 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, Kollárova 10, o 9.00 hod., ako súčasť občianskoprávnej sekcie fakultou organizovaných Trnavských právnických dní.

Celý príspevok | Názory (1)


DPH ako nástroj trestnej činnosti?

Ladislav Hrabčák, 05. 06. 2018 v 14:10

Úvodné poznámky



Dane vo všeobecnosti predstavujú kategóriu, ktorá sprevádza (mala by) jednotlivca počas jeho celej existencie. Ide o „peňažnú platbu (plnenie) nenávratného charakteru, ktorá je ukladaná zákonom alebo na základe zákona za účelom úhrady štátnych alebo iných verejných potrieb, a to spravidla vo vopred ustanovenej výške a lehote splatnosti.“[1] Rovnako je to aj pri nepriamej dani všeobecného charakteru, ktorou je daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).[2]

Celý príspevok | Názory (0)


Pohľadávky podľa § 166b ZKR vylúčené z uspokojenia a ich uplatnenie v daňových výdavkoch

Jaroslav Nižňanský, 01. 06. 2018 v 11:18

Dobrý deň, kolegovia,

doteraz som vždy rád príspevky na Lexfore čítal, teraz prvýkrát aj prispejem.



Celý príspevok | Názory (15)


Trnavské právnické debaty: Úroky a úroky z omeškania

Milan Hlušák, 05. 04. 2018 v 21:23

Milí lexforáci,

na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave nadväzujeme na uspešnú tradíciu diskusných seminárov z posledného obdobia a pripravujeme ich dalšiu sériu, ktorá bude rovnako venovaná aktuálnym témam rezonujúcim medzi nami právnikmi. Sériu sme nazvali Trnavské právnické debaty.

Cestou lexfora by sme vás chceli pozvať na prvý z týchto seminárov, ktorý sa uskutoční už 27. 4. 2018.

Celý príspevok | Názory (1)


Verejné obstarávanie a náhrada škody

Juraj Gyarfas, 05. 04. 2018 v 20:32

O náhrade škody v kontexte verejného obstarávania som už dávno chcel niečo vedieť. V rámci tejto témy je kopec zaujímavých otázok - od špecificky slovenských problémov (napr. či ide o občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu zodpovednosť), cez zaujímavé európskoprávne otázky (napr. diskusia o tom, či náhrada škody za porušenie práva štátnej pomoci zo strany štátu je sama štátnou pomocou) až po koncepčné otázky presahujúce do celého súkromného práva (napr. ako kvantifikovať kompenzáciu za stratu šance zúčastniť sa výberového konania, ktorého výsledok by však bol neistý).

Určite nechcem vyvolávať dojem, že odpovede na všetky uvedené otázky budú v tomto blogu. Ale rád by som upozornil na veľmi zaujímavé rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ, ktoré niektoré z týchto otázok podrobne a presvedčivo analyzuje (T-292/15). A zároveň by som aj chcel vytvoriť priestor na ďalšie príspevky a postrehy k tejto téme.

Skutkové pozadie

Celý príspevok | Názory (1)


Konkurenčná doložka dojednaná v inej zmluve ako zmluve o obchodnom zastúpení

Zuzana Bukvisova, 24. 01. 2018 v 19:27

Zdravím všetkých, ktorí si kliknú na tento príspevok.

Prosím berte tento môj prvý príspevok ako námet na diskusiu. Skutočne ma zaujíma Váš názor na nižšie popísanú tému.


Celý príspevok | Názory (4)


Zápis zabezpečovacieho opatrenia katastrom a priorita zápisov

Martin Friedrich, 24. 01. 2018 v 12:01

Zabezpečovacie opatrenie ako nový inštitút zavedený prostredníctvom CSP ja osobne vnímam ako pozitívnu zmenu, ktorá na jednej strane chráni práva veriteľa, a na druhej predstavuje proporcionálne miernejší zásah do práva dlžníka ako napr. neodkladné opatrenia, ktorým sa dlžníkovi zakázalo nakladať s jeho majetkom.



Z môjho pohľadu však nastáva problém pri zápise zabezpečovacieho opatrenia zo strany katastra. Podľa § 343 ods. 2 CSP zabezpečovacie opatrenia vzniká zápisom do príslušného registra, čo z pohľadu katastra znamená, že kataster zabezpečovacie opatrenie zapisuje záznamom ( § 34 ods. 1 katastrálneho zákona).

Celý príspevok | Názory (3)


zobraziť staršie články